Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6618203355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený advokátkou
JUDr. Zuzanou Šimovou, PhD., LL. M., so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti žalovaným
1/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. X/XX, XXX XX E., zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom
Szilágyim, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A., XXX XX
F., zastúpená Bukovinský & Chlipala, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO:
35 918 098, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/25/2018-515 z 26. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B. C. D.,
E. D., nar. XX.XX.XXXX, žalovanej 1/ A. G., E. K., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej 2/ I. J., E. J., nar.
XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obec Lučenec, L. Lučenec
zapísanej Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX parcela registra „E“
evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 3599 m2 podľa
identifikácie nehnuteľností parcela je identická s parcelou registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape

ako parcela č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 39 m2 a parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere
3560 m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nariaďuje predaj tejto nehnuteľnosti
a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalobcovi jednu polovicu, žalovanej 1/
jednu šestinu, žalovanej 2/ jednu tretinu.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh žalobcu zrušil súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/
k nehnuteľnosti parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX orná

pôda o výmere 3599 m2 zapísanej Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX
pre okres Lučenec, obec F., katastrálne územie F. (ďalej aj „EKN parcela č. XXXX“) a nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielu zo
zrušeného podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ sumu 4 991,- € a žalovanej 2/ sumu 10 000,- €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z LV č. XXXXX katastrálne územie F. súd prvej inštancie zistil,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom EKN parcely č. XXXX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/2, žalovaná 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 a žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností v pomere 1/3 k celku. Návrh žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa § 141 a § 142
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a za účelom
zistenia, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností A. C. M., ktorýv znaleckom posudku č. 03/2021 zo 16. februára 2021 na súdom položené otázky odpovedal, že
technicky je nehnuteľnosť deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov, rozdeleniu nehnuteľnosti
podľa výšky spoluvlastníckych podielov bráni len zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy podľa zákona

č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon
č. 180/1995 Z. z.“). Jediným možným spôsobom rozdelenia spoluvlastníctva tak, aby nebolo porušené
opatrenie proti drobeniu poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne podľa § 23 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z. je rozdelenie spoluvlastníctva takým spôsobom, že podiel žalobcu (1/2 k celku) sa odčlení
od EKN parcely č. XXXX a pričlení sa k susednému pozemku žalobcu označeného parcelnými číslami

CKN č. XXXX/XX a CKN č. XXXX/XX. Pri tomto spôsobe nedochádza k drobeniu pozemkov, resp.
podielov, pretože podiel žalobcu sa pričleňuje k susedným pozemkom, pričom sa nevytvára samostatný
nový pozemok a výšky spoluvlastníckych podielov k pôvodnej EKN parcele č. XXXX zostávajú
nezmenené. Žalované 1/ a 2/ odmietli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k zbytkovej výmere EKN
parcely č. XXXX (po odčlenení výmery zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu), na základe
čoho súd prvej inštancie uzavrel, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

– rozdelenie veci nie je dobre možné a pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
v poradí 2. spôsobom prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
O prikázanie veci do výlučného vlastníctva prejavil záujem len žalobca. Žalované výslovne odmietli
prikázanie celej nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva. Výšku primeranej náhrady určil podľa
znaleckého posudku A. B. F., znalca z odboru stavebníctvo – odvetvie pozemné stavby, statika stavieb,

odhad hodnoty nehnuteľností č. 4/2019 zo 04.03.2019 vo výške 8,32 €/1 m2. Znalcom A. F. určenú
cenu pozemku považoval súd prvej inštancie za všeobecnú hodnotu pozemku vyjadrujúcu hodnotový
ekvivalent v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Za podstatné
skutočnosti pre určenie primeranej náhrady súd prvej inštancie považoval, že vo vzdialenosti asi 100 m
od EKN parcely č. XXXX sa už nachádzajú novopostavené rodinné domy. I keď EKN parcela č. XXXX

nie je stavebným pozemkom, podľa zápisu druhu pozemku v katastri nehnuteľností ide o ornú pôdu,
podľa identifikácie parciel na stav podľa údajov registra CKN ide sčasti o ornú pôdu vo výmere 3560 m2
a sčasti o zastavanú plochu o výmere 39 m2, avšak tento pozemok má v budúcnosti vysoký potenciál
vzhľadom na zaradenie tohto pozemku v zmysle platného územného plánu mesta Lučenec schváleného
v roku 2006 medzi výhľadovo určený ako „územie bývania mestského“. I keď podľa stanoviska mesta

Lučenec ho nemožno považovať za stavebný pozemok a prebieha spracovanie nového územného
plánu mesta Lučenec, kde sa počíta s navrhovaním iného výhľadového využitia pozemku, blízkosť novej
lokality A. N. O. E. odôvodňuje určenie primeranej náhrady vo vyššej sume než navrhoval žalobca.
Súd prvej inštancie uzavrel, že A. B. F. mal potrebnú odbornosť na vypracovanie znaleckého posudku
pre ocenenie EKN parcely č. XXXX, i keď ide o poľnohospodársku pôdu. Z hľadiska využitia pozemku

v budúcnosti nepovažoval súd prvej inštancie všeobecnú cenu pozemku určenú znalcom A. C. M.
z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy za dostatočnú pre to,
aby z neho mohol vychádzať pri určení primeranej náhrady po zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. K schopnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ primeranú náhradu súd prvej inštancie
uviedol, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca je osobou, ktorá vlastní veľké množstvo

nehnuteľností, je zorientovaná v cene nehnuteľností, jeho majetkové pomery sú dostatočné na to, aby
v lehote troch dní zaplatil žalovaným 1/ a 2/ primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely.
1.1 K povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
síce dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa žaloby (z hľadiska spôsobu

vyporiadania), avšak žalované 1/ a 2/ mali plný úspech v spore v časti o určenie výšky primeranej
náhrady za spoluvlastnícke podiely od žalobcu. Spor medzi stranami sporu od podania žaloby až do
vyhlásenia rozsudku bol práve o výške primeranej náhrady.
1.2 V bode 37 ako text nesúvisiaci s predmetom sporu súd prvej inštancie uviedol, že „podľa § 232
ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených

prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o povinnosti
žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nezistil
odôvodnenosť prípadu v tom, aby určil dlhšiu lehotu na plnenie.“

2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca. Výslovne v ňom uviedol, že odvolaním

podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku napáda rozsudok súdu prvej
inštancie len v II. a III. výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným na vyrovnanie podielu primeranú
náhradu a náhradu trov konania. Navrhol v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec
mu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c), d) Civilného sporového poriadku vrátiť na ďalšie konaniea nové rozhodnutie, resp. aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd vo výrokoch II. a III. bez uvedenia
konkrétneho návrhu rozhodnutia odvolacieho súdu zmenil, avšak v kontexte s vyjadreniami počas
prvoinštančného konania a obsahom textu odvolania bolo možné vyvodiť, že žalobca žiada zmenu

rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že sa nehnuteľnosť rozdelí reálne podľa výšky spoluvlastníckych
podielov v zmysle 1. variantu deľby podľa znaleckého posudku A. C. M. alebo sa nehnuteľnosť prikáže
do výlučného vlastníctva žalobcu a výška primeranej náhrady pre žalované bude určená v časti parcely
zodpovedajúcej CKN parcele č. XXXX/X podľa znaleckého posudku A. C. M. a v časti zodpovedajúcej
CKN parcele č. XXXX/X podľa znaleckého posudku A. B. F..

2.1 Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu v rozpore s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vôbec nezaoberal prvou zákonnou možnosťou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (či
je možné EKN parcelu č. XXXX reálne rozdeliť), ale vykonával ihneď dokazovanie ohľadne druhého
spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva a to prikázaním nehnuteľnosti do
vlastníctva niektorého podielového spoluvlastníka, čím vznikali zbytočné náklady na ďalšie dokazovanie
acelésúdnekonaniebolonehospodárne.ReálnadeľbapodľaprvéhovariantuznaleckéhoposudkuA.C.

M. bola možná, keď žalovaná 1/ v poslednom vyjadrení z 20. septembra 2022 uviedla, že nemá záujem
byť výlučnou vlastníčkou žalovanej nehnuteľnosti, avšak má záujem si ponechať svoj spoluvlastnícky
podiel, to znamená, nebola proti tomu, aby zostala v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou 2/.
Súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že žalovaný pozemok je v lokalite určenej výhľadovo
na výstavbu, čo má predstavovať výnimku zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy a na druhej

strane nepostupoval v zmysle zákonnej úpravy a žalovaný pozemok nevyporiadal reálnym rozdelením
v zmysle výnimky uvedenej v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. Bez náležitého odôvodnenia si
súd prvej inštancie osvojil závery znaleckého posudku A. B. F. bez toho, aby sa podrobne vysporiadal
so závermi znaleckých posudkov A. E. P. a A. C. M., navyše nesprávne posúdil skutkové závery
z vykonaného znaleckého dokazovania. Znalec A. B. F. na pojednávaní dňa 04.12.2019 uviedol, že

keby mal k dispozícii stanovisko mesta Lučenec z 11. apríla 2019, že žalovaný pozemok nebude
vhodný na bývanie, jeho posudok by znel inak a bolo by potrebné oceniť EKN parcelu č. XXXX ako
ornú pôdu v extraviláne. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani novšie stanovisko mesta Lučenec
z 22.07.2020 a 16.02.2022, z ktorých vyplýva, že EKN parcela č. XXXX v zmysle platného územného
plánu mesta Lučenec nie je určená na zastavanie a nie je stavebným pozemkom, zo stanoviska

datovaného 22.07.2020 dokonca vyplýva, že územný plán, ktorého tvorba aktuálne prebieha, počíta
s navrhovaním iného výhľadového využitia než výhľadové využitie mestského bývania, to znamená, že
nový územný plán nepočíta so žiadnou výstavbou rodinných domov. Súd prvej inštancie tým, že na tieto
stanoviská neprihliadol, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie arbitrárnym
spôsobom rozhodol a konštatoval, že pozemok má vysoký potenciál, keď je výhľadovo určený na

výstavbu. Vzal za základ svojho rozhodnutia znalecký posudok A. B. F. napriek tomu, že tento sám
uviedol, že nie je oprávnený na vyhotovenie takéhoto znaleckého posudku, keďže sa jedná o ornú pôdu
v extraviláne a na jeho ohodnotenie nemá oprávnenie. A. F. hodnotil žalovaný pozemok ako stavebný,
čo nie správne a zákonné.
2.2 Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že EKN parcela č. XXXX je v súčasnosti využívaná

ako poľnohospodárska pôda, na jeho vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu nie sú splnené
podmienky, pozemok nie je možné napojiť na rozvody inžinierskych sietí, nie je na ňom vybudovaná
dopravná infraštruktúra ani pokyn predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 19.03.2021 č.
POK_UGKK SR_9/2021, z ktorého vyplýva, že pri posúdení toho, či ide o pozemok určený na zastavanie
je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu vyplývajúceho z územného plánu. Samotná skutočnosť,

že pozemok sa nachádza v lokalite, ktorá je podľa návrhu alebo výhľadu určený na výstavbu ešte
neznamená, že pozemok je určený na výstavbu, čo považuje žalobca za svojvôľu súdu.
2.3 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je
známe, že žalobca je osobou, ktorá vlastní veľké množstvo nehnuteľností a jeho majetkové pomery sú
dostatočné, aby v lehote troch dní zaplatil žalovaným primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely.

Uvedené tvrdenia súdu nepovažuje žalobca za nestanné. Za irelevantné pre toto konanie žalobca
považuje, že vlastní viac nehnuteľností. Súd nie je oprávnený poukazovať na majetkové pomery žalobcu
v rámci svojej rozhodovacej činnosti. V prejednávanej veci súd neskúmal majetkové pomery žalobcu.
Tieto predmetom dokazovania neboli, preto je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.
2.4 Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania. Žalované 1/ a 2/ boli tie, ktoré

neboli ochotné sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pred začatím
súdneho konania sa žalobca pokúsil o mimosúdnu dohodu so žalovanými. Súd mal o trovách konania
rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. a náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalované 1/ a 2/ nemali konzistentné postojev konaní. Na začiatku nemali záujem o to, aby sa podielové spoluvlastníctvo zrušilo, následne mali
záujem o vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva rozdelením, prípadne, aby im žalovaný
pozemok pripadol do výlučného vlastníctva a až v závere konania vyslovili názor, že nemajú záujem

o žalovanú nehnuteľnosť.

3. Žalovaná 1/ navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Tvrdenia žalobcu, že
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych záverov, keď za základ svojho rozhodnutia vzal znalecký
posudok A. B. F., označila za zavádzajúce a čisto účelové. Uviedla, že bolo v záujme žalovanej

1/ ponechať si svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 a preto súhlasila s reálnym rozdelením
nehnuteľností podľa variantu č. 1 znaleckého posudku A. C. M.. Súd prvej inštancie však v rámci
predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že nemôže pozemok reálne rozdeliť, pretože by nedošlo
k vyporiadaniu celej veci, nakoľko by naďalej zostala v podielovom vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. S touto
možnosťou nesúhlasila ani žalovaná 2/. Žalovaná 1/ považuje za správne závery súdu prvej inštancie,
že primeraná náhradu bolo potrebné určiť podľa znaleckého posudku A. B. F., pretože znalecký posudok

A. C. M. nereflektuje polohu pozemku ani skutočnosť, že EKN parcela č. XXXX je v blízkosti novej
lokality A. N. O. E., kde sa už nachádzajú novostavby nadštandardných rodinných domov, nezohľadňuje,
že v dosahu sú inžinierske siete pre novovybudované rodinné domy a taktiež neberie do úvahy, že
pozemok je vhodný a určený na realizáciu výstavby rodinných domov, prípadne bytových domov.
Hodnota pozemku určená A. C. M. je neprimerane nízka.

4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadrila spokojnosť s rozhodnutím súdu a tvrdenia
žalobcu v odvolaní označila za rýdzo subjektívne bez akejkoľvek podpornej a dôkaznej argumentácie.
Poukázala na rozpor v odvolaní žalobcu, ktorý svoje odvolanie obmedzil na výroky II. a III. rozsudku súdu
prvej inštancie, napriek tomu v odvolaní uvádza údajný nesprávny postup súdu pri spôsobe vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ vychádza z toho, že výrok I. rozsudku súdu
prvej inštancie nebude predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
4.1 Za nepravdivé považuje tvrdenia žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so závermi
znaleckých posudkov A. E. P. a A. C. M.. Podrobné odpovede súdu prvej inštancie sú uvedené
v bodoch 11 až 13 a v bode 33 napadnutého rozsudku. Nezákonnosť rozsudku nespôsobuje, že A.

B. F. ohodnotil nehnuteľnosť ako stavebný pozemok a nie ako ornú pôdu v extraviláne, pretože je
nehnuteľnosť určená na zastavanie a nikde v žiadnej právnej norme právneho poriadku SR nie je
explicitne určené, že primeraná náhrada je cena určená znaleckým posudkom. Primeraná náhrada musí
vyjadrovať cenu závislú od dopytu a ponuky v danom čase. Nehnuteľnosť je schváleným územným
plánom mesta Lučenec vedený ako pozemok určený na výstavbu, teda ako stavebný pozemok. I keď

je v katastri nehnuteľnosti pozemok EKN parcela č. XXXX evidovaná ako orná pôda, z hľadiska
funkčného využitia územného plánu mesta Lučenec je určený pre funkciu bývania v bytových domoch.
V priamom susedstve EKN parcely č. XXXX prebieha výstavba nadštandardných rodinných domov
a okolité pozemky sú určené na výstavbu a už vo veľkom prebiehajú v priamom susedstve významné
a rozsiahle terénne úpravy v súvislosti s výstavbou A. J.. Žalovaná 2/ je toho názoru, že cena

pozemku od vypracovania znaleckého posudku A. B. F. do rozhodnutia súdu prvej inštancie dokonca
vzrástla. Súd prvej inštancie sa pokúsil objasniť rozdielne stanoviská mesta Lučenec k charakteru
pozemku. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za rozporný s vykonaným dokazovaním.
Mesto Lučenec zotrvalo na svojich rozporných stanoviskách. Vzhľadom k výpovediam znalcov sa súd
priklonil k znaleckému posudku A. B. F., čo je v súlade s právomocou súdu hodnotiť dôkazy podľa

svojej úvahy. A. C. M. pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal iba z označenia druhu
pozemku ako poľnohospodárskej pôdy, ale nezohľadnil polohu pozemku, dosah inžinierskych sietí pre
novovybudované rodinné domy a v širšom kontexte určenie tohto pozemku za vhodný na realizáciu
individuálnej bytovej výstavby formou rodinných domov, resp. bytových domov. Už pred rozhodnutím
súdu prvej inštancie poukázala žalovaná 2/ na aktuálny stav projektu určeného na rozsiahlu plánovanú

bytovú zástavbu v projekte A. J., kde boli viditeľne rozparcelované pozemky na okolitom území s drvivou
väčšinouoznačenýchpozemkovužakorezervovanýchavzhľadomnauvedenéokolnostisaznalecA.B.
F. najviac priblížil k obvyklej cene obdobného pozemku v danom mieste ku dňu vyhotovenia znaleckého
posudku. Pri určení výšky primeranej náhrady za prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu
by mal súd vychádzať minimálne z hodnoty určenej znalcom A. B. F., keď cena nehnuteľnosti neustále

narastá.
4.2 Žalovaná 2/ považuje za súladné s princípmi Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikovať § 257
C. s. p. ani žalobcom označený § 255 ods. 2 C. s. p., keďže predmetom sporu bola práve primeranánáhrada za nehnuteľnosť, ktorej výšku určil súd na základe argumentácie žalovaných. Žalovaná 2/
navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

5. Funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec je daná § 34 ods. 1 C. s. p. Na prejednanie odvolania nariadil
odvolací súd pojednávanie (§ 385 ods. 1 C. s. p.) z dôvodu potreby zopakovania a doplnenia
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. S prihliadnutím na výsledky dokazovania vykonaného
odvolacím súdom a stanoviská strán sporu prednesené na odvolacom pojednávaní dospel odvolací

súd k názoru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozsudku. Z tohto
dôvodu podľa § 388 ods. 1 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu a nariadil predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi podielových
spoluvlastníkov.

6. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k EKN parcele č. XXXX podávala

dňa 23.07.2018 spoločnosť Q. R., so sídlom v Lučenci, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je
žalobca A. B. D.. Spoločnosť Q. R., Lučenec má v predmete činnosti okrem iného zapísanú aj realitnú
činnosť (sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností). Podľa výpisu z LV č. XXXXX
vyhotoveného 16.07.2018 pôvodný žalobca Q. R., Lučenec nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu
1/2 k EKN parcele č. XXXX kúpnou zmluvou zo 7. augusta 2015. Žalovaná 1/ sa stala podielovou

spoluvlastníčkou na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. 14D/19/2017 zo 04.06.2018 a žalovaná 2/ na
základe uznesenia o dedičstve sp. zn. 2D/9/2017 z 03.02.2017. Spoločnosť Q. R., Lučenec bola v čase
podania žaloby už vlastníkom susediacej parcely parcelného čísla CKN XXXX/XX orná pôda o výmere
3537m2vcelostipodľaLVč.XXXXXkatastrálneúzemieF.,zktorejvyplýva,žeCKNparceluč.XXXX/XX
nadobudla táto spoločnosť kúpnymi zmluvami z roku 2014 a 2015. Keď žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe

poukázala na záporný hospodársky výsledok spoločnosti Q. R., Lučenec, z čoho vyvodila nesolventnosť
pôvodného žalobcu ako prekážku prikázania pozemku do jeho výlučného vlastníctva, previedol pôvodný
žalobca kúpnou zmluvou z 21.05.2019 na jediného spoločníka A. B. C. D. spoluvlastnícky podiel k EKN
parcele č. XXXX a zároveň aj susediacu parcelu CKN č. XXXX/XX, o čom svedčí LV č. XXXX katastrálne
územie F. na č. l. 270 spisu. Z predmetu činnosti spoločnosti Q. R., Lučenec, ktorej jediným spoločníkom

a konateľom bol žalobca A. B. C. D. mohol súd prvej inštancie vyvodiť vyslovený názor v dôvodoch
svojho rozhodnutia, že žalobca je zorientovaný v cene nehnuteľností, o čom svedčí aj jeho pretrvávajúci
záujem, aby získal EKN parcelu č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva.

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.08.2018 namietala, že sa pôvodný žalobca nepokúsil

podľa§142ods.1OZzrušiťpodielovéspoluvlastníctvodohodou,čojenutnýmzákonnýmpredpokladom
pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom. Uvádzala, že zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou ako také žalovaná 2/ neodmietala, žalovaná 1/ nebola žalobcom
oslovená, k dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedošlo pre veľmi nízku
cenu primeranej náhrady ponúkanej pôvodným žalobcom. Sumu 0,40 € za 1 m2 považovala žalovaná

2/ za neprimeranú výšku náhrady za prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu vzhľadom
na to, že EKN parcela č. XXXX bola v územnom pláne mesta Lučenec určená z hľadiska funkčného
využitia na územie bývania mestského.
7.1 Odvolací súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2022
sp. zn. 7Cdo/303/2021, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným

číslom 24/2023 uvádza, že neúspešný pokus o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou spoluvlastníkov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je povinnou podmienkou
pre podanie žaloby na súd.
7.2 Správanie sa strán sporu pred začatím konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva na súde môže mať vplyv na spôsob rozhodnutia o trovách konania. Pôvodný žalobca

pripojil k žalobe dva listy adresované žalovanej 2/ s dátumami 27.01.2017 a 01.03.2017 označené ako
ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, kde spoločnosť Q. R., Lučenec ponúkala v januári
2017 žalovanej 2/ odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel 1/3 z EKN parcely č. XXXX za 0,33 € za 1 m2,
spolu 400,- € a dňa 01.03.2017 za cenu 0,583 € za 1 m2, spolu 700,- €. Ponuka na uzavretie dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k žalovanej 1/ preukázaná nie je.

Žalovaná 1/ sa v spore po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej 2/ k žalobe vyjadrila iba tak, že s jej
stanoviskom súhlasí. Neskôr žalovaná 1/ po vypracovaní znaleckého posudku A. C. M. neodmietala
ani reálnu deľbu nehnuteľností spôsobom podľa 1. variantu znaleckého posudku (oddeliť časť pozemku
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu a pričleniť ho k jeho susediacej parcele s tým, že byžalované 1/ a 2/ zostali naďalej podielovými spoluvlastníčkami zbytkovej výmery EKN parcely č. XXXX),
až na odvolacom pojednávaní zmenila žalovaná 1/ svoje stanovisko tak, že vzhľadom na dĺžku sporu
už nechce zostať v podielovom spoluvlastníctve ani ona. Žalovaná 2/ od počiatku uvádzala, že záujem

o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva nemá, nechce naďalej zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve, súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, odmietala reálnu
deľbu nehnuteľnosti podľa 1. variantu znaleckého posudku A. C. M. a počas celého súdneho konania
požadovala výšku primeranej náhrady určiť podľa znaleckého posudku A. B. F.. Nie je teda pravdivé
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalované 1/ a 2/ menili v priebehu súdneho konania svoje stanoviská, že

by odmietali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a že by kedykoľvek v priebehu sporu prejavili
záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva.

8. EKN parcela č. XXXX je stále vedená na LV č. XXXXX (výpis z LV č. XXXXX na č. l. 719
spisu zo dňa 27.02.2024) ako orná pôda o výmere 3599 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
v 1/2, žalovanej 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/6 a žalovanej 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/3.

U žalovaných 1/ a 2/ je Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor vyznačená plomba na základe
B./XXXX (rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva) ako dôsledok
administratívneho postupu Okresného súdu Lučenec, ktorý v priebehu odvolacieho konania na žiadosť
žalobcu a jeho právnej zástupkyne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 8C/25/2018-515 z 26. septembra 2022 v časti I. výroku o zrušení podielového

spoluvlastníctva a prikázaní EKN parcely č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu dňom 16.11.2023.

9. Podľa § 379 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.09.2021 sp. zn. 4Cdo/91/2020
uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR výroková časť rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pozostáva vždy z viacerých
výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý odvolaním, čo aj len
v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej nenadobúda samostatne právoplatnosť.

Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/ Civilného sporového poriadku).
Odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie len ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť;
pri zmene musí sám v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti strán z právneho vzťahu
bezpodielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych
vzťahov.

11. Uvedené rozhodnutie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktorého predmet nie je v odvolacom konaní deliteľný. Celý výrok vo
veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutia vo
veci, aj keď sa skladá z niekoľkých oddelených častí (výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva

a prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za
spoluvlastnícky podiel). Nejde v tomto prípade o rozhodnutie o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom, preto v dôsledku podaného odvolania proti niektorému z výrokov musí odvolací
súd preskúmať vždy celý rozsudočný výrok súdu prvej inštancie. Výslovne to Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol v uznesení sp. zn. 4Cdo/91/2020 v bode 18 odôvodnenia takto: „Prípady, v ktorých

odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania reflektujú na otázku vychádzajúcu z riešenia hmotného
práva tak, aby táto nezostala mimo prieskumnej činnosti v tej časti, ktorej osud musí byť podľa
hmotného práva rovnaký ako v zostávajúcej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania v prípade, ak spôsob usporiadania vzťahu medzi
sporovými stranami vyplýva z právneho predpisu. Ide o situácie, keď spôsob vyporiadania vzťahu

medzi stranami sporu vymedzuje hmotné právo. V týchto situáciách súd nie je viazaný návrhom
a hmotnoprávna povaha veci vyžaduje širší rozsah prieskumu. Týmito prípadmi sú vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne náhrada škody
spôsobená viacerými škodcami.“ (porovnaj pôvodný text uznesenia sp. zn. 4Cdo/91/2020 v neskrátenej
verzii uverejnený v systéme ASPI pod číslom judikátu JUD3988353SK, nie text skráteného rozhodnutia

uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 41/23). Rovnakým spôsobom sa
k rozsahu prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vyjadruje Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Cdo/472/2014
z 29.10.2016 aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 315/05 zo 06.03.2006. Názorvyjadrený Ústavným súdom Českej republiky v tomto náleze považuje odvolací súd za použiteľný pre
výklad aplikácie ustanovenia § 379 písm. c) Civilného sporového poriadku vzhľadom na v minulosti
totožnú právnu úpravu.

12. I keď žalobca obmedzil svoje odvolanie na II. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dosiahol
u Okresného súdu Lučenec vyznačenie právoplatnosti v časti I. výroku rozsudku okresného súdu,
odvolací súd v súlade s § 379 písm. c) Civilného sporového poriadku prejednal vec v celom rozsahu
majúc za to, že výrok rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predstavuje jeden

celok, ktorý nie je v odvolacom konaní deliteľný.

13. Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný aj dôvodmi odvolania. Správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie skúmal odvolací súd len z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov,
keď vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd podľa § 380 ods. 2 C. s. p.
prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, sám nezistil.

14. Porušenie procesných práv žalobcu súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil. Porušenie práva na
spravodlivý proces žalobca v odvolaní dával do súvislosti s názorom súdu prvej inštancie, že pri určení
výšky primeranej náhrady ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom neakceptoval znalecké posudky
A. E. P. a A. C. M., ktorí ohodnotili EKN parcelu č. XXXX ako poľnohospodársky pozemok a naopak

akceptoval znalecký posudok A. B. F., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika
stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, hoci parcela, ktorá je predmetom konania nie je stavebným
pozemkom a nevzal do úvahy stanoviská mesta Lučenec, z ktorých má vyplývať, že EKN parcela č.
XXXX v zmysle platného územného plánu mesta Lučenec nie je určená na zastavanie, nie je stavebným
pozemkom. Arbitrárnosť a svojvôľu rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí žalobca v nesprávnej aplikácii

ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nezvolil prvý spôsob vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva reálnu deľbu a to v súvislosti s nesprávnou aplikáciou zákona č. 180/1995
Z. z., ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie reálnu deľbu nehnuteľností nepripúšťa.

15. Určenie výšky primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je otázkou

skutkovou, keď za primeranú náhradu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje
hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom vyjadrujúci
všeobecnú cenu nehnuteľností, cenu obvyklú na danom mieste v čase vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Tento názor vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky explicitne v rozsudku

z 29.02.1996 sp. zn. 5Cdo/169/1995, v ktorom ako otázka zásadného právneho významu bola riešená
otázka, či pri určení primeranej náhrady má súd vychádzať z tzv. „vyhláškovej ceny nehnuteľnosti“
alebo všeobecnej ceny nehnuteľnosti, t. j. ceny, za ktorú by bolo možné predmetnú nehnuteľnosť predať
v mieste, kde sa nachádza a v čase predaja. Podľa názoru najvyššieho súdu vyjadreného v tomto
rozhodnutí požiadavke spravodlivého vyriešenia veci v prípade zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prikazujúcim nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jedného zo
spoluvlastníkov za primeranú náhradu poskytovanú druhému spoluvlastníkovi zodpovedá postup
aplikujúci tzv. všeobecnú cenu, pri zohľadnení ktorej náhrada za spoluvlastnícky podiel nevyjadruje
cenu nehnuteľností len v závislosti na druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej
vybavení, konštrukcií, údržbe a veku či výmere, kultúre (druhu) pozemku a jeho bonite, ale aj so zreteľom

na v danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného)
druhu.

16. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie pri určení výšky primeranej náhrady vzal do
úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Nie je možné sa stotožniť s názorom odvolateľa,

že súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia prevzal závery znaleckého posudku A. B. F.. V bode
33 nadväzujúcom na predchádzajúcu časť odôvodnenia súd prvej inštancie vysvetlil, z akého dôvodu si
osvojil záver znalca A. B. F. pri určení výšky primeranej náhrady – z dôvodu, že znalec A. B. F. pri určení
všeobecnej ceny nehnuteľnosti zohľadnil aktuálnu situáciu v danom mieste a čase, že sa pozemok
nachádza vo vzdialenosti asi 100 m od už realizovanej individuálnej bytovej výstavby a v územnom

pláne mesta Lučenec je tento pozemok výhľadovo určený na zástavbu.

17. Medzi stranami sporu bola nezhoda v názore, znalec z akého odboru má oceniť nehnuteľnosť
EKN parcelu č. XXXX, keď podľa územného plánu mesta Lučenec je výhľadovo určená na zastavanie,avšak stále je v katastri nehnuteľností evidovaná ako orná pôda a podľa identifikácie nehnuteľností
na stav CKN, časť z ornej pôdy v rozsahu 39 m2 je už evidovaná ako zastavaná plocha (cestou).
Za účelom objasnenia príslušnosti znalcov si odvolací súd vyžiadal od Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou stanovisko k príslušnosti znalcov
podľa § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na konkrétne podmienky prejednávanej
veci. Ministerstvo spravodlivosti odvolaciemu súdu oznámilo, že vzhľadom na nezáväznosť údaja
o druhu pozemku registra „E“ posudzuje ministerstvo príslušnosť znalcov len pri ohodnocovaní parciel

registra „C“. Pokiaľ EKN parcela č. XXXX zodpovedá CKN parcele č. XXXX/X zastavaná plocha, takýto
pozemok ohodnocuje znalec zapísaný v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a
CKN parcelu č. XXXX/X orná pôda, pokiaľ druh pozemku nie je zmenený regulatívom záväznej časti
územného plánu mesta Lučenec na zastavanie a skutočný stav využívania pozemku je v súlade so
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, príslušným znalcom na určenie všeobecnej hodnoty tohto
pozemku, je znalec zapísaný v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej

pôdy.
18. Vzhľadom na rozdielne stanoviská mesta Lučenec predkladané stranami sporu v jeho priebehu
požiadal odvolací súd mesto Lučenec o jednoznačné vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku EKN
parcely č. XXXX z hľadiska územného plánu a budúceho rozvoja. Mesto Lučenec v stanovisku
z 10. januára 2024 odvolaciemu súdu oznámilo, že v zmysle platného územného plánu mesta

Lučenec – zmeny a doplnky schváleného uznesením MZ č. 81/2006 zo dňa 28.06.2006, záväzná
časť schválená VZN č. 4/2006 s účinnosťou od 14.07.2006 a uznesením mestského zastupiteľstva č.
82/2006 z 28.06.2006 pozemok EKN parcela č. XXXX ako súčasť pozemku CKN parcely č. XXXX/X
v katastrálnom území F. na O. E. v Lučenci sa nachádza mimo zastavaného územia mesta Lučenec a je
výhľadovo určený ako „územie bývania mestského“, ktoré slúži výlučne pre funkciu bývania mestského

v bytových domoch. Pozemok CKN parcela č. XXXX/X je miestna obslužná komunikácia. Do tohto
pozemku zasahuje časť EKN parcely č. XXXX o výmere 39 m2. Mesto oznámilo, že sa v súčasnej dobe
spracúva nový územný plán mesta Lučenec, ktorý je v štádiu prerokovávania pripomienok a spracovania
konečnej verzie návrhu územného plánu s predpokladaným termínom schvaľovania do júna 2024.
Podľa nového územného plánu sa pozemok EKN parcela č. XXXX v katastrálnom území F. nachádza

v území bývania v rodinných domoch. Južný okraj uvedeného pozemku pretínajú vzdušné vedenia
elektrickej energie VVN a nachádza sa v území nelesnej krajinnej vegetácie. Toto územie nie je určené
na zastavanie.
18.1 Stanovisko mesta Lučenec z 10. januára 2024 potvrdzuje názor súdu prvej inštancie o vysokom
„potenciály“ vyporiadavanej parcely. I keď ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie ani odvolacieho

súdu nie je EKN parcela č. XXXX stavebným pozemkom v zmysle § 43h zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) z dôvodu, že aktuálne platným
a schváleným územným plánom mesta Lučenec je EKN parcela č. XXXX len výhľadovo určená na
zastavanie a nový územný plán, podľa ktorého sa táto parcela zahrnie do oblasti určenej na bývanie
v rodinných domoch ešte schválený nie je, cena poľnohospodárskej pôdy určená len podľa druhu

pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností nevyjadruje všeobecnú cenu tejto nehnuteľnosti určenej
v budúcnosti na výstavbu rodinných domov. V skutkovo a právne obdobnom prípade prejednávanom
NajvyššímsúdomSlovenskejrepublikypodsp.zn.7Cdo/103/2022najvyššísúdvuzneseníz31.10.2023
nepovažoval za nesprávny názor súdov prvej inštancie, že primeranej náhrade v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele registra „E“ evidovanej v katastri nehnuteľností

ako orná pôda určenej v územnom pláne obce na zastavanie (budúci stavebný pozemok) je potrebné
v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj
30/97 z 20.10.1997 považovať za primeranú náhradu všeobecnú cenu nehnuteľností, t. j. cenu, za akú
by sa mohla predať v mieste, kde sa nachádza a v čase vyporiadania spoluvlastníctva, t. j. za cenu
určenú podľa ponuky a dopytu.

18.2 Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo
svojom posudku vyjadril jedine znalec A. B. F., ktorý zohľadnil nielen druh pozemku evidovaný v katastri
nehnuteľností a aktuálne využitie pozemku ako poľnohospodárskej pôdy, ale aj jej umiestnenie a budúce
určenie v zmysle územného plánu mesta Lučenec na výstavbu bytových domov. Závery znalca, že
ide o budúci stavebný pozemok sú potvrdené stanoviskom mesta Lučenec z 10. januára 2024, kde je

výslovne uvedené, že podľa nového územného plánu sa pozemok EKN parcela č. XXXX v katastrálnom
území F. nachádza v území bývania v rodinných domoch.
18.3 Znalecký posudok A. B. F. bol pre súd prvej inštancie iba vodítkom pre určenie všeobecnej ceny
nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX. Na ustálenie výšky primeranej náhrady mali vplyv aj iné dôkazy(správy mesta Lučenec, územný plán mesta Lučenec) a iné skutočnosti (poloha nehnuteľnosti, blízkosť
individuálnej bytovej výstavby). Znalecký posudok je iba jeden z dôkazných prostriedkov. Všeobecnú
cenu nehnuteľnosti ako základ pre určenie výšky primeranej náhrady pre účely konania podľa § 142

ods. 1 OZ určuje súd, ktorý nemôže túto povinnosť preniesť na znalca, pretože nejde o postup podľa
§ 207 C. s. p. (porovnaj stanovisko NS SR sp. zn. Cpj 30/97 z 20.10.1997 a uznesenie NS SR sp.
zn. 4Obdo/32/2018 z 31.05.2019). Okresný súd mal k dispozícii znalecké posudky znalcov z odboru
ocenenie nehnuteľností aj poľnohospodárstvo a porovnaním ich posudkov a s prihliadnutím aj na
ďalšie dôkazy si mohli urobiť úsudok o cene nehnuteľnosti. Keďže všeobecnú cenu nehnuteľnosti

ustálil súd, je bez právneho významu, že za základ pre jej určenie vzal posudok znalca z odboru
ocenenie nehnuteľnosti a nie z odboru poľnohospodárstvo, keď budúce funkčné využitie pozemku
súd prvej inštancie považoval za významnejšiu skutočnosť ako aktuálne využitie EKN parcely ako
poľnohospodárskej pôdy.

19. Výšku primeranej náhrady, ktorú by mal žalobca vyplatiť žalovaným 1/ a 2/ učil súd prvej inštancie

správne. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli nesprávne skutkové zistenia súdu
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ako tvrdil žalobca v odvolaní, ale zmena skutkového
stavu a zmena stanoviska žalobcu k možnosti prikázania veci do jeho výlučného vlastníctva ako bude
vysvetlené nižšie.

20. Žalobca bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci podľa § 142 ods.
1 a § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.
20.1 Súd prvej inštancie rešpektoval záväzné zákonom určené poradie zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníka. Svedčí o tom súdom prvej inštancie nariadené znalecké dokazovanie
znalcom A. C. M. z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, ktorého úlohou bolo

zodpovedať otázku, či je možná reálna deľba nehnuteľnosti EKN parcely č. XXXX podľa podielov
jednotlivých spoluvlastníkov a pre účely prípadnej reálnej deľby vyhotoviť geometrický plán. Znalec A.
C. M. zodpovedal súdom položenú otázku a práve s poukazom na výmeru EKN parcely č. XXXX a
výšku spoluvlastníckych podielov strán sporu vysvetlil, že sporný pozemok by bolo možné rozdeliť len
jediným spôsobom, ak by sa podiel žalobcu (1/2 k celku) odčlenil od EKN parcely č. XXXX a pričlenil

sa k susednému pozemku žalobcu CKN parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v súlade s § 24 ods. 3
písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z., pretože v tomto prípade by nedošlo k drobeniu pozemkov. Podľa
znalca je reálna deľba EKN parcely č. XXXX po technickej stránke možná aj takým spôsobom, že
sa predmetná parcela rozdelí po dĺžke podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov, v ktorom
prípade by bolo možné zabezpečiť prístup na jednotlivé novovytvorené parcely a primerane by sa

medzi spoluvlastníkov rozložili aj obmedzenia vyplývajúce z umiestnenia vedenia vysokého napätia
v zadnej časti parcely, avšak pri takomto delení by boli porušené opatrenia proti drobeniu pozemkov
uvedené v § 21 až 24 zákona č. 180/1995 Z. z. Ak žalovaná 2/ odmietala zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve k zbytkovej výmere EKN parcely č. XXXX po odčlenení spoluvlastníckeho podielu
žalobcu v rozsahu 1/2 (na odvolacom pojednávaní nesúhlas s prikázaním časti EKN parcely č. XXXX

do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ vyjadrila už aj žalovaná 1/), nebolo možné v zmysle
zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve s iným, uskutočniť reálnu
deľbu nehnuteľnosti podľa prvého variantu znaleckého posudku A. C. M.. Súd prvej inštancie správne
pristúpilkdruhémuspôsobuzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvapodľa§142ods.1OZ
a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcovi, ktorý jediný v priebehu prvoinštančného konania

prejavil záujem o prevzatie tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s výplatou primeranej
náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom. Je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že súd prvej
inštancie zmätočne v rozsudku v bode 30 uvádza, že „okrem toho súd tu vzal tiež do úvahy, že dotknutý
pozemok je v lokalite, určenej výhľadov na výstavbu, a to podľa ÚP mesta Lučenec, čo signalizuje
výnimku zo zákazu drobenia pôdy“, čo by bolo možné vysvetliť tak, že podľa názoru súdu sa na deľbu

EKN parcely č. XXXX vzťahuje výnimka podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z., avšak
z ďalšieho textu odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie
okrem výnimky podľa § 24 ods. 3 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. inú výnimku zo zákazu drobenia
poľnohospodárskejpôdynepripúšťal.Nezrozumiteľnosťjednejvetyvodôvodnenírozsudkuniejemožné
považovať za takú vadu, ktorá by pri obsahu celého odôvodnenia zodpovedajúceho § 220 ods. 2 C.

s. p. vyvolala nezrozumiteľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu štruktúre odôvodnenia rozhodnutia podľa § 220 ods.
2 C. s. p., je zrozumiteľné nielen pre právnickú odbornosť, ale aj laickú verejnosť. Súd prvej inštancie
uviedol, z akých skutkových zistení pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazovspravoval, prečo vec posúdil práve zvoleným spôsobom a neponechal nezodpovedanú žiadnu pre vec
relevantnú otázku.

21. Skutkový stav vyplývajúci z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie a odvolacím súdom
rozhodný pre právne posúdenie veci možno zhrnúť takto:
Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi EKN parcely č. XXXX o výmere 3599 m2 orná pôda
evidovanej v okrese Lučenec, katastrálne územie F. na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel žalobcu
je vyjadrený zlomkom 1/2, žalovaná 1/ vlastní 1/6 pozemku a žalovaná 2/ je spoluvlastníčkou tejto

parcely v podiele 1/3. Podľa schváleného územného plánu mesta Lučenec sa EKN parcela č. XXXX
nachádza v území výhľadovo určenom na územie bývania mestského. V roku 2024 sa bude schvaľovať
nový územný plán, kde sa počíta so zaradením EKN parcely č. XXXX do územia bývania v rodinných
domoch. Aktuálne sa EKN parcela v rozsahu zodpovedajúcej CKN parcele č. XXXX/X využíva na
poľnohospodárske účely, časť parcely o výmere 39 m2 zodpovedajúca CKN parcele č. XXXX/X je
zastavanou plochou, cestou. V blízkosti EKN parcely č. XXXX sa nachádza lokalita A. N. O. E.

s novostavbami nadštandardných rodinných domov. Na druhej strane vyporiadavaného pozemku sa
realizuje nový projekt A. J., pre účely ktorého sa už pristúpilo k rozparcelovaniu okolitých pozemkov.
Žalobca je vlastníkom susedných nehnuteľností CKN parciel č. XXXX/XX I. XXXX/XX, ku ktorým by bolo
možné pričleniť výmeru EKN parcely č. XXXX zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu, ak by
boli žalované 1/ a 2/ ochotné zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k zvyšku EKN parcely č. XXXX. Iné

reálne rozdelenie nehnuteľností vzhľadom na jej výmeru 3599 m2, výšku spoluvlastníckych podielov
strán sporu a zákaz drobenia pôdy pod 3000 m2 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je možné
(rovnaké podmienky platili aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie). Žalobca má záujem o prikázanie
nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva len za podmienok, že primeraná náhrada za spoluvlastnícky
podiel bude určená v časti CKN parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku A. C. M. a v časti CKN

parcely č. XXXX/X podľa znaleckého posudku A. B. F., inak o prikázanie EKN parcely č. XXXX do svojho
výlučného vlastníctva záujem nemá. Toto svoje stanovisko odôvodňoval žalobca tým, že nie je schopný
vyplatiť súdom prvej inštancie určenú primeranú náhradu žalovaným a to ani v lehote dlhšej než tri
dni. Žalované 1/ a 2/ vôbec nemajú záujem o prikázanie EKN parcely č. XXXX do svojho výlučného
vlastníctva, žalovaná 1/ odôvodňuje tento svoj postoj nesolventnosťou, žalovaná 2/ svoje stanovisko

neodôvodnila.

22. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Záujem strán sporu na zrušení podielového spoluvlastníctva k EKN parcele č. XXXX pretrváva.

Žiadna zo strán sporu ale tento pozemok nechce prevziať do svojho výlučného vlastníctva.
Dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka stranami sporu tvrdené ani odvolacím
súdom zistené neboli. Občiansky zákonník ako tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v § 142 ods. 1 pripúšťa nariadiť predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Odvolací súd
pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. práve z dôvodu, že žiaden zo
spoluvlastníkov nechce vec, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a jej rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je dobre možné. Tento spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva považuje za spravodlivý vo vzťahu ku všetkým podielovým

spoluvlastníkom z dôvodu, že sa každému z nich pri predaji nehnuteľnosti dostane ceny rovnajúcej sa
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej dopytom a ponukou
v čase jej predaja.

24. Žalobca odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku (rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd) neuplatnil. Na výslovnú otázku odvolacieho súdu na
odvolacom pojednávaní dňa 28. februára 2024, či pod slovami „uvedené tvrdenia súdu nepokladal za
nestranné“ mienil namietať, že vo veci rozhodol vylúčený sudca odpovedal záporne.25. Nezrozumiteľný je návrh žalobcu v závere odvolania na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
podľa§389ods.1písm.b),c)d)Civilnéhosporovéhoporiadku,keďnesprávnyprocesnýpostupžalobca
súdu prvej inštancie nepopisuje, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového

poriadku žalobca nepoužil, neoznačil žiadne dôkazy navrhnuté v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by vykonané neboli a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím vo veci samej.

26. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním, ktoré
môže začať na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka (budúcej strany sporu) a každý z podielových

spoluvlastníkov má súčasne procesnú pozíciu žalobcu a žalovaného bez ohľadu na to, kto žalobu podal.
Nejde o klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán musela vyhrať a
druhá prehrať spor. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (či bezpodielového
spoluvlastníctva manželov) má podstatný význam skutočnosť, že sa jedná o tzv. konanie iudicium
duplex. V týchto konaniach pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je možné aplikovať
zásadu úspechu vo veci. Za spravodlivé je potrebné spravidla považovať, aby každá zo strán sporu

znášala svoje trovy konania a nebola povinná hradiť trovy konania protistrane, ak neexistujú preto
dôvody hodné osobitného zreteľa (podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
3202/2020 z 02.11.2021).
26.1 I keď do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria rozhodnutia ústavného súdu,
krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky ani Európskeho súdu pre

ľudské práva (podľa uznesenia NS SR z 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/265/2019), keď podľa judikátu
R 71/2018 do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ patria predovšetkým stanoviská
alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR a tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré

neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, je podľa názoru odvolacieho súdu možné sa pri rozhodovaní o trovách konania v spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva inšpirovať aj rozhodnutiami Najvyššieho či
Ústavného súdu Českej republiky z dôvodu totožnej právnej úpravy v minulosti v § 142 Občianskeho
zákonníka a § 142 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak nie je v rozpore s judikatúrou

najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
26.2 Spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva považuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za konanie, v ktorom
majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex), napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/52/2008 z 29.04.2009 uverejnené

v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 48/2010, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/8/2008 z 1. mája 2019, uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/218/2018 z 20. júna 2019, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/23/2011 z 11. júla 2019 a iné. Z akého
dôvodu by mala každá zo strán sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
znášať svoje trovy konania a v akých prípadoch prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania

podľa úspechu strán v spore priliehavo vysvetlil Ústavný súd Českej republiky v náleze z 5. apríla 2022
sp. zn. IV. ÚS 404/2022 tak, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred
súdom je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z
toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do nej vstupoval.
Preto je potrebné postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ak mal účastník vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo). Ďalej dôvodil, že z hľadiska
náhrady trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je plný úspech vo
veci daný len vtedy, ak súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietne
z dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku, iba v takom prípade je možné posudzovať úspech v

spore. Procesný úspech účastníka však nie je možné odvodzovať od výsledku spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva. Až vo fáze rozhodovania o vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva sa
totiž naplno prejaví povaha konania iudicium duplex, ktorého špecifiká nezodpovedajú charakteristickým
znakom civilného sporu v režime Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že súd nie je
viazaný návrhom žalobcu pokiaľ ide o konkrétny spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný

postupnosťou spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, nie
je logické odvíjať procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné, na aké
otázky vykonával súd dokazovanie. Navyše žiadna z procesných strán výsledkom sporu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po finančnej stránke nestráca. Obe strany odchádzajú zosúdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamžiku rozhodnutia vo veci), s ktorou do nej vstúpili. Ak
účastníci nemôžu svojimi procesnými návrhmi ovplyvniť výsledok sporu, nemožno pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vychádzať zo zásady procesného úspechu. Žiadnej zo strán sporu nemožno

pripočítať na ťarchu, že odmieta určitý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, či už z objektívnych
alebo subjektívnych dôvodov, pretože to vyplýva z jeho ústavne zaručeného práva podľa článku 11
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Výnimku zo všeobecnej aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku na konania typu iudicium duplex by mali tvoriť prípady, keď sa podielový
spoluvlastník chová obštrukčne, ako účastník konania sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci

alebo ide o šikanózny výkon práva. V takom prípade však musí súd presvedčivo vysvetliť, prečo v
konkrétnom prípade rozhodol o uložení povinnosti účastníkovi konania zaplatiť druhému účastníkovi
konania náhradu trov konania.

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022 vyslovil právny
názor, že aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa civilného

sporového poriadku a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255
C. s. p. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to,
aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá
zo strán má znášať svoje trovy. Otázkou rozhodovania o náhrade trov konania nie je to, aký prospech

strananazákladerozhodnutiasúdudostane,aleto,akosaktomutoprospechumuselapričiniť.Vďalšom
náleze sp. zn. III. ÚS 73/2023 z 25. mája 2023 na záver vyslovený v náleze sp. zn. III. ÚS 138/2022
nadviazal a vysvetlil, že to, ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať navrhuje primárne žalobca. Preto
pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku súdneho
rozhodnutia. Argumentácia súdu, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme obidvoch

strán je skresľujúca alebo nie úplne správne interpretovaná. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo
vyporiadava na súde je zrejmé, že strany sa nevedeli mimo súdne dohodnúť a ich záujmy sú v napätí
a teda žaloba sleduje úplne alebo v časti protichodné záujmy. V konaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozhoduje súd viacerými výrokmi, ktoré sú závislé a v prípade podaného odvolania
ich súd preskúmava vo vzájomnej súvislosti. Táto špecifickosť však nemá vplyv na rozhodovanie

o nároku na náhradu trov konania v kontexte posudzovania úspechu žalobcu. Rozsudok o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva je potrebné posudzovať ako celok a to porovnaním žalobného návrhu
a výroku súdu.

28. Žiadnu zo strán tohto sporu nie je možné považovať za plne úspešnú z dôvodu, že žalobca navrhoval

prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva, avšak za veľmi neprimeranú náhradu a za súdom
určenú primeranú náhradu nebol ochotný prevziať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva.
Žalované 1/ a 2/ odmietnutím nedosiahli, o čom im v spore šlo – zrušiť podielové spoluvlastníctvo,
prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a obdržať od neho primeranú náhradu vo výške
určenej znaleckým posudkom A. B. F.. Pre postoj strán sporu v konaní, keď žalobca nebol ochotný

pristúpiť na vyplatenie primeranej náhrady rovnajúcej sa všeobecnej cene nehnuteľnosti a žalované
zabránili reálnej deľbe nehnuteľnosti, keď nechceli zostať v podielovom spoluvlastníctve k zvyšku EKN
parcely č. XXXX spoločne zapríčinili, že súd musel rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva tretím zákonným spôsobom – predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na výsledok sporu je dôvodná pre účely rozhodnutia

o trovách konania aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a nepriznanie
práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Odvolací súd prihliadol aj na charakter sporu
(tzv. iudicium duplex) v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.03.1973 sp. zn.
Cpj 8/72 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom
54/1973, ktorého text znie: „Pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 a § 143

O.s.p. smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý
bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania,
niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a aby navrhovateľovi priznal plnú
náhradu trov konania. Iný je, pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté.
Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní

o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ustanovenia § 150 O.s.p. (porovnaj rozhodnutie
uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk). So zreteľom na rozmanitosť prípadov treba
však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivýchúčastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným
rozsudkom.“
28.1 V stanovisku uverejneného pod R 54/73 je uvedené iba to, že niet prekážok, aby súd v konaní o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva použil ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ak bolo jeho návrhu vyhovené, ale
zároveňsapripúšťaajaplikáciaustanovenia§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorého
žiadnemu z účastníkov konania súdy náhradu trov konania nepriznávali, ak sa jeho úspech v konaní
nevyhodnotil ako plný a stanovisko výslovne upozorňuje, že so zreteľom na rozmanitosť prípadov treba

riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov
ako aj to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom.
28.2 Senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici opakovane rozhoduje vo veciach zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva s prihliadnutím na charakter sporu (iudicium duplex) a
postoj strán sporu, čo vyjadril vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 17Co/247/2012 z 27. marca 2013,
sp. zn. 17Co/194/2017 z 31. júla 2017, ktoré prešlo aj testom ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej

republiky uznesením z 15. novembra 2017 sp. zn. I. ÚS 573/2017 sťažnosť proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/194/2017 odmietol s odôvodnením, že sa krajský súd ústavne
udržateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a poukázal
na svoju skoršiu judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach. Rovnaký názor zaujal odvolací
súd aj v uznesení z 28. júla 2022 sp. zn. 17Co/64/2022, voči ktorému Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie uznesením zo 14. decembra 2023 sp. zn. 4Cdo/234/2022 odmietol. Aj z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022 vyplýva, že v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, i keď je sporom podľa Civilného sporového
poriadku, je nutné zohľadňovať aktivitu či pasivitu strán sporu a ich pričinenie k prospechu, ktorý
strana sporu rozhodnutím súdu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva získala. Vo veci

posudzovanej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 138/2022 bola žalovaná úplne
pasívna, nereagovala na predsúdne výzvy sťažovateľov, čím vyvolala vznik sporu. V prejednávanej veci
posudzovanej odvolacím súdom žiadna zo strán nebola pasívna, aktívne sa pričinili k výsledku sporu,
avšak ich názory na spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a výšku primeranej
náhrady rozchádzali. Stranám nie je možné vytknúť rôzne predstavy o spôsobe ukončenia sporu.

Odvolací súd zohľadňujúc všetky tieto okolnosti rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 2 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).