Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3112230217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C.,
D.E.XXX/X,2/F.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvG.,H.E.XXXX/XXX,3/F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomv
C., D. E. XXX/X, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne,
Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanej I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., L. XXXX/XX, zastúpenej

Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., IČO: 47 251 913, so sídlom v Trenčíne, Horný Šianec
3137, o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. novembra 2022 č. k. 27C/439/2012-496
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu výroku I. p
o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 4. novembra 2022 č. k. 27C/439/2012-496 súd prvej inštancie určil, že
nehnuteľnosti zapísané u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, v katastri nehnuteľností, na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres C., ako parcely registra „C“ evidované

na katastrálnej mape parc. č. 1531/15 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2086 m2 , ako Stavby –
bytový dom súpisné číslo XXXX na parc. č. 1531/15 a ako Byty a nebytové priestory, a to byt č. XX na 2.
poschodí vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXXX, na parc. 1531/15 v 1/1 vrátane prislúchajúceho
spoluvlastníckeho podielu 61/5198 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
súp.č.XXXX,naparc.č.1531/15anapozemkuparc.č.1531/15,patriadodedičstvapoporučiteľoviF.B.,
nar. XX.XX.XXXX a zomretom XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C., D. E. XXX/X, ktorý bol v čase smrti
vlastníkom týchto nehnuteľností, a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobcom 1/ - 3/ priznal spoločne

a nerozdielne proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie
mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, že sporné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohom, nakoľko sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva v prospech
žalovanej ako vlastníčky, k čomu podľa žalobcov došlo na základe neplatného právneho úkonu - kúpnej
zmluvy zo dňa 19.10.2012, ktorú mal poručiteľ uzavrieť so žalovanou ako kupujúcou 3 dni pred svojou
smrťou. Dôvodom neplatnosti bola podľa žalobcov neexistencia vôle poručiteľa scudziť predmetné

nehnuteľnosti, keďže v tom čase nemal adekvátnu rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť. V odôvodnení
súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní boli vypracované celkom tri znalecké posudky - prvý
znalecký posudok bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom J. M. K. a vyznel v prospech žalobcov.Námietky žalovanej voči tomuto posudku vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné, pretože znalec
presne uviedol, z akej dokumentácie vychádzal, že svedecké výpovede nemali rozhodujúci vplyv na
výsledok posúdenia, a že bolo potrebné skúmať všetku zdravotnú dokumentáciu, teda pred a aj po

rozhodujúcom dátume, nezistil, že by znalecký posudok neobsahoval niektoré podstatné náležitosti v
zmysle zákona o znalcoch, prípadne vnútorné rozpory tvrdení alebo ich nelogickosť. Doplnil, že záver
J. K. bol potvrdený aj súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobcami vypracovaný N. O. P.
Q., M., z ktorého vyplýva, že u poručiteľa bol rozvinutý príznakový komplex Organického amnestického
syndrómu, tzv. organický psychosyndróm v staršej klasifikácii a zároveň psychopatologický obraz

akútneho stavu zmätenosti, s poruchou pozornosti, poruchami správania, preto poručiteľ z hľadiska
súdno-psychiatrického nebol spôsobilý právneho úkonu, akým bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej
inštancie nezistil opodstatnenosť námietok žalovanej o nepreskúmateľnosti tohto posudku. Žalovanou
preložený dôkaz - posudok R. J. S., D. označil súd prvej inštancie ako listinu, ktorá sa diskvalifikovala
ako znalecký posudok, pretože nespĺňa náležitosti znaleckého posudku, jej autor nie je znalcom
zapísaným na území SR, ako aj vágnosťou a všeobecnou formuláciou tvrdení v ňom obsiahnutých. Súd

prvej inštancie tak dospel k jednoznačnému záveru o nespôsobilosti posudzovanej osoby podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že výsluchy svedkov v otázke existencie duševnej poruchy
nepovažuje za smerodajné, ale iba ako vedľajší dôkazný prostriedok. Skutočnosť, že poručiteľ mal
vykonávaťakoantenáreštekrátkopredsmrťouvýškovéprácenastrecháchdomovvhorúcomslnečnom
počasí, vyhodnotil ako nepreukázané tvrdenie žalovanej z počutia. K poukazu žalovanej na výpoveď

svedkyne F. T., notárky, ktorá úradne overovala podpis poručiteľa na kúpnej zmluve, súd prvej inštancie
uviedol, že zistil rozpory písomného vyjadrenia notárky z roku 2015, v ktorom vyhlásila, že si nepamätá
skutočnosti, a jej výpovede na pojednávaní dňa 16.01.2016, keď uviedla, že poručiteľ bol v čase podpisu
zmluvy v poriadku a komunikoval s ňou o bežných veciach, zároveň súd prvej inštancie podotkol, že
svedkyňa bola v kontakte s poručiteľom len niekoľko minút na rozdiel od lekárov zachytávajúcich jeho

zdravotný stav počas hospitalizácie, a že v podstate všetci svedkovia, ktorí boli v kontakte s poručiteľom
počas jeho hospitalizácie a poznali ho z doby pred ňou, deklarovali, že v rozhodujúcom období vnímali
u poručiteľa zníženie jeho rozpoznávacích schopností, resp. náznaky duševnej choroby. Uviedol, že v
takomto konaní bolo potrebné vypracovanie znaleckých posudkov post mortem s tým, že takéto posudky
sú vždy založené na skúmaní a posudzovaní zdravotnej dokumentácie vyhotovenej za života poručiteľa.

Preto podanej žalobe vyhovel a určil, že sporný byt patrí do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšnej časti,
ktorou sa žalobcovia domáhali negatívneho určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou sporného bytu,
žalobu zamietol vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalobcom priznal spoločne a nerozdielne nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalovanej s odôvodnením, že žalobcovia dosiahli v spore to, čo dosiahnuť chceli, a síce určenia, že

sporný byt patrí do dedičstva po poručiteľovi. Uviedol, že neúspešní síce boli tiež, ale iba v zamietnutej
časti, ktorá je pre dosiahnutie sledovaného cieľa nadbytočná. Záverom však ustálil, že žalobcovia boli
úspešní voči žalovanej v zásade celkom, keď zamietnutá časť bola skutočne len nepatrná oproti tej, v
ktorej boli úspešní, preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie
„princíp racionálneho zákonodarcu“ a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, že hoci má strana

v konaní neúspech v zanedbateľnej časti, prizná jej plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol a priznal
jej plnú náhradu trov konania, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Namietala voči spôsobu zisťovania a zistenému skutkovému stavu a jeho právnemu
posúdeniu. V predmetnom konaní sú podľa nej nepochybne preukazované také skutkové okolnosti,
ktoré zásadne spochybňujú záver o jednoznačnej nespôsobilosti F. B. na právne úkony. Poukazovala
na lekárske správy počas hospitalizácie poručiteľa vo U. C., a uviedla, že žiadni ošetrujúci lekári
počas jeho hospitalizácie minimálne do rozhodného času dňa 19.10.2012 cca 10-tej hodiny nezistili

u neho prejavy či subjektívne alebo objektívne svedčiace o strate jeho príčetnosti. Poukazovala na
sesterský zdravotný záznam vypracovaný pri príjme poručiteľa na hospitalizáciu do nemocnice. Do
pozornosti dala interné vyšetrenie dňa 19.10.2012 o 9:54 hod. vykonané J. V. s tým, že po tomto
vyšetrení pred notárkou F. W. T. v nemocnici vykonal poručiteľ právny úkon overenia podpisu na
kúpnej zmluve. Namietala správnosť posudkov znalca J. K. a znaleckej organizácie N. O. M.. Posudok

J. K. označila za neobjektívny, nie nestranný, nespôsobilý byť použitý ako dôkaz v súdnom konaní
a nepreskúmateľný. Znalec podľa nej nesprávne a tendenčne v prospech žalobcov hodnotil v spise
sa nachádzajúce dôkazy, selektívne, neúplne, tendenčne hodnotil obsah zdravotnej dokumentácie.
Rovnako hodnotila aj posudok N. O. M. a to tak, že tento posudok považuje za nepoužiteľný v súdnomkonaní aj preto, že bol predložený zjavne oneskorene. Hodnotenie znaleckého posudku J. S., D. súdom
prvejinštancienamietalaakonesprávne.ZnalecJ.S.vypracovalpodľanejzrozumiteľnýposudok.Pokiaľ
znalec J. S. považuje záznamy nachádzajúce sa v zdravotnej dokumentácii zomretého za nedostatočné

k vyvodeniu jednoznačného záveru tak, ako to urobil znalec J. K., je jednoznačne konkrétny a nie
vágny. Súd prvej inštancie mal podľa nej nariadiť preskúmanie posudkov iným znalcom. Spochybnenie
výpovede notárky tvrdením, že jej výpoveď je v rozpore s jej písomným vyjadrením, nie je v súlade s
obsahom spisu. Je podľa nej úplne bežné, keď vypočúvané osoby sú pri výsluchoch presnejšie než
pri písomných prejavoch. Jej výpoveď nie je nelogická a najmä neodporuje iným dôkazom a zapadá

do skutkového priebehu deja. Namietala, že súd nemal brať do úvahy výpovede svedkov žalobcov,
ktorí boli na výpovede vopred pripravení, dohovorení. Namietala aj výrok o náhrade trov konania s tým,
že aj za predpokladu úspechu žalobcov vo výroku o určení, že byt patrí do dedičstva, boli žalobcovia
neúspešní v druhom samostatnom výroku, takže pomer ich úspechu a neúspechu je rovnaký, a preto
im náhrada trov konania priznaná nemôže byť.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia 1/ - 3/. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že ku všetkým námietkam žalovanej proti obsahu a
záverom znaleckých posudkov sa znalci, ktorí posudky podali, podrobne vyjadrili a zo strany N. O., P.
Q., M. bolo v doplnku k znaleckému posudku zaujaté odborné stanovisko aj k znaleckému posudku
R. J. I. S., D.. Závery znaleckých posudkov J. M. K. a N. O., P. Q., M. sú založené na podrobnom

preskúmaní celého obsahu zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Podľa žalobcov žalovaná
nenáležite v podanom odvolaní vytrháva z kontextu niektoré časti lekárskych správ z vyšetrení F. B.
a z týchto sama vyvodzuje závery o nesprávnosti uvedených znaleckých posudkov, čím len vyjadruje
svoju nespokojnosť so závermi týchto znaleckých posudkov a svoje tvrdenia o ich nesprávnosti a
dokonca neodbornosti zakladá len na akomsi jej vnútornom presvedčení, že vyjadrenia niektorých

svedkov vrátane notárky by mali mať väčšiu výpovednú hodnotu ako odborné závery znalcov. Podľa
žalobcov ide o celkom nenáležité a až absurdné tvrdenia žalovanej, s ktorými sa už súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a dostatočne vyporiadal a poukázal na ich nesprávnosť
a neprijateľnosť. Pokiaľ ide o námietky žalovanej proti správnosti rozhodnutia o náhrade trov konania,
tak ani tieto nie sú podľa žalobcov správne. Uviedli, že vykonali zmenu žaloby jednak z dôvodu zmeny

procesnej úpravy (v časti pozitívneho určovacieho nároku) a jednak z dôvodu poukazu súdu na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 151/2016 (v časti negatívneho určovacieho nároku).
Odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku vo veci samej nepodali, pretože sa s ním stotožnili. Na
takýto záver súdu prvej inštancie vo veci samej potom plne nadväzuje aj záver o náhrade trov konania,
pri ktorom zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti negatívneho určovacieho nároku ako nadbytočného

nemožno vôbec považovať za neúspech žalobcov a úspech žalovanej. Opačné tvrdenia žalovanej v
podanom odvolaní bez bližšieho odôvodnenia a vysvetlenia nemôžu byť preto tiež vôbec opodstatnené.

4. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaná vyjadrila a uviedla, že z vyjadrenia žalobcov nevyplývajú žiadne
nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné osobitne reagovať. Opätovne zdôrazňovala skutočnosti

zistené z výpovede notárky s tým, že toto svedectvo má v danej veci vždy nezastupiteľnú dôkaznú
hodnotu. Poukazovala, že výpoveď svedkyne notárky, čo sa týka hodnotenia stavu osoby a správania sa
F. B. tak, ako ju ona v danej chvíli vnímala, plne korešponduje s lekárskymi správami tak J. V., J. D., ako
aj sesterským záznamom pri jeho príjme na hospitalizáciu, preto nie je daný žiadny dôvod tento dôkaz
nebrať do úvahy. Vytkla, že znalec J. K. ani znalci organizácie N. O. rozumne, resp. vôbec nevysvetlili,

prečo tieto lekárske záznamy svedčiace o spôsobilosti F. B. uzavrieť právny úkon odignorovali. K výroku
o náhrade trov konania uviedla, že bolo vecou žalobcov, ako sformulujú žalobný návrh, že žalobcovia si
museli byť vedomí, že jeden z výrokov je nadbytočný. Poukázala, že na nadbytočnosť a neoprávnenosť
uplatňovaného nároku na určenie neexistencie vlastníckeho práva upozornila ihneď po doručení úpravy
žaloby, no napriek tomu žalobcovia na tomto výroku zotrvali. Dôvod úpravy žaloby nemá pre rozhodnutie

o trovách žiadny význam.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

napadnutej veci samej je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd

sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu
poukazuje.

7. Vychádzajúc z judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. R 60/2007

by pre vyhovenie žalobe v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi
žalobcov 1/ - 3/, postačovala už samotná žalobcami v žalobe zvýrazňovaná a aj zistená skutočnosť,
že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností nenadobudlo
právoplatnosť za života prevodcu (právny predchodca žalobcov 1/ - 3/ nežil už ku dňu podania návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na príslušnom štátnom orgáne) .

8. Vychádzajúc však z judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod
č. R 59/2007, podľa ktorého účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú
v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v
obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a že viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi

k prevodu vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku správne zaoberal i žalobcami spochybnenou skutočnosťou, či došlo k platnému
uzavretiu kúpnej zmluvy právnym predchodcom žalobcov 1/ - 3/ ako predávajúcim so žalovanou ako
kupujúcou z dôvodu žalobcami tvrdenej nespôsobilosti prevodcu - ich právneho predchodcu na takýto
právny úkon pre duševnú poruchu, ktorou trpel v čase uzavretia zmluvy.

9. Zistiť, či posudzovaná osoba v rozhodnom období trpela duševnou poruchou, a či táto
duševná choroba mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti pri vymedzenom konaní,
môže len osoba s potrebnými odbornými znalosťami z oblasti medicíny. Úsudok o danej otázke je
výsledkom špecializovanej odbornej činnosti v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch v znení neskorších predpisov.

10. Na vyriešenie danej otázky boli v konaní podané viaceré posudky - posudok súdom ustanoveného
znalca J. M. K. zo dňa 31.08.2019, žalobcami predložený súkromný posudok N. O. P. Q., M. zo dňa
19.03.2019, (o ktorého datovaní nie sú dôvodné pochybnosti, pochybnosti o dátume jeho vyhotovenia

vyslovuje žalovaná v odvolaní bez bližšieho zdôvodnenia svojho názoru, že sa mal posudok LEGE
ARTIS vyjadrovať k posudku J. K.) spolu s doplnkom zo dňa 13.05.2021 a žalovanou predložené
odborné vyjadrenie R. J. I. S., D. zo dňa 13.04.2020. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý vyjadrenie J. I. S., D.. označil za listinu a hodnotil ako listinný dôkaz. Vyjadrenie J.
I. S., D. predložené žalovanou odvolací súd hodnotí ako odborné vyjadrenie, keďže jeho podávateľ je

odborným lekárom G. K. X.N. X. H. H. G., je teda odborne spôsobilou osobou podávajúcou vyjadrenia na
úrovni vedeckých poznatkov, avšak odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že nejde o znalecký
posudok vzhľadom na skutočnosť, že jeho podávateľ nie je zapísaný do zoznamu znalcov vedeného
Ministerstvom spravodlivosti SR, a ani nezložil pred súdom prvej inštancie sľub podľa zákona č.
382/2004 Z. z. Uvedené kvalifikovanie označených dôkazov však nemá rozhodný právny význam,

pretože v procesnom práve platí, že žiaden z dôkazných prostriedkov nemá zákonom predpísanú vyššiu
alebo nižšiu dôkaznú silu. Neexistuje žiadna hierarchia dôkazov. Súd hodnotí znalecký posudok ako
jeden z dôkazov na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, a to samostatne a aj vo vzájomnej
súvislosti s inými dôkazmi.

11. Žalovaná predložila odborné vyjadrenie R. J. I. S., D. za účelom spochybnenia správnosti záverov
znaleckého posudku J. M. K. o zistenej duševnej poruche právaného predchodcu žalobcov, ktorá by
ho robila neschopným na uzavretie kúpnej zmluvy. Tento záver spochybňoval J. S. poukazom na
nedostatokmedicínskychprípadnepodobnýchrelevantnýcharobustnýchnespochybniteľnýchdát,ktoré
by ho (poručiteľa) s absolútnou istotou diskriminovali od možnosti činiť právny úkon. Súd prvej inštancie

postupoval správne, keď následne tieto spochybnenia odstraňoval vyžiadaním si vyjadrenia znalca J.
K. prípisom zo dňa 27.05.2021, na čo znalec reagoval. Zároveň odpovede na vznesené námietky J. S.
kposudkuJ.K.obsahujedoplnokposudkuznaleckejorganizácieN.O.P.Q.,M.zodňa13.05.2021,ktorá
dospela k rovnakému záveru ako znalec J. K., v ktorom znalci znaleckej organizácie vo vzťahu k tejtonámietke J. I. S., D. k posudku znalca J. K. naopak skonštatovali, že dostupná zdravotná dokumentácia
poručiteľa poskytuje dostatok údajov, a poukazovali na zo zdravotnej dokumentácie (prijímacej správy
z neurologického oddelenia U. C. zo dňa 16.10.2012) zistenú skutočnosť, že sám poručiteľ udal, že

dôvodom toho, že vyhľadal lekársku pomoc, boli najmä psychické symptómy, a to poruchy pamäti, ako aj
bolestihlavy.Rovnakáskutočnosť(ocharakterezdravotnýchproblémovporučiteľavpodobezmätenosti,
dezorientácie, porúch pamäti a bolesti hlavy) vyplynula aj z výpovedí svedkov, dlhoročných priateľov
a spolupracovníkov poručiteľa, ktorí s ním boli v dennom kontakte pred hospitalizáciou i počas nej.

12. V danej veci teda dvaja znalci konštatovali duševnú poruchu poručiteľa ku dňu uzavretia kúpnej
zmluvy 19.10.2012 spôsobujúcou jeho neschopnosť rozpoznať následky svojho konania a toto konanie
ovládať a špecifikovali, že dňa 19.10.2012 bol u poručiteľa rozvinutý príznakový komplex organického
amnestického syndrómu, tzv. organický psychosyndróm v staršej klasifikácii (teda v znení, ako uvádzal
J. K.) a zároveň psychopatologický obraz akútneho stavu zmätenosti s poruchou pozornosti, poruchami
správania. Znalecká organizácia N. O. P. Q., M. sa v doplnku posudku s námietkami žalovanej

s odvolávaním sa na vyjadrenie J. I. S., D. k posudku J. K. vysporiadala, keď uviedla, že síce je
pravdou, že doložená zdravotná dokumentácia je stručná, čo sa týka záznamov psychického stavu
poručiteľa(naktorejskutočnostizakladalJ.I.S.,D.svojzáveronepreukázanejnespôsobilostiporučiteľa
v okamihu uzavretia kúpnej zmluvy), no aj z tých údajov, ktoré sú dostupné, je možné konštatovať
rozvoj akútneho stavu zmätenosti (iné delírium F.05.8 podľa MKCH 10), pričom ide o závažnú

psychotickú poruchu s dezorientáciou viacerých kvalít, poruchou pozornosti, poruchami správania,
anozognoziou, zastretým vedomím t.j. zníženou jasnosťou uvedomovania si okolia, pričom bdelosť
vedomia je zachovaná, a doplnil, že príznakový komplex bol potencovaný aj ďalšími faktormi ako
podávaná liečba najmä kortikoidy. Znalecká organizácia v závere uviedla, že dostupná zdravotná
dokumentácia nebohého poskytuje dostatok údajov, ktoré svedčia o tom, že v čase realizácie právneho

úkonu teda dňa 19.10.2012 F. B. nebol spôsobilý k právnym úkonom. O správnosti a logickosti
záverov znaleckých posudkov J. M. K. a N. O. P. Q., M.. odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie nepochybuje. Za tohto procesného stavu, keď pochybnosti vznesené žalovanou na základe
ňou predloženého spochybňujúceho vyjadrenia odborníka boli odstránené doplňujúcim vyjadrením
znalca J. K. (ktorý predložil do spisu scan zdravotnej dokumentácie, z ktorej vychádzal) a druhým

znaleckým posudkom a najmä doplnkom znaleckého posudku vypracovaným N. O. P. Q., M., ktorý
mal charakter revízneho znaleckého posudku vo vzťahu k skoršiemu posúdeniu zdravotného stavu
poručiteľa v odbornom vyjadrení J. S., a vzhľadom na zistenú komplexnosť posudkov, úplnosť odpovedí,
vzťah k iným vo veci vykonaným dôkazom s tým, že oba posudky zodpovedajú kritériám správneho
myslenia, dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že nebolo potrebné nariadiť

ďalšie dokazovanie (napr. ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie), ako sa domáhala žalovaná. Súd
nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov vykoná,
spočíva na súde. Nevykonanie navrhnutého dokazovania nie je zásahom do práva na spravodlivý
proces (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/240/2019, 2Cdo/188/2020,
5Obdo/14/2020).

13. S námietkami žalovanej k znaleckým posudkom sa súd prvej inštancie vysporiadal, rovnako
ako sa vysporiadal i s výpoveďou svedkyne notárky, ktorá osvedčovala podpis poručiteľa na kúpnej
zmluve. Žalovaná svoju obranu v odvolaní opierala o výpoveď notárky s komentárom, že ide o jedinú
nestrannú svedeckú výpoveď. S uvedeným záverom odvolací súd nesúhlasí. Rovnako ako v prípade

žalovanou spochybňovaných svedeckých výpovedí priateľov poručiteľa i v prípade výpovede notárky
možno uvažovať o vplyve iných faktorov, pretože svedkyňa ako notárka nesie z titulu výkonu tejto
činnosti(osvedčovaniepravostipodpisov) zákonnúzodpovednosť.Názorozaujatostialebonezaujatosti
svedkov vypočutých v konaní však nie je podstatný, pretože pre vyriešenie spornej otázky, či poručiteľ
v rozhodnom období trpel duševnou poruchou, a či táto duševná choroba mala vplyv na jeho

rozpoznávacie či ovládacie schopnosti pri uzavretí kúpnej zmluvy, boli rozhodné znalecké posudky z
dôvodu, že, ako už odvolací súd uviedol, zistiť tieto skutočnosti môže len osoba s potrebnými odbornými
znalosťami z oblasti medicíny. Zhodný záver oboch znaleckých posudkov, ktorý bol podporený aj
skutočnosťami zistenými z výsluchu svedkov označených žalobcami, nebol úspešne spochybnený
iným dôkazom.

14. Vysloviť neplatnosť právneho úkonu je možné len vtedy, ak je bezpečne zistené, že účastník
právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Bezpečné
zistenie nemusí vždy znamenať stopercentnú istotu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.novembra 2023 sp.zn. 1Cdo/263/2021). V danom prípade neschopnosť poručiteľa posúdiť následky
svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť bola zistená bezpečne dvoma na sebe nezávislými
znaleckými posudkami (súkromným posudkom i posudkom súdom ustanoveného znalca), ktoré sú

presvedčivé, pretože zodpovedajú ostatným výsledkom dokazovania (výpovediam svedkov, údajom zo
zdravotnej dokumentácie najmä záznamy J. J. K. zo dňa 19.10.2012 o 9.30 pri rannej vizite a o 13.30 pri
kontrole o dezorientovanom stave pacienta) i stavu lekárskej vedy, ich závery sú náležite odôvodnené,
sú preskúmateľné, dostatočne doložené, relevantné v posudzovanej veci a zodpovedajú pravidlám
logického uvažovania. Uzavretý právny úkon – kúpna zmluva je tak neplatný z dôvodu, že prevodca -

právny predchodca žalobcov 1/ - 3/ konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným
(§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Prevodca a ani jeho dedičia nie sú tak viazaní týmto prejavom
vôle, uzavretá kúpna zmluva nevyvoláva žiadne právne následky. Na základe neplatnej kúpnej zmluvy
nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z poručiteľa na žalovanú, a preto poručiteľ bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom sporného bytu. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsahu výroku I. správne.

15. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej potom
nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti potvrdiť.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo veci samej tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Odvolateľka podala odvolanie i voči výroku o náhrade trov konania z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia otázky úspechu vo veci. Odvolací súd s jej námietkami súhlasí a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil.

19. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v ods. 10.22. odôvodnenia najskôr sám (správne)
konštatoval, že žalobcovia boli „aj neúspešní“ (v časti žaloby, ktorou žiadali, aby súd určil, že žalovaná
nie je vlastníčkou sporného bytu), no v ďalšej vete uviedol, že žalobcovia boli úspešní voči žalovanej „v
zásade celkom“. Uvedené konštatovania súdu sú protichodné a vyznievajú zmätočne a nekoherentne.
Súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení odvoláva na zrušený procesný predpis Občiansky súdny

poriadok a jeho ustanovenie § 143 ods. 3, ktoré však nebolo prevzaté do súčasnej procesnoprávnej
úpravy C.s.p. (na rozdiel od väčšiny ostatných ustanovení), k čomu mal zákonodarca svoje dôvody
(vyžadované dôsledné uplatňovanie zásady zodpovednosti za úspech v spore). Naviac (bez ohľadu
na neexistenciu zákonnej úpravy) odvolací súd nesúhlasí ani s posúdením zamietnutej časti žaloby
ako nepatrnej časti. Šlo o žalobu, ktorá bola súdom prvej inštancie zamietnutá pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože takéto určenie nebolo spôsobilé
ovplyvniť postavenie žalobcov (viď ods. 10.21 odôvodnenia rozsudku). Zamietnutie žaloby z uvedeného
dôvodu predstavuje vždy neúspech žalobcu. V danom spore boli teda tak, ako konštatoval súd
prvej inštancie v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia o náhrade trov konania, žalobcovia úspešní
a zároveň neúspešní, teda len čiastočne úspešní, a nie celkom. Preto malo byť správne na rozhodnutie

o náhrade trov konania aplikované platné ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže pomer úspechu a neúspechu vo veci bol
rovnaký, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. V tejto
časti tak rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobcovia i žalovaná
boli v odvolacom konaní úspešní čiastočne (vo veci samej a v trovách konania), a preto odvolací súd
v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho

konania právo.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).