Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22CoCsp/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200710
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2721200710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX,
XXX XX D., zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát so sídlom Pod hájkom 1436/35,
909 01 Skalica, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej doložky
a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 11Csp/23/2021 – 188 zo dňa
23. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v bode 3.8. zmluvy o úvere č. 0432429887
zo dňa 29.06.2012 uzavretej medzi Poštovou bankou a. s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom.
Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania a použitia dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 18.08.2015 uzavretej medzi Poštovou bankou a. s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Vo
výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

1.1 Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako dlžník dňa 29.06.2012 uzatvoril
s právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka a. s.) ako veriteľom zmluvu o úvere, ktorej predmetom
bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 10 000 eur. Predmetom konania pred
súdom prvej inštancie neboli nároky vyplývajúce zo samotnej zmluvy o úvere, ale určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 0432429887 zo dňa 29.06.2012, neplatnosti
samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a

Poštovoubankou,a.s.akoveriteľom,neplatnostirozhodcovskejdoložkyobsiahnutejvzmluveoúvereč.
0432429887 a žalobca súčasne žiadal, aby sa žalovaný zdržal uplatňovania obidvoch dohôd o zrážkach
zo mzdy.

1.2 V súvislosti s prípustnosťou žaloby súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, uznesenie sp.
zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019) majúc za to, že pokiaľ neplatnosť dohody o zrážkach zo

mzdy a rozhodcovskej doložky je žalobcom odôvodnená neprijateľnými zmluvnými podmienkami príp.
absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ide potom o žalobu prípustnú podľa § 137 písm. d) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), teda o žalobu umožňujúcu spotrebiteľovi
domáhať sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami na súde.

1.3 V konaní nebolo sporné, že žalobca má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Zmluvu o úvere, obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku, uzavrel
žalobca ako dlžník s Poštovou bankou, a. s.. Podľa oznámenia Poštovej banky, a. s. o postúpení
pohľadávky bola pohľadávka banky voči dlžníkovi - žalobcovi postúpená na žalovaného. Súd prvej

inštancie konštatoval, že zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa prevádza na postupníka len
konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, k prevodu pôvodného zmluvného vzťahu ako celku
nedochádza a účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu zostáva pôvodný veriteľ - postupca Poštová
banka, a. s., ktorý je nositeľom hmotnej zodpovednosti, o ktorú v tomto konaní ide. Poštová banka a.
s. je subjektom vystupujúcim v spotrebiteľskej zmluve ako dodávateľ. Žaloba o neplatnosť zmluvných
dojednaní (dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy o úvere, tiež

samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy z 18.8.2015) z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok
resp. absolútnej neplatnosti právneho úkonu tak mala smerovať proti pôvodnému veriteľovi Poštová
banka, a. s.. Žalobcom označený žalovaný nie pasívne vecne legitimovaný v časti žaloby o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 3.8 zmluvy o úvere č. 0432429887 zo dňa
29.06.2012, v časti o určenie neplatnosti samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.08.2015 a

v časti žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 3.10 zmluvy o úvere č.
0432429887 zo dňa 29.06.2012, v týchto častiach preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

1.4 Vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcu na určenie povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania
dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 3.8. zmluvy o úvere zo dňa 29.06.2012 a zdržať sa

uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.08.2015, súd prvej inštancie žalovaného označil
za pasívne vecne legitimovaného, keď práve žalovaný si uplatnil u zamestnávateľa žalobcu právo na
zrážky zo mzdy na podklade predloženej dohody o zrážkach zo mzdy.

1.5 Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 24, § 37 ods. 1, § 39,

§ 41 § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 524 ods. 1, 2, § 551 ods. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,
2, § 2 pís. a, b, d zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 3 ods. 3, 5, § 7 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 137 písm. d) C. s. p..

1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2
s prihliadnutím na čl. 17 C. s. p. , tak že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na to,
že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v prvoinštančnom konaní nevznikli.

2. Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d, f, h C. s. p.). Nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia vo výrokoch III. a IV. podľa žalobcu vyplýva z nesprávnej interpretácie a
aplikácieprávnychpredpisovupravujúcichspotrebiteľskévzťahyaupravujúcichpostúpeniepohľadávok,

pri zisťovaní a pri hodnotení skutkového stavu a z nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

2.1 Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že Poštová banka, a. s. ako pôvodný dodávateľ uzatvoril
so žalobcom ako spotrebiteľom zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky.

V priebehu konania bolo ďalej preukázané, že nositeľom práv a povinností z uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy je žalovaný. Medzi Poštovou bankou, a .s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávky z 6.10.2016, na základe ktorej prešli na žalovaného práva zo zmluvy o úvere č. 0432429887
zo dňa 29.06.2012, a to najmä pohľadávka z citovanej zmluvy o úvere a práva s ňou spojené (t. j.
zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy – dohoda o zrážkach zo mzdy) a práva z rozhodcovskej

doložky, ktoré boli súčasťou citovanej zmluvy o úvere č. 0432429887 zo dňa 29.06.2012. Súd prvej
inštancie nezohľadnil, že: a) žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vo všetkých bodoch žaloby, b)
postúpením pohľadávky z postupcu (Poštová banka, a. s.) na postupníka prechádza aj zabezpečenie
postupovanej pohľadávky, c) dlžník má voči postupníkovi všetky námietky, ktoré mal voči postupcovi,d) dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje jeden zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky, ktoré prešlo
na žalovaného postúpením pohľadávky, e) v článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky z 6.10.2016
uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. a žalovaným bolo výslovne dohodnuté, že na žalovaného ako

postupníka prechádzajú všetky zabezpečovacie práva ako ručiteľské záväzky a dohody o zrážkach
zo mzdy, ktoré boli uzavreté medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom, preto je žalovaný pasívne
legitimovaný aj v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, f) v článku XIV. ods. 5 zmluvy o
postúpení pohľadávky z 6.10.2016 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. a žalovaným bolo výslovne
dohodnuté, že na žalovaného ako postupníka prechádzajú všetky práva z rozhodcovských doložiek,

ktoré boli uzavreté medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom, preto je žalovaný pasívne legitimovaný
aj v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky, g) účelom spotrebiteľskej žaloby je okrem iného
aj všeobecná prevencia pred používaním neprijateľných zmluvných podmienok, a to nielen voči
pôvodcovi, ale aj voči ďalšiemu nositeľovi sporných nárokov odvodzovaných z neprijateľných zmluvných
podmienok, h) žalobu o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok možno vzhľadom na
spotrebiteľskú povahu sporu uplatňovať aj voči ďalšiemu nositeľovi sporných nárokov odvodzovaných

z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným upozorňuje, že súd
mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že Poštová banka, a. s. ako pôvodca neprijateľných
zmluvných podmienok uzatvorila so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky z 6.10.2016, na základe
ktorej prešli na žalovaného všetky práva spojené s pohľadávkou vyplývajúcou zo zmluvy o úvere č.
0432429887 zo dňa 29.06.2012, a to zabezpečenie predmetnej pohľadávky, ktoré v tomto prípade

predstavovala dohoda o zrážkach zo mzda a rovnako tak rozhodcovská doložka. Napriek tomu súd
prvej inštancie v tretej a v štvrtej výrokovej časti napadnutého rozsudku rozhodol v neprospech
žalobcu. Je nepochybné, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 524 ods. 2 a §
529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho došlo zhoršeniu postavenia žalobcu pri obrane
jeho subjektívnych práv. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové a právne

závery boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v tretej a štvrtej výrokovej časti rozhodujúce a prečo
súd rozhodol tak ako rozhodol. Z odôvodnenia tiež nevyplýva prečo súd neprihliadal na špecifické
okolnosti prejednávaného prípadu a na niektoré tvrdenia žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného
popreté. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 2.3.2023 poukázal, že
na žalovaného ako postupníka prešli všetky práva spojené s pohľadávkou, ktorá bola predmetom

postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2016. Okresný súd Skalica, sa však
s uvedeným tvrdením žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal a
neuviedol z akého dôvodu na uvedené tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, neprihliadal. Žalobca
žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
III a IV. zmenil v zmysle tohto odvolania, vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu alebo aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v
napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že žalovaný je
pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu ku všetkým žalobným nárokom, pretože postúpenie pohľadávky

a z nej plynúce právne nároky sú jedna vec, a právne posúdenie právneho úkonu je druhá vec. Ak
žalobca namietal nároky plynúce z uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy, tak súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ
sa však žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetných dohôd ako právnych úkonov, tak žalovaný
nebol zmluvnou stranou predmetných dohôd, nemožno ho preto pokladať za subjekt pasívne vecne

legitimovaný. Rovnako ako pri dohodách o zrážkach zo mzdy, tak pri rozhodcovskej doložke, resp.
pri jej uzatvorení žalovaný nevystupoval ako zmluvná strana, z ktorého dôvodu nemôže byť žalovaný
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami a procesnou obranou žalobcu,
pretože táto sa venuje len otázke postúpenia pohľadávky a nie vecnej legitimácii, pričom je potrebné
podotknúť, že vecná legitimácia sa odráža od hmotnoprávneho postavenia a ak žalovaný vo vzťahu k

zamietnutím žalobným nárokom nebol nositeľom hmotnoprávneho práva, teda zmluvnou stranou dohôd
o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky, nemôže byť ani nositeľom vecnej legitimácie. Žalovaný
podotkol, že je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie len pokiaľ ide o nároky plynúce z uzatvorených
dohôd o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky a nie pokiaľ ide o posúdenie predmetných právnych
úkonov z hľadiska ich zákonnosti a platnosti, keďže nevystupoval ako zmluvná strana. Žalovaný preto

žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že žalovaný vychádza z nesprávnych skutkových a právnych
predpokladov. Nevyjadril sa k podstate odvolacích argumentov žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrenínajmä úplne opomenul, že: a) postúpením pohľadávky z postupcu na postupníka prechádza aj
zabezpečenie postupovanej pohľadávky, b) dlžník má voči postupníkovi všetky námietky, ktoré mal voči
postupcovi, c) dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje jeden zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky,

d) v článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky z 6.10.2016 uzavretej medzi Poštová banka, a.
s. a žalovaným bolo výslovne dohodnuté, že na žalovaného ako postupníka prechádzajú všetky
zabezpečovacie práva ako ručiteľské záväzky a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli uzavreté medzi
Poštovou bankou, a. s. a žalobcom, preto je žalovaný pasívne legitimovaný aj v časti určenia neplatnosti
dohodyozrážkachzomzdy,e)včlánkuXIV.ods.5zmluvyopostúpenípohľadávkyz6.10.2016uzavretej

medzi Poštovou bankou, a. s. a žalovaným bolo výslovne dohodnuté, že na žalovaného ako postupníka
prechádzajú všetky práva z rozhodcovských doložiek, ktoré boli uzavreté medzi Poštovou bankou, a.
s. a žalobcom, preto je žalovaný pasívne legitimovaný aj v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu, že v zmluve o
postúpení pohľadávky z 6.10.2016 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. a žalovaným bolo výslovne
dohodnuté, že na žalovaného ako postupníka prechádzajú všetky zabezpečovacie práva ako ručiteľské

záväzky a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli uzavreté medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom,
ako aj všetky práva z rozhodcovských doložiek, ktoré boli uzavreté medzi Poštovou bankou, a. s. a
žalobcom. Vzhľadom na uvedený obsah zmluvy o postúpení pohľadávky 6.10.2016 uzavretej medzi
Poštovou bankou, a. s. a žalovaným platí, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Žalovaný je v súčasnej dobe nositeľom predmetných

neprijateľných podmienok, je tiež pasívne legitimovaným subjektom v konaní o určenie ich neplatnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je nepochybné, že žalovaný bol pasívne legitimovaný vo veci
určenia neprijateľných zmluvných podmienok a že žalobca podal voči žalovanému žalobu o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok dôvodne. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu
vyhovelaabyrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizmenilvzmysletohtoodvolaniaavyhovel

žalobe žalobcu v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
alebo aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušuje a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v odvolacej duplike nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, nakoľko táto sa týka

hmotnoprávnych podmienok postúpenia pohľadávky, ale v danom prípade je potrebné zohľadniť nielen
hmotnoprávnu, ale i procesnoprávnu úpravu, na ktorú žalovaný poukázal a s ktorou sa súd prvej
inštancie správne vyrovnal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v celom svojom vyjadrení poukazuje
len na právnu úpravu postúpenia pohľadávky a žiadnym spôsobom sa nevyrovnal s argumentáciou
žalovaného ako i súdu prvej inštancie. Žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach a tvrdeniach

deklarovaných v jeho písomných podaniach v predmetnej právnej veci a žiada, aby odvolací súd
prvoinštančný rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.
s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej v zmluve o úvere č. 0432429887 zo dňa 29.06.2012, uzatvorenej medzi žalobcom ako
dlžníkom a Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom, neplatnosti samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy

zo dňa 18.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom,
neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere č. 0432429887 uzatvorenej medzi
žalobcom ako dlžníkom a Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom, pričom žalobca súčasne žiadal, aby sa
žalovaný zdržal uplatňovania obidvoch dohôd o zrážkach zo mzdy.

10. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah odvolania a odvolacie
dôvody uplatnené žalobcom bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď napadnutými
výrokmi III. a IV. zamietol žalobu vo zvyšnej časti (keď výrokmi I. a II. uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa uplatňovania vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy) a nepriznal žalovanému náhradu trov
konania. Napadnutá zamietajúca časť spočíva v zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 3.8 zmluvy o úvere č. 0432429887 zo dňa 29.06.2012, v časti

o určenie neplatnosti samostatnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.08.2015 a v časti žaloby o
určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 3.10 zmluvy o úvere č. 0432429887 zo
dňa 29.06.2012. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, keď dospel k záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie vo veci a s podstatnými námietkami sporových strán. Odvolací súd sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami
žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že Poštová banka, a. s. ako veriteľ uzatvoril

so žalobcom (spotrebiteľom) ako dlžníkom dňa 29.06.2012 zmluvu o úvere č. 0432429887, ktorá
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Nositeľom práv a povinností z uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy je žalovaný, pretože medzi Poštovou bankou, a. s. a žalovaným bola dňa 6.10.2016 uzavretá
zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej prešli na žalovaného práva z uvedenej zmluvy o
úvere, a to najmä pohľadávka z citovanej zmluvy o úvere a práva s ňou spojené (t. j. zabezpečenie

pohľadávky z predmetnej zmluvy – dohoda o zrážkach zo mzdy) a práva z rozhodcovskej doložky, ktoré
boli súčasťou uvedenej zmluvy o úvere. Žalovaný je teda pasívne vecne legitimovanou stranou sporu
v rozsahu celej žaloby.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15.Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnenímsúduprvejinštancieobsiahnutomvods.47.napadnutého
rozsudku, v zmysle ktorého je pre rozhodnutie podstatné, že zmluvu o úvere zo dňa 29.06.2012,
obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku, uzavrel žalobca ako dlžník s Poštovou
bankou, a. s. ako veriteľom. Žalobca ako dlžník s Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom uzatvoril aj
samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 18.08.2015. Ide teda o dvojstranné právne úkony - zmluvy

uzatvorené medzi uvedenými dvomi subjektami. Zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol žalovaný
pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č. 0432429887. Žalovaný nadobudol konkrétnu, určitú
pohľadávku a jej príslušenstvo, teda nadobudol právo na plnenie od dlžníka – žalobcu, predmetom
postúpenia nebol celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14.10.2010, sp. zn. 3Obdo 7/2009). Podporne odvolací súd poukazuje aj na odbornú

literatúru, podľa ktorej zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba
konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník
na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná
pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie súpostúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca ((porovnaj:
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
II. § 451-880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2019, 1947 s.). Na základe uvedeného je možné

konštatovať správnosť úvahy súdu prvej inštancie, že Poštová banka, a. s. ako postupca a pôvodný
veriteľ zostala účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu – zmluvy o úvere, v nej obsiahnutej dohode
o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložke i dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.08.2015. Žaloba
o určenie neplatnosti predmetných dvojstranných právnych úkonov – kde na jednej strane zostala
Poštová banka, a. s. a na strane druhej žalobca – mala smerovať voči Poštovej banke, a. s., žalovaný,

ktorý nie je účastníkom týchto záväzkových vzťahov vo veci určenia neplatnosti vyššie uvedených
právnych úkonov nie je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
preto správne viedol k zamietnutiu časti žaloby prvoinštančným rozsudkom v napadnutom výroku III..
Správne je i rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (napadnutý výrok IV.), keď úspešnému
žalovanému, ktorému by inak nárok na náhradu trov konania patril, náhradu trov konania nepriznal
z dôvodu, že mu žiadne preukázateľné trovy v prvoinštančnom konaní nevznikli.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo
v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil, pričom sa vyrovnal so všetkými pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami. Neobstojí preto námietka žalobcu, že rozsudok nie je riadne odôvodnený.
Je potrebné tiež pripomenúť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
17. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu
sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom podľa citovaného ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

18. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. ( § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O
výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).