Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200089
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4022200089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci
žalobkyne: D. K., bytom Z., Z. XXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom, so sídlom
Nitra, Mariánska 8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 01. 2022, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 23Sa/16/2022-77,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa z a m i e t a.

II. Účastníkom sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom
1.Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 15. augusta 2022, č. k.
23Sa/16/2022-77 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania postupu
a zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. 01. 2022,
ktorým zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.8. 2021,(ďalej

len prvostupňové rozhodnutie“)tak, že podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov sa žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 8. júna 2021 zamieta. Žalovanej
právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Správny súd z administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že Sociálna poisťovňa ústredie
ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 08. 2021 zamietla
žiadosť žalobkyni zo dňa 08. 06. 2021 o invalidný dôchodok od 08. 06. 2021, pretože podľa posudku

posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 08. 06. 2021
žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20 %.

3. Na základe odvolania žalobkyne bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 25. 10. 2021, ktorý odvolaniu nevyhovel a postúpil

kompletný spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredia v Bratislave. Posudkový lekár
ústredia so sídlom v Bratislave posúdil dňa 23. 11. 2021 zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na
základedostupnejlekárskejdokumentácie adospelkzáveru,ževprípadežalobkynejepotrebnézmeniť
rozhodujúce zdravotné postihnutie z neurotickej poruchy, na nediferencovanú schizofréniu so 45 %mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s dátumom vzniku invalidity od 27. septembra
2021, súhlasne s dátumom stanovenia diagnózy nediferencovanej schizofrénie, z uvedeného dôvodu
skorší dátum vzniku invalidity nie je možné uznať. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový

lekár určil nediferencovanú schizofréniu, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 2 - schizofrénia,
poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmena a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %) a určil, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 45 %, s dátumom vzniku invalidity od

27. septembra 2021.

4.Žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj pripojenú spisovú
dokumentáciu a dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu nebol správny a na
základe opätovného posúdenia zdravotného stavu sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na
invalidný dôchodok, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť, avšak táto zmena nemá vplyv na

výsledok posúdenia nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.
01. 2022 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 08. 2021 tak, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 08. 06. 2021
zamieta. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa splnila medicínsku podmienku vzniku

nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity, k 27. septembru 2021, účastníčka konania
dovŕšila 29 rokov veku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z
obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 27. septembrom 2021, účastníčka konania
získala 366 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste

dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho
obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Vzhľadom na to, že žalobkyňa naďalej nesplnila
jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, a to podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v

znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal
invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. d/
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nezískal potrebný počet
rokov dôchodkového poistenia, čo je 5 rokov, vzhľadom na jej vek, ale len 1 rok a 1 deň.

5.Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobenapojednávaní adospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,apretorozsudkomžalobužalobkyne
zamietol podľa § 190 SSP. Za nesporné v predmetnej veci považoval, že žalobkyňa splnila medicínske
podmienky nároku na vznik invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára ústredia
v Bratislave zo dňa 23. 11. 2021 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu 45 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou, počnúc od 27. 09. 2021. Citujúc ustanovenia § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1
písm. d/ zákona o sociálnom poistení, konštatoval, že obdobie, kedy bola žalobkyňa vedená v evidencii
nezamestnaných občanov po 01. 01. 2004, nebolo započítané pre nárok na invalidný dôchodok, pretože
táto doba sa nehodnotí. Jednalo sa o obdobie žalobkyne vedenej v evidencii nezamestnaných na
území Slovenskej republiky. Túto dobu je možné hodnotiť len v tom prípade, ak si občan platil alebo si

dodatočne doplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie. Doba štúdia na strednej škole po 31. 12. 2003
sa nezapočítava automaticky, ale len vtedy ak bol poistenec dôchodkovo poistený. Doba štúdia na
územíČeskejrepublikysanezapočítava.Keďžežalobkyňanesplnilapodmienkupotrebnéhopočturokov
dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, ku dňu vzniku invalidity k 27. 09.
2021 získala iba 1 rok a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, rozhodnutie žalovanej je v súlade so

zákonom, a preto žalobu správny súd ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania
rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy
nevznikli.

II.

Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu
6.Proti rozsudku správneho súdu žalobkyňa v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť . Kasačnú
sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v
zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa15. 8. 2022, č. k. 23Sa/16/2022-77 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej z 17.1.2022 č. XXX XXX
XXXX X a vec jej vrátil na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov kasačného konania vo výške 100%.

7. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila so správnosťou záveru krajského
súdu o tom, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a to z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok ku dňu vzniku
invalidity 27. 09. 2021, keď získala iba 1 rok a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, pričom správny
súd sa obmedzil len na tvrdenia žalovanej (odvolacieho správneho orgánu). Sťažovateľka opätovne

poukázala na nezákonný postup žalovanej tak v prvom stupni konania, ako aj v druhom stupni konania,
na ktorú nezákonnosť už poukázala v žalobe. Vytýkala správnemu súdu, že vôbec nezobral do úvahy
dokumenty, ktoré sama doložila ako prílohy č. 6 až 22 k žalobe, keďže žalovaná v oboch stupňov
nesprávne evidovala len dobu jej zamestnania - dôchodkového poistenia, 1 rok a 1 deň. Zdôraznila, že
najvyšším porušením jej práv v danej veci zo strany žalovanej v oboch stupňoch a následne v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom bolo, že v rozpore s medzinárodnými zmluvami

uzatvorenými medzi SR a ČR v sociálnej oblasti zo strany žalovanej nedošlo k spolupráci s Českou
správu sociálneho zabezpečenia k zhodnoteniu dôb jej dôchodkového poistenia v SR a v ČR, a teda
došlo k porušeniu jej práv garantovaných právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými
zmluvami, koordinačnými nariadeniami EÚ a Ústavou SR.

III.
Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti
8. Žalovaná na základe výzvy správneho súdu sa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 30. 11.
2022, číslo: XXX XXX XXXX X. Dôvody sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti nepovažovala za

opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 17.1.2022 č.
XXX XXX XXXX X. S rozhodnutím správneho súdu sa stotožnila, považujúc ho za správne. Navrhovala
zamietnutie kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej.

9. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobkyni doručené na vedomie dňa 25. 12. 2022.

IV.
Konanie pred kasačným súdom
10.Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

11. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
15. augusta 2022, č. k. 23Sa/16/2022-77, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako
nedôvodnú.

12.Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bolo rozhodnutie

generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 17.1.2022, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo zmenené
prvostupňové správne rozhodnutie žalovanej zo dňa 5.8.2021, č. XXX XXX XXXX X.

13. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len
poukazuje.

14. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej

časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správnehoorgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd
nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta

nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach.

15. Kasačný súd súčasne upriamuje pozornosť na to, že v správnom súdnictve poskytuje správny

súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že
jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu
verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným
zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde. (§ 2 ods. 1, 2 SSP ). Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy

v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Správnesúdyrozhodujúvkonaniachosprávnychžalobáchvsociálnychveciach. Správnysúdvychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.( § 119

veta prvá SSP) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny
súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6
ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/ ( § 135 ods.1, 2 písm. a/ SSP). Sociálnymi vecami sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa

na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. (§ 199 ods. 1
písm. a/, ods.3 SSP )

16. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s citovanou právnou

úpravou, s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti
Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, napadnutého žalobou, vykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003
Z. z. postupom podľa Správneho súdneho poriadku, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny
záver správneho súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej za

správny, a preto na zdôraznenie jeho správnosti uvádza len nasledovné.

V.
Právne posúdenie kasačným súdom

17. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

18. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako

určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu

zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a
výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutouv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

19.Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004 v znení neskorších predpisov
vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní
sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu
nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach

vymáhania pohľadávok.( § 1 ods.1)

20.Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21. Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa § 72 ods.1, písm. d/, ods.2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia

na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť
rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia
pred vznikom invalidity.

23. Podľa § 60 ods.1, veta prvá, ods.5, ods.6 veta prvá, ods.10, zákona o sociálnom poistení

obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené
poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom

bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové
poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 140 ods. 1 a § 255 ods. 1. Obdobie dôchodkového poistenia
zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo
poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia
odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej

práce (ďalej len "odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci"). Rok dôchodkového poistenia je
365 dní dôchodkového poistenia.

24. Podľa§ 172 ods.1,3,písm.a/,ods.4zákonaosociálnompoistenínakonanievoveciachsociálneho
poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní

sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom
týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho
poistenia (ďalej len "dávkové konanie"). Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

25. Podľa § 174 zákona o sociálnom poistení účastník konania môže samostatne konať v takom

rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

26. Podľa § 184 ods.1, 4 , 5, 7 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento
zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku
a nárok na výplatu dávky. Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať

žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej
osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. Žiadosť o priznanie
dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak.
Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku
a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa je povinná spísať

žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky
nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.27. Podľa § 195 ods.1,2 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 196 ods.1,2,6,7 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov

konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť
výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a
o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej
poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti.

29. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení a skutkových zistení
vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd zhodne ako správny súd
preukázané, že žalobkyňa na tlačive Sociálnej poisťovni si žiadosťou zo dňa 8.6.2021 uplatnila nárok
na invalidný dôchodok k 12.3.2021. V piatej časti žiadosti - prehľad o zamestnaní, poistení, inej činnosti
žiadateľka uviedla - stredná škola - Gymnázium Nitra, v časti - prehľad o dobe zamestnania na území

SlovenskejrepublikyaleboČeskejrepubliky,žalobkyňaakožiadateľkaneuviedlažiadneúdaje,vprílohe
č.1 k žiadosti o dôchodok ako dobu zamestnania uviedla zamestnávateľov : Dantem Slovensko a.s.,
Bratislava od 18.2.2019 do 29.3.2019, nezamestnaná - neevidovaná, od 30.3.2019 do 12.5.2019,
NTT Data Business Bratislava od 13.5.2019 do 12.5.2020 a nezamestnaná - neevidovaná od 1.6.2020.
Žalobkyňa potvrdila podpisom, že údaje v tejto žiadosti sú podľa jej vedomosti pravdivé a úplné. Na

základe uvedenej žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne s konečným výsledkom, že miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade je 45 %, s dátumom vzniku invalidity
od 27. septembra 2021. Rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch žalobkyni však nebol
priznaný invalidný dôchodok, pretože táto nesplnila ďalšiu zákonnú podmienku pre priznanie nároku na
invalidný dôchodok a to zákonom predpokladanú dobu dôchodkového poistenia v zmysle § 72 zákona

o sociálnom poistení. Skutkové zistenia potvrdili, že ku dňu vzniku invalidity (k 27. septembru 2021)
žalobkyňa dovŕšila 29 rokov veku, a preto na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov najmenej päť
rokov (§ 72 ods.1, písm. d/ zákona o sociálnom poistení) a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity,
pričom žalobkyňa pred vznikom invalidity získala len 366 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný

rozpisjeuvedenývpriloženomosobnomlistedôchodkovéhopoistenia(osobnýlist).Priposúdenínároku
na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré
sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Vzhľadom na to,
že žalobkyňa naďalej nesplnila jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď nezískala potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., čo je 5 rokov, keďže pred
vznikom invalidity bola preukázaná doba dôchodkového poistenia len za obdobie 1 rok a 1 deň.
30. Žalobkyňa podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ktorým sa dávkové konanie
začalo, bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku a nárok na jej výplatu

spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone o
sociálnom poistení síce ukladá, že Sociálna poisťovňa vykoná dokazovanie a rozhoduje na základe
skutočného stavu veci, avšak nie je jej povinnosťou vyhľadávať dôkazy za žiadateľa, keďže jeho
povinnosťou je predkladať alebo navrhnúť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho žiadosti o dávku a
jej výplatu. Skutkové zistenia v danom prípade preukázali, že žalobkyňa ako žiadateľka o priznanie

nároku na invalidný dôchodok v žiadosti uviedla len dve spoločnosti, v ktorých bola zamestnaná,
ktorými preukázala dobu dôchodkového poistenia a podpisom potvrdila správnosť uvádzaných tvrdení.
V žiadosti a ani neskôr nepreukázala a ani netvrdila, že pracovala v určitom období v Česku. V konaní na
základelekárskychposudkovvypracovanýchposudkovýmilekármiSociálnejpoisťovnibolopreukázané,že v prípade žalobkyne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, s dátumom
vzniku invalidity od 27. septembra 2021, čím splnila jednu z podmienok pre vznik nároku na priznanie
invalidného dôchodku v zmysle § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že podľa §

70 ods.1 tohto zákona má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobnýdôchodok,bolopovinnosťoužalobkyne
ako žiadateľky preukázať splnenie ďalších podmienok na priznanie nároku, a to v jej prípade najmä
preukázať počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ods.1, písm. d/ uvedeného zákona,

t.j. 5 rokov, keďže ku dňu invalidity dosiahla vek 29 rokov. Nepreukázanie splnenia druhej zákonnej
podmienkyprevzniknárokunainvalidnýdôchodokžalobkyňoumalozanásledok,žeSociálnapoisťovňa
rozhodnutím jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietla.

31.Vzhľadom k tomu, že v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy ( § 135

ods.1, SSP), správny súd správne postupoval, keď zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej preskúmal na základe skutkového stavu zisteného žalovanou, ktorý bol podkladom
pre vydanie jej rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného správny súd nemohol prihliadať na dôkazy
žalobkyňou predložené v prílohe žaloby.

32.Z uvedených dôvodov kasačný súd námietky žalobkyne proti rozsudku správneho súdu vyhodnotil
ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť žalobkyne preto podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania

nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z
dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a žalobkyni
z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP
v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

34.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.