Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/322/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6901899743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6901899743.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: M. O., narodený XX. Z. XXXX, F. Z., Z. F. XXXX/X,
zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: A. V., narodený
XX. P. XXXX, T., N. č. XX, zastúpený advokátom JUDr. Máriom Keletim, Hnúšťa, Hlavná 36, o náhradu
škody, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/126/2001, o dovolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júna 2020 sp. zn. 17Co/42/2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici z 10. júna 2020 sp. zn. 17Co/42/2018 v časti jeho výrokov
II. až VII. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

II. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvého stupňa" alebo „prvostupňový súd") ostatným

rozsudkom zo 14. novembra 2017 č. k. 6C/126/2001-764 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu škody za poškodený ďalekohľad v sume 18,20 eura, na bolestnom v sume 55,10 eura a z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 298,75 eura (výrok I), náhradu škody z titulu náhrady
straty na zárobku počas práceneschopnosti za bližšie určené obdobie v sume 1 303,87 eura a v sume 2
232,01 eura (výrok II), náhradu škody za stratu na zárobku po skončení PN, alebo pri uznaní invalidity,
alebo čiastočnej invalidity za bližšie určené obdobie v sume 3 153,26 eura (výrok III), náhradu škody za

stratu na zárobku po skončení PN, alebo pri invalidite (úrazovú rentu) za bližšie určené obdobie v sume
339,44 eura (výrok IV), vo zvyšnej časti nad priznané sumy žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (výrok
V), voči žalovanému 2/ žalobu zamietol (výrok VI) a sporovým stranám nepriznal právo na náhradu trov
konania (výrok VII).
1.1. Škodovou udalosťou, od ktorej si odvodzoval žalobca nároky na náhradu vecnej škody, náhrady
škody na zdraví a náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej

neschopnosti bol jeho úraz počas poľovačky dňa 16. júla 1999. Škodu spôsobil žalobcovi žalovaný
tým, že počas poľovačky bez toho, aby sa náležite presvedčil na čo strieľa, vystrelil zo svojej zbrane,
pričom zasiahol žalobcu, keď vychádzal z poľa na cestu a spôsobil mu strelné poranenie, následkom
ktorého vznikla žalobcovi škoda na zdraví, škoda na veciach a stal sa invalidným dôchodcom. Za tento
skutok bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 TZ, a
to rozsudkom prvostupňového súdu sp. zn. 1T/112/99, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. mája 2000. V

trestnom konaní bola žalobcovi priznaná len náhrada vecnej škody vo výške 62,07 eura za poškodené
šatstvo a so zvyškom nároku bol žalobca odkázaný na občianske súdne konanie.
1.2. Zamietnutie žaloby voči žalovanému odôvodnil spoluzavinením poškodeného na vzniknutej škode
(§ 441 OZ), ako aj z dôvodu premlčania časti nároku podľa § 106 ods. 1, 2 OZ a voči poistiteľovi zamietol
žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie. Konštatoval, že žalovaný
zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa ustanovenia § 420 OZ, § 2 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 výnosu

MP SR č. 46/1994, ktorým sa vydáva Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, § 30 ods. 1 písm.
e) zákona č. 23/1963 Zb. o poľovníctve. Spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode ustálil súd prvejinštancie na tom základe, že žalobca predčasne opustil svoje stanovisko pri nočnej poľovačke, patrične
o sebe nedal vedieť a nedodržal zaužívané poľovnícke zvyky v zmysle § 2 ods. 2 a § 5 výnosu MP SR č.
46/1994. I keď sa výslovne nejednalo o nočnú poľovačku na diviačiu zver, ale ak sa poľovníci účastní na

poľovačke dohodli, že poľovačku ukončia o 22.00 hod., kedy už bola tma, bolo zodpovednosťou každého
poľovníka, aby bol videný ostatnými poľovníkmi. Žalobca namiesto svietidla použil iba zvukový signál
(pískanie), aby dal ostatným poľovníkom najavo svoju prítomnosť a tento spôsob bol nedostatočný.
Zavinenie na vzniknutej škode podľa názoru súdu prvej inštancie niesol aj Poľovnícky spolok „S." N.,
ktorého členovia sa zúčastnili tejto poľovačky a to tým, že nevenoval zvýšenú pozornosť pri určení

presných miest, kde sa môžu poľovníci pohybovať. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie
čiastočne zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu v rozsahu 1/2, keď miera spoluzavinenia žalobcu
na vzniknutej škode podľa § 441 Občianskeho zákonníka je 1/4 a v 1/4 zodpovedá za škodu vzniknutú
žalobcovi poľovnícky spolok. Nároky uplatnené voči žalovanému 2/ boli podľa rozhodnutia súdu prvej
inštancie dôvodné iba v 1/2.
1.3. Žalovanému uložil súd prvej inštancie povinnosť nahradiť žalobcovi vecnú škodu vzniknutú na

pozorovacom ďalekohľade vo výške 18,20 eura (1/2 z uplatneného nároku 36,41 eura) a zamietol žalobu
o zaplatenie sumy 63,46 eura, čo sú cestovné náklady z Rimavskej Soboty do Žiaru nad Hronom k
súdnemu znalcovi na vyšetrenie s odôvodnením, že sa nejedná o nárok v zmysle § 449 ods. 1 OZ, keďže
vyšetrenie u znalca z odboru zdravotníctva pre účely podania znaleckého posudku nie je liečebným
procesom. Bolestné si uplatňoval žalobca sumou 110,20 eura, aj z tejto sumy priznal súd prvej inštancie

žalobcovi len 1 vo výške 55,10 eura. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo uplatňované
sumou 597,50 eura, z čoho polovica je 298,75 eura.
1.4. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval súd prvej inštancie za dôvodnú vo vzťahu k
časti nárokom na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktoré boli uplatnené
písomnými podaniami z 29. júna 2007 a nasledujúcimi (§ 106 ods. 1, 2 OZ). Žalobca už pri podaní

žaloby vedel, kto je zodpovedným subjektom, koho má žalovať, poznal nároky na bolestné, sťaženie
spoločenskéhouplatnenia,výškuvecnejškody,ktorésiuplatnilvčasavčaspodalžalobuajnazaplatenie
náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 17. júla 1999 do 30. apríla 2000,
ako aj za obdobie od 01. novembra 2003 do 28. októbra 2004. Náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti uplatnil žalobca včas len za obdobie od 1. mája 2000 do 31. októbra 2003 a

za obdobie od 1. septembra 2004 do 29. júna 2005. Náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti priznal súd prvej
inštancie žalobcovi použijúc znalecký posudok znalkyne z odboru ekonómia a manažment Ing. I. N., i
keď obaja pôvodne žalovaní namietali správnosť záverov tohto znaleckého posudku s odôvodnením,
že nepredložili súdu iné, podľa nich správne výpočty jednotlivých nárokov uplatňovaných žalobou, teda

nevyužili svoje právo procesnej obrany v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
1.5. Voči poistiteľovi si žalobca uplatňoval nároky na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi Slovenským poľovníckym zväzom Bratislava a poistiteľom, ktorého predmetom bolo poistenie
zodpovednosti v súvislosti s výkonom práva poľovníctva a z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX označenej
akonetypizovanéskupinovéúrazovépoistenie,ktorúuzatváralvmenepoistenýchSlovenskýpoľovnícky

zväz s poistiteľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení
zodpovednosti za škodu v súvislosti s výkonom práva poľovníctva žalobcovi priamy nárok na plnenie
voči poistiteľovi nevznikol. Poistiteľ si povinnosť plniť z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX splnil tým,
že žalobcovi uhradil sumu 55,76 eura ako dohodnutú náhradu za čas liečenia úrazu a 451,43 eura za
trvalé následky úrazu. Ďalšie nároky z tejto poistnej zmluvy žalobcovi nevyplývajú.

1.6. Prvoinštančný súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal s odkazom na
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že každá zo strán sporu mala v konaní len čiastočný úspech.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie sporových strán rozsudkom z
10. júna 2020 sp. zn. 17Co/42/2018 zastavil konanie o zaplatenie sumy 351,79 eura z titulu náhrady za

stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za bližšie určené obdobie, sumy 23 342,17 eura ako
náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za bližšie určené
obdobie, sumy 3 699,14 eura ako náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite za bližšie určené, sumy 3 039,78 eura ako náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za bližšie určené obdobie, o zaplatenie renty vo výške 168,61

eura mesačne za bližšie určené obdobie a o zaplatenie cestovných náhrad vo výške 63,46 eura (výrok
I), zmenil prvostupňový rozsudok mimo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ v plnom
rozsahu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a pôvodným žalovaným
2/ tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví z titulu bolestného 110,20eura, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 597,50 eura, vecnú škodu za opravu
poškodeného ďalekohľadu 36,41 eura, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
za bližšie určené obdobie vo výške 2 450,78 eura, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej

neschopnosti za bližšie určené obdobie vo výške 3 708,59 eura, náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za bližšie určené obdobie vo výške 6 306,52 eura a vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok II), zaviazal žalobcu zaplatiť štátu na účet prvostupňového súdu náhradu
trov konania v rozsahu 81,77 % (výrok III), zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet prvostupňového
súdu náhradu trov konania vo rozsahu 18,23 % (výrok IV), zaviazal žalobcu zaplatiť znalkyni Ing. I.

N. znalečné podľa faktúry č. X/XXXX a č. X/XXXX v rozsahu 81,77 % (výrok V), zaviazal žalovaného
zaplatiť znalkyni Ing. I. N. znalečné podľa faktúry č. X/XXXX a č. X/XXXX v rozsahu 18,23% (výrok VI)
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok VII).
2.1. Odvolací súd najskôr poukázal na čiastočný rozsudok z 10. apríla 2019 sp. zn. 17Co/42/2018 (v
súvislosti s pôvodnou žalovanou 2/), na čiastočne späťvzatie žaloby žalobcom a súkromný znalecký
posudokč.X/XXXX.Naprejednanieodvolaniažalobcuažalovanéhonariadilodvolacísúdpojednávanie,

na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a považujúc za čiastočne
dôvodné odvolania žalobcu aj žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zmenil z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná
12. júla 2001, za účinnosti OSP konštatoval, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (body 5. až 9. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.2. V súvislosti s výhradami žalovanej strany k výpočtu priemerného zárobku žalobcu zo strany
znalkyne Ing. I. N. v rámci znaleckého posudku č. X/XXXX a jej výsluchu na pojednávaní dňa 20.

mája 2017 (v rámci prvostupňovým súdom iniciovaného znaleckého dokazovania) uviedol, že znalkyňa
„uznala námietky žalovaných o nesprávnom výpočte priemerného zárobku žalobcu a oznámila, že
by v tom smere vedela opraviť svoj znalecký posudok, ale súd prvej inštancie napriek výslovnému
návrhu žalovaného predneseného na pojednávaní dňa 24.10.2017, aby súd požiadal znalkyňu o opravu
znaleckého posudku, nenariadil znalkyni Ing. I. N. vykonať opravu znaleckého posudku v zmysle

námietok žalovaných a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom zo 14.11.2017". Vzhľadom na uvedené
odvolací súd považoval súkromný znalecký posudok Ing. I. N. č. X/XXXX vypracovaný na žiadosť
žalobcu a predložený až v odvolacom konaní za prípustnú novotu v zmysle § 366 písm. c/ CSP. „Opravu
alebo doplnenie znaleckého posudku mal súd prvej inštancie v zmysle pôvodnej znaleckej úlohy nariadiť
ajbeznávrhustránsporu,pretojenepodstatné,činapojednávanídňa24.októbra2017prednieslistrany

sporu návrhy na doplnenie dokazovania alebo nie. Obaja pôvodne žalovaní súdu navrhli dať vypracovať
opravu znaleckého posudku." (body 11. až 13. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.3. Ďalej uviedol, že „[l]ustráciu zamestnaní žalobcu cez Sociálnu poisťovňu v priebehu odvolacieho
konania vykonal odvolací súd podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že žalobca
vykonal 11 zmien žalobného návrhu a bolo potrebné verifikovať zamestnávateľov a obdobia trvania

zamestnaneckého pomeru žalobcu u jednotlivých zamestnávateľov a dopytom na žalobcu a jeho
posledného zamestnávateľa zistiť dôvod skončenia jeho pracovného pomeru, keď si nároky na náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uplatňuje žalobca aj po skončení posledného
pracovného pomeru u zamestnávateľa B. I. XD V. s. r. o. ... ku dňu 17.07.2012 a priznaní predčasného
starobného dôchodku dňom 27.03.2013 (bod 14. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).

2.4. V súvislosti s námietkou žalobcu, že námietka premlčania nebola posúdená prvostupňovým
súdom správne odvolací súd najskôr uviedol, že „[p]redmet konania vymedzený v žalobe doručenej
Okresnému súdu ... dňa 12.07.2001 žalobca viackrát menil a upresňoval ... žalovaným vznesená
námietka premlčania sa týkala len nárokov na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti podľa § 446 Občianskeho zákonníka a nároku na náhradu za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka
uplatneným písomným podaním z 26.06.2007 za obdobie dvoch rokov pred doručením tohto podania
súdu a tiež nárokov uplatnených písomným podaním z 27.10.2011 splatným dva roky pred doručením
rozšírenia návrhu súdu a námietkou premlčania rozšírenou na odvolacom pojednávaní dňa 10.06.2020
na celý predmet konania. Z neprehľadných a nepresných viackrát opravovaných návrhov na pripustenie

zmeny žaloby je ťažké konkretizovať, ktorých nárokov sa pôvodne vznesená námietka premlčania
žalovanéhotýka"(bod15odôvodneniaodvolaciehorozhodnutia).Následneodvolacísúdzobsahuspisu
podrobne rekapituloval žalobcom uplatnené jednotlivé nároky, procesný postoj prvostupňového súdu k
nim (uznesenie z 30. mája 2017 na č.l. 722 spisu), odvolacím súdom zistené diskrepancie, čiastočnéspäťvzatia žaloby o ktorých prvostupňový súd nerozhodol, časové a právne súvislosti jednotlivých
nárokov a ich prípadného premlčania. Opísal ďalej rozhodný skutkový dej zistený v rámci trestného
konania a citoval tiež ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) výnosu č. 46/1994-100 z 29. marca 1994, ktorým

sa vydáva Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (body 16 až 23.1 odôvodnenia odvolacieho
rozhodnutia).
2.5. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 193 CSP, ktoré následne interpretoval aj cez prizmu súdnej
praxe (R 22/1979, 1Obdo/41/2011, I. ÚS 269/2011, III. ÚS 507/2013, 25Cdo/562/99, 25Cdo/818/2004,
3Cdo/66/2018) a vo vzťahu k českej súdnej praxi poukázal na spoločnú právnu úpravu v minulosti.

„Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu ... sp. zn. 3Cdo/223/2016 z 26.01.2017 súd je povinný z výroku
trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť;
rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň
významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku. Súd neporuší § 135
Občianskeho súdneho poriadku (§ 193 C. s. p.), pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku
trestného rozsudku obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk vezme na zreteľ aj niektorú

ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov." (body 24. až 28. odôvodnenia
odvolacieho rozhodnutia).
2.6. Odvolací súd uviedol, že [ž]iadna zo strán sporu nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie v
otázke miery zavinenia vzniknutej škody žalobcovi na zdraví. Žalobca tvrdil, že za škodu zodpovedá
výlučne žalovaný, naopak žalovaný sa dožadoval určenia vyššej miery spoluzodpovednosti žalobcu

za vzniknutú škodu, dokonca tvrdil, že žaloba mala byť zamietnutá voči nemu v celom rozsahu z
dôvodu, že si žalobca škodu zavinil sám tým, že z porastu vyšiel v takej polohe, že pripomínal diviaka
a že bol pri tom žalovaným postrelený si vlastne zavinil žalobca sám". Po citovaní ustanovení § 415
a § 441 OZ a ich interpretácii uviedol, že „škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale aj
samotného poškodeného, preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou

v občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený buď pomerne alebo
úplne niesol zodpovednosť za škodu na vlastnom majetku či zdraví. Na strane poškodeného nemusí
ísť o zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Na spoluzavinenie poškodeného prihliada súd
v občianskoprávnom konaní aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V rozsahu v akom sa na škodlivom
následku podieľali okolnosti na strane poškodeného nie je daná zodpovednosť škodcu. Príčinná

súvislosť medzi odškodňovaným následkom a konaním škodcu je nevyhnutným predpokladom jeho
zodpovednosti za škodu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.08.2014 sp.
zn. 2MCdo/9/2013)". (body 29 až 32 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.7. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že aj žalobca porušil Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, keď
opustil svoje stanovište pred dohodnutým časom 22.00 hod. a nedal o svojom pohybe vedieť svetelným

signálom, odvolací súd po vysvetlení právneho inštitútu spoluzavinenia a kauzálneho nexu, poukazujúc
na súdnu prax (R 21/1992, 2MCdo/1/2007) ustálil z obsahu spisu v trestnom a civilnom konaní, „že
medzi porušením poľovníckych obyčají žalobcom a škodou na jeho zdraví nie je príčinná súvislosť.
Jedinou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo, že žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na
čo strieľa, vystrelil na objekt, ktorý považoval za diviačiu zver. Keby sa žalovaný náležitým spôsobom

presvedčil o tom, čo vidí voľným okom alebo v puškohľade a rozoznal by v pohybujúcom sa objekte
človeka, nebol by na žalobcu vystrelil a ku škode by nedošlo ... Za škodu vzniknutú žalobcovi preto
zodpovedá výlučne žalovaný podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka" (body 33 až 34.1
odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.8.Vsúvislostisoškodounazdraví(§444OZ)malodvolacísúdzanespornýžalobcomuplatnenýnárok

na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vyplynuli z lekárskeho posudku zo
16. novembra 2000 a 14. októbra 2002, a to v sume 110,20 eura a 597,49 eura. Rovnako tak nárok
vyplývajúci z vecnej škody, ktoré všetky nároky žalovaný v konaní nespochybňoval, vyjmúc námietku
premlčania (body 35. až 37. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.9. Nároky na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej

neschopnosti alebo pri invalidite uplatňované v tomto konaní spadali do obdobia od 17. júla 1999 až
do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže podľa poslednej zmeny žaloby si rentu podľa § 447 OZ
uplatňoval žalobca do budúcna bez obmedzenia. Na základe zmeny ustanovení § 446 a § 447 OZ s
účinnosťouod1.augusta2004(zákonč.404/2004Z.z.)avdôsledkunálezuÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky z 10. októbra 2018 sp. zn. PL. ÚS 10/2016 bolo potrebné celý nárok na náhradu za stratu na

zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 446 OZ posudzovať podľa znenia účinného do 31. júla
2004. Rovnako tak nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa §
447 OZ bolo potrebné posudzovať v tom znení zákona, aké bolo platné a účinné v čase vzniku nároku
(body 38 až 41 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).2.9.1. „Znalkyňa ... v súkromnom znaleckom posudku č. X/XXXX vyhotovenom na žiadosť žalobcu v
priebehu odvolacieho konania zapracovala námietky poistiteľa ... proti pôvodnému znaleckému posudku
č. X/XXXX ... vyhotoveného na základe rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota a vypočítala

náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v rozsahu uplatňovanom žalobcom v
tomto konaní a časť nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
za obdobie do 26.03.2013 s odôvodnením, že od 27.03.2013 je žalobca poberateľom predčasného
starobného dôchodku ... Žalovaný mal k dispozícii prepracovaný súkromný znalecký posudok Ing. I.
N., napriek tomu v priebehu celého odvolacieho konania konkrétne námietky voči výpočtom znalkyne k

nárokom žalobcu nevzniesol. Odvolací súd vzhľadom na chýbajúcu doložku v tomto znaleckom posudku
o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209
ods. 2 Civilného sporového poriadku, považoval tento znalecký posudok o výške nárokov žalobcu za
listinný dôkaz nespochybnený žalovaným zákonom prípustnými prostriedkami procesnej obrany (za
znalecký posudok ho odvolací súd v texte označuje len z dôvodu, aby bolo zrejmé každému, o aký
dokument ide) ... Žalovaným navrhnuté ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom na výpočet náhrady

za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie
od 17.07.1999 do 31.08.2004 odvolací súd nenariadil považujúc ho za nepotrebné a nehospodárne, keď
žalobcom predložené dôkazy relevantným spôsobom žalovaným vyvrátené neboli a za ďalšie obdobie
po 01.09.2004 nepovažoval taký dôkaz za potrebný, keď základ nároku na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za nasledujúce obdobie od 01.09.2004 preukázaný

nebol. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti bola žalobcovi prisúdená vo výške
6 159,37 eura podľa vyčíslenia znalkyne v znaleckom posudku č. X/XXXX. ... Od 1. mája 2000 bol
žalobca u spoločnosti F.. s. r. o., so sídlom v Rimavskej Sobote preradený zo zdravotných dôvodov
na stredisko M. T. Z. ako vozíkár a za obdobie od preradenia žalobcu na menej platenú prácu od 1.
mája 2000 do skončenia pracovného pomeru u tejto spoločnosti dňom 31.10.2003 bola znalkyňou Ing.

I. N. v znaleckom posudku č. X/XXXX vyčíslená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.07.2004
sumou 6.306,52 eura. Aj tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnený. Podľa potvrdenia
zamestnávateľa žalobcu a lekárskej správy o zdravotnom stave žalobcu dôvodom jeho preradenia na
menejnamáhavúprácubolzdravotnýstavžalobcupoškodenýúrazomzo16.07.1999...od1.septembra

2004 má žalobca nárok na úrazovú rentu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška
úrazovej renty prekvalifikovaná z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity je od 01.09.2004 určená ako priemer náhrady za
stratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostialebopriznaníinvalidityalebočiastočnejinvalidity
za druhý polrok 2003, t. j. obdobia pred dočasnou pracovnou neschopnosťou. Výšku úrazovej renty od

01.09.2004 týmto spôsobom vyčíslila znalkyňa na 186,52 eura mesačne (body 48 až 50 odôvodnenia
odvolacieho rozhodnutia).
2.9.2. V súvislosti s požadovanou úrazovou rentou od 1. septembra 2004 odvolací súd uviedol, že
„súd prvej inštancie základnú podmienku vzniku tohto nároku - existenciu príčinnej súvislosti medzi
poškodením zdravia žalobcu úrazom (za ktorý zodpovedá žalovaný v plnom rozsahu) neskúmal.

Pracovný pomer žalobcu u spoločnosti R.S.K. s.r.o, Rimavská Sobota neskončil zo zdravotných
dôvodov,aledohodouprenadbytočnosťprizánikuorganizáciesprávnymnástupcom...žalobca,ktorého
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 vznikla v súvislosti s poškodením jeho zdravia pri úraze dňa
16.07.1999, v tomto smere nie že nepredložil žiadne dôkazy, ale ani nepredniesol žiadne skutkové

tvrdenia o tom, že si hľadal prácu s adekvátnym finančným ohodnotením a nedostal ju len z dôvodu
zdravotného obmedzenia po úraze. Z tohto dôvodu odvolací súd žalobu o náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 zamietol (nad rozsah
súm, o ktoré bolo konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené)" (body 51 a 51.1 odôvodnenia
odvolacieho rozhodnutia).

2.10. V časti nárokov, ktoré žalobca v priebehu konania zobral späť, rozhodol odvolací súd podľa § 145
ods. 2 CSP (bod 52 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.11. Odvolací súd uzavrel, že „[ž]alobca je od 27.03.2013 starobným dôchodcom. Priznaním nároku na
starobný dôchodok zaniká nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka a vzniká nárok na náhradu za stratu na

dôchodku podľa § 447 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorý predmetom tohto konania nebol. Nárok
na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za obdobie
od 01.09.2004 do 26.03.2013 bol zamietnutý z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného na zdraví žalobcu a poklesom jehozárobku u zamestnávateľov B. O. ... a spoločnosti B., s. r. o. ... Za obdobie od 27.03.2013 nebol priznaný
nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite z dôvodu,
že po nadobudnutí starobného dôchodku tento nárok už zo zákona žalobcovi nevyplýva." (bod 53

odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.12. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 450 OZ súd primerane
znížil náhradu škody a vzal zreteľ na jeho osobné a majetkové pomery, odvolací súd po odcitovaní
ustanovenia § 450 OZ uviedol, že „nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 450 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k žalovanému napriek zisteniu, že ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu bez

väčšieho majetku z dôvodu, že pomery žalobcu (zdravotný stav a majetkové pomery) možno vyhodnotiť
ako rovnocenné k pomerom žalovaného, ale najmä z dôvodu, že odvolací súd vzal zreteľ na to, ako
ku škode došlo. Ku škode na strane žalobcu došlo v dôsledku hrubej nedbalosti žalovaného pri výkone
poľovného práva ešte v roku 1999 a od dátumu poškodenia žalobcu neuhradil žalovaný žalobcovi
ani nesporné, listinnými dôkazmi preukázané nároky." (body 54 až 56 odôvodnenia odvolacieho
rozhodnutia).

2.13. Podľa pomeru úspechu v konaní zaviazal odvolací súd žalobcu (81,77%) a žalovaného (18,23%)
k náhrade trov štátu a znalkyni Ing. I. N.. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal s
poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V tejto súvislosti uviedol, že „dal stranám možnosť vyjadriť sa
na odvolacom pojednávaní k použitiu ustanovenia § 257 C. s. p. Žiadna zo strán konkrétne výhrady
voči aplikácii tohto zákonného ustanovenia nepredniesla ... Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania ... považoval odvolací súd, že priznanie nároku na náhradu trov
konania žalovanému voči poškodenému žalobcovi by bola neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi z dôvodu,
žepriudalostidňa16.júla1999žalobcabolpoškodenýnazdravíajehožalobabolačiastočneodvolacím
súdom zamietnutá len z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o existencii príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri

invalidite aj za obdobie po skončení základného pracovného pomeru žalobcu u spoločnosti F.. s. r.
o. Rimavská Sobota, ktorý trval do 31.10.2003. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd
aj v tom, že podiel oboch strán sporu na priebehu a dĺžke sporu bol rovnaký. Žalobca síce viackrát
zmenil žalobu a to až 11 krát, čo bolo potrebné aj vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval alebo nie
včas reagoval na všetku procesnú situáciu, neustále požadoval lehoty na vyjadrenie, odsúval odpovede,

nevyjadroval sa načas alebo vôbec nekomunikoval včas alebo vôbec ani so súdom. Obom stranám
sporu, ktorých v konaní zastupovali advokáti vznikli rozsiahle trovy, ktoré si budú v zmysle rozhodnutia
odvolacieho súdu znášať sami. K rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania odvolacím súdom
prispela aj povaha sporu, že ide o škodu na zdraví vzniknutú v dôsledku zavineného protiprávneho
konania žalovaného a osobné pomery oboch strán sporu, ktoré označuje odvolací súd za rovnocenné

v tom, že obaja, žalobca aj žalovaný, sú zdravotne ťažko postihnuté osoby, nemajetní invalidní
dôchodcovia. Žiaden z nich nebude rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k
druhému viac poškodený." (body 57 až 62 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu - „v časti ktorou zamietol žalobu" - podal žalobca dovolanie z dôvodu,

že odvolací súd mal jeho žalobnému návrhu („náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite za obdobie od 01.09.2004 do 30.04.2015") vyhovieť v celom rozsahu,
teda aj v súvislosti s jeho zamestnávateľmi B. O. H. F. kresťanskej cirkvi a spoločnosti B. I. XD agency,
s. r. o. Uviedol, „že sa v danom prípade jedná o vyriešenie právnej otázky, ktorá podľa mojich vedomostí
ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená". Navrhol odvolací rozsudok zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu - vo vzťahu k výroku II. až VII. - podal dovolanie aj žalovaný, a to
podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol zrušiť napadnutý odvolací rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
4.1.Vsúvislostisdovolanímpodľa§420písm.f)CSPnamietal„ževkonanínebolvykonanýdôkaz,ktorý

dovolateľ navrhoval ... a zároveň odôvodnenie rozsudku krajského súdu považuje za nedostatočné".
V tejto súvislosti uviedol, že voči znaleckému posudku č. X/XXXX žalovaná strana vzniesla výhrady a
žalovaný na pojednávaní dňa 24. októbra 2017 výslovne navrhol doplnenie znaleckého posudku. Na
tomto zotrval aj v priebehu odvolacieho konania, avšak nižšie súdy „návrhu na vykonanie tohto dôkazu
nevyhoveli ... Pokiaľ ... krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že znalecký posudok

č. X/XXXX znalkyne Ing. I. N. ... nie je znaleckým posudkom ... ale len listinným dôkazom má dovolateľ
za to, že nedošlo k zákonnému odstráneniu nedostatkov konania, ktoré dovolateľ namietal už v konaní
prvostupňového súdu". V tejto súvislosti tiež poukázal na ustanovenie § 187 ods. 1 a § 365 ods. 3 CSP
a na ich základe namietal, že znalecký posudok č. X/XXXX bol vypracovaný až 12. júla 2019, tedanie do konca lehoty na podanie odvolania. „Ak už krajský súd takýto dôkaz pripustil na preukázanie
vád prvostupňového rozsudku, vady tohto rozsudku mal potom odstrániť zákonným spôsobom a to
doplnením znaleckého dokazovania". Namietal tiež nedostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu

so znaleckým posudkom Ing. S. Y. č. X/XXXX a jeho svedeckou výpoveďou z hlavného pojednávania,
čo bol v podstate jediný relevantný dôkaz ohľadne miery spoluzavinenia poškodeného. Rovnako tak
neodôvodnil (nedostatok dôvodov), prečo neskúmal mieru zavinenia samotného Poľovného spolku S.
a mieru spoluzavinenia poškodeného, „nie je potom zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k
vyhodnoteniu, že výučným vinníkom vzniknutej škody žalobcovi je dovolateľ".

4.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaný namietal, že odvolací súd „vo
veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 438, 441 a 450 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie §
255 ods. 2 a § 257 CSP". Poukazoval na spoluzavinenie žalobcu a Poľovného spolku S., analyzoval
otázku príčinnej súvislosti, reťazenie súvislosti, či časovú os nehodového deja. Opakovane uviedol,
že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že na vzniku škodového následku mal svoj podiel aj
samotný žalobca. Podľa názoru žalovaného odvolací súd nesprávne interpretoval vyššie uvedené

zákonné ustanovenia, pričom mal minimálne znížiť škodu (§ 450 OZ). Rovnako nesúhlasil s aplikáciou
ustanovenia § 257 CSP, ktorá podľa jeho názoru nebola v danej veci prípustná.

5. Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť. V podstatnom uviedol, že dodatok k znaleckému
posudku odvolací súd správne považoval za prípustnú novotu (§ 336 písm. c) CSP). Poukázal tiež na

morálny aspekt posudzovaného sporu.

6. Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť. Poukázal na to, že dovolanie žalobcu neobsahuje
dovolacie dôvody a rieši iba otázky skutkové.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je

sčasti prípustné, vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,
kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).

8.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada (ods. 2).
8.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa
tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017).
8.3. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť taký vadný
postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich
sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

Dovolanie žalobcu9. Žalobca (kvalifikovane zastúpený advokátom) explicitným spôsobom nevymedzil dôvod podaného
dovolania. V podstate nesúhlasil s odvolacím rozhodnutím v časti, v ktorej nevyhovel celému jeho
požadovanému nároku („náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo

pri invalidite za obdobie od 01.09.2004 do 30.04.2015"), pričom ním uplatnené jednotlivé nároky -
počnúc podanou žalobou a viacnásobne menenými v priebehu konania (pozri celý bod 16. odôvodnenia
odvolacieho rozhodnutia) - disponovali nie malou mierou neurčitosti. V tejto súvislosti (iba) uvádzal, že
v prípade zamestnávateľa - B. O. H. bol jeho pracovný pomer uzatváraný vždy na jeden rok a pracovný
pomer skončil uplynutím doby na ktorú mal pracovný pomer dohodnutý. V prípade zamestnávateľa -

spoločnosti B. I. agency, s.r.o. došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, pričom žalobca nežiadal
v dohode uviesť, že išlo o zdravotné dôvody (bod 3).
9.1. Pokiaľ žalobca v súvislosti s ním podaným dovolaním mal na mysli zmätočnosť podľa § 420 písm.
f) CSP v spojení s § 124 ods. 1 CSP podľa názoru najvyššieho súdu takáto námietka nemohla obstáť
z dôvodu, že odvolací súd nie celkom zjavne neodôvodnene vysvetlil, z akých dôvodov nebol priznaný
vyššie uvedený nárok žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že „[h]oci žalovaný viackrát v priebehu konania

(vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.08.2001 na čl. 11, na pojednávaní dňa 07.09.2004 - č. l. 88) v priebehu
konania namietal, že chýba príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou na zdraví vo forme straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 do budúcna
a na pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi stratou na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 upozornil aj odvolací súd na pojednávaní

dňa 27.11.2019, žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že strata na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie od 01.09.2004 vznikla v súvislosti s
poškodením jeho zdravia pri úraze dňa 16.07.1999, v tomto smere nie že nepredložil žiadne dôkazy,
ale ani nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia o tom, že si hľadal prácu s adekvátnym finančným
ohodnotením a nedostal ju len z dôvodu zdravotného obmedzenia po úraze. Z tohto dôvodu odvolací súd

žalobu o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za obdobie
od 01.09.2004 zamietol (nad rozsah súm, o ktoré bolo konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené) ...
Žalobca je od 27.03.2013 starobným dôchodcom. Priznaním nároku na starobný dôchodok zaniká
nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite podľa
§ 447 Občianskeho zákonníka a vzniká nárok na náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447 písm. a)

Občianskeho zákonníka, ktorý predmetom tohto konania nebol. Nárok na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za obdobie od 01.09.2004 do 26.03.2013 bol
zamietnutý z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody v dôsledku zavineného
protiprávneho konania žalovaného na zdraví žalobcu a poklesom jeho zárobku u zamestnávateľov B.
O. H. F. G. s vyučovacím jazykom maďarským, so sídlom v Rimavskej Sobote a spoločnosti B. I., s. r. o.,

so sídlom v Rimavskej Sobote. Za obdobie od 27.03.2013 nebol priznaný nárok na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite z dôvodu, že po nadobudnutí starobného
dôchodku tento nárok už zo zákona žalobcovi nevyplýva." [body 51.1. a 53. (pozri tiež body 41. až 47.)
odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia].
9.2. Pokiaľ žalobca v dovolaní uvádzal, že „sa v danom prípade jedná o vyriešenie právnej otázky,

ktorá podľa mojich vedomostí ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená" najvyšší
súd uvádza, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí
mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie

napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako
aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky
preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych

otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.
9.3. V neposlednom rade najvyšší súd uvádza, že sama polemika s právnymi závermi odvolacieho
súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho
súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení §
421 ods. 1 CSP.

9.4. Najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nie je prípustné (§ 447 písm. c) CSP).

Dovolanie žalovaného10. Žalovaný v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP najskôr namietal, že nižšie súdy
nevyhovelijehonávrhunadoplnenieznaleckéhoposudkuč.X/XXXX.Pokiaľboltentoposudokdoplnený
až XX. M. XXXX nebolo tak učinené do konca lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

11. Odvolací súd v súvislosti s doplnením znaleckého posudku č. X/XXXX uviedol, že «[v] priebehu
odvolacieho konania požiadal žalobca znalkyňu Ing. I. o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku
na výpočet náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej
neschopnosti žalobcu, v ktorom by boli zapracované námietky poistiteľa vznesené k znaleckému

posudku č. X/XXXX z XX.XX.XXXX vypracovaného na základe uznesenia súdu prvej inštancie. Kópiu
znaleckého posudku doručil žalovanému priamo žalobca podľa oznámenia z 31.10.2019 na č. l. 913
spisu. Žalovaný sa k znaleckému posudku znalkyne Ing. I. N. č. X/XXXX vypracovaného na žiadosť
žalobcu z 19.06.2019 nevyjadril ... Na prejednanie odvolania žalobcu a žalovaného nariadil odvolací
súd ... pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie
za účelom správneho zistenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci ... Žaloba vo

veci bola podaná na Okresný súd ... 12. júla 2001 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ktorý bol ku dňu 30.06.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. ... Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon (CSP, pozn.) použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany ...
Súd prvej inštancie odôvodnil použitie oboma pôvodnými žalovanými namietaného znaleckého posudku
vyhotoveného na základe uznesenia súdu prvej inštancie nevyužitím práva procesnej obrany v zmysle
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku žalovanými, ktorí okrem námietok vznesených
proti znaleckému posudku nepredložili „podľa nich správne výpočty jednotlivých nárokov uplatňovaných

žalobou" ... Znalkyňu Ing. I. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika pribral do
konania súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/126/2001-603 z 19. mája 2015 ... žalovaný ... predniesol
výhrady k znaleckému posudku č. X/XXXX na pojednávaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota
dňa 30. mája 2017 ... Pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.05.2017 znalkyňa uznala námietky žalovaných
o nesprávnom výpočte priemerného zárobku žalobcu a oznámila, že by v tom smere vedela opraviť

svoj znalecký posudok, ale súd prvej inštancie napriek výslovnému návrhu žalovaného predneseného
na pojednávaní dňa 24.10.2017, aby súd požiadal znalkyňu o opravu znaleckého posudku, nenariadil
znalkyni Ing. I. N. vykonať opravu znaleckého posudku v zmysle námietok žalovaných a vo veci
rozhodol napadnutým rozsudkom zo 14.11.2017 ... Novoty v odvolacom konaní sú podľa § 366 Civilného
sporového poriadku prípustné len v taxatívne vymedzených prípadoch. Súkromný znalecký posudok

Ing. I. N. č. X/XXXX vypracovaný na žiadosť žalobcu a predložený až v odvolacom konaní považuje
odvolací súd za novotu prípustnú podľa § 366 písm. c) Civilného sporového poriadku z dôvodu vadného
procesného postupu súdu prvej inštancie pri dokazovaní spočívajúcom v tom, že i keď znalkyni Ing. I.
N. uznesením č. k. 6C/126/2001-603 z 19. mája 2015 uložil znaleckú úlohu vykonať správny výpočet
nárokov žalobcu na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a náhrady za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite za konkrétne obdobie, po výsluchu
znalkyne na pojednávaní dňa 30. mája 2017, kedy znalkyňa uznala, že výpočet priemerného zárobku
poškodeného žalobcu vo vypracovanom písomnom znaleckom posudku nie je správny, netrval na
oprave alebo doplnení znaleckého posudku, teda na splnení uloženej znaleckej úlohy. Opravu alebo
doplnenie znaleckého posudku mal súd prvej inštancie v zmysle pôvodnej znaleckej úlohy nariadiť aj

bez návrhu strán sporu, preto je nepodstatné, či na pojednávaní dňa 24. októbra 2017 predniesli strany
sporu návrhy na doplnenie dokazovania alebo nie. Obaja pôvodne žalovaní súdu navrhli dať vypracovať
opravu znaleckého posudku ... Žalovaný mal k dispozícii prepracovaný súkromný znalecký posudok Ing.
I. N., napriek tomu v priebehu celého odvolacieho konania konkrétne námietky voči výpočtom znalkyne k
nárokom žalobcu nevzniesol. Odvolací súd vzhľadom na chýbajúcu doložku v tomto znaleckom posudku

o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209
ods. 2 Civilného sporového poriadku, považoval tento znalecký posudok o výške nárokov žalobcu za
listinný dôkaz nespochybnený žalovaným zákonom prípustnými prostriedkami procesnej obrany (za
znalecký posudok ho odvolací súd v texte označuje len z dôvodu, aby bolo zrejmé každému, o aký
dokument ide) ... Žalovaným navrhnuté ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom na výpočet náhrady

za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie
od 17.07.1999 do 31.08.2004 odvolací súd nenariadil považujúc ho za nepotrebné a nehospodárne, keď
žalobcom predložené dôkazy relevantným spôsobom žalovaným vyvrátené neboli a za ďalšie obdobie
po 01.09.2004 nepovažoval taký dôkaz za potrebný, keď základ nároku na náhradu za stratu na zárobkupo skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite za nasledujúce obdobie od 01.09.2004 preukázaný
nebol.» (body 7. až 13 a 48.2 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
11.1. Podľa názoru najvyššieho súdu odvolací súd nijako pri doplnení znaleckého dôkazu (znaleckého

posudku č. X/XXXX) v priebehu odvolacieho konania procesne nepochybil, čo úplným spôsobom
vysvetlil vo svojich vyššie uvedených dôvodoch, na ktoré poukazuje aj dovolací súd. Je teda zrejmé, že
v prípade listinného dôkazu realizovaného v priebehu odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie
§ 366 písm. c) CSP nešlo/nemohlo ísť o neprípustnú novotu.

12. Žalovaný tiež namietal, že sa odvolací súd nedostatočné vysporiadal so znaleckým posudkom
Ing. S. Y. č. X/XXXX a jeho svedeckou výpoveďou z hlavného pojednávania. Rovnako tak neodôvodnil
(nedostatok dôvodov), prečo neskúmal mieru zavinenia samotného Poľovného spolku S. a mieru
spoluzavinenia poškodeného, „nie je potom zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k vyhodnoteniu,
že výučným vinníkom vzniknutej škody žalobcovi je dovolateľ". V ďalšom texte dovolania opakovane
poukazoval na spoluzavinenie žalobcu a Poľovného spolku S., analyzoval otázku príčinnej súvislosti,

reťazenie súvislosti, či časovú os nehodového deja. Opakovane uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že na vzniku škodového následku mal svoj podiel aj samotný žalobca.

13. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať

najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

14. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd") riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

koherentný,t.j.jehorozhodnutiemusíbyťkonzistentnéajehoargumentymusiapodporiťpríslušnýzáver.
Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

15. Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

16. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
16.1. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa snimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
16.2. Podľa § 393 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah

napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v
odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich
vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj
pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.

17. Prvostupňový súd v ostatnom rozsudku ustálil spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode na tom
základe, že žalobca predčasne opustil svoje stanovisko pri nočnej poľovačke, patrične o sebe nedal
vedieť a nedodržal zaužívané poľovnícke zvyky v zmysle § 2 ods. 2 a § 5 výnosu MP SR č. 46/1994. I
keď sa výslovne nejednalo o nočnú poľovačku na diviačiu zver, ale ak sa poľovníci účastní na poľovačke
dohodli,žepoľovačkuukončiao22.00hod.,kedyužbolatma,bolozodpovednosťoukaždéhopoľovníka,

aby bol videný ostatnými poľovníkmi. Žalobca namiesto svietidla použil iba zvukový signál (pískanie),
aby dal ostatným poľovníkom najavo svoju prítomnosť a tento spôsob bol nedostatočný. Zavinenie na
vzniknutej škode podľa názoru súdu prvej inštancie nesie aj Poľovnícky spolok „S." N., ktorého členovia
sa zúčastnili tejto poľovačky a to tým, že nevenoval zvýšenú pozornosť pri určení presných miest,
kde sa môžu poľovníci pohybovať. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie čiastočne zbavil

zodpovednosti za vzniknutú škodu v rozsahu 1/2, keď miera spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode
podľa § 441 OZ bola 1/4 a v 1/4 zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi poľovnícky spolok. Nároky
uplatnené voči žalovanému boli podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie dôvodné iba v 1/2.

18. Odvolací súd, ktorý vo veci na pojednávaní doplnil dokazovanie dospel na rozdiel od záverov

prvostupňového súdu k názoru, že k spoluzavineniu žalobcu, ani Poľovníckeho spolku nedošlo a za
škodu v plnom rozsahu zodpovedá (iba) žalovaný. Skutkový a právny stav, z ktorého vychádzal odvolací
súd sa odvíjal od udalosti, ktorá sa stala 16. júla 1999 počas poľovačky, ktorej sa zúčastnili žalobca
aj žalovaný, kedy žalovaný mysliac si, že strieľa na zver, vystrelil na žalobcu a strelným poranením
mu spôsobil poškodenie zdravia. Žalovaný bol za uvedený skutok odsúdený trestným rozsudkom pre

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 TZ. Skutok bol v trestnom rozsudku opísaný
tak, že „dňa 16.07.1999 vo večerných hodinách okolo 21.30 hod. počas spoločnej poľovačky v katastri
obce N. bez toho, aby sa náležite presvedčil na čo strieľa, vystrelil žalovaný zo svojej guľobrokovej
kozlice, ktorú mal v legálnej držbe, pričom zasiahol M. O., ktorý vychádzal z poľa na cestu a spôsobil
mu strelné poranenie (nasleduje popis zranenia) ... pričom ako poľovník porušil ustanovenie § 2

ods. 1 písm. a) Jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného výnosom Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 46/1994-100 zo dňa 29.03.1994". Podľa odôvodnenia trestného rozsudku sa
obžalovaný A. V. ku skutku doznal v plnom rozsahu a na svoju obhajobu uviedol len toľko, že si nevie
vysvetliť, čo robil poškodený na mieste, kde ho zasiahol. „V trestnom konaní bolo súdu známe, že
poškodený M. O. opustil stanovisko skôr, než bolo medzi poľovníkmi dohodnuté, pričom dal dostatočne

najavo svoj úmysel, napriek tomu v dôvodoch odsudzujúceho rozsudku sudca konštatoval, že zákonné
povinnosti poľovníka porušil žalovaný v tom smere, že nelovil iba bezpečne rozoznanú zver". Žalovaný
vypovedal pred vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru SR Rimavská Sobota
dňa 27.10.1999 o skutku tak, že voľným okom cez okuliare zahliadol postavu podobnú diviaka a v
pozorovacom ďalekohľade bez okuliarov sa mu javilo, že vidí diviaka o váhe asi 80 až 100 kg. Žiaden

iný zvuk okrem šuchotu ako keď ide diviak v tráve nepočul, preto na pozorovaný objekt vystrelil a potom
započul výkrik človeka, kedy si uvedomil, že zasiahol človeka, v ktorom po príchode na miesto zranenia
spoznal žalobcu. Ďalej odvolací súd odcitoval § 2 ods. 1 písm. a) výnosu Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky č. 46/1994-100, ktorý tvoril súčasť trestného spisu a ktoré znie: kto je oprávnený
loviť zver (ďalej len „poľovník") môže ju loviť, ak zver bezpečne rozoznal (body 23 a 23.1 odôvodnenia

odvolacieho rozhodnutia).
18.1. Odvolací súd následne poukázal na súdnu prax podľa ktorej civilný súd nie je viazaný
rozhodnutím trestných súdov ohľadne miery spoluzavinenia poškodeného a škodcu na vzniku škody
(rozhodnutia NS ČR 25Cdo/562/99, 25Cdo/818/2004 a NS SR 3Cdo/66/2018 a 3Cdo/223/2016), citoval
ustanovenia § 441 OZ a § 415 OZ, ktoré všeobecne interpretoval a ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný v

občianskoprávnom konaní tvrdil, že aj žalobca porušil Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, keď
opustil svoje stanovište pred dohodnutým časom 22.00 hod. a nedal o svojom pohybe vedieť svetelným
signálom, «v trestnom aj civilnom konaní bolo preukázané, že žalobca skutočne pred dohodnutým
časom, keď sa začalo stmievať, opustil svoje stanovište a vyšiel z porastu na cestu, kde došlo k jehozraneniu, ale tiež to, že o svojom pohybe dal vedieť zvukovým znamením (pískaním), čo zaregistroval
pes, v spoločnosti ktorého žalovaný lovil. Vyplýva to zo zápisnice o výsluchu žalovaného pred Okresným
úradom vyšetrovania Policajného zboru SR v Rimavskej Sobote dňa 27.10.1999, kde žalovaný uviedol:

„tak ako som čakal a stál, tak smerom na Číž tak asi vo vzdialenosti možno 70 m pri takom strome -
vŕba na ľavej strane krajnice, tesne pri tomto strome som voľným okom cez okuliare zahliadol postavu
podobnú diviaka. Pozrel som sa na to v pozorovacom ďalekohľade bez okuliarov a videl som tesne
pri tom strome na ľavej krajnice akoby stál proti mne diviak o váhe asi 80 - 100 kg. Videl som obrysy
hlavy a postavy ako keby bol otočený smerom ku mne. Pes ma začal ťahať, tak som ho ukľudnil. Choval

sa ako keby zbadal diviaka. Ukľudnil som psa a opätovne sa pozrel do ďalekohľadu bez okuliarov a
znovu som videl tú istú postavu diviaka v tej istej polohe. Toto sa mohlo odohrať, že som sa dvakrát
pozrel asi za 15 až 20 sekúnd. Počul som len taký šuchot ako keď ide diviak v tráve. Žiadny iný zvuk
som nepočul, nezaregistroval. Aj ja, aj pes sme si zbystrili pozornosť na taký šuchot. Potom, ako som
sa aj druhýkrát presvedčil, že je to postava diviaka, tak som stál, zodvihol pušku, zamieril, zase bez
okuliarov cez puškohľad namieril, videl som formu diviaka a vystrelil na neho medzi uši na hlavu. Ako

som vystrelil, videl, že padol a hneď na to som započul výkrik jaj, jaj. Vtedy som si uvedomil, že zasiahol
človeka" (body 26.1, 28. až 33.1 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
18.2. Najvyšší súd už na tomto mieste upozorňuje na rozporné tvrdenie odvolacieho súdu, že pes
žalovaného zaregistroval pískanie žalobcu, hoci toto z odvolacím súdom citovanej zápisnice z 27.
októbra 1999 nevyplýva (tam je iba uvedené „Choval sa ako keby zbadal diviaka", pozn.). V ďalšom

odvolací súd už iba všeobecne poukázal na dve súdne rozhodnutia (1Cz/59/90 a 2MCdo/1/2007) o
ustaľovaní spoluzavinenia a uzavrel, že „že medzi porušením poľovníckych obyčají žalobcom a škodou
na jeho zdraví nie je príčinná súvislosť. Jedinou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo, že
žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na čo strieľa, vystrelil na objekt, ktorý považoval za diviačiu zver.
Keby sa žalovaný náležitým spôsobom presvedčil o tom, čo vidí voľným okom alebo v puškohľade a

rozoznal by v pohybujúcom sa objekte človeka, nebol by na žalobcu vystrelil a ku škode by nedošlo.
Trestný čin ublíženia na zdraví bol kvalifikovaný ako nedbanlivostný, keďže úmysel žalovaného postreliť
žalobcu v trestnom konaní preukázaný nebol. Za škodu vzniknutú žalobcovi preto zodpovedá výlučne
žalovaný podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil prerušením právnej povinnosti."

19. Najvyšší súd v zhode s tvrdením žalovaného uvádza, že odvolací súd primerane dostatočným
spôsobom nevysvetlil, prečo v okolnostiach posudzovanej veci neprichádza do úvahy prípadné
spoluzavinenie žalobcu a Poľovníckeho spolku a to o to viac, že prvostupňový súd ich zodpovednosť/
zavinenie na škodovej udalosti zistil. Na uvedenom v konečnom dôsledku nič nemení ani skutočnosť,

že prvostupňový súd pri určení spoluzavinenia oprel svoje závery (aj) o znalecký posudok Ing. S. Y.,
hoci určenie spolu(zavinenia) nie je otázkou znaleckou, ale právnou. Strohý záver odvolacieho súdu,
že jedinou príčinou vzniku škody na strane žalobcu bolo, že žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na
čo strieľa, vystrelil na objekt, ktorý považoval za diviačiu zver je takto pre tento čas - vychádzajúc z
obsahu spisu a dôvodov rozhodnutí nižších súdov - predčasný a tým aj nedostatočne preskúmateľný.

Odvolací súd mohol prípadne dospieť k jeho nosným právnym záverom (že jedinou príčinou vzniku
škody na strane žalobcu bolo, že žalovaný bez toho, aby sa presvedčil na čo strieľa, vystrelil na objekt,
ktorý považoval za diviačiu zver), ale iba vtedy, ak by vyvrátil v konaní predtým zistené a konkrétne
odôvodnené závery, že žalobca a Poľovnícky spolok tiež porušili ich všeobecnú prevenčnú povinnosť
resp. škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, či spoluzodpovednosťou Poľovníckeho spolku.

V tomto ohľade odvolací súd uviedol iba jediný v texte si odporujúci argument, že pes žalovaného
zaregistroval pískanie žalobcu (pozri body 18.1. a 18.2.).
19.1. Ak by trestný čin ublíženia na zdraví bol v okolnostiach posudzovanej veci úmyselný, potom by
prípadné nedbanlivostné porušenia zo strany žalobcu, či Poľovného spolku mohli byť skutočne tak
zanedbateľné, že by sa na pre účely prípadného spoluzavinenia nemuselo prihliadať. V danej veci bol

však trestný čin kvalifikovaný ako nedbanlivostný a v posudzovanom trestnom skutku sa vychádzalo
z toho, že žalovaný ako poľovník porušil ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) Jednotného poľovníckeho a
disciplinárneho poriadku vydaného výnosom Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994-100 zo dňa
29. marca 1994. V takomto prípade pri posudzovaní k veci sa vzťahujúcej škodnej udalosti nemohlo byť
bez akéhokoľvek významu (čo tvrdí odvolací súd) prípadné porušenia toho istého predpisu, či záväzných

pravidiel zo strany žalobcu, či Poľovníckeho spolku; ak áno potom to musí odvolací súd náležite vysvetliť
(pozri body 53. až 55. odôvodnenia prvostupňového rozsudku).
20. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nedostatočne odôvodnené (nepreskúmateľné), čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivýproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v
požadovanom rozsahu jeho výrokov II. až VII. zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 450 CSP).

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

22. Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti bolo zrušené z
procesných dôvodov, nepovažoval dovolací súd za potrebné vyporiadať sa s dôvodmi prípustnosti
dovolania žalovaného v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (bod 4.2.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.