Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119248038
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6119248038.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca – spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: SPP – distribúcia, a. s., so sídlom Bratislava, Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, právne
zastúpenéhoMgr.MiroslavomHanecom,advokátomsosídlomŽilina,DolnéRudiny8,protižalovanému:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C. XXX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom
so sídlom D., E. XXX/XX, F. zaplatenie 7.816,69 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/26/2019-286 zo dňa 22. 11. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu v časti o zaplatenie istiny 7.816,69 eur zamieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 57,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.816,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 7.816,69 eur od 01. 09. 2017 do zaplatenia (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej malo
byť rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).

2. Primárne, v reakcii na vznesenú námietku premlčania ohľadne nároku uplatneného žalobcom s
odkazom na znenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a vyčísleného podľa
vyhlášky č. 449/2012 Z. z. okresný súd konštatoval, že táto nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplýva, že žalobca sa o neoprávnenom odbere zemného plynu dozvedel dňa 12. 05. 2017,
kedy znalec v znaleckom posudku potvrdil poškodenie plomby osadenej na číselníku meradla. Dňa
28. 04. 2017 zamestnanec žalobcu pri kontrole meradla len nadobudol podozrenie, že predmetná

plomba môže byť poškodená.
3. Následne súd prvej inštancie poukázal na objektívnu zodpovednosť žalovaného a preukázanie
všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu, a to existenciu protiprávneho úkonu, škodu a príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Mal za to, že znaleckým posudkom bol
dostatočne preukázaný neoprávnený zásah do predmetného meradla, ktoré v rozhodnom období
nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie. Z uvedeného dôvodu údaje
zaznamenané na číselníku predmetného meradla nie sú spoľahlivým údajom.

4. Pokiaľ ide o trovy konania, okresný súd rozhodol v zmysle princípu úspechu vo veci.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby,
alternatívne zmeny rozsudku okresného súdu tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiťžalobcovisumu2.609,06eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezuvedenejsumyod01.09.2017
do zaplatenia a zamietnutia žaloby vo zvyšku, prípadne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
na ďalšie konanie.

6. Argumentoval tým, že zo znaleckého posudku č. 316/PL-2017 nevyplýva žiadne zistenie poškodenia
stavu plynomeru ohľadne jeho funkčnosti, možnosti merať skutočnú spotrebu, resp. či bolo zasahované
do číselníka plynomeru. Znalec zistil, že na plynomeri bola originálna plomba, ktorej poškodenie
konštatoval tak, že je možné demontovať ju bez jej poškodenia a bez použitia nástroja. Znalec však
nevylúčil, že k porušeniu tohto zabezpečenia mohlo dôjsť napr. už pri osádzaní predmetného meradla

osobou pracujúcou pre žalobcu. Pri montáži plynomeru žalovaný osobne prítomný nebol, preto nemal
možnosť overiť si priebeh jeho montáže a neporušenosť plomby. Žalovaný namietal, že výška škody za
neoprávnený odber plynu bola vypočítaná ako sankčný nárok podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., nie ako
skutočná škoda. Žalobca v konaní ani nepreukazoval, že výpočet skutočnej škody nie je možný. Len
stroho konštatoval, že ak je porušené zabezpečenie meradla, automaticky to znamená, že nie je možné
vypočítať skutočnú škodu. Žalovaný odkázal na závery Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze sp. zn.

III. ÚS 114/2020 zo dňa 09. 03. 2021.
7. Taktiež odvolateľ vytýkal okresnému súdu nesprávne posúdenie otázky premlčania. Odkázal na § 101
a § 106 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že v súdenom prípade je žalobcom uplatnený nárok ako
škoda za neoprávnený odber plynu denným nárokom, ktorý priebežne vznikal od 02. 12. 2016 za každý
deň neoprávneného odberu plynu až do 28. 04. 2017. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby

sa viaže k okamihu vzniku škody a nie k okamihu jej zistenia. Pri neoprávnenom odbere plynu ide
o ujmu vznikajúcu priebežne, ako to vyplýva z vyhlášky č. 449/2012 Z. z. (škoda vzniká každým dňom
neoprávneného odberu). Škoda začala vznikať od posledného vykonaného odpočtu dňa 02. 12. 2016;
v čase podania žaloby dňa 15. 03. 2019 bol nárok za obdobie od 02. 12. 2016 do 14. 03. 2017 už sčasti
premlčaný. Okrem toho, z vyhlášky č. 449/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že výška škody sa určí podľa

počtu dní, po ktoré neoprávnený odber plynu trval.
8. Ak žalobca tvrdil, že škodu mohol ustáliť až po doručení znaleckého posudku, ani toto jeho tvrdenie
podľa žalovaného nie je pravdivé. Súčasťou spisu je prvé vyúčtovanie nároku žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému za obdobie od 19. 10. 2016 do 28. 04. 2017 v sume 10.046,43 eur, ktoré
bolo vyhotovené dňa 03. 05. 2017, teda pred vypracovaním znaleckého posudku zo dňa 12. 05. 2017.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vedomosť o škode a jej výške pred vyhotovením znaleckého
posudku.
9. Pokiaľ by odvolací súd neakceptoval námietky žalovaného voči žalobe ako celku, nárok žalobcu by
teda bol opodstatnený len v časti sumy 2.274,75 eur za obdobie od 15. 03. 2017 do 28. 04. 2017 a tiež
v časti uplatnených nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, a to

v sume 334,31 eur.
10. Napokon odvolateľ uviedol, že žalobcovi dňa 31. 01. 2023 poukázal žalovanú istinu, hoci s jej výškou
a s nárokom žalobcu nesúhlasí. Istinu poukázal len a výlučne z dôvodu zastavenia plynutia lehoty úroku
z omeškania pre prípad, ak by súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v konaní nie je sporné, že plomba osadená
na číselníku plynomeru bola porušená. Žalobca nie je povinný preukazovať v konaní funkčnosť alebo
nefunkčnosť meradla, možnosť merať skutočnú potrebu, prípadne či bolo alebo nebolo zasahované
do číselníka. Je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne či zaznamenávalo alebo
nezaznamenávalo odber plynu. Ak je plomba poškodená alebo nahradená inou, je možné kedykoľvek

upraviť spotrebu zaznamenanú na číselníku bez toho, aby na ňom ostali akékoľvek stopy po manipulácii
alebo bez toho, aby došlo k jeho nefunkčnosti. Z tohto dôvodu je na meradle osadená plomba, ktorá má
zabrániť akémukoľvek zásahu do meradla. V tomto smere žalobca odkázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 106/2020 zo dňa 29. 06. 2021.
12. V reakcii na argumentáciu žalovaného poukazujúcu na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 114/2020

žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/17/2022, v ktorom sa odvolací
súd vysporiadal aj so závermi prijatými Ústavným súdom SR v spomínanom rozhodnutí a v ktorom tiež
odkázal na neskoršiu judikatúru Ústavného súdu SR.
13. K námietke premlčania žalobca zopakoval, že sa o neoprávnenom odbere zemného plynu na
predmetnom odbernom mieste dozvedel dňa 12. 05. 2017, keď znalec vypracoval znalecký posudok.

Znalec potvrdil poškodenie plomby osadenej na číselníku meradla. Dňa 28. 04. 2017 zamestnanec
žalobcu pri kontrole predmetného meradla len nadobudol podozrenie, že predmetná plomba môže byť
poškodená. Preto bolo meradlo odoslané na znalecké posúdenie z dôvodu podozrenia na porušenie/
nesúlad overovacej a zabezpečovacej značky tak, ako je to zaznamenané v zápise zo dňa 28. 04. 2017,ktorým bol dokumentovaný neoprávnený odber. Jedine znalec z odboru mechanoskopia môže potvrdiť
poškodenie zabezpečovacej značky. Ak by súd aj deň nadobudnutia podozrenia (28. 04. 2017)
považoval za deň zistenia neoprávneného odberu, žalobca by aj tak podal žalobu v 2-ročnej zákonnej

lehote.
14. Žalobca nevie určiť, kedy došlo k poškodeniu plomby, z tohto dôvodu sa podľa vyhlášky č. 449/2012
určuje obdobie neoprávneného odberu odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom odbernom mieste
prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu
zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného

odberu. Nie je pravdou, že by žalobca dozvedel o škode skôr, výpočet škody bol totiž spracovaný až
dňa 19. 05. 2017. Vyúčtovanie škody v tomto prípade bolo vykonané až po spracovaní kompletného
vyúčtovania.
15. Záverom za neštandardný postup označil žalobca úhradu istiny pred vydaním právoplatného
rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že žalovaný s nárokom nesúhlasí. Úhradu záväzku považoval za
jeho plnú akceptáciu a vysvetlenie žalovaného považoval len za jeho ďalšiu obštrukciu. Na základe

uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

16. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolacom návrhu
a poukázal na to, že prax súdov pri riešení danej otázky nie je jednotná. V súvislosti s aplikáciou
vyhlášky č. 449/2012 Z. z. bola voči nemu uplatnená fiktívna škoda, nie skutočná škoda a tento nárok

má tak nie reparačnú, ale sankčnú funkciu. Zdôraznil, že žalobca sa ani o preukázanie, že nie je možné
stanoviť skutočnú škodu, nepokúsil. Vykonávací predpis (vyhlášku) nemožno aplikovať alebo ho možno
aplikovať iba čiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa tejto vyhlášky nezabezpečoval
iba naplnenie kompenzačného princípu, alebo došlo by ním k akejsi nadkompenzácii poškodeného či
určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Náhrada škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou

nie je poškodeného akokoľvek obohatiť. Žalovaný mal za to, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 114/2020 nepredstavuje odklon od judikatúry a od objektívneho princípu zodpovednosti majiteľa
odberného miesta vo vzťahu k existencii zabezpečovacích prvkov meradla a jeho riadneho stavu.
Podľa názoru žalovaného sa žalobca obohacuje na úkor spotrebiteľa, ktorý nemá ako preukázať,
že k poškodeniu meradla došlo cudzím zásahom bez jeho vedomia a zavinenia (plynomer musí byť

prístupný), a teda z dôvodu uplatneného princípu objektívnej zodpovednosti je vystavený sankčnému
postihu žalobcu.

17. Napokon, v rámci posledného písomného vyjadrenia žalobca zdôraznil, že žalovaný má možnosť
sa vyviniť aj v prípade existencie objektívnej zodpovednosti. Musí však v konaní preukázať, že on

zabezpečenie nepoškodil a zároveň preukázať, ktorý subjekt poškodenie zabezpečenia spôsobil.
Uvedené žalovaný v konaní nepreukázal. Objektívna zodpovednosť žalovaného vyplýva nielen zo
zákona, ale aj z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít SR. V ďalšej časti žalobca zopakoval
svoje argumenty už vyjadrené vo vyjadrení k podanému odvolaniu, ako aj v priebehu konania.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal vec v rozsahu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a po vykonaní pojednávania,
vrátane doplnenia dokazovania rozsudok súdu prvej inštancie sčasti zmenil (§ 388 CSP) spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozsudku a sčasti potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Na nariadenom pojednávaní sporové strany opakovane predostreli podstatné body svojej doterajšej
argumentácie.
20. Vo vzťahu k listinnému dôkazu o úhrade uplatnenej/spornej istiny žalobca uviedol, že čiastka bola
pripísaná na účet 1.2.2023, pričom na žalobe (napriek úhrade) zotrval s poukazom na to, že žalovaný

dôvodnosť nároku naďalej spochybňuje. Ďalej doplnil, že údaje z meradla s poškodenou plombou
nemôže/nemohol použiť aj z toho dôvodu, že to vylučuje zákon o metrológii a v minulosti mu za takýto
postup bola udelená pokuta zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie. Taktiež poukázal na to, že
v dotknutej nehnuteľnosti sa nachádzajú prevádzky, ktoré majú rôzne, aj dlhšie otváracie doby, napr.
prevádzka fitnes s otváracou dobou od 7.00 do 21.00 (resp. nedeľa 15.00-21.00), ktoré okolnosti žalobca

privýpočtevýslovnerešpektoval,čojezásadnýrozdieloprotičeskejprávnejúprave,založenejnaodbere
v rozsahu 24 hodín.
21. Žalovaný upresnil že v nehnuteľnosti je 9 prevádzok, ktorých správe sa po zrušení živnostenského
oprávnenia venuje.22.Zhľadiskaprocesnejekonómieodvolacísúdúvodomupriamujepozornosťodvolateľanaskutočnosť,
že v danom prípade platí subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska vymedzenia počiatku plynutia tejto doby je preto určujúcim, kedy sa žalobca skutočne
dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá.
23. Prvým dňom, od ktorého si žalobca mohol uplatňovať svoje nároky v aktuálnom spore, bol deň, kedy
bol naposledy vykonaný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, t. j. 02. 12. 2016 (§ 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.

449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu).
Tento deň ale nemožno stotožňovať s dňom, kedy sa žalobca dozvedel o škode. Súd prvej inštancie
náležite na účely posúdenia opodstatnenosti námietky premlčania odkázal na znalecký posudok zo dňa
12. 05. 2017, z ktorého záverov vyplýva, že zabezpečenie plynomera proti manipulácii bolo porušené; až
od vyhotovenia posudku bolo možné najskôr počítať subjektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku
na náhradu škody. Žalobca sa nemohol s úplnou istotou spoľahnúť na svoje podozrenia, reálny záver

o manipulácii s plombou si mohol spraviť až po vyhotovení znaleckého posudku. Ak bola žaloba (návrh
navydanieplatobnéhorozkazu)podanánasúde15.03.2019,stalosatakeštepredpremlčanímnároku.
24. Rovnako platí, že žaloba bola podaná aj v objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka, počítanej od vzniku škody. Uplatnený nárok sa totiž týkal obdobia, ktorého
počiatok určil žalobca na 02. 12. 2016. Aj akceptovaním námietok žalobcu o postupnom premlčaní

nároku za každý deň, nie je možné nijako dospieť k záveru o prekročení trojročnej doby na jeho
uplatnenie (žalobca zjavne nesprávne počíta objektívnu premlčaciu dobu od 02. 12. 2016 ako dvojročnú,
čo nezodpovedá právnej úprave).

25. Následne, významná časť argumentácie žalovaného v odvolacom konaní (i v priebehu celého

konania) bola zameraná na potrebu aplikácie východísk vyslovených Ústavným súdom SR v náleze sp.
zn. III ÚS 114/2020 zo dňa 09. 03. 2021.
26. Odhliadnuc od skutočnosti, že v označenej veci ústavný súd
- za zásadné východisko svojich úvah (o spotrebiteľskom charaktere vzťahu) poňal status „odberateľa
v domácnosti“, čo nekorešponduje skutkovým zisteniam súdenej veci - správa prevádzok určených na

podnikanie,
- odkázal na rozhodnutie českého ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 668/15 (s konštatovaním prednosti
výpočtu skutočnej škody pred jej fiktívnou výškou), v ktorej spojitosti však žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval na argumentáciu žalobcu, že výpočet fiktívnej škody je v týchto právnych prostrediach
zásadne odlišný (t. j., že v Českej republike je základom plný odber 24 hodín, zatiaľ čo v podmienkach

SR sa už vychádza z konkrétnych špecifík odberného miesta – viď výpočet v súdenej veci založený
na počte dní, prevádzkových hodín, špecifikácii spotrebičov, t. j. ich počtu, hodinového príkonu), čo
zásadným spôsobom oslabuje argumentuje o nadkompenzácii poškodeného (z ktorého argumentu
vychádza predmetný nález Ústavného súdu SR ČR) ako dôvode preferencie skutočnej škody (pred
fiktívnou),

krajský súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že ďalšie uznesenia Ústavného súdu SR a to sp. zn.
II. ÚS 319/2021 zo dňa 16. 06. 2021 a II. ÚS 207/2021 zo dňa 21. 04. 2021 (vydané po rozhodnutí
ústavného súdu III. ÚS 114/2020) už odkázali na ústavnú akceptovateľnosť záverov súdov nižších
inštancií vo vzťahu k možnosti výpočtu tzv. fiktívnej škody v prípade zistenia neoprávneného odberu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012. V prvom uvádzanom rozhodnutí sa ústavný súd

vysporiadalajsargumentáciouodkazujúcounanálezIV.ÚS114/2020,keďkonštatovalodlišnéskutkové
okolnosti veci. Rovnaký argument použil ústavný súd aj v druhom uvádzanom uznesení, keď nepripustil
závery uznesenia IV. ÚS 137/2018.

27. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/61/2021 zo dňa 23. 06. 2022 akceptoval východiská

prijaté Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09. 03. 2021, pričom odkazoval na
odlišnosti prístupu k riešeniu sporných otázok na úrovni obchodného práva na jednej strane (R 45/2019)
a v zmysle ustanovení spotrebiteľského práva na strane druhej.
28. Nesporným z naznačených hľadísk v súdenej veci je, že neoprávnený odber plynu, ktorý je
predmetom posudzovania v danej veci, sa týkal polyfunkčnej budovy, ako ju sám pomenoval žalovaný,

odlišujúc skutočný charakter nehnuteľnosti od jej označenia v katastri (rodinný dom). Žalovaný v plnom
rozsahu potvrdil, že nehnuteľnosť je využívaná (práve a len) na fungovanie podnikateľských prevádzok
(aktuálne deväť, pričom charakter budovy je zjavný aj z fotodokumentácie pripojenej k návrhu na vydanieplatobného rozkazu) formou nájmu, t. j. za účelom zárobku žalovaného. Neexistuje preto kvalifikovaný
základ pre konštatovanie slabšieho postavenia žalovaného v osobitostiach súdenej veci.
29. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd, pri plnej akceptácii záverov formulovaných Ústavným

súdom SR v náleze sp. zn. III ÚS 114/2020 zo dňa 09. 03. 2021, považuje v rozoberanej spojitosti za
zásadné uviesť, že - aj pri prípadnom prijatí spotrebiteľskej povahy veci a tým vyvolanej požiadavke
„zvýšenej“ ochrany slabšej strany - žalovaný v priebehu celého konania rezignoval na predostretie
skutkových tvrdení (ako nevyhnutnej požiadavky aj v prípade „spotrebiteľa“, nakoľko aj právne
posúdenie postavenia spotrebiteľa realizované ex offo vyžaduje skutkový základ), tobôž na riadne

unesenie dôkazného bremena o možnom spôsobe výpočtu skutočnej škody, napr. porovnaním odberu
z minulých období, tvrdením, aká by mala byť jeho približná spotreba plynu v dotknutom období, do
akej miery bola budova v rozhodnom období obsadená, ako bola energeticky vyťažená z hľadiska
používaných zariadení, resp. formulovaním konkrétnych námietok voči podkladom výpočtu žalobcu
založeným na už spomenutých osobitostiach daného odberného miesta (konkretizácia spotrebičov,
ich počet a ďalšie), ktorými by kvalifikovane vyvrátil žalobcom aplikované východiská (výpočtu

fiktívnej škody). Žalovaný totiž nesie objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi z dôvodu
neoprávneného odberu plynu; bolo v jeho možnostiach prezentovať súdu liberačné dôvody majúce za
následok zbavenie sa zodpovednosti za škodu úplne alebo sčasti, svoje „argumenty“ však obmedzil len
na opakované odkazy na zmienený nález ústavného súdu. akceptovať
30. Konkrétne okolnosti prípadu však akcentuje Ústavný súd SR ako relevantné pre skúmanie výšky

škody aj v tých rozhodnutiach, od ktorých žalovaný odvodzoval pre seba priaznivý výsledok (III.
ÚS 114/2020, IV. ÚS 137/2018). Obdobne sa k tejto téme vyjadril aj Ústavný súd ČR v žalovaným
označenom náleze I. ÚS 668/15, z ktorého čerpal aj Ústavný súd SR, kde sa okrem iného uvádza,
že „dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje škodcu. Je na ňom, aby preukázal, že vypočítaná
výška škody podľa vykonávacích predpisov k energetickému zákonu je neprimeraným zásahom do jeho

majetkových práv“. Pokiaľ žalobca navrhol znalecké dokazovanie za účelom ustálenia záveru, či do
meradla bolo reálne zasiahnuté, učinil tak v štádiu posledného vyjadrenia pred záverečnými rečami
odvolacieho konania, nehovoriac o absencii akejkoľvek reakcie na argument protistrany o prekážke pre
takýto postup, danej úpravou zákona o metrológii. Krajský súd preto neakceptoval návrh žalovaného na
vykonanie dokazovania vzneseného na odvolacom pojednávaní, jednalo sa totiž o dôkaz neprípustný

v odvolacom konaní (§ 366 CSP).

31. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno uviesť, že Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR
dospeli vo svojej judikatúre k jednotnému právnemu názoru ohľadom výkladu znenia § 82 ods. 1
písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. v tom zmysle, že zakladá objektívnu zodpovednosť odberateľa

za neoprávnený odber, ktorý je meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej praxi stabilne judikuje, že „pri
neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym
a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť

spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom“ (R 45/2019).
32. Citovaný postulát je založený na úvahe o „nehodnovernosti“ údajov získaných z takého meradla,
do ktorého bolo možné neoprávnene zasiahnuť. Nadväzne, t. j. ak výšku škody nemožno vyčísliť na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, je potrebné (§ 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z.) použiť
náhradný spôsob výpočtu škody s použitím fikcií a pravidiel podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva č.

449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Opísané korešponduje i systematike aplikovanej/relevantnej normy (§ 82 zákona č. 251/2012 Z. z.),
ktorej hypotéza počíta s viacerými/rôznymi prípadmi neoprávneného odberu, pričom z logiky veci pri
niektorých z nich (napr. nedodržanie platobných podmienok, neumožnenie prerušenia dodávok plynu)
možnozavýchodiskopovažovaťskutočnúškodu(zistenúmeradlom),zatiaľčopriabsenciispoľahlivého/

objektívneho podkladu výpočtu skutočnej škody - je namieste využiť zákonom predvídanú fikciu škody.
33. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom v danej spojitosti vyplynulo, že plomba na meradle
bola upravená tak, že ju bolo možné demontovať bez jej dodatočného poškodenia a bez použitia
nástroja. Znalec teda jednoznačne potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
boloporušené.Zkonštatovanéhovyplývazáveroneakceptovateľnostitakéhotomeradlaakovýchodiska

pre stanovenie skutočnej škody.
34. Ako však/súčasne odvolací súd z určujúceho hľadiska (vyššie) konštatoval, nemožnosť získať/
použiť iný spôsob výpočtu/stanovenia skutočnej škody (t. j. predísť nástupu vyčíslenia škody spôsobomustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom) sa v osobitostiach súdenej veci zakladá na
dôsledkoch (rozoberanej) procesnej pasivity žalovaného.
35. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne viedli odvolací súd ku konštatovaniu nedôvodnosti odvolacej

argumentácie všeobecne sa domáhajúcej nutnosti skúmania podmienok skutočnej škody.

36. Po vyhlásení rozsudku okresného súdu žalovaný uhradil žalovanú istinu vo výške 7.816,69 eur
(bez úrokov z omeškania), ktorá bola podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu pripísaná na účet žalobcu dňa
01. 02. 2023.

37. V čase rozhodovania krajského súdu tak bol dlh v uvedenom rozsahu zaplatený, z ktorého dôvodu
krajský súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
38. Vyššie formulované dôvody/úvahy o dôvodnosti žalovaného nároku tak sú/boli nevyhnutné
s ohľadom na zvyšnú časť (po úhrade istiny) predmetu konania, t.j. neuhradený úrok z omeškania.

39. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP,

pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalovaného v konaní.
40. Predmetom sporu bolo zaplatenie istiny v sume 7.816,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 01. 09. 2017 do zaplatenia. Istina bola uhradená žalobcovi dňa 01. 02. 2023, z ktorého dôvodu
predstavuje výška úroku z omeškania v celkovom vyčíslení 2.119,07 eur (omeškanie bolo vypočítané za
obdobie od 01. 09. 2017 do 31. 01. 2023). Celková hodnota sporu predstavuje 9.935,76 eur (7.816,69

eur + 2.119,07 eur). Žalobca bol úspešný (len) v časti priznaných úrokov z omeškania, čo v číselnom
vyjadrení predstavuje úspech v rozsahu 21,32 %, ktorému zodpovedá úspech žalovaného (zamietnutie
vo vzťahu k istine) v rozsahu 78,68 %. Čistý úspech žalovaného tak dosiahol/činí 57,36 %.
41. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník súdu prvej
inštancie.

42. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.