Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123013472.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X.XX.XXXX v C.,
t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.12.2023, sp. zn. 5PP/98/2023, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29.2.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 22.12.2023, sp. zn. 5PP/98/2023,
podľa § 66 odsek 1, odsek 2 a § 67 odsek 1 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B.
(ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 1T/24/2013 zo dňa 25.5.2015.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odsúdený splnil formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie, lebo vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu.

Vo vzťahu k splneniu prvej materiálnej podmienky, a to preukázanie polepšenia vo výkone trestu
plnením svojich povinností, okresný súd túto vyhodnotil ako splnenú. Z hodnotenia odsúdeného

vyplynulo, že jeho správanie a vystupovanie v predchádzajúcom ústave (ÚVV a ÚVTOS Leopoldov)
bolo na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval, príkazy a nariadenia
rešpektoval. Odsúdený v júli 2022 užil jemu nepredpísané lieky, avšak následne bolo jeho správanie
na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený bol deväťkrát, disciplinárne tresty vykázané nemá. V
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bolo správanie odsúdeného na požadovanej úrovni bez negatívnych
poznatkov, pričom v tomto ústave nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Odsúdený je od

31.10.2023 zaradený na pracovisku mimo ústav s dohľadom Replast. Pracovnú morálku má na
požadovanej úrovni, bez negatívnych poznatkov. Odsúdený sa k užívaniu drog vyjadruje s jasne
negatívnym stanoviskom, je si vedomý čo v jeho živote spôsobili a do budúcnosti deklaruje snahu
o abstinenciu. Napriek svojim vyjadreniam však počas výkonu trestu užil jemu nepredpísané lieky. K
trestnej činnosti deklaruje formálne kritický postoj. Resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako priaznivá. V pedagogickej dokumentácii je voči

odsúdenému evidované ďalšie trestné stíhanie. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní a spĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie. Okresný súd súčasne zdôraznil, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je však v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený
automaticky podmienečne prepustený po splnení formálnej podmienky bez ohľadu na druhú materiálnu
podmienku a to, či možno prognózovať, že odsúdený po tom, ako opustí brány väzenia bude viesť riadny
život.Druhú materiálnu podmienku odsúdený podľa záverov okresného súdu nesplnil. Okresný súd pritom
vychádzal aj z odpisu z registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený nie je vo výkone trestu odňatia
slobody po prvýkrát. V predchádzajúcom období vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody za

drogový trestný čin. Súd v tomto prípade poskytol odsúdenému šancu začleniť sa do spoločnosti a viesť
riadny a usporiadaný život v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, avšak
odsúdený túto možnosť nevyužil vo svoj prospech a v skúšobnej dobe sa dopustil obdobnej drogovej
trestnej činnosti obzvlášť závažného charakteru, za ktorú bol rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa
25.05.2015 sp. zn. 1T/24/2013 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov

v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutočnosť, že sa odsúdený v podmienkach
ústavu na ktoré sa postupom času adaptoval dokáže správať na požadovanej úrovni a plní stanovené
ciele programu zaobchádzania nie je pre súd vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti,
predchádzajúce odsúdenia a iba formálne kritický postoj k trestnej činnosti dostatočnou zárukou na to,
že odsúdený povedie po podmienečnom prepustení riadny život, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že odsúdený napriek svojmu jasne negatívnemu stanovisku k užívaniu drog, užil počas výkonu trestu

odňatia slobody jemu neprepísané lieky. Nakoľko u odsúdeného nie je splnená neexistencia rizika
recidívy, ktorá je podstatou druhej materiálnej podmienky, mal okresný súd za to, že náprava páchateľa
je možná len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Podmienečné prepustenie má mať
na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení
bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život

s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd
prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie mal okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený

jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený si podal
sťažnosť, ktorú odôvodnil odaním doručeným okresnému súdu dňa 12.2.2024, a v ktorej uviedol, že
z postoja prokurátora na verejnom zasadnutí bolo zrejmé, že mu nechce dať šancu, aby mohol byť so

svojou rodinou. Po spáchaní skutku odsúdený prestal drogovať, našiel si prácu a založil si rodinu. Aj
ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že predpoklad riadneho života v budúcnosti, nemôže byť
založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Odsúdený
má dohodnutú prácu ihneď po výkone trestu. Konštatovanie okresného súdu ohľadom nesplnenia druhej
materiálnej podmienky bolo len veštenie. Odsúdený žiadal o spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek
1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a
zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená -

odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil
aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody.

Okresný súd vyhodnotil správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu tak, že toto
preukazuje polepšenie odsúdeného, keďže odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody od mája roku
2015 a bol deväť krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol a bol pracovne zaradenýbez zaznamenania negatívnych poznatkov. Odsúdený v júli 2022 užil jemu nepredpísané lieky, avšak
následne bolo jeho správanie na požadovanej úrovni, čo bolo možné vyhodnotiť ako ojedinelé zlyhanie.
Voktóbri2023bolodsúdenýpreradenýnaďalšívýkontrestudoústavusminimálnymstupňomstráženia.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd zohľadnil trestnú minulosť odsúdeného,
aleajjehosprávaniesanaslobodepredvýkonomtohtotrestuodňatiaslobodyasprávnedospelkzáveru
o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade
prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.

Je pravdou, že predpoklad riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či
výhradne na trestnej minulosti odsúdeného.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré
je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Očakávanievedeniariadnehoživotauodsúdenéhoniejereálnesohľadomnasprávaniesaodsúdeného

na slobode medzi jednotlivými odsúdeniami za rôznorodú, ale najmä drogovú trestnú činnosť, kedy
bol odsúdený v priebehu 9 rokov 5-krát právoplatne uznaný za vinného, z toho tri krát za drogovú
trestnú činnosť, pričom v tomto období vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Povaha
trestných činov (obzvlášť závažný zločin a zločin drogového charakteru), pre ktoré je odsúdený aktuálne
vo výkone trestu odňatia slobody a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu

so sklonom k opakovanému páchaniu drogových trestných činov, nesvedčí v prospech predpokladu, že
odsúdenývbudúcnostipovedieriadnyživot,pričomtútoprognózupodporujeajskutočnosť,žeodsúdený
po dlhšom čase výkonu trestu v roku 2022 užil jemu nepredpísané lieky.
Vo vzťahu k splneniu druhej materiálnej podmienky nie je možné prihliadať len na trestnú minulosť,
pretokrajskýsúdkomplexnevyhodnotilvšetkyokolnostisúvisiacesosobouodsúdeného,jehoosobnými

charakterovými vlastnosťami, s postojom k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, povahe
a charakteru trestnej činnosti, pre ktorú bol vo výkone trestu, pričom za základe tohto posúdenia nebolo
možné prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený povedie riadny život, t. j. život v
súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Odsúdený v októbri roku 2007 vykonal 4 mesačný nepodmienený trest odňatia slobody za marenie

výkonu úradného rozhodnutia, pričom už v októbri roku 2008 spáchal zločin drogového charakteru, za
ktorý mu bol uložený 3 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne
prepustený28.12.2010.Vroku2014bolodsúdenémuuložený10ročnýtrestodňatiaslobodyzaobzvlášť
závažný zločin drogového charakteru, ku ktorému bol odsúdenému v roku 2015 ukladaný súhrnný trest
taktiež za obzvlášť závažný zločin drogového charakteru vo výmere 10 rokov a 10 mesiacov, pričom

tohto skutku sa dopustil v období od apríla do októbra roku 2011, teda bezprostredne po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu za drogovú trestnú činnosť a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
Vzhľadom na toto správanie sa odsúdeného na slobode, kedy sa napriek podmienečnému prepusteniu
z výkonu trestu odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť, opätovne dokonca dvomi skutkami dopustil
drogovej trestnej činnosti, a to už krátko po podmienečnom prepustení, neumožňuje predpokladať,

že by sa odsúdený na slobode správal inak. Uvedený predpoklad nie je len veštením, ako to
namieta odsúdený, ale vychádza z konkrétneho správania sa odsúdeného už po predchádzajúcom
podmienečnom prepustení, kedy sa dopustil nie len jedného ale dvoch skutkov obzvlášť závažných
zločinov drogového charakteru.
Prísľub zamestnania po výkone trestu, nie je zárukou, že odsúdený sa nebude už drogovej trestnej

činnosti dopúšťať, keďže odsúdený poukazuje na to, že bol zamestnaný aj pred výkonom trestu odňatia
slobody, a napriek tomu sa drogovej trestnej činnosti dopustil opakovane.

K námietke odsúdeného, že nie je pravdivé tvrdenie okresného súdu, že sa voči nemu vedie ďalšie
trestné stíhanie, krajský súd uvádza, že toto konštatovanie okresný súd oprel o to, že v hodnotení

odsúdeného z výkonu trestu je uvedené, že v pedagogickej dokumentácii je evidované ďalšie trestné
stíhanie, ktorá informácia sa môže týkať toho, že odsúdený vykonáva súhrnný trest, do ktorého mu bola
započítaná doba výkonu trestu predchádzajúceho odsúdenia.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré

správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza ďalšieho správania odsúdeného. Treba
zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny
nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktorémôžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode
riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného

vrátane jeho trestnej minulosti a správania sa po jednotlivých odsúdeniach.

Záverom krajský súd pripomína, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky
súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody

preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený
nespĺňa druhú materiálnu podmienku a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol,
keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.