Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200813
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club
Hotel OLYMPIA, IČO : 14 285 410, miesto podnikania : Partizánska 684/80, Poprad právne zastúpený :
Advokátska kancelária RADAČOVSKÝ & PARTNERS s.r.o., IČO : 45 593 159, so sídlom Žriedlová 3,
Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101590512/2020 zo dňa
16.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 23.10.2017 vykonali zamestnanci Colného úradu Prešov u žalobcu miestne zisťovanie za účelom
dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladne a

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov, z ktorého bola vyhotovená zápisnica so záverom,
že na základe výsledkov preverenia pokladničných dokladov uvedených v zápisnici existuje dôvodné
podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname
elektronickej registračnej pokladnice. Zároveň boli pri miestnom zisťovaní zabezpečené : počítač HP a
tlačiarne tak, ako je to uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní.

2. Následne na základe žiadosti Colného úradu Prešov vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie

certifikácie a forenznej analýzy technickú expertízu zaistenej registračnej pokladnice číslo
717102079358002. Výsledok expertízy je obsiahnutý v správe zo dňa 03.01.2018 so záverom, že
na zabezpečenej elektronickej registračnej pokladnici bolo jednoznačne preukázané, že podnikateľ
( žalobca poznámka súdu ) vykonával tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom rozsahu
a to opakovane, minimálne v období od 30.06.2008 do 23.10.2017, pričom celková suma
falošných pokladničných dokladov podľa výpočtov predstavuje 1 593 600,20 Eur. Servis elektronickej
registračnej pokladnice vykonávala spoločnosť ASECCO SOLUTIONS a.s. ktorá bola aj dodávateľom

softvérovohardvérového riešenia „ASECCO BLUEGASTRO“, ktorý umožňoval v preverovanom prípade
pozmeňovanie údajov v elektronickej registračnej pokladnici a v kontrolných zoznamoch a Colný úrad
Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy uzavrel, že nie je možné, aby sa táto identifikovanáčinnosť diala bez vedomosti tejto spoločnosti. Od 17.11.2016 bola servisnou organizáciou spoločnosť
PROINIT s.r.o..

3. V časovom slede vzhľadom na zistené skutočnosti bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2015 so začiatkom dňa 07.03.2018, z ktorej
bol vyhotovený dňa 24.10.2018 protokol číslo 102117577/2018 za zdaňovacie obdobie roku 2015 so
záverom:„Podnikateľpreukázateľneadlhodobofalšovalpokladničnédokladyzaprijatúhotovosť,výška
rozdielu dane z pridanej hodnoty za tržby krátené daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie 2015

predstavuje sumu 34 302,07 Eur.
Tvrdenia podnikateľa sú v priamom rozpore s údajmi evidovanými v zabezpečenom počítači, ako aj zo
zisteniami Colného úradu Prešov a Colného úradu Bratislava .“

4. Dňa 28.01.2019 vydal správca dane rozhodnutie o vyrubení dane z pridanej hodnoty vo výške 2
084,74 Eur za obdobie február 2015, ktoré bolo na základe odvolania daňového subjektu - žalobcu

rozhodnutím žalovaného číslo 101225545/2019 zo dňa 22.05.2019 zrušené a vec bola vrátená na nové
konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu ( § 24 ods.2 a § 63 ods.2 daňového poriadku ). Podľa jeho názoru sa správca dane nedostatočne

vysporiadal s preukázaním prijímania tržieb na základe tlače falošných pokladničných dokladov
na základe expertízy elektronickej registračnej pokladnice. Taktiež bol toho názoru, že vyjadrenie
pracovníčky Lenky Kičákovej prítomnej pri miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 nie je dostatočný dôkaz
pre vyrubenie dane. Poukázal zároveň na technickú expertízu kde je uvedené, ktorý zamestnanec aké
tržby účtoval. Vzhľadom na tento záver žalovaný uložil správcovi dane po vrátení veci :

- vypočuť zamestnancov, ktorých výpoveď bude mať výpovednú hodnotu ku kontrolovanému
zdaňovaciemu obdobiu najmä s ohľadom na ich vedomosť o spôsobe používania elektronickej
registračnej pokladnice, na vykonávanie uzávierok a odovzdávanie hotovosti a prijímania tržieb,
- vypočuť spoločnosť ASECCO SOLUTIONS a.s. o výpoveď k dodanému pokladničnému systému

BLUEGASTRO, ktorý je súčasťou skúmanej elektronickej registračnej pokladnice vrátane jeho
nastavenia pri dodaní, poučenia o jeho používaní, jeho programového riešenia a o možných zásahoch
vzhľadom na výsledky expertízy
- na návrh žalobcu vypočuť zamestnancov finančnej správy, ktorý vykonávali technickú expertízu a
to z dôvodu, že má za to, že uskutočnený telefonický rozhovor pracovníka správcu dane s týmito

zamestnancami nemá povahu výsluchu - odvolací orgán nariadil za účasti daňového subjektu uskutočniť
ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava, oddelenia certifikácie a forenznej
analýzy, ktorí vykonali expertízu ERP,
- a preveriť všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné
pre správne určenie dane.

6. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní v zmysle usmernenia
žalovaného doplnil dokazovanie. Vypočul zamestnancov žalobcu, ktorí používali na evidenciu tržieb
v elektronickej registračnej pokladnici v kontrolovanom zdaňovacom období, zástupcu dodávateľa
systému Asseco BLUEGASTRO a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu

Bratislava. Na všetkých ústnych pojednávaniach sa za žalobcu zúčastnil jeho splnomocnený zástupca,
ktorý voči vykonanému vypočúvaniu svedkov podal námietku zákonnosti výsluchu. Uviedol, že daňový
subjekt tieto dôkazy nenavrhol vykonať. Pri svojej námietke poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 4Sžf/10/2016 zo dňa 03.10.2017, ako aj na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/46/2016 zo dňa 19.12.2017.

7. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím zo dňa 03.02.2020 číslo : 100323890/2020 vyrubil
žalobcovi podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozdiel dane za
zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 2084,74 Eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
správca dane uzavrel, že daňový subjekt v zdaňovacom období február 2015 porušil § 19 ods.2 zákona

č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov
evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej tlačiarne
nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby Hotovosť*. Tieto doklady
neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z pridanej hodnoty.8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa
16.10.2020 číslo 101590512/2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru, na základe
ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v konaní v zmysle
platných právnych predpisov, v konaní posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa
svojej úvahy, všetky vo vzájomných súvislostiach, v logických nadväznostiach a svoje zistenia náležite
odôvodnil.

II.
Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo
101590512/2020 zo dňa 16.10.2020, ako aj rozhodnutia správcu dane číslo 100323890/2020 zo dňa

03.02.2020.

10.Vsprávnejžalobenamietal:nulitunapadnutéhorozhodnutia,nepreskúmateľnosťanezrozumiteľnosť
rozhodnutia žalovaného, porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nesprávne
právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci, ako aj rozpor

skutkového stavu zisteného správcom dane s administratívnymi spismi.

11. Obsahom námietky nulity rozhodnutia bolo tvrdenie žalobcu o tom, že protokol z daňovej kontroly
obsahuje nesprávne označenie daňového subjektu a nemožno ho použiť ako dôkaz, a toto označenie je
uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, a teda správnym orgánom označený daňový subjekt neexistoval

v čase vykonania kontroly ani v čase vydania rozhodnutia.

12. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti a nezákonnosti rozhodnutia v nej namietal to, že sa
žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami a zároveň ani z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, akými úvahami a právnymi predpismi sa riadil pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu.

Podľa neho nie je zrejmé z rozhodnutia ako sa vysporiadal so všetkými svedeckými výpoveďami,
ktoré jednoznačne popreli existenciu druhej tlačiarne. V rozhodnutí neuviedol jediný dôkaz, ktorý by
preukazoval prijatie platieb žalobcom od tretích osôb na základe správcom dane deklarovaných
falošných interných dokladov.

13. V námietke nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalobca uviedol, že
vzhľadom na časovú diskontinuitu je absolútne vylúčená akákoľvek spojitosť medzi dotknutým časovým
zdaňovacím obdobím a miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo o niekoľko rokov neskôr, nakoľko
miestne zisťovanie v roku 2017 nemá objektívny vplyv na udalosti, ktoré sa uskutočnili v zdaňovacom
období, pre ktoré je vydané napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia

odvoláva na svedkyňu A. B., tá v dotknutom zdaňovacom období nepracovala pre žalobcu. A pokiaľ
ide o technickú expertízu, tá neuvádza ani na jednom mieste zmienku o tom, že žalobcom došlo k
pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici a v kontrolnom zázname, a preto nie je
zrejmé, prečo sa takéto tvrdenia nachádzajú v rozhodnutí, keď v žiadnom z vykonaných dôkazov takéto
pozmeňovanie nebolo zistené.

14. Čo sa týka námietky rozpor skutkového stavu zisteného správcom dane s administratívnymi spismi,
ten žalobca vidí najmä vo výpovedi svedkov, ktoré boli nezákonnými. Rozpor vidí konkrétne v tom,
že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na výpoveď zo zápisnice z miestneho zisťovania
zamestnanca A. B., pričom v prvotnom zrušujúcom rozhodnutí sa žalovaný vyjadril, že toto jej

vyjadrenie nie je postačujúce. Žalobca má za to, že z výpovedi vyplynulo, že ani jediný svedok nepotvrdil
používanie funkcie Hotovosť*. Žalovaný si účelovo vyberal výpovede svedkov, vôbec sa nezaoberal
napr. výpoveďou svedka C., ktorý vo výpovedi poprel tvrdenia správneho orgánu I. stupňa . Záver
správcu dane o tom, že v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané, že cez predmet
číslo 2, ktorého technická expertíza označuje ako tlačiareň LK-T20, výrobné číslo SW08012456 mali

byť vytlačené doklady nevychádza zo zisteného skutkového stavu, a tento je len v technickej expertíze.
PoukázalnavýpoveďsvedkaD.E.,ktorývyvrátil,žebysavprevádzkežalobcumalanachádzaťtlačiareň
LK-T20, výrobné číslo SW08012456 a aj výsluchom viac ako 10 svedkov bola popretá existencia
tejto tlačiarne. Tvrdenia žalovaného o preukázaní prijatej tržby v dotknutom zdaňovacom období je vrozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, nakoľko poukázal na vyjadrenie zamestnancov
Finančného riaditeľstva SR, ktorí ako svedkovia vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii
prijatia tržby za dotknuté zdaňovacie obdobie, ani jeden z nich neuviedol miesto technickej expertízy,

ktoré by preukázalo prijatie tržby v dotknutom zdaňovacom období. Taktiež má za to, že závery
správneho orgánu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a zároveň boli v konaní
aj nesprávne vyhodnotené nezákonné výsluchy a ani jeden svedok nepotvrdil domnienky správneho
orgánu prvého stupňa.

15. Námietkou nesprávneho právneho posúdenia poukázal žalobca na nesprávne právne posúdenie
vykonaného dôkazu a to technickej expertízy, keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu uviedli,
že expertíza nie je dôkazom o prijatom zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne posúdil
vznesené námietky zaujatosti.

16. Poslednou žalobnou námietkou - námietkou porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej

správy upriamil pozornosť na to, že správca dane ako prvostupňový správny orgán vykonával vo
vykonávacom konaní dôkazy, z ktorých vychádzalo jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného,
pričom tieto dôkazy boli nezákonne vykonané, pretože podľa § 68 ods.3 daňového poriadku môže
vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn.:
4Sžfk/10/2016 a iné s tým, že nie je pravdivé tvrdenie správcu dane o tom, že tieto rozhodnutia sa týkajú

iných prípadov ako prejednávaného. Má za to, že aplikovanie vyhľadávacej zásady tak, ako to uložil
žalovaný správnemu orgánu I. stupňa - správcovi dane je v rozpore s judikatúrou, na ktorú poukázal
a výsluchy, ktoré vykonal správca dane vo vykonávacom konaní mohol vykonať v priebehu daňovej
kontroly. Poukázal aj na to, že bolo porušené ustanovenie § 60 ods.5 Daňového poriadku, nakoľko troch
výsluchov sa zúčastnila osoba - D. F. C., voči ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, o ktorej bolo

rozhodnuté až dňa 10.10.2019 a má za to, že argumentácia o neodkladnosti úkonu - výsluchu napriek
vznesenej námietky zaujatosti nie je dôvodná. Taktiež o námietkach zaujatosti vznesených voči D. E.
a G. E. bolo rozhodnuté až dňa 09.10.2019, kedy už táto bola prítomná na ústnych pojednávaniach v
Bratislave. Z uvedených dôvodov tak správca dane porušil ustanovenie § 60 ods.5 daňového poriadku
a zaťažil dokazovanie nezákonnosťou, keď zamestnanec, o ktorého zaujatosti nebolo rozhodnuté môže

vykonávať len nevyhnutné úkony. Mohol odročiť na rozhodnutie o námietkach a výsluchy vykonať až po
tomto rozhodnutí. Taktiež bolo porušené právo žalobcu, keď mu nebola umožnená účasť na dokazovaní
čo do znaleckého dokazovania ohľadom zabezpečenej elektronickej registračnej pokladnice, vo vzťahu
ku ktorej bola vyhotovená expertíza.

17. Zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok. O tomto jeho návrhu bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Prešove č. konania : 3S/21/2020 - 54 zo dňa 31.08.2021 tak, že návrh na priznanie
odkladného účinku bol zamietnutý.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.08.2021 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko
má za to, že námietky žalobcu sú nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Pokiaľ ide o námietky nulity rozhodnutia

ako aj nulity protokolu jedná sa o totožné námietky aké boli vznesené v odvolaní a s týmito sa žalobca
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky nezákonnosti vykonania
dôkazov žalovaným k tomuto uviedol, že výsluchy vo vykonávacom konaní boli vykonané na základe
právneho názoru odvolacieho orgánu, a teda správny orgán prvého stupňa postupoval podľa § 74
ods. daňového poriadku. Aj táto námietka bola uplatnená v odvolaní a žalovaný sa s ňou vysporiadal

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namieta tvrdenie žalovaného o tom, že
zamestnanci žalobcu používali pri evidencii tržieb aj funkciu Hotovosť* k tomuto poukázal na výpoveď
svedka C. F. obsiahnutej v zápisnici č. 102245661/2019 zo dňa 26.09.2019, ktorá odpovedala, že
používala obe funkcie aj Hotovosť aj Hotovosť* a taktiež aj na výpoveď svedka G. C. obsiahnutú v
zápisnici č. 102006467/2049 zo dňa 21.08.2019, ktorý uviedol, že používal obe funkcie. Skutočnosť, že

zamestnanci žalobcu používali obe funkcie pri evidencií tržieb potvrdzuje aj prehľad používateľských
kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených falošných pokladničných dokladov typom
platby Hotovosť* od 01.01.2009 do 31.10.2017, ktorý uvádza technická expertíza. Taktiež nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu o tom, že svedok D. E. vyvrátil tvrdenia správcu dane o existencii akejsi nefiskálnejtlačiarne, nakoľko vykonaná technická expertíza potvrdila, že C. A. bola zabezpečená na predajnom
mieste Club Hotel Olympia nefiskálna tlačiareň, ktorá slúžila na tlač falošných pokladničných dokladov.
Falošnýochrannýznak„MF“bolpreddefinovanýdopamätitejtotlačiarneako„obrázok“(bitmapa)ajeho

tlač pri falošných pokladničných dokladoch bola vyvolávaná sekvenciou IC 70 01 00 ( FS p). Pokladničný
systém, ktorý bol podrobený expertíze obsahuje štatistiky platieb o tom, kto a v akom množstve používal
jednotlivé typy platieb. Expertíza uvádza prehľad počtov a súm vystavených pokladničných dokladov od
30.06.2008 do 23.10.2017 za všetky používateľské kontá evidované v programe BLUEGASTRO , nie
záznamov, čo je dôkazom o tom, že bločky boli tlačené a nefiskálna tlačiareň bola na predajnom mieste

aj v dotknutom zdaňovacom období, keďže i za toto obdobie boli v pamäti programu BLUEGASTRO
nájdené falošné pokladničné doklady. Žalovaný zároveň poukázal na to, že systém BLUEGASTRO
zaznamenáva celú históriu od svojho prvého spustenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom toho,
že o vznesených námietkach zaujatosti nebolo rozhodnuté k tomu žalovaný uviedol, že o týchto bolo
rozhodnuté samostatnými rozhodnutiami č. 102342111/2019 zo dňa 10.10.2019, č.102342148/2019 zo
dňa 09.10.2019, č. 102342198/2019 zo dňa 09.10.2019, ktoré rozhodnutia boli doručené žalobcovi. Čo

sa týka námietky nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, s tou sa vysporiadal už v odvolaní. Navrhol
žalobu zamietnuť.

IV.

Replika

19. V replike zo dňa 12.02.2022 žalobca zotrval na svojej žalobe a jej dôvodoch.

V.

Duplika

20. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku, ktorý ju prevzal avšak v konaní sa už ďalej nevyjadril.

VI.

Konanie na správnom súde

21. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v

Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

22. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.02.2024 na ktorom rozhodol v
neprítomnosti zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili

včas a riadne.

VII.
Relevantná právna úprava

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2009 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov ( ďalej len Daňový poriadok ),

správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viestˇ.

27.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 47 písm. c) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného

daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového
subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosťˇ registrácie podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 60 odsek 1 a 2 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania

vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno matˇ pochybnosť o
jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v
tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

31. Podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti

preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí
bytˇ uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má bytˇ tento zamestnanec vylúčený, kedy
sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie
zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky

zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

32. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú

pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné
úkony.

33. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

34. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového

subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická
osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak
ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o
zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci
túto právnickú osobu.

35. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovaniasprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca

nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej

vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

36. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku (posledná veta), ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti
vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je

viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodným menom fyzickej osoby
je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu
podnikateľa alebo druh podnikania.

38. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019, na zabezpečenie
výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka

daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu. Podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019 daňový úrad vykonáva pôsobnosť v
územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

39. Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019, Colný úrad Bratislava na

celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy a vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej
registračnej pokladnice podľa osobitného predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej
registračnej pokladnice.

40. Podľa § 5 ods. 6. zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť
pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh
riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

41. Podľa § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení
účinnom do 31.12.2019 na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov
z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej
podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov,
dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe

nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.

42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici
alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá

podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý
pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.

43. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej

pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem
kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo
virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo
virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.44. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení
účinnom do 31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava.

45. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiťˇ elektronickú registračnú
pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej
pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

46. Podľa § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa ods. 1
vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

VIII.
Právny názor správneho súdu

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhéhostupňa-žalovanývysporiadalsovšetkýminámietkamižalobcuaztaktovymedzenéhorozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa
s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je

zákonné a žaloba žalobcu nie je dôvodná a nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

49. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), vo veciach toho
istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom,

v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne
stručne zopakuje jeho dôvody.

50. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v inom konaní totožnú vec
týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn.

PO-1S/100/2020, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 3 194,56 Eur za
zdaňovacieobdobiedecember2016,pričomprivýkonedaňovejkontrolyužalobcutakzamesiacfebruár
2015, ako aj za mesiac december 2016 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných
správcom dane, ktoré sú uvedené, a ktorých závery sú zhrnuté v Protokoloch o vykonaní kontroly - pri
zdaňovacom období za mesiac február 2015 ide o Protokol č.102117577/2018 zo dňa 24.10.2018 ( v

súhrne išlo o zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 ) a za zdaňovacie obdobie december
2015 v Protokole č.102121215/2018 zo dňa 25.10.2018 ( v súhrne išlo o zdaňovacie obdobie január
2016 až december 2016 ).

51. Pokiaľ ide o námietku nulity rozhodnutia a nulity protokolu s jej obsahom sa súd v žiadnom smere

nestotožňuje. Žalobca namieta, že protokol ako aj rozhodnutia obsahujú nesprávne označenie žalobcu
a takisto je takéto nesprávne označenie žalobcu uvedené v rozhodnutiach, avšak tieto jeho tvrdenia nie
sú pravdivé. Súd má za to, že žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v
súlade s ustanovením § 63 ods.3 a § 47 písmeno c) Daňového poriadku ako fyzická osoba podnikateľsprávne uvedeným menom, priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ
DPH, ktoré umožňovali jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je
rozhodnutie adresované, a ktorej sa týka protokol. Z tohto dôvodu ani nebolo nevyhnutné, aby v tomto

smerežalovanýaanisprávcadanevykonalidokazovaniekzisteniužalobcunaOkresnomúradePoprad.
Pokiaľ mal žalobca na mysli to, že za jeho menom a priezviskom nie je uvedený dodatok Club Hotel
OLYMPIA a z tohto dôvodu sú tak protokol ako aj rozhodnutia nulitné, nemožno s tým súhlasiť, nakoľko
ako už súd uviedol, žalobcu je možné jednoznačne a nezameniteľne identifikovať prostredníctvom IČO,
DIČ a IČ DHP.

52. Taktiež nebola v konaní dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa neuvedenia adresy sídla
správcu dane. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou
Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009
Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a

bola organizačnou zložkou tohto správcu dane prezidentom finančnej správy. Uvedenie adresy sídla
oprávnene konajúcej pobočky a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako
postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a) Daňového poriadku, avšak nemajúci
v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu. Uvedená adresa pobočky
bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania (či už konania

o správnom delikte alebo v rámci súvisiacich daňových konaní) opakovane písomne komunikoval, kde
sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje
opravné prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane Daňového úradu Prešov preto nepredstavovalo
taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, či už v rovine
hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať. Žalobca

navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

53. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia taktiež nebola v konaní dôvodná. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorou bol vedený pri rozhodovaní
o odvolaní a taktiež je z neho zrejmé aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami. Zároveň z

odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je možné vyvodiť aj to, akými právnymi predpismi sa riadil pri
vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.

54. Čo sa týka porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, s týmto tvrdením
žalobcu sa nebolo možné stotožniť. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu ohľadom porušenia

prejednávacej zásady vo vyhľadávacom konaní. Je pravdou to, že pre daňovú kontrolu je príznačná
vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada. Prejednávaciu zásadu
nemožno vykladať kategoricky a izolovane tak, ako je to v rozsudku, na ktorý poukazuje žalobca pod sp.
zn.: 4Sžfk/10/2016. Nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom
konaníjemožnélenvrozsahu,ktorýnavrhnedotknutýdaňovník.Vpredmetnejvecibolopodstatnéto,že

k doplneniu dokazovania došlo na základe námietok žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní voči prvému
rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa dotýkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. V nadväznosti
na uvedené poukazuje správny súd na ustanovenie § 74 ods.3 prvá veta Daňového poriadku odvolací
orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie. Príslušné ustanovenie ako
predpoklad pre oprávnenie na vykonanie dokazovania odvolacím orgánom nevyžaduje podanie návrhu

na vykonanie dôkazov daňovým subjektom (ani nelimituje takto vykonané dokazovanie koncentráciou
vo vzťahu k dokazovaniu počas daňovej kontroly). Odvolacie konanie funkčne a z hľadiska časovej
nadväznosti procesných postupov nasleduje za vyrubovacím konaním. Na základe uvedeného vidí
správny súd ako odôvodnený záver, že prípadné vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení
rozhodnutiasprávcudanežalovanýmakoodvolacímorgánomatovykonanénajehopokyn,niejemožné

bez ďalšieho považovať za nezákonný procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz
právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by
sa inak mohol sám ujať ako odvolací orgán). Na druhú stranu, všetky procesné inštitúty v rámci správy
daní je nutné vykladať v nadväznosti na základné princípy správy daní predovšetkým princíp zákonnosti
správy daní (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku), zásadu úzkej súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku)

a v nadväznosti na princíp zákonnosti ukladania daní vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Zároveň nie sú vylúčené situácie, kedy by obdobný postup vykonaného dokazovania mohol
byť považovaný za postup v rozpore so zákonom a takto získané dôkazy by bolo nutné vyhodnotiť
ako nezákonné. Bolo by to tak predovšetkým v prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorýmby účelovo malo dôjsť k obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly (§
46 ods. 10 Daňového poriadku), prípadne k obchádzaniu predpokladov pre začatie opätovnej daňovej
kontroly (§ 44 ods. 4 Daňového poriadku). Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho

konania, ktorých vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom
k okolnostiam konkrétnej daňovej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 58 odôvodnenia
rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. z..PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023, s ktorým sa súd v
plnom rozsahu stotožňuje: „..... V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1Sžfk 10/2020 zo dňa 24.2.2022, v zmysle ktorého v rámci vyrubovacieho konania by sa

v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového
subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v
určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej
kontroly. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač
dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá
zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas

daňovej kontroly bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie
takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom
vo forme vykonaného nákupu pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane). Dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej
veci podstatným spôsobom nemenia a ani nedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu

dane a žalovaného také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou
nezákonnosti. Z tohto dôvodu správny súd považoval tieto dôkazy za dôkazy zákonné. V nadväznosti
na posúdenie zákonnosti príslušných dôkazov sa správny súd zaoberal taktiež otázkou, či je možné
dôkazné informácie získané z týchto dôkazov (t.j. dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania
bez návrhu žalobcu) pripísať na ťarchu dôkazného bremena žalobcu. K využitiu dôkazných informácii

v neprospech daňového subjektu možno podľa názoru správneho súdu prikročiť iba v tých procesných
situáciách, kedy dôkazné bremeno ohľadom skutkovej okolnosti, na ktorú sa viaže dôkazná informácia,
prejde na daňový subjekt. Na prechod dôkazného bremena na daňový subjekt pri správe daní sa
vo všeobecnosti vyžaduje dodržanie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ohľadom tohto
svojho právneho záveru poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.

zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022 (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky č. 18/2022 ZNSS). V prejednávanej veci je správny súd viazaný rozsahom a
dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca koncentroval svoju žalobnú argumentáciu vo
vzťahu k daňovej kontrole na namietanie porušenia jeho procesných práv podľa § 45 ods. 1 písm.
c) Daňového poriadku (správna žaloba, str. 18). Žalobca vo svojej správnej žalobe ohľadom priebehu

daňovej kontroly nenamietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Preto správny súd po nezistení
iných procesných vád daňovej kontroly mal za to, že dôkazné bremeno pre účely vyrubovacieho konania
a nadväzujúceho odvolacieho konania zaťažovalo žalobcu v celom rozsahu vytýkaných skutkových
zistení, tak ako tieto boli opísané v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 102121215/2018. Z dôvodu,
že dôkazné informácie zistené správcom dane z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní spadali

do takto vymedzeného dôkazného rámca, nevidel správny súd dôvod na to, aby ich použiteľnosť pri
hodnotení dôkazov v prejednávanej veci považoval za neprípustnú. „

55. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil vykonaný dôkaz, a to technickú
expertízu, keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu uviedli, že expertíza nie je dôkazom o prijatom

zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne posúdil vznesené námietky zaujatosti. Súd
na tomto mieste poukazuje na ustanovenie § 17a ods.2 zákona č. 289/2009 Z.z. v zmysle ktorého :
„ colný úrad alebo daňový úrad, ktorý zabezpečil elektronickú pokladnicu, požiada finančné riaditeľstvo o
technickú expertízu. Finančné riaditeľstvo posúdi odôvodnenosť vykonania expertízy. Ak nie je dôvod na
vykonanie technickej expertízy, finančné riaditeľstvo vráti elektronickú registračnú pokladnicu colnému

úradu alebo daňovému úradu, ktorý vydá rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej
registračnej pokladnice. „ . Do pozornosti dáva aj ustanovenie § 10 písmeno c) zákona č. 652/204
Z.z. podľa ktorého : „ Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy :
vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.“ A taktiež aj na ustanovenie § 24
ods.4 Daňového poriadku v znení ako je uvedený vyššie v bode 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia,

ktorýlendemonštratívnevymenúvadôkazy,ktorémôžubyťpoužitépredokazovanie,pričomnezakazuje
použitie aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.56. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods.4 Daňového poriadku ako aj na ustanovenie
§ 17a ods.2 zákona č. 289/2009 Z.z. a § 10 písmeno c) zákona č. 652/2004 Z.z. považuje výsledky
technickejexpertízyzadôkazyzískanévsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,oktorých

dôveryhodnosti nie je namieste pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej
súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho
vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nemôže sám vypracovávať znalecký posudok v takýchto
veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu odborné posúdenie, ktoré zákonodarca zveril tak ako
je to zrejmé z ustanovenia § 17a ods.2 zákona č. 289/2009 Z.z. a ustanovenia § 10 písmeno c) zákona

č. 652/2004 Z.z. Colnému úradu Bratislava, oddeleniu certifikácie a forenznej analýzy, ktorý ako jediný
štátny orgán je oprávnený vykonávať takéto posúdenie. Vychádzajúc z toho tak bolo správne právne
posúdenie vykonanej expertízy ako zákonného dôkazu a preto táto námietka nebola v konaní dôvodná.

57. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia vznesených námietok zaujatosti súd je toho názoru,
že tieto boli tak správcom dane ako prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným správne

právne posúdené. S poukazom na ustanovenie § 13 ods.3 Daňového poriadku každé podanie
posudzujú daňové orgány podľa jeho obsahu. Z obsahu námietok vznesených proti zamestnancom,
ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania dňa 09.10.2019 vyplýva, že tieto sa týkali iba procesného
postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.09.2019. O týchto
námietkach ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia žalobcu bolo rozhodnuté

rozhodnutiami zo dňa 10.10.2019 č. 102342111/2019, zo dňa 09.10.2019 č. 102342148/2019 a zo
dňa 09.10.2019 č. 102342198/2019. Súd poukazuje na to, že žalobca správnosť uvedených záverov
o nevylúčení zamestnancov žalobcu v správnej žalobe nerozporoval a taktiež žalobca na rozdiel od
výsluchov jeho zamestnancov, nerozporoval zákonnosť týchto procesných úkonov, keďže vykonanie
výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám navrhoval v daňových konaniach.

58. Vo vzťahu k námietke zistenia skutkového stavu, ktoré bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre riadne
posúdenie veci ako aj vo vzťahu k námietke, že zistenie skutkového stavu veci bolo v rozpore s obsahom
administratívneho spisu súd uvádza, že sa s nimi v žiadnom smere nestotožnil. Na tomto mieste súd
poukazuje na body 59-70 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: Po-1S/100/2020,

kde sa Správny súd dopodrobna vysporiadal s týmito žalobnými námietkami, s ktorého odôvodnením
uvedeným vo vyššie citovaných bodoch sa súd stotožňuje a na ktorý poukazuje.

59. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vykonaných výsluchov bývalých zamestnancov žalobcu vo
vyrubovacom konaní z dôvodu, že takéto výsluchy neboli žalobcom navrhnuté a nemožno akceptovať

takýto postup správcu dane, keď vykonal tieto výsluchy vo vyrubovacom konaní k tomuto súd uvádza,
že sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje. Výsluchy boli vykonané na základe pokynu
žalovaného v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil do
vyrubovacieho konania. Takýto postup nie je nezákonný tak ako to súd uviedol už vyššie v bode 54.
odôvodnenia tohto rozsudku. Správne preto bolo aj stanovisko žalovaného v jeho rozhodnutí, ktoré

žalobca napadol správnou žalobou, keď uviedol na strane 19 odôvodnenia svojho rozhodnutia to, že :
„ výpovede svedkov vykonané v ďalšom konaní nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz, ako
to namieta daňový subjekt. Správca dane nepochybil a konal v súlade s § 74 ods.4 Daňového poriadku.“

60. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný odvoláva na vyjadrenie

A. B. v zápisnici o miestnom zisťovaní aj keď v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že takéto vyjadrenie
nie je pre rozhodnutie vo veci a pre zistenie skutkového stavu postačujúce pre konštatovanie porušenia
ustanovení § 24 ods.3 a § 63 ods.2 daňového poriadku, a teda toto jeho tvrdenie nie je v súlade so
skutočnosťou, súd k tomuto uvádza, že práve preto, že správca dane pri vydaní prvého rozhodnutia
vychádzal len z expertízy a z jej výpovede a nevykonal návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania

žalovaný skonštatoval, že len toto jej tvrdenie nemôže byť dostačujúcim dôkazom pre vyrubenie dane.
To neznamená že týmto žalovaný vyslovil, že jej výpoveď nemožno vyhodnotiť v rámci dokazovania.
Práve naopak vzhľadom na návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré však správca dane nevykonal
nad rámec dôkazov, ktoré správca dane vyhodnotil, a ktoré žalovaný nepoprel že nie sú dôkazmi a
nemožno z nich vychádzať skonštatoval, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre záver správcu

dane.

61. K námietke žalobcu o tom, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril, že nepoužíval funkciu
Hotovosť*, a že ani jeden svedok nepotvrdil domnienky žalovaného o používaní funkcie Hotovosť* súduvádza, že zo zápisníc o výsluchoch bývalých zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo na otázku, či
používali funkciu Hotovosť * odpovedali : nepamätám si, jedine svedkyňa C. F. - bývalá zamestnankyňa
žalobcu výslovne uviedla, že používala aj funkciu Hotovosť* tak ako aj bývalý zamestnanec žalobcu G.

C., ktorý uviedol, že používal obe funkcie Hotovosť a Hotovosť*. Používanie tejto funkcie potvrdila aj A.
B. do zápisnice o miestnom zisťovaní. To, že zamestnanci žalovaného používali funkciu Hotovosť* nie
je domnienka žalovaného, ale je to skutočnosť, ktorú potvrdila technická expertíza zaistenej pokladnice
z prevádzky žalovaného a pri vyhodnotení všetkých dôkazov - vrátane expertízy, ktorá to uvádza v
prehľade používateľských kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených pokladničných

dokladov typom Hotovosť * od 01.01.2009 do 23.10.2017 - vo vzájomnej súvislosti a každý jednotlivo
podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, pri tvrdení bývalých zamestnancov žalobcu s výnimkou vyššie
spomenutých ( F., B. a C.) že si nepamätajú žeby používali funkciu Hotovosť* nebolo možné dospieť k
inému záveru ako k tomu, ku ktorému dospel správca dane, a na základe ktorého svojim rozhodnutím
vyrubil žalobcovi rozdiel dane za mesiac február 2015, ktorého rozhodnutie žalovaný potvrdil svojim
rozhodnutím.

62. Žalobca v žalobe uvádza, že je nepochopiteľné, prečo sa žalovaný odvoláva na výpovede svedkov,
ktorých výpovede sa mu zrejme hodili pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K tomuto súd uvádza, že v
zmysle ustanovenia § 24 ods.6 Daňového poriadku : „ Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim, a zároveň v zmysle ustanovenia § 24 ods.6 Daňového poriadku :
„Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch

svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.“ Vychádzajúc z týchto
zákonných znení Daňového poriadku, nič nebránilo žalovanému pri hodnotení výsledkov dokazovania
použiť výpovede všetkých zamestnancov žalobcu, nakoľko sa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
od 30.06.2008 do 23.10.2017 jednalo o ten istý daňový subjekt, tú istú prevádzku a tú istú registračnú
pokladnicu č. DKP 71710207293580002 a išlo o dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, čo už bolo viackrát konštatované aj v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu SR
ako aj Najvyššieho súdu SR.

63. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný
dôkaz, ktorý by preukázal, že akýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza bol

v zdaňovacom období vytlačený, k tomuto súd poukazuje na vykonanú expertízu, ktorá je zákonným
dôkazom a ktorá jednoznačne potvrdila tlač falošných pokladničných dokladov cez funkciu Hotovosť*
cez nefiskálnu tlačiareň, ktorej existenciu žalobca popiera hoc táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
expertízy.

64. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ ide o výsluchy zamestnancov Colného úradu,
ktorý vykonal technickú expertízu , išlo o nezákonné výsluchy ak boli vykonávané spolu a vyslúchané
osoby boli prítomné v jednej miestnosti pri výsluchu, čo je neprípustný spôsob vedenia výsluchu,
Súd poukazuje na to, že svedok je osoba, ktorá vypovedá o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami. V
prípade zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu t.j. D. H. a G. E.

nemožno povedať, že išlo o svedkov, nakoľko títo nevypovedali o tom, čo vnímali vlastnými zmyslami,
ale vypovedali o tom, akým spôsobom získali príručky k elektronickej registračnej pokladnici a taktiež
k tomu, aby objasnili skutočnosti obsiahnuté v expertíze a teda možno uvažovať o tom, že podali do
zápisnice odborné vyjadrenie ako osoby v postavení znalca. Súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť
tvrdeniu žalobcu o tom, že pri ich výsluchu postupoval nezákonným spôsobom keď im dal možnosť

vyjadriť sa k technickej expertíze za ich vzájomnej prítomnosti, a námietka žalobcu vznesená pri ich
výsluchu bola len účelová s cieľom zvrátiť výsledok, ktorý bol premietnutý do rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa .

65. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca
napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebol na svojich právach
ukrátený, rozhodnutia oboch správnych orgánov súd považuje za zákonné a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.66. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.1 SSP a § 168 SSP tak, že účastníkom
súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto

nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo žiadať.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).