Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200751
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8521200751.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany
Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Michal Barnovský, advokát so sídlom Námestie generála
Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným, v 2. rade: B. D. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX,
XXX XX C., v 3. rade F. C. A., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., zastúpený: E. F. C. A., nar.

XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/28/2021-135 zo dňa
15.05.2023, takto

r o z h o d o l :

MenírozsudokvovýrokuIV.otrováchkonaniatak,že priznávažalobkyninároknanáhradutrovkonania
voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 % a voči žalovanému v 3. rade v rozsahu 100 % s tým, že o
výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

,,I.Súd zrušuje podielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovanýchv2.a3.radeknehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. C., obec C., G. H. I., zapísaným na:
LV č. XXXX, k parcelám registra „E“ evidovaným na mape určeného operátu ako: parc. č. 22/1 o výmere

28 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. 22/3 o výmere 66 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie; parc. č. 23 o výmere 108 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
LV č. XXXX, k parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. 22/4 o výmere
75 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.

II.Súd prikazuje tieto nehnuteľnosti dovýlučnéhovlastníctvažalobkyneA.B.,nar.:XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX C. XXX.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 2. rade primeranú náhradu vo výške 393,30
eur a žalovanému v 3. rade primeranú náhradu vo výške 1.572,60 eur, každému z nich do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva k vyššie označeným nehnuteľnostiam. Žiadala, aby súd predmetné nehnuteľnosti
prikázaldojejvýlučnéhovlastníctvastým,ževyplatížalovanýmzaichspoluvlastníckepodielyprimeranú
náhradu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Za primeranú považovala sumu určenú realitnou

kanceláriou BENARD GROUP s.r.o., ktorá určila trhovú hodnotu týchto nehnuteľností vo výške 30,-
eur/1 m2. Žalovaná v 2. rade navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo výlučne formou zámenyparciel. Žalovaný v 3. rade v prvotných vyjadreniach nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva spôsobom, ako to navrhla žalobkyňa a nesúhlasil ani s výškou primeranej náhrady za
jeho odstupujúci podiel.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.6.2022 vzala žalobu voči žalovanej v 1. rade späť z dôvodu, že počas
prebiehajúceho súdneho konania došlo medzi nimi k uzatvoreniu dohody o urovnaní, predmetom ktorej
bol, okrem iného, aj prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 1. rade týkajúci
sa vyporiadavaných nehnuteľností. Uznesením zo dňa 1.7.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

11.08.2022, súd prvej inštancie konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil a žalovanej v 1. rade nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade prichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní prihliadol nielen
na veľkosť spoluvlastníckych podielov (žalobkyňa je majoritnou vlastníčkou), ale aj na účelné využitie

predmetnýchparciel,keďžetietodlhodoboužívavpodstatelenžalobkyňaavzaldoúvahyajumiestnenie
vyporiadavaných parciel KN-E - parc. č. 22/3, 22/4 a 23, nakoľko prístup na ne je možný len cez parcelu
KN-E parc. č. 2257, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaná v 2. rade síce navrhla
vyporiadať jej podiel na spoločnej nehnuteľnosti formou zámennej zmluvy a žiadala, aby jej žalobkyňa
poskytla za jej spoluvlastnícky podiel inú nehnuteľnosť vo výmere zodpovedajúcej jej podielu, avšak

nepredložilažiadenrelevantnýpodklad(geometrickýplán),nazákladektoréhobybolomožnérozhodnúť
v zmysle jej návrhu, preto súd tomuto návrhu nevyhovel.

5. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle návrhu žalobkyne a prikázal nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom vyporiadania do jej výlučného vlastníctva. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť

žalovaným v 2. a 3. rade za ich spoluvlastnícke podiely primeranú náhradu v sume, akú žalobkyňa
v žalobe navrhla, t.j. 30,- eur/m2. Výšku náhrady žalobkyňa preukázala oznámením trhovej hodnoty
realitnou kanceláriou BENARD GROUP s.r.o., podľa ktorej sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú
v zastavanom území obce a podľa jej zistení, v porovnaní s inými nehnuteľnosťami, sa predávajú v
danej lokalite a danom čase v trhovej cene cca 30,- eur/1 m2. Súd toto rozhodnutie odôvodnil tým,

že žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3 rade v priebehu konania súdu nepredložili žiaden iný konkrétny
návrh (a ani žiaden dôkaz) vo vzťahu k takto určenej trhovej hodnote predmetných nehnuteľností
a k výške primeranej náhrady za ich odstupujúce podiely. Konkrétny návrh bol súdu predložený až
dňa 27.4.2023, keď zástupca žalovaného v 3. rade predložil súdu interné ohodnotenie nehnuteľnosti
realitnou kanceláriou MAXXIMA Real s.r.o., ktorá stanovila trhovú hodnotu nehnuteľnosti na 60,- eur/1

m2. Súd prvej inštancie mal za to, uznesením č.k. 5C/28/2021-60 zo dňa 07.10.2021 bol žalovaný v 3.
rade riadne poučený v zmysle § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) o tom, že
je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, a keďže vzniesol námietku
vo vzťahu k trhovej hodnote nehnuteľností a predložil listinu realitnej kancelárie až na pojednávaní dňa
27.4.2023, nebol tento dôkaz predložený včas a súd na neho neprihliadal.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. Strany sporu
mali vo veci úspech čiastočný, žalobkyňa v časti zrušenia a prikázania nehnuteľností do jej výlučného
vlastníctva, žalovaní v 2. a 3. rade v časti vyplatenia primeranej náhrady za odstupujúce spoluvlastnícke
podiely, preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo.

7. Proti výroku o trovách konania podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie
riadne neodôvodnil výrok o náhrade trov konania, pretože neobjasnil, v čom konkrétne mali čiastočný
úspech žalovaní v 2. a 3. rade. Poukázala na to, že to bola práva ona, ktorá mala v spore plný

úspech. Trvala na tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku úspechu v konaní a
zdôraznila, že predžalobnou výzvou zo dňa 15.02.2021 vyzvala všetkých podielových spoluvlastníkov,
na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Napriek tejto výzve narážala na odmietavý postoj žalovaných počas
celého konania, predovšetkým žalovaného v 3. rade, ktorý sa vyslovene opakovane bránil zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, vznášal neprimerané nároky, keď navrhoval rozdelenie

dokonca aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a postupoval v konaní obštrukčne. Uviedla,
že rozhodnutím súdu prvej inštancie dosiahla presne taký spôsob vyporiadania, na akom sa márne
pokúšala dohodnúť so žalovanými. Nie je preto zrejmé, prečo by za danej situácie mala byť práve
žalobkyňa v podstate postihnutá tým, že by mala znášať trovy konania (súdny poplatok a trovy právnehozastúpenia), ktoré jej objektívne vznikli a ktoré musela uhradiť v súvislosti s uplatnením svojho práva.
Právo na právnu pomoc v konaní pred súdom pritom žalobkyni vyplýva zo samotnej Ústavy Slovenskej
republiky. Žalobkyni by tak v podstate bolo na ťarchu to, že využila svoje ústavné právo na právnu pomoc

podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Stará Ľubovňa
naďalšiekonaniearozhodnutiealeboabyrozsudokzmeniltak,žepriznážalobkynivočižalovanému2.a
žalovanému 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň prizná žalobkyni voči žalovanému
2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd
vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia

súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je
odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden
dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer

úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom
na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť
udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy.“ (III.
ÚS 73/2023 zo dňa 25.05.2023).

10. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal spôsobom, aký navrhla, najmä ak sa žalovaní neúspešne bránili
alebo navrhovali iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd nepoužil ustanovenie §
255 ods. 1 CSP, pričom prípadnú tvrdosť možno korigovať použitím § 257 CSP. Zo spisu je zrejmé,
že žalobkyňa vyvinula snahu vysporiadať predmet sporu mimosúdnou cestou a všetkým žalovaným

doručila predžalobnú výzvu. So žalovanými v 2. rade a v 3. rade ale k mimosúdnej dohode nedošlo.
Sumu, ktorú navrhovala žalobkyňa zaplatiť žalovaným ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, ktoré
byboliprikázanédojejvýlučnéhovlastníctva,súdprvejinštancieustálilvsúladesdôkazompredloženým
žalobkyňou, ktorým bolo oznámenie trhovej hodnoty pozemku realitnou kanceláriou podľa ktorého sa
nehnuteľnosti nachádzajúce v tejto lokalite v danom čase predávali v trhovej cene 30 eur/1 m2.

11. V kontexte vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a o výške náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely rozhodol v súlade so žalobným
návrhom.OdvolacísúdvtomtozmyslepoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 6Cdo/94/2022 zo dňa 26.09.2023, ktorého, okrem iného, vyplýva že: „18. Nad rámec uvedeného

dovolací súd dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku odvolacieho súdu,
že za úspech žalobcu v spore sa považuje, ak súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu,
respektíve ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech
vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana je sčasti

úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (pozri R
54/1973, 7Cdo/255/2021).“

12. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v danej veci nie je možné

aplikovať § 255 ods. 2 CSP práve z dôvodu, že žalobkyňa úspešne uplatnila na súde svoje práva a súd
jej v celom rozsahu vyhovel a rozhodol úplne v súlade s jej žalobou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nielenže nevychádza zo znenia § 255 ods. 2 CSP, ale ani ďalšia argumentácia neobsahuje také prvky,
ktoré by viedli k naplneniu účelu noriem o náhrade trov konania.
Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane

konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu
nebolo konanie pred všeobecným súdom.13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a úspešnej žalobkyni podľa § 396 ods. 2
CSP, s použitím § 255 ods. 1 CSP, priznal voči neúspešným žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu

trov konania voči každému z nich v rozsahu 100%, pričom trovy konania pozostávajú jednak z trov
konania pred súdom prvej inštancie, ako aj z trov konania pred odvolacím súdom.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).