Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208483
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8717208483.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a sudcov
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C., D. E. XXX, právne zastúpená: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom AK ul. Janka Kráľa
č.7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovaným: 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne

zastúpený: Advokátska kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, 2/ KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova č. 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 10 686,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
1/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/38/2017-457 z 20.9.2023

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v napadnutom výroku IV. v časti týkajúcej sa nároku žalobkyne na náhradu trov
konania voči žalovanej 1/ tak, že žalobkyni voči žalovanej 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania

vrozsahu50%,ovýškektoréhorozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

II. Žalovanej 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len

„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:
„I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 10.668
eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.668,- eur od 01.02.2017 až do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera - advokáta, č.ú.
IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
II. Súd konanie do sumy 18,- eur z a s t a v u j e.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu škody titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vec právne posúdil podľa § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 429, §

431, § 438 ods. 1 a ods. 2, § 439, § 445 a § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1 až 4, § 5 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 až 8 a § 15 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z. z.“) ako aj § 2 ods. 1 až 3, § 3 ods. 1 až 4, § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1 až
5, § 7 odseku 1, 4 a 6 a § 8 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnejzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“).

3. Súd prvej inštancie napadnutý výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 a 2 CSP s poukazom na úspech žalobkyni v celom rozsahu, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku

4. Voči výroku IV. napadnutého rozsudku podala odvolanie včas žalovaná 1/, opierajúc ho o odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, t.j že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýprocesasúčasne,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci. Žiadal jeho zmenu tak, aby žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania a žalovanej 1/ bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. Poukázal v ňom na predchádzajúci priebeh konania pred súdom prvej inštancie, v

rámci ktorého už v podaní zo 04.12.2017 poukazoval na potrebu predloženie zdravotnej dokumentácii
na preverenie správnosti znaleckého posudku č. 4/2016 z 26.01.2016 vypracovaného znalcom MUDr.
Zdenkom Holešovským predloženého žalobkyňou, čo však nebolo súdom prvej inštancie akceptované,
keď vo veci vydal dňa 10.01.2020 rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nadväzne na to
poukázal na uznesenie odvolacieho súdu č. k. 13Co/51/2020-213 zo 16.06.2021, ktorým boli námietky

žalovaných vo vzťahu k náležitostiam znaleckého posudku MUDr. Holešovského uznané za dôvodné,
a skorší rozsudok súdu prvej inštancie vydaný vo veci zrušený. V priebehu ďalšieho konania bol na
nákladyžalovaných1/a2/znalcomMUDr.MariánomSeleckým,MPHzodboruzdravotníctvoafarmácia,
odvetvie úrazová chirurgia vypracovaný znalecký posudok č. 6/2023 z 31.03.2023, ktorý podľa žalovanej
1/ preukázal dôvodnosť a výšku nároku žalobkyne, a ku ktorému sa žalovaná 1/ vyjadrila podaním

z12.05.2023,vktoromsapreprípadúspechužalobkynevovecidomáhalvovzťahuknárokunanáhradu
trov konania aj aplikácie § 257 CSP. K tomu tiež uvádzal, že tento svoj návrh kvalifikovane odôvodnil
tým, že nárok žalobkyne nebolo možné objektívne vyhodnotiť v rámci likvidácie poistnej udalosti a ani
v súdnom konaní, pretože žalobkyňa neposkytla žalovanej 1/ potrebnú súčinnosť v podobe predloženia
svojej zdravotnej dokumentácie a fotodokumentácie jaziev, keď pôvodný znalecký posudok č. 4/2016 bol

podľa žalovanej 1/ nepreskúmateľný, pretože neobsahoval potrebné prílohy. Zvolený postup a námietky
žalovanej 1/ mali podklad v § 4 ods. 2 písm. a) a § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.,
v zmysle, ktorých poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia je povinný poskytnúť poškodenému
iba preukázané nároky, pričom povinnosť poškodeného preukázať nároky sa vzťahuje už na štádium
likvidácie poistnej udalosti. Žalovaná 1/ ďalej argumentovala, že iniciovanie tohto súdneho konania

vyplývalo práve z neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalobkyňou, čím bola žalovaná 1/ de facto vylúčený
z možnosti objektívneho zistenia dôvodnosti a rozsahu nároku na náhradu škody na zdraví. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
5/2011 zo 17.01.2012 a citoval z komentára k Civilnému sporovému poriadku. Namietal, že súd prvej
inštancie sa návrhom žalovanej na aplikáciu § 257 CSP svojvoľne odmietol zaoberať a celkom zjavne

rezignoval na svoju povinnosť vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, čomu
zodpovedala povinnosť posúdiť návrh žalovanej 1/ na aplikáciu § 257 CSP.

5. K odvolaniu žalovanej 1/ sa žalobca ani žalovaná2/ písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po
zistení, že odvolania sporových strán boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
a oprávnenými osobami (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie
pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie

vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodom podaného odvolania do tej miery, že
napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené
v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania týkajúce sa procesných podmienok,

aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).

7. Pretože v danom prípade je predmetom odvolacieho prieskumu rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania, t. j. rozhodnutie síce v danom prípade formálne začlenené do rozsudku, avšak nemajúcepovahu rozhodnutia vo veci samej, o ktorom by za iných okolností bolo rozhodované uznesením (§
234 ods. 1 CSP), vzhľadom na právoplatnosť napadnutého rozsudku v merite veci, ktorej sa odvolanie
nedotýkalo, bol povinný odvolací súd rozhodovať o odvolaní uznesením, z dôvodu ktorého na jeho

procesné prejednanie nebol dôvod aplikovať § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, podľa ktorého
je potrebné v prípade, ak súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámiť miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením a v prípade žiadosti strany aj o oznámenie jej miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v predmetnom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, osobitne
v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením,
teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou podanou v danej veci žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal
žalované 1/ a 2/ na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu škody na zdraví titulom
neuhradeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobenej dopravnou nehodou dňa

02.10.2014 C. G., vedúcim dodávkové vozidlo typ Fiat Ducato ŠPZ H. XXXXX, po ceste III. triedy č.
018156, od obce Hôrka smerom do Spišského Štiavnika resp. do Vydrníka, kde pred križovatkou v tvare
Y z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismeru a narazil do oproti idúceho osobného motorového
vozidla zn. Škoda Felícia ŠPZ: I. XXX J., čím žalobkyni spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s primeranou
dobou liečenia v trvaní 4 mesiacov. Svoj nárok právne založila na § 427 OZ a na jeho preukázanie k

žalobe pripojila rovnopis písomného uplatnenia nároku z 20.12.2016, ako aj znalecký posudok č. 4/2016
z 26.01.2016 znalca MUDr. Zdenka Holešovského bez toho, aby obsahom jeho príloh boli fotokópie
všetkých lekárskych správ týkajúcich sa liečenia úrazu žalobkyne po dopravnej nehode.

14.Ďalejjezkonaniavovecizrejmé,ževporadíprvýrozsudoksúduprvejinštancieč.k.9C/38/2017-137

z 10.01.2020 bol uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/50/2020-213 zo 16.06.2021
zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že
súd prvej inštancie pri svojom procesnom postupe nedôvodne nevyhovel návrhu žalovaných 1/ a 2/
na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý bude obsahovať aj zdravotnú dokumentáciu
žalobkyne potrebnú na rozhodnutie o uplatnených nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu vyjadreného v označenom rozhodnutí bola dôvodná
námietka žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k náležitostiam znaleckého posudku MUDr. Holešovského, ktorý
neobsahoval prílohy v zmysle § 17 ods. 4 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 382/2004 Z. z.“), z dôvodu, ktorého nebola zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého posudku

(zdravotnej dokumentácie).

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovejsúvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre

postup podľa § 257 CSP.

16. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III.ÚS/292/07, či I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS/727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu
ČR, I.ÚS/2862/07), ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje

porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto
konaní dôvodne vynaložil. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo,
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

17. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada ako k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery
toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä
majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu

uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie (I.ÚS/188/08 Sb. 49). V ust. § 257 CSP
jeupravenémoderačnéprávosúduzmierniťdôsledkyuplatneniaprávnychnoriemupravujúcichnáhradu
trov konania, ktoré súdu dáva možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených
nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady
pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje docieliť pokiaľ možno

spravodlivúochranupráv,čoaplikáciazásadyzodpovednostizavýsledokvždyneumožňuje.Musíaleísť
o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov,
a to obidvoch) jeho aplikácie (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6MCdo/5/2011).

18. Zhodnotiac znenie odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. porušenie práva na spravodlivý
proces nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa vôbec nezaoberal aplikáciou
§ 257 CSP z dôvodov špecifikovaných vo vyjadrení žalovanej 1/ a k jeho námietkam neposkytol
žiadnu relevantnú odpoveď na ním vznesenú argumentáciu o dôvodnosti jeho použitia v okolnostiach

súdeného prípadu. V podstatnom v nich namietal okolnosti vedúce k súdnemu uplatneniu daného
nároku a procesný postoj (nečinnosť) žalobkyne, pokiaľ ide o preukázanie tohto nároku na základe
preskúmateľných dôkazov, keď znalecký posudok, na podklade ktorého sa svojho nároku domáhala,
neobsahoval kompletnú zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa jej úrazu, na základe ktorej by mohlažalovaná 1/ ako poistiteľ subjektu zodpovedného za dopravnú nehodu posúdiť dôvodnosť uplatneného
nároku a to už v štádiu pred začatím súdneho konania. Pritom jej absencia bola dôvodom aj pre zrušenie
v poradí prvého meritórneho rozsudku vydaného súdom prvej inštancie.

19. V súdenej veci odvolací súd z obsahu vyjadrenia žalovanej 1/ k žalobe zo 04.12.2017 zistil, že
žalovaná 1/ v ňom skutočne namietala aj otázku preukázania výšky žalobou uplatneného nároku
ako aj, že preverenie správnosti žalobkyňou predložených znaleckých posudkov vyžaduje predloženie
záverov neurologického, eventuálne ortopedického a rehabilitačného vyšetrenia (k položkám 304c,

335a) a fotodokumentácie jaziev so zachytením ich rozmerovej veľkosti pomocou priloženého pravítka
(kpoložke433aa432a).Súčasnebolopotrebnéprihliadaťajnaskutočnosť,žežalobaakotakábolavoči
žalovanými 1/ a 2/ podaná v konečnom výsledku dôvodne (o čom svedčí obsah napadnutého rozsudku,
ktorým bola žaloba žalobkyne vyhodnotená ako dôvodná a ňou uplatňovaný nárok s výnimkou sumy
18,- eur voči žalovaným 1/ a 2/ priznaný v podstate v celom rozsahu), a že ani žalovaná 1/ nepristúpila k
úhradežalobkyňouuplatnenéhonárokubezprostrednepodoručeníznaleckéhoposudkuMUDr.Mariána

Seleckého, MPH č. 06/2023 z 31.03.2023 na oboznámenie, ku ktorému došlo 14.04.2023, z dôvodu
ktorého bol súd prvej inštancie nútený vo veci uskutočniť dňa 20.09.2023 pojednávanie, s realizáciou
ktorého bol u žalobkyne nepochybne spojený aj vznik ďalších trov konania. Uvedené okolnosti možno
považovať za skutočnosti, ktoré vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ umožňujú a aj odôvodňujú
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP primeranou moderáciou nároku úspešnej žalobkyne voči v konaní inak

neúspešnej žalovanej 1/.

20. S ohľadom na uvedenú čiastočnú dôvodnosť odvolania žalovanej 1/ vo vzťahu k výroku IV.
napadnutéhorozsudku,odvolacísúdpostupompodľa§388CSPvčastitýkajúcejsavzájomnéhovzťahu
medzižalobkyňouažalovanou1/zmeniltak,akovyplývazvýrokuI.tohtouznesenia,t.j.nárokžalobkyne

voči žalovanej 1/ na náhradu trov konania moderoval priznaním tejto náhrady len v rozsahu 50%, čo
v okolnostiach súdeného prípadu považoval za primerané a spravodlivé. Pri určení rozsahu žalobkyni
priznanej náhrady trov voči žalovanej 1/ nebolo možné vychádzať z kvantifikácie (t. j. počtu) úkonov
právnej služby, ale iba zohľadniť podiel žalobkyne na vzniku niektorých trov konania, ktoré by v prípade
predloženia dostatočných dôkazov už v úvodnej fáze konania, t. j. pred vydaním zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu č. k. 13Co/51/2020-213 zo 16.06.2021 nemuseli vzniknúť, resp. by nevznikli v takej
miere. Záver odvolacieho súdu o primeranosti rozsahu trov konania, na ktorých náhradu bola žalovaná
1/ žalobkyni zaviazaná pritom zohľadňuje aj skutočnosť, že žalovaná 1/ znáša okrem polovice trov
vzniknutých v konaní žalobkyni aj trovy nariadeného znaleckého dokazovania, ktoré podľa obsahu spisu
už boli uhradené, a tiež trovy konania vzniknuté nej samotnej.

21. Vo zvyšnej časti, t.j. čo sa týka pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, zostáva výrok IV.
napadnutého rozsudku nedotknutý. Procesné spoločenstvo medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ malo
totiž povahu samostatného procesného spoločenstva, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti
vyplývajúce u každého z nich z rozdielneho hmotnoprávneho nároku, v prípade ktorom koná každý

subjekt sám za seba. Keďže žalovaná 2/ odvolanie voči výroku IV. napadnutého rozsudku nepodala,
vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ nadobudol výrok IV. napadnutého rozsudku uplynutím
odvolacej lehoty právoplatnosť.

22. Pri rozhodovaní o trovách tohto, v poradí druhého odvolacieho konania, odvolací súd postupujúc

podľa § 396 ods.1, v spojení s § 255 ods. 2 CSP vychádzal zo záveru, že žalovaná 1/ bola v konaní o jej
odvolaní zo 07.11.2023 úspešná len čiastočne (v rozsahu 50 %), keďže v odvolacom návrhu žiadala
zmenu napadnutého rozsudku vo výroku IV. tak, že žalobkyni voči žalovanej 1/ nebude vôbec priznaný
nárok na náhradu trov prvoinštalačného konania. Preto bolo ohľadne tohto samostatne posudzovaného
nároku žalovanej 1/ rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku II. tohto uznesenia.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).