Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121254967
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121254967.6

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu SSE Slovakia s.r.o., so sídlom 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, IČO: 36 468 436,
proti žalovanému Projekt Kanskasporr s.r.o., so sídlom ulica 1.mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO:
31 563 732, ktorého správcom konkurznej podstaty je CUBE RECOVERY, k.s., so sídlom Námestie

slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 415 245, o zaplatenie 20.634,65
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.
9Cb/23/2021-260 zo dňa 4. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/23/2021-260 zo dňa 4. apríla
2022 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom na začatie konania sa žalobca SSE Slovakia s.r.o., so sídlom 26.
novembra 1510/3, 066 01 Humenné, IČO: 36 468 436 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
20.634,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 04.01.2021 do zaplatenia.
na tom skutkovom základe, že faktúrou č. 201000555 vyúčtoval žalovanému sumu s DPH 23.524,80

Eur za vykonanie vŕtacích a trhacích prác v lome Podspády – Zuberec (clonový odstrel č. 6/2020 zo
dňa 18.11.2020). Prílohou faktúry je zápisnica a objednávka žalovaného. K faktúre bol v prospech
žalovaného vystavený dobropis 201000599 v sume 2.890,15 Eur s DPH. Nárok po odrátaní dobropisu
predstavuje sumu 20.634,65 Eur. Zároveň si uplatnil úroky z omeškania vyplývajúce z faktúry č.
211000028.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9Cb/23/2021-260 zo dňa 4. apríla
2022 tak,žeprvouvýrokovouvetoukonanievčastiozaplatenie4.887,56Eurzastavil,druhouvýrokovou
vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.716,-- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne
zo sumy 16.716,-- Eur od 05.01.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a treťou
výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 54 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti druhej a tretej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Po vyhlásení rozsudku bol na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn..

3K/16/2023 zo dňa 15.08.2023 vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnenév Obchodnom vestníku č. 160/2023 dňa 21.08.2023. V uvedený deň došlo k prerušeniu konania
v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.

5. Správca úpadcu na výzvu súdu zo dňa 24.01.2024, ktorú mu súd doručoval s poukazom na znenie
ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoKR“), aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní, odpovedal podaním
doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 26.02.2024, v ktorom oznámil, že nepodáva návrh
na pokračovanie v konaní.

6. Súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47ods. 4 ZoKR aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní
aj dlžníkovi, ktorý na ňu nereagoval.

7. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza

na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

8. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov

konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto

úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia

žaloby.

10.Nepodanienávrhusprávcomaanidlžníkomnapokračovanievkonanívurčenejlehotemázozákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom
podľa § 370 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.
Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu,

nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia
žalobyafaktickynahrádzadispozičnýúkonspäťvzatiažalobypatriacehožalobcovi.Tentoúčinokvyplýva
z účelu znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom
súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej

úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

12. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto

ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo

“aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred
iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi,
ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov.
Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Aksprávcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadrenie
dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník
navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že

v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči
dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené

uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.“

13. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že
zákonompredpokladanéúčinkyspäťvzatiažalobynastávajúajvtedy,pokiaľ dlžníknastranežalovaného
nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

15. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

16.SpäťvzatímžalobysapodľaCivilnéhosporovéhoporiadkurozumieprocesnýúkonžalobcu,zktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára

2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred
odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370 CSP
zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.

17. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia

žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých
účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento
nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je
povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP
je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.

18. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania
dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný
účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto

protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

19. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v
ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu
prvejinštancie)povinnosťkonaniezastaviťzákonompredpokladanýmprocesnýmpostupom.Procesnou

normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370
CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o
účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

20. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.23. Podľa § 396 ods.1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na
pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej
od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného
ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného

súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci
samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez
toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by
viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby

sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá
je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo
uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali
zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to,
že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

25. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).