Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623201250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623201250.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom ulica F. G. H. XXX/XX, XXX XX A., za účasti: 1/ E. I., neznámy vlastník zatupený
Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 2/ J. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 3/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX E., 4/
I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, XXX XX E., 5/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I.
XXX/XX, XXX XX E., 6/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. M.. D. XXX/XX, XXX XX E., 7/ J. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX E., 8/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X XXX XX E.,
občan SR, 9/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 10/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX,
XXX XX E., občianka SR, 11/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, 12/ Slovenský pozemkový

fond, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, 13/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik,
Námestie SNP 8, 97 401 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o návrhu na začatie konania o potvrdenie
vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 14Vyd/1/2023 - 106
zo dňa 30. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd uznesením zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania (I.
výrok) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania. Predmetným návrhom žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým potvrdí

vydržanie vlastníckeho práva do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov B. B., narodenému XX.
XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, a jeho manželke J. B., G. I., narodenej XX. XX. XXXX, ktorá
zomrela XX.XX.XXXX,obajanaposledybytomD.XX,XXXXXE.,kspoluvlastníckemupodielu12/48
pod B2 na LV č. X pre kat. úz. E., k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenému na parcele
registra C KN č. XXXX, ku ktorej je právny vzťah evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E., ku dňu 22. 02.
1953. Zároveň žiadal potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva do podielového spoluvlastníctva v 1 A. B.,

narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom C. M.. D. XXX/XX, XXX XX E. a v 1 poručiteľovi B. B., narodený
XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX XX E., k spoluvlastníckemu
podielu 12/48 pod C. na LV č. XXXX, kat. úz. E. k pozemkom registra C KN parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 255 m2, parc. č. XXXX, záhrada o výmere 324 m2, parc. č. XXXX. záhrada
o výmere 399 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere

17 m2.3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 359a, § 359c ods. 1 až 3, § 359d ods. 1, 2, § 359e ods. 1 až
3, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Preskúmaním návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť

z dôvodu, že v čase jeho podania osoby, v prospech ktorých navrhovateľ žiadal potvrdiť vydržanie
vlastníckehopráva,nebolisubjektamihmotnéhopráva.Okresnýsúdpreskúmanímnávrhuakoajknemu
priložených listinných dôkazov zistil, že osoby, v prospech ktorých navrhovateľ žiadal potvrdiť vydržanie,
a to B. B., narodený XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX, J. B., narodená XX. XX. XXXX, zomrela
dňaXX.XX.XXXXaB.B.,narodenýXX.XX.XXXX,zomreldňaXX.XX.XXXX.Malpretozato,ževčase

podania návrhu neboli subjektami hmotného práva v zmysle § 7 OZ, a teda nedisponovali spôsobilosťou
na práva a povinnosti. Súd prvej inštancie tak nemohol potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva v prospech
osôb, ktoré zomreli. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že akonáhle manželstvo zaniklo
smrťou niektorého z manželov, tak zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Zánik nastal priamo
zo zákona a nebolo ho potrebné deklarovať súdnym rozhodnutím. Predpokladom zápisu by mohol byť
rozsudok súdu o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľa

a na jeho základe následne by sa rozhodlo v dodatočnom dedičskom konaní.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vydal
vyzývacie uznesenie, resp., aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

5. Uviedol, že návrh na potvrdenie vydržania podal v prospech svojich právnych predchodcov, netvrdil
teda, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo práve on, ale tvrdil, že vydržacia lehota už uplynula jeho
právnym predchodcom. Mal za to, že pojem „ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnosti“ (§ 359c ods. 1 CMP), je potrebné vykladať v širšom kontexte a vzťahuje sa
aj na právnych nástupcov oprávneného držiteľa. Podľa názoru navrhovateľa sú práve takéto prípady
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním najčastejšie. Svojím pohľadom mal tvrdiť, že nadobudol
právo vydržaním, ku ktorému však došlo ešte počas dobromyseľnej držby zo strany jeho právnych
predchodcov. Osvedčenie o vydržaní, ktoré vydávali notári, počítalo aj s možnosťou osvedčiť vydržanie

vlastníckeho práva aj v prospech vlastníka, ktorý v čase vydania osvedčenia už nežil. Takto nadobudnutý
majetok bol dôvodom na dodatočné dedičské konanie. Poukázal na deklaratórne účinky rozhodnutia
o potvrdení vydržania. Podľa názoru navrhovateľa tak nemohla obstáť námietka súdu prvej inštancie, že
navrhovateľ by sa domáhal nadobudnutia práva osobám, ktoré podľa § 7 OZ práva nadobudnúť nemôžu,
lebo nežijú. Takýto výklad by znamenal, že rozhodnutie o potvrdení vydržania má konštitutívne účinky.

Navrhovateľ nebol povinný precízne sformulovať petit, musel len dostatočne a zrozumiteľne uviesť, čoho
sadomáhal.Uznesenieopotvrdenívydržaniavprospechprávnychpredchodcovpovažovalzaspôsobilý
titul na začatie dedičského konania, v ktorom by došlo k vysporiadaniu zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ako aj k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva v prospech konkrétneho dediča.
Konštatoval, že z rozhodnutí súdov v konaniach podľa § 359a CMP sa javí, že tento inštitút bude bez

praktického významu a všetky aj medzi účastníkom nesporné veci budú musieť prejsť kontradiktórnym
súdnym konaniam. Bol toho názoru, že tento inštitút by mohol byť celkom funkčný pri inom výklade
zákona s väčším dôrazom na princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 a čl. 5 ods. 1 CMP. Tým iným výkladom by
podľa navrhovateľa bolo aj extenzívne ponímanie vyjadrenia pojmu „toho kto o sebe tvrdí, že vydržal“,
ktoré by sa malo vzťahovať aj na tvrdenie navrhovateľa, že vydržacia lehota uplynula už jeho právnym

predchodcom, v prospech ktorých by sa malo vydržanie potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods.1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania

uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v kat. úz. E., zapísaných na LV č. X pod C. podiel 12/48 z celku a na LV č. XXXX pod
C. podiel 12/48 z celku. Podiel pod C. zapísaný na LV č. X kat. úz. E. žiadal vydržať do bezpodielového
spoluvlastníctva svojich právnych predchodcov (rodičov navrhovateľa) a podiel pod C. zapísaný a LV č.
XXXX kat. úz. E. žiadal vydržať do spoločného spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho zosnulého brata B.
B. v spoluvlastníckom podiele 1 z celku.

11. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania navrhovateľa a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím

návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súdom prvej inštancie.

12. Na úvod odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa považuje za
potrebné vyjadriť sa k povahe konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasledujúce CMP a

jeho účelu. Je potrebné rozlišovať medzi sporovým konaním v konaní o určenie, že vec patrí do
dedičstva, či určenie vlastníctva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kde protistrana
popiera vydržanie v rámci procesnej obrany, a vydržaním v rámci mimosporového konania, ktoré sa
v súčasnosti uplatňuje v rámci konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP. Predmetný
typ konania od 01. 05. 2021 nahradil dovtedajší inštitút notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní

v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti vydávaného vo forme notárskej
zápisnice. Cieľom novej právnej úpravy bola zmena spôsobu deklarovania vydržania tak, aby bola
zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty, nakoľko v
rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii
vtedajšej právnej úpravy. V niektorých prípadoch došlo dokonca aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na

úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Účelom konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl.
CMP je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným súdom. Konanie o
potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil
splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia

miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové
konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa CSP), súd
tak môže (avšak nemusí) vykonať šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa
alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí

buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na
vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia, ktoré súd vydá v prípade,
že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania. Vyzývacím uznesením súd
vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej

ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom
vestníku, čím umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich
práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd poukazuje na to, že vo fáze preskúmania návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania súd zisťuje osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností.
Z uvedeného je tak zrejmé, že dokazovanie má povahu osvedčovania. V konaní o potvrdení vydržania

nie je priestor na vykonávanie dokazovaniu v takom rozsahu, ako je tomu v sporovom konaní.13. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

14. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

15. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že účelom vydržania vlastníckeho práva alebo práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu prináleží len navrhovateľovi, ktorý sa môže domáhať vydržania
vlastníckeho práva výlučne len vo vzťahu k svojej osobe a vo svoj prospech. Navrhovateľ je povinný

osvedčiť skutočnosti svedčiace o tom, že splnil zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva
v zmysle § 134 OZ, pričom do oprávnenej držby je možné započítať aj oprávnenú držbu právneho
predchodcu. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
aj v prospech subjektov – fyzických osôb, ktoré v čase rozhodovania už nedisponovali hmotnoprávnou
subjektivitou. Je totiž potrebné mať na pamäti, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením, avšak na druhej strane táto spôsobilosť zaniká smrťou fyzickej osoby. Subjektom
občianskeho práva môže byť len živá osoba, na ktorú sa môžu vzťahovať normy občianskeho práva.
V danom prípade zosnulí rodičia a brat navrhovateľa nemohli byť subjektmi, v prospech ktorých sa mohol
žalobca domáhať vydržania vlastníckeho práva, a to aj s ohľadom na účel vydržania v zmysle § 359a
a nasl. CMP. Názor okresného súdu o tom, že v danom prípade sa navrhovateľ má prednostne domáhať

určenia, že vec patrí do dedičstva jeho právnych predchodcov, je teda správny, keďže ide o sporové
konanie, v ktorom súd vykonáva náležité dokazovanie za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností
potrebných pre rozhodnutie. V prípade kladného rozhodnutia dochádza k zápisu vlastníctva v prospech
právnych predchodcov a následnému dedičskému konaniu, kedy notár, ako súdny komisár, rozhodne
o majetku poručiteľov v konaní o dedičstve.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na konštantnú judikatúru oprávnenej držby, ktorá predpokladá, že
držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva
spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v
takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri

oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť,
ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú
aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia

sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode,
alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu
na začatie konania uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť
skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bola ona sama, resp.
jej právni predchodcovia so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná a túto dobromyseľnosť si

zachovala počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu
k vydržiavanej nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená,
že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a
sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09. 2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že

medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť ako vec držiteľ
nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

17. V predmetnej veci navrhovateľ síce tvrdil, že mal vydržať vo svoj prospech podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. E. pod C. vo výške 12/48 do podielového

spoluvlastníctvespolusosvojimzosnulýmbratomB.B.(ďalejlen„zosnulýbrat“),atoukaždéhoznichvo
výške podielu 1 z podielu 12/48 z celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Q. K. ako predávajúcou,
kedy mali od tejto odkúpiť celý podiel z PKV č. XXXX kat. úz. E., pričom veľkosť podielu mala byť
uvedená nesprávne X/XX - R., hoci mala byť 10/48 – in z celku. Uvedené tvrdenie s ohľadom na zistenéskutočnosti z predložených listín nesvedčí o existencii nadobúdacieho titulu v prospech navrhovateľa.
Odvolací súd v tomto smere uvádza, že z PKV č. XXXX kat. úz. E. vyplýva, že E. I. ml. (na aktuálnom
LV č. XXXX zapísaný ako E. I.) bol podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X vo výmere 1065 siah

(cca 3830 m2), s výškou spoluvlastníckeho podielu 3/6 – iny z celku. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa
04. 11. 1940 malo dôjsť k odpredaniu jeho spoluvlastníckeho podielu na parcele č. 627/b evidovanej
v PKV č. 1818 kat úz. E. v prospech kupujúcej R. I. G. C. S. (ďalej len „Istvánne Kovács“). Následne
však v roku 1941 došlo k oprave zápisu vlastníctva do PKV č. XXXX, kedy bol ako podielový vlastník
pod B1 zapísaný opäť E. I. v podiele 3/12 z celku a Istvánne Kovács pod B5 v podiele 3/12 z celku.

18. Z uvedeného tak vyplýva, že E. I. nechcel odpredať celý svoj spoluvlastnícky podiel, ale iba jednu
polovicuzosvojhospoluvlastníckehopodielu,apretodošlokopravezápisuaspoluvlastníckychpodielov
pod C. a C. v PKV č. XXXX kat. úz. E., tak, že E. I. ostal ako podielový spoluvlastník s výškou podielu
3/12 z celku pod C. a R. I. pod C. taktiež s podielom 3/12 z celku. Uvedené konštatoval aj samotný
navrhovateľ vo svojom návrhu (viď odsek 19 návrhu na začatie konania – č. l. 5 spisu).

19. Následne dňa 01. 07. 1943 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi R. I., ako predávajúcou na
jednej strane, a Q. B. s manželkou J. I. na strane druhej ako kupujúcimi. Predmetom tejto kúpnej zmluvy
bola však iba jedna polovica spoluvlastníckeho podielu predávajúcej k parcele č. XXX/X, čiže 1 z X/
XX - R., čo predstavuje podiel X/XX- R., a to za kúpnu cenu 250 peng?. Odvolací súd poukazuje na

to, že predávajúca kúpnou zmluvou z roku 1940 nadobudla do svojho podielového spoluvlastníctve od
E. I. 1 jeho podielu (t. j. podiel vo výške 3/12) za kúpnu cenu 500 peng?, pričom následne polovicu
z tohto svojho podielu odpredala právnym predchodcom navrhovateľa (jeho rodičom) v hodnote 1
kúpnej ceny, za ktorú nadobudla svoj podiel t. j. 250 peng?. O tomto prevode vlastníctva svedčí aj
samotný zápis v PKV č. XXXX kat. úz. E. pod C. (resp. C.), kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci

rodičia navrhovateľa, a to každý z nich s výškou spoluvlastníckeho podielu 3/48 – iny z celku, čo spolu
predstavuje podiel 3/24, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 07. 1943.

20. Z PKV č. XXXX kat. úz. E. ďalej vyplýva, že R. I. zvyšnú časť svojho spoluvlastníckeho podielu
vo výške 3/24 z celku odpredala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 1950 Q. K. G. I.. Je tak

zrejmé, že R. I. na základe kúpnej zmluvy z roku 1943 nemohla na rodičov navrhovateľa previesť celý
svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 3/12 z celku, ale iba jednu polovicu, ako to vyplýva z predmetnej
kúpnejzmluvy,keďžezvyšnúčasťsvojhospoluvlastníckehopodieluvovýške3/24–inyzcelkupreviedla
kúpnou zmluvou zo dňa 10. 07. 1950 na Q. K.. Uvedená skutočnosť je zapísaná v PKV č. XXXX pod
C. (č. l. 39 spisu).

21. Následne dňa 26. 12. 1961 uzatvorila Q. K., ako predávajúca, kúpnu zmluvu s navrhovateľom a jeho
zosnulým bratom ako kupujúcimi, ktorým odpredala svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 3/24 – iny
z celku v prospech kupujúcich do ich podielového spoluvlastníctva, pričom každý ž nich nadobudol jednu
polovicu, t. j. podiel vo výške 3/48 – iny z celu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že E. I. svoju zvyšnú

časť podielu vo výške 3/12 z celku po tom, čo uzatvoril kúpnu zmluvu v roku 1940 s R. I., po jej úprave
v roku 1941 už nepreviedol, a teda jeho podiel 3/12 z celku predstavuje aktuálny podiel zapísaný na LV
č. XXXX kat. úz. E. pod C. - 12/48 – in z celku. Predmetom ďalších prevodov bol výlučne spoluvlastnícky
podiel Istvánne Kovács, ktorá v roku 1943 previedla prvú polovicu zo svojho spoluvlastníckeho podielu
na rodičov navrhovateľa a následne druhú časť svojho spoluvlastníckeho podielu previedla kúpnou

zmluvou z roku 1950 na Q. K., ktorá tento svoj spoluvlastnícky podiel previedla kúpnou zmluvou z roku
1961 na navrhovateľa a jeho zosnulého brata. S ohľadom na tieto skutočnosti nemohla byť na strane
navrhovateľadobromyseľnosťvtom,ženazákladekúpnejzmluvy1961malnadobudnúťspoluvlastnícky
podiel E. I., keďže jeho spoluvlastnícky podiel 3/12 z celku už nebol predmetom ďalších prevodov.
Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru, tak nepreukazujú vlastníctvo

navrhovateľa a ani jeho právnych predchodcov k podielu na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č.
XXXX pod C. zapísaných v prospech E. I.. Právny názor prezentovaný navrhovateľom neumožňoval
prijatie záveru, že tento je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. V situácii, kedy navrhovateľ
existenciu nadobúdacieho titulu k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 12/48 z celku nepreukázal, tak
okresný súd nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom

naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

22. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, pretože zo zákona
nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom,
a súčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania
nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľa, žiadne trovy konania ani nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.