Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124200917
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124200917.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava – Staré Mesto, IČO 36 284 831, proti povinnému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., o vymoženie 156,64 eur s prísl., vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom so sídlom Jesenského
61,96501ŽiarnadHronom,podsp.zn.127EX14/24,onávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie,takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,- eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 03.01.2024 domáhal od

povinného vymoženia 156,64 eur s prísl. na základe exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č.
1890185994 zo dňa 12.06.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.01.2024 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/13/2024, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 19.01.2024 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust.

§61kods.5zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)a
ozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“).Povinnývnávrhuuvádza,žepodľa
ustanovenia§21ods.1zákonaozdravotnompoisteníplatí,žeprávozdravotnejpoisťovneuplatniťnárok
na poistné (§ 17ods. 8, § 18 a §19 ods.15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť /§ 9 ods. 7 písm.
a), b) a e)/, sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú
starostlivosť. Povinný ďalej uvádza, že v telefonickom rozhovore s pracovníčkou exekútorského úradu

sa dozvedel, že v tomto prípade sa jedná o dlžnú čiastku pre zdravotnú poisťovňu z roku 2018.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučným titulom
je výkaz nedoplatkov č. 1890185994 vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 12.06.2018 na základe
ustanovenia § 19 v spojení s § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 04.08.2018. Výkazom nedoplatkov bola povinnému uložená povinnosť uhradiťzdravotnej poisťovni nedoplatok, ktorý vznikol na verejnom zdravotnom poistení za obdobie od 01-2018
do 03-2018. Vo svojom podaní povinný namieta premlčanie pohľadávky podľa § 21 ods. 1 zákona o
zdravotnom poistení, pričom oprávnený s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení

ďalej uviedol, že z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že oprávnený uplatnil svoj nárok
na poistné včas, v lehote stanovenej zákonom, v súlade s § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení
a preto námietka premlčania neobstojí. Oprávnený si dovoľuje podotknúť, že pohľadávka predstavuje
neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má
trvalý pobyt v SR, pričom výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia

je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky,
ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov
poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci,
SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení
povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Na
základe vyššie uvedených skutočností oprávnený oznamuje, že nesúhlasí so zastavením exekučného

konania a žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý ako nedôvodný.

4. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným
titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho

zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného
zdravotného poistenia.

5. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na

vykonanie exekúcie doručený súdu.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej

povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom
poistení“) právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 9) a nárok

na úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo
dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.

13. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu
za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za
zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

14. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

24. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.25. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

26. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo

výške 100 eur.

27. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.

28. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu
mu z exekučného titulu. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že
exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas

celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia príp. iného rozhodnutia
alebo listiny v zmysle ust. § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená.

29. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v rámci exekučného konania uplatniť procesnú obranu
vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť
domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom.
Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace

zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo
všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť
svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení
hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.

iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom
postavení povinného.

30. Súd sa v konaní zaoberal povinným vznesenou námietkou premlčania a k tejto uvádza nasledovné.
Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone

(premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho
vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o
uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom
príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa
a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku

jehosúdnejvymáhateľnosti,pritomsubjektívneprávoakotakénezaniká.Zánikomnárokusasubjektívne
právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale
oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych
vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu
dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky

premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k
uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania
až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť ako
dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade

totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúziepráva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný)
nevzniesol.

31. Exekučný súd z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie ustálil, že povinný v ňom namieta
premlčanie, keď poukazuje na ust. § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti je
nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že v oblasti právnej úpravy verejného zdravotného poistenia,
ktorej podstatou je regulácia verejnoprávnych vzťahov, je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho
zákonníka, a teda pri posudzovaní premlčania je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona

o zdravotnom poistení (§ 21) upravujúcich premlčanie v tejto oblasti. V zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona
o zdravotnom poistení, právo poisťovne na uplatnenie poistného sa premlčí uplynutím piatich rokov odo
dňa, kedy sa stalo poistné splatným. Pre úplnosť je potrebné zároveň poukázať na ust. § 21 ods. 2
predmetného zákona, v zmysle ktorého právo vymáhať poistné je považované za premlčané uplynutím
troch rokov odo dňa, keď rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť poistné nadobudlo právoplatnosť.
Právna úprava premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia teda rozlišuje medzi právom na

uplatnenie poistného a právom vymáhať poistné. Ide o rozdielnu terminológiu, keď v prvom prípade
(právo na uplatnenie poistného) ide o právo vyrubiť poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý je
v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku exekučným titulom, a v druhom prípade
(právo vymáhať poistné) ide o právo domáhať sa vymoženia pohľadávky zo zdravotného poistenia v
rámci exekučného konania, a teda o právo podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade výkazu

nedoplatkov, ktorým bolo poistné vyrubené.

32. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 30.01.2024, kedy bol súdu doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č.
1890185994 zo dňa 12.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.08.2018.

Vzhľadom na deň začatia exekučného konania a deň právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného
titulu, nemôže byť sporné, že došlo k premlčaniu práva oprávneného vymáhať nárok vyplývajúci
z vyššie uvedeného exekučného titulu voči povinnému, keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť.

33. S poukazom na vyššie uvedené a skutočnosť, že došlo k premlčaniu pohľadávky priznanej
exekučným titulom a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, čím právo
oprávneného nezaniklo, avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným, súd rozhodol tak, ako je
uvedenévovýrokovejčastitohtouzneseniaaexekúciupodľa§61kods.1písm.d)Exekučnéhoporiadku

zastavil.

34. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v §
61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie
zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady

trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

35. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento

upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,

ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho

zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť otom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v
akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému
nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s

návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom
predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Vzhľadom
na skutočnosť, že oprávnenému a ani povinnému trovy konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie nevznikli, keďže v konaní neboli právne zastúpení, súd o nároku na náhradu

trov exekučného konania medzi účastníkmi konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu nepriznal
žiadnemu z účastníkov.

36. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za
výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami.

Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká
začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká
postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s
exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,-
eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie

exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na
ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50,- eur. V exekučnom
konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého
tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora
oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného.

V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní
upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku a o prípadoch,
keď o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k
naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému.
V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko

ten podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá v čase jeho podania bola
pohľadávkou premlčanou. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na
návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda
spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá.

Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré
je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade,
ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že povinný úspešne uplatnil námietku premlčania, je preto rizikom
oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení
tohto rizika podá alebo nie.

37. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na
náhradu trov exekúcie vo výške 60,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22
ods. 1 v spojení s ust. § 22 ods. 2 vyhlášky (vo výške 50,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je
platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.