Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3818010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2024
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. XXX/X, t. č. na slobode, ktoré podala proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 3T/7/2018 zo dňa 07.06.2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/7/2018 zo dňa 07.06.2023 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z:
· v bode 1/ pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom
na§139ods.1písm.a)a§140písm.g)Tr.zák.,akoajpokračovaciehoprečinusexuálnehozneužívania

podľa § 201a Tr. zák.,
· v bode 2/ pokračovacieho prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom
pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák., a
· v bodoch 3/ a 4/ pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.,

pretože

1/ od 27.12.2015 do 29.12.2015 v Zemianskych Kostoľanoch, v Pažiti v dome č. 497, prostredníctvom
počítačovej siete cez komunikačnú službu webovej stránky G., vystupujúc pod nickom „matue91“
komunikoval s poškodenou maloletou F. H., narodenou XX.XX.XXXX, vystupujúcou pod nickom
„pajus0002“, o ktorej vedel, že má 13 rokov, a žiadal ju, aby za ním prišla vlakom do Zemianskych
Kostolian, po čom mu napísala, že nestíha vlak, ktorým mala za ním prísť, na toto reagoval tak, že jej

dňa 27.12.2015 o 16:38 hod. zaslal jej 3 nahé fotografie, ktoré mu predtým poslala a napísal jej, že sa
jej pomstí a že uvidia, koľko chlapcov je na ňu zvedavých, následne ju až do 29.12.2015 nútil prísť za
ním, inak jej nahé fotky pošle jej rodičom, do jej školy, jej spolužiakom a zverejní ich na Facebooku, na
YouTube a bude ich zdieľať na serveroch, v dôsledku čoho mu poškodená potvrdila, že za ním príde
vlakom do Zemianskych Kostolian, čo aj urobila, pričom s poškodenou sa chcel stretnúť a navrhoval jej
stretnutia v úmysle vykonať s ňou pohlavný styk,

2/ od bližšie nezistenej doby po 22.03.2012 do 11.02.2016 v Zemianskych Kostoľanoch, v Pažiti,
v dome č. XXX, okres Prievidza, prechovával vo svojom notebooku zn. Acer, sériového čísla
„NXRUREC0022120789E6600“, fotografie dievčat a chlapcov vo veku 1 rok až 10 rokov, na ktorých sú
nahí v erotických pózach, sú na nich ich pohlavné orgány, ďalej vykonávanie orálneho sexu dievčatami
mužom a vykonávanie pohlavného styku mužov a dievčat, a videá so scénami, v ktorých sú sexuálne

zneužívané dievčatá vo veku 1 rok až 16 rokov, pričom muži na týchto dievčatách vykonávajú pohlavný
styk a análny styk, dievčatá mužom vykonávajú orálny styk a dievčatá sa vzájomne sexuálne uspokojujú;3/ dňa 29.12.2015 od 19:30 hod. do 21:00 hod. na presne nezistenom mieste. pravdepodobne v
katastri obce Zemianske Kostoľany, na zadných sedadlách nezisteného osobného motorového vozidla,

jedenkrát vykonal s maloletou F. H., narodenou XX.XX.XXXX, s jej súhlasom pohlavný styk, hoci vedel,
že táto ešte nemá pätnásť rokov,

4/ dňa 19.01.2016 v presne nezistenom čase od 07:45 hod. do 13:55 hod. v Zemianskych Kostoľanoch,
v Pažiti, v dome č. XXX, dvakrát vykonal s maloletou F. H., narodenou XX.XX.XXXX, s jej súhlasom

pohlavný styk, hoci vedel, že táto ešte nemá pätnásť rokov.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 7, § 39 ods. 1, § 41 ods.
2 a § 51 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 2
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák.

mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe sa podrobiť psychologickému poradenstvu. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci – notebook zn. Acer sériového čísla
„NXRUREC0022120789E6600“.

Naproti tomu bol obžalovaný A. B. napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza pod č. 2Pv 95/16/3307 zo dňa 11.01.2018
pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zák. na skutkovom základe, že

od 27.12.2015 do 29.12.2015 v Zemianskych Kostoľanoch, v Pažiti, v dome č. XXX, prostredníctvom

počítačovej siete cez komunikačnú službu webovej stránky G., vystupujúc pod nickom „matue91“,
komunikoval s poškodenou maloletou F., narodenou XX.XX.XXXX, vystupujúcou pod nickom
„pajus0002“, o ktorej vedel, že má 13 rokov, a dňa 27.12.2017 ju žiadal o vyhotovenie a zaslanie
fotografie jej vagíny a pŕs, pričom poškodená vyhotovila 3 fotografie, z toho jednu s jedným jej prsom,
druhú s nahou hornou časťou tela s nahými prsami a tretiu s vagínou a v ten istý deň mu ich poslala o

10:47 hod., následne dňa 27.12.2015 v čase o 11:59 hod. od poškodenej žiadal vyhotoviť a zaslať ďalšiu
fotografiu jej vagíny, pričom poškodená fotografiu zobrazujúcu jej nahú vagínu vyhotovila a o 12:00 hod.
mu ju poslala, dňa 28.12.2015 v čase o 10:47 hod. mu poslala na jeho žiadosť ďalšiu jej nahú fotku,
na ktorej bola celá jej nahá postava, následne dňa 29.12.2015 o 10:06 hod. poškodenej napísal, že jej
dá šancu byť jeho dievčaťom pod podmienkou, že mu bude vyhotovovať a zasielať fotky podľa jeho

želania, pričom následne o 10:51 hod. ju vyzýval na odfotografovanie sa s dvoma prstami vo vagíne
zo vzdialenosti, aby jej bolo vidno celé boky, čo poškodená odmietla, v čase o 10:59 hod. od nej žiadal
detailnú fotografiu jej vagíny v konkrétnej póze, ktorú poškodená vyhotovila a o 11:08 hod. mu ju poslala,
následne od 11:20 hod. do 11:25 hod. poškodenú vyzýval, aby sa odfotila s uhorkou strčenou vo vagíne,
čo neurobila,

pretože skutok nie je trestným činom.

Tentorozsudok–vjehoodsudzujúcejčastinenadobudolprávoplatnosťvovýrokuotreste,keďvočinemu
podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, zahlásiac ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní.

V písomných dôvodoch odvolania poukázala na zákonné ustanovenia § 23, § 34 ods. 1, ods. 4
a § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s tým, že súd prvého stupňa sa nimi pri ukladaní trestu neriadil,
nevzal ich do úvahy, resp. nesprávne ich interpretoval. Obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel

duševnou chorobou/poruchou (skutok nespáchal pod takýmto vplyvom), bol psychicky zdravý, netrpel
ani závažnejšou poruchou osobnosti. Sexualita obžalovaného bola deviantná a táto deviácia ovplyvnila
jeho konanie v čase spáchania skutku. Nebola mu navrhovaná ochranná psychiatrická liečba, iba
sexuologická. Znalkyňa z odboru sexuológia MUDr. Caisová – Škultétyová následne dokonca v rámci
doplnenia znaleckého posudku už v konaní pred súdom „upustila“ aj od návrhu na uloženie ochranného

sexuologického liečenia obžalovanému, nakoľko od podania jej znaleckého posudku v roku 2017
obžalovaný získal náhľad na svoju deviáciu a túto dokáže ovládať, naučil sa s ňou v podstate žiť
bez toho, aby konal protiprávne. Znalkyňa tiež uviedla, že sexuálna deviácia podstatným spôsobom
znížila ovládacie schopnosti obžalovaného. Toto však nie je možné interpretovať tak, že by to malovplyv na jeho príčetnosť v zmysle § 23 Tr. zák. V prípade existencie sexuálnej deviácie pri neexistencii
duševnej poruchy z psychiatrického hľadiska nemožno konštatovať nepríčetnosť ani zníženú príčetnosť,
pretože nejde o duševnú poruchu. V tomto prípade treba konštatovať, že obžalovaný síce trpí sexuálnou

deviáciou, no táto bola len motiváciou k spáchaniu skutku a nemôže byť dôvodom pre mimoriadne
zníženie trestu v zmysle zásad uvedených v § 39 ods. 1 Tr. zák., ani v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr.
zák., pričom obžalovanému nebolo uložené ani žiadne ochranné liečenie. Čo sa týka dĺžky samotného
konania, vo veci neboli zaznamenané prieťahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní ani súdu
prvého stupňa. Jednalo sa v danom prípade iba o potrebu rozsiahleho dokazovania, čo nemôže byť

následne považované za takú okolnosť, pre ktorú prichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu
obžalovanému. Obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov (v podstate rozsiahlej a závažnej
trestnej činnosti) a preto je zrejmé, že aj dokazovanie vo veci trvalo určité časové obdobie, keď
bolo potrebné vykonať znalecké dokazovania i výsluchy svedkov v rozsahu, aby bolo možné vo veci
rozhodnúť.Navrhlapreto,abyodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.e)Tr.por.zrušilnapadnutýrozsudok
vo výroku treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a to so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Alternatívne navrhla v prípade, ak by
sa odvolací súd stotožnil s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., aby obžalovanému
uložil mierne pod dolnú hranicu znížený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že celá
trestná činnosť ho s odstupom času veľmi mrzí. Poukázal ďalej na závery znaleckého dokazovania,
podľa ktorého bola u neho zistená prítomnosť sexuálnej deviácie, a to hebefílie, ktorá sa nachádza
v medzinárodnej klasifikácií psychických porúch a z tohto pohľadu jeho možné ju posudzovať ako
psychickú poruchu. Z psychiatrického hľadiska síce nejde o duševnú poruchu alebo chorobu v pravom

slova zmysle, avšak zo sexuologického hľadiska ide o tak závažnú sexuálnu neurologickú poruchu, ktorá
výrazne ovplyvňuje vôľové a rozumové rozhodovanie jednotlivca, ktorý nie je schopný buď celkom alebo
čiastočne kontrolovať a ovládať svoje sexuálne pudy, čo môže mať vplyv na nepríčetnosť, prípadne
zmenšenú príčetnosť, pričom táto skutočnosť je potom zásadnou pri ukladaní trestu. Keďže znalkyňa
MUDr. Caisová – Škultétyová v priebehu súdneho konania uviedla, že pominuli dôvody na ukladanie

ochranného sexuologického liečenia, súd prvého stupňa nemal v takom prípade dôvod mimoriadne mu
znižovať trest podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. za súčasnej aplikácie ustanovenia § 73 ods. 1 Tr.
zák., ale naopak mu alternatívne mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keď mu síce neuložil
ochranné liečenie, ale uložil mu povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Poukázal i na to,
že je mladým človekom, ktorý sa do tejto situácie dostal predovšetkým v dôsledku svojho zdravotného

(sexuologického) hendikepu, o ktorom v tom čase nemusel mať ani vedomosť. Od tohto obdobia sa
snažil viesť rodinný a pracovný život, sám sa dokázal s týmto svojím hendikepom vyrovnať a plne si
ho uvedomuje, čo inak potvrdila aj znalkyňa. Aktuálne riadne pracuje v Českej republike. Od spáchania
trestnej činnosti naviac uplynula už značná doba (viac ako 8 rokov), ale nebolo to jeho zavinením.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody považuje za neprimerane prísne a míňajúce sa účelu

trestu. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o jeho termíne riadne a včas
upovedomený a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti (§ 293 ods.
5 Tr. por.).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa v konečnom návrhu:
· prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry v celom rozsahu pridržiavala konečného návrhu uvedeného
v písomných dôvodoch odvolania podriadenej prokurátorky,
· obhajca v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomnom vyjadrení k odvolaniu

prokurátorky.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.Pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku (viď vyššie), tento nebol napadnutý odvolaním žiadnej
procesnej strany a stal sa teda právoplatným.

Podstatou odvolania prokurátorky bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého trestu
odňatia slobody nespojeného s okamžitým odňatím slobody.

Súd prvého stupňa odôvodnil uloženie takéhoto „výchovného“ trestu odňatia slobody nasledovne

(citácie):

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac
čiastočné priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti a jej spáchanie oľutovanie, no nepriznanie
mu žiadnej poľahčujúcej okolnosti ani poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
lebo sa nepriznal a neoľutoval celú trestnú činnosť, z ktorej bol súdom uznávaný vinným, i keď súd

obžalovaného odsudzoval za viac trestných činov, pretože obžalovanému ukladal trest úhrnný, no za
použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, teda tzv. asperačná (zostrovacia) zásada, teda
nepriznanie ani mu priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, ale ani žiadnej inej
priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, teda použil pri ukladaní trestu ustanovenie §
38 ods. 2 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činov, berúc do úvahy i ostatné okolnosti

vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, ale vzhliadnuc i mimoriadne okolnosti prípadu,
vidiac v danej veci okolnosti dĺžky konania, ale i mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného, a to,
že táto jeho trestná činnosť bola ním, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej
– Škultétyovej, (spáchaná) pod vplyvom jeho deviácie a táto deviácia ovplyvnila konanie obvineného
v čase skutku. Táto deviácia je pritom vrodená porucha sexuálneho systému, jeho sebaovládanie bolo

podstatným spôsobom znížené, a i celkové následné správanie sa obžalovaného, uvedomenie si tejto
jeho deviácie k dnešnému dňu, spôsob jeho vysporiadania sa s tým až do takej miery, že nakoniec
znalkyňa ani nevidela dôvod pre ukladanie pôvodne dôvodnej a potrebnej sexuologickej liečby, spôsob
správania sa obžalovaného od spáchania skutku až do rozhodovania súdu, a potom dospel k záveru,
že použitie trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a je dôvodné a pre ochranu

spoločnosti dostatočné ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a preto vzhliadol za dôvodné
pri ukladaní trestu i použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a dospel súd k názoru, že ako
primeraný dôvodný a dostatočný je trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad
správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, súčasne

s uloženou povinnosťou v skúšobnej dobe sa podrobiť psychologickému poradenstvu.

S takýmto presvedčivým odôvodnením odvolaním prokurátorky napadnutého výroku o treste sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil a z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátorky uvádza nasledovné:

Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v prejednávanej veci vzhľadom k výsledkom
vykonaného dokazovania správne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., a teda správne
obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody, na čo boli inak splnené zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho okamžitým výkonom, i keď zároveň mimoriadne

zníženého pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby (ktorá bola vo výmere 4 roky), by bolo v
prejednávanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu už vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
obžalovaného neprimerane prísne, keď na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním postačuje aj
trest odňatia slobody v kratšej výmere a nespojený ihneď s odňatím jeho osobnej slobody.Odvolací súd k správnosti aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. uvádza
nasledovné:

V neprospech obžalovaného možno síce z pohľadu okolností prípadu hodnotiť jednak početnosť skutkov
(resp. trestných činov), ako aj ich závažnosť (dva prečiny a dva zločiny), ako aj to, že časti trestnej
činnosti sa dopustil na maloletej osobe, dokonca opakovane (v čase spáchania skutkov táto mala krátko
po svojich 13. narodeninách).

Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť z pohľadu okolností prípadu (v prospech obžalovaného), že
v zmysle záverov psychologického znaleckého posudku vypracovaného na maloletú poškodenú F. H.,
nar. XX.XX.XXXX, aj z vyjadrení tejto maloletej vyplynulo, že možno aj z dôvodu získania pozornosti
posielala obžalovanému svoje intímne fotky, pričom konaním obžalovaného u nej nevznikli závažnejšie
poruchy či duševné choroby, neboli u nej zistené ani známky prežitej traumatizácie ani adaptačné
poruchy.

Rovnako je potrebné uviesť, že v čase spáchania trestnej činnosti obžalovaný trpel hebefíliou
(psychickou poruchou), ktorá vtedy ovplyvnila jeho konanie, pričom ide o vrodenú poruchu sexuálneho
systému. Sebaovládanie obžalovaného bolo vtedy podstatným spôsobom znížené, avšak obžalovaný
nie je sexuálny agresor, jeho prejavy boli prejavmi nezrelosti. Podľa záverov znalkyne obžalovaný

medzičasom (resp. plynutím času od obdobia spáchania trestnej činnosti) už dospel, s touto deviáciou
sa vysporiadal sám a nie je nebezpečný pre spoločnosť, a preto už nenavrhovala uložiť mu akékoľvek
ochranné liečenie.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tento bol podľa odpisu registra trestov už dvakrát súdne trestaný,

avšak v prípade obidvoch podmienečných odsúdení sa osvedčil, a preto sa na neho už hľadí, ako
keby nebol odsúdený. Tieto odsúdenia sa zároveň týkali menej závažnej trestnej činnosti (prečinov
inej povahy) a jedno odsúdenie sa týkalo dokonca trestnej činnosti spáchanej až po spáchaní skutkov
v prejednávanej veci.

Napokon odvolací súd poukazuje na to, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dĺžka konania,
ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup
orgánov činných v trestnom konaní či súdu výrazne a neprimerane presahuje obvyklú dĺžku konania v
porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej

sadzby ustanovenej Trestným zákonom.

Odvolací súd podľa obsahu spisového materiálu sumarizuje, že obžalovanému bolo v prejednávanej
veci vznesené obvinenie v roku 2016, pričom obžaloba bola podaná na súd prvého stupňa dňa
12.01.2018. Následne boli, a to aj vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu (čo ale nie je možné

vyhodnotiť v neprospech obžalovaného) vo veci vykonané termíny hlavného pojednávania v dňoch
27.04.2018, 14.06.2019, 26.06.2020, 27.08.2021 a 07.06.2023, kedy došlo aj k vyhláseniu napadnutého
rozsudku, pričom vec bola predložená odvolaciemu súdu až o ďalších viac ako 5 mesiacov (konkrétne
dňa 16.11.2023). V priebehu súdneho konania boli súdom prvého stupňa vyžiadané doplnky k dvom
znaleckým posudkom vypracovaným znalcami v prípravnom konaní. Jeden z nich bol vyžiadaný dňa

31.07.2018 a doručený bol dňa 09.01.2019 (doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 10/2016 znalca Ing.
Vladimíra Adámika). Druhý z nich bol vyžiadaný dňa 30.08.2021, ale doručený bol súdu prvého stupňa
až dňa 08.03.2023 (doplnenie realizované ako znalecký posudok č. 13/2023 znalkyne MUDr. Danice
Caisovej – Škultétyovej), teda po viac ako 1,5 roku (!).

V tejto súvislosti tak dospel odvolací súd k záveru, že najmä dĺžka konania na súde prvého stupňa už
výrazne a neprimerane presiahla obvyklú dĺžku konania v porovnateľných veciach, čo rovnako musel
vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa
správne obžalovanému mimoriadne znížil výmeru trestu odňatia slobody podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona, a teda správne mu uložil nie neprimerane mierny podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky s probačným dohľadom a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov (t.j. v podstate

„najprísnejší“ trest odňatia slobody nespojený ihneď s odňatím osobnej slobody), ktorý napokon aj
odvolací súd považoval za primeraný, zákonný, spravodlivý a tiež schopný splniť účel trestu (§ 34 ods.
1 Tr. zák.).

Aj odvolací súd považoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako sa toho domáhala
prokurátorka,zaneprimeraneprísne.Totižanizpohľaduhodnoteniaosobyobžalovanéhonebolomožné

dospieť k odôvodnenému záveru o jeho ťažšej náprave a tak nevyhnutnej potrebe pôsobenia na neho
„už len“ tým najprísnejším druhom trestu.

Pre posilnenie účelu probačného dohľadu a zavŕšenie nápravy obžalovaného mu súd prvého stupňa
súčasne (ako preventívne opatrenie) správne uložil aj povinnosť v skúšobnej dobe sa podrobiť

psychologickému poradenstvu.

Bude závisieť len na obžalovanom, či poskytnuté „dobrodenie“ zákona v podobe uloženého
podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom „využije“ a svoje správanie do budúcna
upraví už na spoločensky akceptovateľnú úroveň. Odvolací súd zároveň upozorňuje obžalovaného, že

nesplnenie podmienok uloženého trestu odňatia slobody, resp. nevedenie riadneho života v skúšobnej
dobe, nedodržiavanie podmienok probačného dohľadu a nesplnenie uloženej povinnosti môže mať pre
neho vážny následok v podobe nariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako

nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.