Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822010479
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3822010479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. februára 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Varnsdorfe, Česká republika, trvale bytom C. D.
D. XXX, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/83/2022 zo dňa 07.06.2023
a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste
prepadnutia vecí.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému A. B. ukladá podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. ochranné
opatrenie – zhabanie nasledovných vecí:
- 1 ks hnedá papierová krabica s obsahom 1 ks čierne zariadenie s tromi anténkami ozn. CDMA/
GSM3GDCS/PHS,
- 1 ks čierne zariadenie s jednou anténkou dlhou, ozn. GJ-B-15GPSAMT,
- 1 ks autonabíjačka čiernej farby,
- 1 ks presne nešpecifikovaný kľúč čiernej farby zn. TP01HU-HAAP,

- 1 ks adaptér do elektriky čiernej farby s anglickou zásuvkou s červenou a zelenou diódou (stopa č. 4),
- 12 ks kovový prípravok – surový kľúč od nezisteného vozidla (stopa č. 1),
- 1 ks čierne platené puzdro s obsahom 3 ks surový kľúč nezisteného typu vozidla (stopa č. 2),
- 2 ks vysielačka zn. Kenwood FM dual Bander TH-FZ (stopa č. 2, 7),
- 2 ks vysielačka čiernej farby zn. Uniden (stopa č. 3),
- 1 ks skrutkovač čierno žltá rukoväť, plochý 6x150 (stopa č. 4),
- 1 ks kovová planžeta dĺžka 135 mm (stopa č. 5),
- 1 ks kovový prípravok so skrutkovačom (stopa č. 6),

- 1 ks čierne kožené puzdro s obsahom 7 ks kovových prípravkov do zámkov (stopa č. 8),

ktoré sa nachádzajú v úschove na Okresnom súde Prievidza pod por. č. 15/22 zo dňa 06.10.2022.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/83/2022 zo dňa 07.06.2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. po zrušení výroku o vine a celého výroku o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/49/2022 zo dňa 20.06.2022, ako aj ďalších výrokov, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad, uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1

písm. a), b) Tr. zák., pretože

1/ dňa 08.12.2021 v čase medzi 17:00 h až 17:35 rodinou v Prievidzi, na ulici Nedožerská cesta 15,
na parkovisku pri obchodnom dome Kaufland, za použitia neznámeho predmetu otvoril uzamknutýzámok na vodičových dverách tam zaparkovaného osobného motorového vozidla Citroen Jumper, EČV:
XXXXXX, z ktorého následne odcudzil notebook značky Lenovo S13014, sér. č. YD05X0HR, v ktorom
bola zasunutá Micro SD pamäťová karta zn. Toshiba M203,32 GB a Bluetooth prijímač nezistenej značky

na bezdrôtovú myš, čím spôsobil poškodenému E. F. odcudzením uvedených vecí celkovú škodu vo
výške 140,- euro a vlastníkovi predmetného motorového vozidla spoločností Artus s. r. o., so sídlom G.
XXXX, XXX XX H., D. I., IČ: 257 93 985 poškodením zámku vodičových dverí škodu vo výške 91,- euro,

2/ dňa 13.12.2021 okolo 16.45 hodiny na parkovisku pred obchodným domom LIDL na J. K. XX L.

H. prípravkom určeným na pretláčanie valcov cylindrických vložiek voči ich telesu, ktorý má približne
tvar drieku plochého kľúča s vnútornou drážkou prekonal uzamknutie predných ľavých dverí osobného
motorového vozidla Citroen Berlingo ev. č. H., vošiel do vozidla, z ktorého vzal notebook značky Acer
Swift 314F/R3/8/256, EAN: 4710886120896, čím poškodenej C. M. G. spôsobil škodu vo výške 670 eur
a poškodením zámku predných ľavých dverí škodu na vozidle vo výške 105,50 eur.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 212 ods. 1, § 41 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k spoločnému trestu
odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k trestu prepadnutia veci a to:
- 1ks hnedá papierová krabica s obsahom 1 ks čierne zariadenie s tromi anténkami ozn. CDMA/

GSM3GDCS/PHS,
- 1 ks čierne zariadenie s jednou anténkou dlhou, ozn.GJ-B-15GPSAMT,
- 1 ks autonabíjačka čiernej farby,
- 1 ks presne nešpecifikovaný kľúč čiernej farby zn.TP01HU-HAAP,
- 1 ks adaptér do elektriky čiernej farby s anglickou zásuvkou s červenou a zelenou diódou (stopa č. 4),

- 12 ks kovový prípravok - surový kľúč od nezisteného vozidla (stopa č. 1),
- 1 ks čierne platené puzdro s obsahom 3 ks surový kľúč nezisteného typu vozidla (stopa č. 2),
- 2 ks vysielačka zn. Kenwood FM dual Bander TH-FZ (stopa č. 2, 7),
- 2 ks vysielačka čiernej farby zn. Uniden (stopa č. 3),
- 1 ks skrutkovač čierno žltá rukoväť, plochý 6x150 (stopa č. 4),

- 1 ks kovová planžeta dĺžka 135 mm (stopa č. 5),
- 1 ks kovový prípravok so skrutkovačom (stopa č. 6),
- 1 ks čierne kožené puzdro s obsahom 7 ks kovových prípravkov do zámkov (stopa č. 8),

ktoré sa nachádzajú v úschove na Okresnom súde Prievidza pod por. č. 15/22 zo dňa 06.10.2022.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný A. B. je povinný uhradiť poškodenému E. F., nar.
XX.XX.XXXX bytom M., N. D. X, škodu 125 eur, spoločnosti Artus s.r.o., so sídlom Krížikova 2413, 256

01 Benešov, Česká republika, IČO: 25793985, škodu 91 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená C. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. – E., O.
XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený E. F., nar. XX.XX.XXXX bytom M., N. D. X, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Tento rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o
hlavnom pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním čo do všetkých jeho výrokov.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu obžalovaný poukázal na ustanovenia §
2 ods. 1, ods. 10, ods. 12 Tr. por., k čomu uviedol, že zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je predpokladom trestného stíhania v súlade so zákonom a taktiež spravodlivého rozhodnutiavo veci. Trestný poriadok kladie dôraz na zákonné získavanie a vykonanie dôkazov a na prípustnosť
použitia dôkazu v konaní. Pri aplikácii tejto zásady nesmie ísť o ľubovôľu súdu. Postup dokazovania je
vždy potrebné vyčerpávajúco popísať, logicky a vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť. V konaní

nebol náležite zistený skutkový stav, čoho dôsledok boli nesprávne skutkové zistenia. V prípravnom
konaní ani na hlavnom pojednávaní z vykonaného dokazovania nevyplynuli také závery, z ktorých
by súd mohol bezpečne a bez pochybností vyvodiť záver o jeho vine. Nebol produkovaný žiadny
taký dôkaz. Ďalej uviedol, že poškodený si všimol známky mechanického poškodenia na zámku
vodičových dverí, ktoré boli popísané v záveroch znaleckého posudku, kde bolo však aj uvedené, že

danémechanoskopickéstopyneobsahujúšpecifickéznakyasúnespôsobiléprevykonanieindividuálnej
identifikácie nástroja, ktorým boli vytvorené. Z toho vyplýva, že nástroje, ktoré u neho boli nájdené,
neboli použité na poškodenie zámku vozidla. Tiež zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by
boli zaistené vysielačky, ktorými je možné vyrušenie vysielača centrálneho uzamykacieho systému
motorového vozidla, použité pri páchaní predmetnej trestnej činnosti, nakoľko z obhliadky zámku vozidla
je zrejmé, že toto je mechanicky poškodené. Ďalej namietal tú časť odôvodnenia rozsudku, v rámci

ktorej súd prvého stupňa poukazoval pri hodnotení dôkazov na úradné záznamy polície, ktoré boli čítané
ako listinné dôkazy. Úradné záznamy polície však nie sú dôkazným prostriedkom a nemožno ich ani
čítať ako listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní. V súlade so zásadou zákonnosti nemôže byť na
základe použitia úradných záznamov získaný dôkaz použiteľný v trestnom konaní. V prípravnom konaní
ani v konaní pred súdom nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval uznať ho vinným

zo spáchania stíhaného skutku, čo platí aj vo vzťahu k nepriamym dôkazom. Preto bolo nevyhnutné
postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd rozhodol o
jeho oslobodení spod obžaloby a v prípade, ak by považoval za potrebné vykonanie iných dôkazov, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý mal upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené dňa 19.02.2024.
Zákonnú lehotu 5 pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia podľa § 292 ods. 4 Tr. por. mal teda
zachovanú. Obžalovaný sa síce písomne ospravedlnil z účasti na verejnom zasadnutí, avšak zároveň
nepožiadal odvolací súd, aby verejné zasadnutie bolo odročené na iný termín (§ 293 ods. 8 Tr. por.).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho
výrokoch za správny a zákonný, a preto navrhol podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietnuť
ako nedôvodné.

· Obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania, ako aj
konečného návrhu v nich uvedeného, a teda po zrušení napadnutého rozsudku žiadal o oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal

zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je len čiastočne dôvodné, i keď
z iných ako ním uvádzaných dôvodov.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere bola v odvolaní vznesená námietka

týkajúca sa oboznamovania úradných záznamov príslušníkov policajného zboru ako listinných dôkazov
podľa § 269 Tr. por. na hlavnom pojednávaní.

V tomto smere odvolací súd v zásade dáva za pravdu obžalovanému, pričom uvádza, že z ustanovenia
§ 119 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že dokazovať skutkový stav veci možno len zákonným spôsobom,

a to dôkaznými prostriedkami uvedenými v Trestnom poriadku, resp. vyplývajúcimi z osobitného
zákona. Napriek tomu, že výpočet dôkazných prostriedkov v tomto ustanovení je len demonštratívny,
obmedzujúcimfaktoromdokazovaniajeprávezásadazákonnostizískanýchdôkazov,tedažedokazovať
možno dôkaznými prostriedkami uvedenými v Trestnom poriadku, prípadne v osobitnom zákone. Pokiaľ
sa skutkový stav preukazuje prostriedkami, ktoré Trestný poriadok alebo osobitný zákon nepokladá za

dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný v trestnom konaní,
a preto ani súd nemôže o výsledky takéhoto dokazovania oprieť svoje rozhodnutie.Úradné záznamy vypracované príslušníkmi policajného zboru nie sú dôkaznými prostriedkami podľa
Trestného poriadku a nemožno ich na hlavnom pojednávaní prečítať ako listinné dôkazy. Podstatou
úradných záznamov príslušníkov policajného zboru je najmä popísať postup polície pri overovaní

informácií o tom, že mal byť alebo mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup pri
realizovaní oprávnení podľa zákona o policajnom zbore, ide teda o dokumentovanie operatívneho
postupu polície.

Na druhej strane však odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, keď na

hlavnom pojednávaní oboznámil aj fotodokumentáciu záznamu z kamery vozidla poškodeného,
ktorá bola zaistená od poškodeného a na ktorej okrem iného vidieť pri vozidle poškodeného aj
osobu obžalovaného, ktorý dôkaz je na rozdiel od úradných záznamov príslušníkov policajného
zboru použiteľným dôkazom aj v konaní pred súdom. Samotný opis kamerového záznamu spísaný
príslušníkom policajného zboru síce súd prvého stupňa nesprávne vykonal na hlavnom pojednávaní
ako listinný dôkaz, avšak z hľadiska dokazovania a jeho hodnotenia mohol prihliadnuť práve na túto

oboznámenú fotodokumentáciu, ktorá je jedným z nepriamych dôkazov usvedčujúcich obžalovaného
zo spáchania stíhaného skutku.

Pokiaľ ide teda o výrok o vine v napadnutom rozsudku, odvolací súd preskúmaním veci zistil, že je
správny a zákonný. Súd prvého stupňa v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal

všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú (s výnimkou nesprávne čítaných úradných záznamov, ako je to vysvetlené vyššie), pričom
písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám (§ 168 ods.
1 Tr. por.). Súd prvého stupňa v jeho odôvodnení jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne,
podrobné a tiež dostatočne presvedčivo odôvodnené skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, o

ktorých nemá ani tie najmenšie pochybnosti a ktoré si v celom rozsahu preto aj osvojil a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, keď vykonané, hoc len nepriame
dôkazy usvedčujúce ho zo spáchania stíhaného skutku, vzájomne korešpondujú, dopĺňajú sa a neboli

medzi nimi zistené akékoľvek podstatné rozpory. Takéto vykonané a usvedčujúce nepriame dôkazy
spolu aj podľa názoru odvolacieho súdu vytvorili ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých bolo možné
vysloviť bez pochybností logický záver o vine obžalovaného.

Odvolací súd k tomu uvádza, že záver o tom, že sa skutok stal a že ho spáchal práve

obžalovaný, nasvedčuje najmä výpoveď poškodeného, fotodokumentácia kamerového záznamu z
vozidla poškodeného, znalecké posudky KEÚ PZ, ako aj v nich popísané zaistené veci obžalovaného
slúžiace na vlámanie do motorových vozidiel, znalecký posudok znalca z odboru elektrotechnika Ing.
Vladimíra Adámika, odborné vyjadrenia, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných
priestorov alebo pozemkov i obdobný spôsob spáchania trestnej činnosti v konaní Okresného súdu

Prievidza sp. zn. 2T/49/2022, ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že práve u obžalovaného bola v rámci výkonu domovej
prehliadky zaistená aj pamäťová karta Toshiba micro SD 32 GB, ktorá bola odcudzená poškodenému
z motorového vozidla dňa 08.12.2021.

Odvolací súd následne podrobil svojmu prieskumu aj výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste
odňatia slobody a tiež spôsobe jeho výkonu. Po preskúmaní správnosti a odôvodnenosti týchto výrokov
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné ani v tomto smere (pritom obžalovaný svoje

odvolanie vo vzťahu k týmto výrokom ani bližšie neodôvodnil).Odvolací súd úvodom uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa nielen pokiaľ ide
o výmeru uloženého trestu odňatia slobody a nevyhnutnú potrebu výkonu tohto trestu, ale aj správne
určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností – pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti

a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda, že obžalovaný už bol za trestný
čin odsúdený. Tiež sa stotožnil s tým záverom súdu prvého stupňa, že obžalovanému bolo potrebné
vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/49/2022 zo dňa
20.06.2022 ukladať spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil
všetkými zásadami ukladania v zmysle § 34 Tr. zák. a správne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom trest odňatia
slobody uložil v strede upravenej trestnej sadzby. Odvolací súd preto v tomto smere nezistil žiadny dôvod
pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody z dôvodu jeho neprimeranej
prísnosti (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.), prípadne z dôvodu jeho nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/
Tr. por.), a to aj vo vzťahu k nadväzujúcemu výroku o spôsobe výkonu tohto trestu. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu správne súd prvého stupňa prihliadol najmä na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý
bol v minulosti už viackrát súdne trestaný práve pre majetkovú trestnú činnosť.

Odvolací súd napokon ale preskúmaním veci zistil dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo

výrokoch o treste prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Ako vyplýva aj zo skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku, obžalovaný otvoril uzamknutý
zámok na vodičových dverách motorového vozidla za použitia neznámeho predmetu. Potom

odôvodnenie súdu prvého stupňa v prípade uloženia trestu prepadnutia vecí, že išlo o veci, ktoré boli
použité na spáchanie trestného činu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd však vzhľadom na zistený účel zaistených vecí vyplývajúci zo záverov znaleckého

dokazovania (veci slúžiace na vlámanie do motorových vozidiel) dospel k záveru, že bezpečnosť najmä
majetku si vyžaduje ich zhabanie, a preto podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. na podklade odvolania
obžalovaného uložil tomuto nie trest prepadnutia týchto vecí (na čo neboli splnené zákonné podmienky),
ale inú „miernejšiu“ sankciu – ochranné opatrenie spočívajúce v zhabaní vo výroku uvedených vecí.
Odvolací súd totiž dospel aj k záveru, že hodnota týchto vecí nie je v zjavnom nepomere k miere

závažnosti prečinu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.