Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207624
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121207624.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. -
D., E. XXX/XX, proti žalovanej F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. – D., E. XXX/XX, o zaplatenie 211,11
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C/41/2021 –
93 zo dňa 5. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 211,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
19.02.2021. Žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy na tom skutkovom základe, že ide o sumu,

ktorú uhradil F. C. nad rámec 1 zo solidárneho záväzku oboch strán sporu voči menovanému, t.
j. o sumu, na zaplatenie ktorej má nárok voči žalovanej z titulu regresného nároku ako solidárnej
dlžníčke. Celková výška dlhu podľa súdneho zmieru schváleného v konaní pod sp. zn. 26C/35/2015 dňa
27.11.2019 medzi navrhovateľom A. F. C. a odporcom A. B. C. bola 1 377,09 eur, pričom žalobca uhradil
navrhovateľovi sumu 899,66 eur napriek jeho povinnosti uhradiť len polovicu vo výške 688,55 eur, čím
mu vznikol preplatok vo výške 211,11 eur s nárokom voči žalovanej. Výrokom II. súd priznal žalovanej

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie zistil z
vykonaného dokazovania nasledovný skutkový stav: Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
26C/35/2015 vyplýva, že A. F. C. ako navrhovateľ dňa 05.05.2014 podal žalobu proti odporcovi 1/ A. B.
C. (žalobca v tejto veci) a odporkyni 2/ F. F. C. (žalovaná v tejto veci) o zaplatenie istiny 3
289,66 eur a 8,25 % ročných úrokov z omeškania z 14 mesačných splátok (po 273,94 eur, 270,45 eur,
217,36 eur a iných) od ich splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ svoj nárok zdôvodnil tým, že dňa

04.11.2004 uzatvoril ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere so G. G., H. na sumu 1
220 000,- Sk (t. j. 40 496,58 eur). Následne navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcami ako solidárnymi
dlžníkmi zmluvu o pôžičke a túto sumu 1 220 000,- Sk im požičal na dostavbu ich rodinného
domu. Požičanú sumu im navrhovateľ poskytol dňa 01.11.2004 v hotovosti vo výške 20 000,- Sk (t. j.
663,88 eur) a dňa 01.11.2004 na ich účet vo výške 1 200 000,- Sk (t. j. 39 832,70 eur). Odporca 1/ A.
B. C. sa ústne zaviazal, že navrhovateľovi bude túto pôžičku splácať v mesačných splátkach. Súd vydal

vo veci dňa 26.05.2014 platobný rozkaz pod č. k. 11Ro/102/2014-31, ktorým zaviazal odporcov 1/ a 2/
k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi sumu 3 289,66 eur, žalované nevyčíslené
úroky z omeškania, náhradu trov konania za súdny poplatok 197,- eur a za trovy právneho zastúpenia
vo výške 258,42 eur. Odporkyňa 2/ F. F. C. nepodala proti tomuto platobnému rozkazu odpor
a voči nej bola vyznačená jeho právoplatnosť dňom 28.11.2014 spôsobom: „dňa 28.11.2014 v časti
odporkyne“. Odporca 1/ A. B. C. podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor a následne

bol súdny spor z oddelenia platobných rozkazov Ro prevedený do oddelenia C (civilných žalôb) a bola
mu pridelená nová spisová značka 26C/35/2015 a v tejto časti boli účastníkmi konania / stranami sporuuž len navrhovateľ a odporca 1/ A. B. C.. Odporca 1/ vo svojom podaní zo dňa 01.07.2015 uviedol, že
neexistujú žiadne dokumenty, listiny, písomné zmluvné dohody, ktoré by preukazovali existenciu pôžičky
a čestne prehlásil, že žiadny údajný dlh, ktorý je predmetom tohto sporu, neexistuje. Podľa odporcu

1/ išlo iba o pomstu jeho čerstvo rozvedenej manželky - odporkyne 2/ prostredníctvom
navrhovateľa. Odporkyňa 2/ k podaniu odporcu 1/ uviedla, že predmetný dlh voči navrhovateľovi už
uznala a nakoniec pomohla náhoda, kedy sa o záhradu v Trenčianskej Teplej v BSM odporcov 1/ a 2/
konečne prihlásili kupci, uzavreli kúpnu zmluvu a kupujúci vyplatili dohodnutú sumu 5 300,-
eur na účet navrhovateľa A. F. C. tak, ako to bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Navrhovateľ svojím

podaním zo dňa 01.08.2016 zobral žalobu čiastočne späť ohľadne istiny 3 289,66 eur z dôvodu, že
dňa 24.06.2015 mu bola na jeho účet pripísaná suma 5 300,- eur z predaja záhrady odporcov 1/ a 2/ a
následne žiadal už len úroky z omeškania a náhradu trov konania. Dňa 25.11.2019 odporca
1/ písomne splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta F. I. J. a tento ho zastupoval na pojednávaní
dňa 27.11.2019 (bez účasti odporcu 1/), na ktorom bol schválený zmier uzavretý medzi navrhovateľom
a odporcom 1/ bez uvedenia spôsobu výpočtu náhrady trov konania a úrokov z omeškania. Okresný

súd Trenčín uznesením č. k. 26C/35/2015 - 203 zo dňa 27.11.2019 schválil zmier strán sporu, ktorým
sa odporca A. B. C. zaviazal zaplatiť navrhovateľovi vyčíslené úroky z omeškania vo výške 499,46 eur
a náhradu trov konania vo výške 877,63 eur v mesačných splátkach po 100,- eur. Súd
prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 3, § 101,§ 145 ods. 1, 2, § 150, § 511 ods. 1, 2, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 5, § 76, § 267 ods. 3 a § 256 ods. 2 CSP. Uviedol, že mal za to,

že platobným rozkazom zo dňa 26.05.2014 bola odporkyňa 2/ F. F. C. právoplatne zaviazaná zaplatiť
spoločne a nerozdielne navrhovateľovi A. F. C. sumu 3 289,66 eur, 8,75% ročný úrok z omeškania z tam
uvedených splátok od uvedeného dňa do zaplatenia, náhradu trov konania za súdny poplatok
197,- eur i za trovy právneho zastúpenia 258,42 eur a súdom schváleným zmierom bol z toho istého
právneho titulu pôžičky právoplatne zaviazaný len odporca 1/ A. B. C. zaplatiť navrhovateľovi A. F. C. už

vyčíslené úroky z omeškania z platobného rozkazu ku dňu úhrady istiny dňa 24.06.2015 v celkovej výške
499,46 eur a náhradu trov konania vo výške 877,63 eur. V celom súdnom spore žalobcu so žalovanou a
bratom žalobcu, ktorý bol vedený pod sp. zn. 11Ro/102/2014 a potom pod sp. zn. 26C/35/2015 vznikla
odporcom 1/ a 2/ z uvedeného sporu, t. j. žalobcovi a žalovanej v tomto spore, povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu 3 289,66 eur, trovy konania 197,- eur a

258,42 eur, vyčíslené úroky z omeškania v celkovej výške 499,46 eur a náhradu trov konania 877,63 eur.
Istina z platobného rozkazu bola zaplatená z kúpnej ceny z predaja záhrady strán sporu v ich BSM v roku
2015 a zvyšok dlhu v celkovej výške 1 832,51 eur (197 + 258,42 + 499,46 + 877,63 eur) zaplatili stany
sporu splátkami. Polovica z celkovej sumy dlhu strán sporu 1 832,51 eur predstavuje čiastku 916,26
eur. Podľa žaloby samotný žalobca A. B. C. uhradil sumu 899,66 eur, čo aj preukázal svojimi výpismi z

účtu, čo však nie je polovica z takejto časti dlhu v celkovej výške 1 832,51 eur, teda žalobca A. B.
C. nezaplatil väčšiu sumu ako polovicu spoločného dlhu, preto nemá právo sa domáhať od žalovanej
zaplatenia žiadnej sumy. Žalobca tvrdil, že ako solidárny dlžník so žalovanou mal zaplatiť veriteľovi len
polovicu zo sumy 1 377,09 eur uvedenej v súdnom zmieri, teda sumu 688,55 eur. Avšak tento schválený
zmier zo dňa 27.11.2019 bol podľa názoru súdu prvej inštancie súčasťou platobného rozkazu zo dňa

26.05.2014 a je nutné ich chápať ako jeden celok, z ktorého vyplýva solidárna povinnosť strán sporu,
okrem istiny uhradiť veriteľovi vyčíslené úroky z omeškania a náhrady trov konania v celkovej výške
1 832,51 eur, z čoho polovica je 916,26 eur. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú. V tomto súdnom spore je právne bezvýznamné, či žalovaná zaplatila navrhovateľovi A. F.
C. polovicu 916,26 eur, pretože si tento svoj dlh mohla započítať s dlhmi navrhovateľa A. F. C. voči nej

z iných súdnych sporov, v ktorých bola úspešná, napr. sp. zn. 23C/236/2016, 15C/5/2019. Žalobca v
záverečnej reči na pojednávaní dňa 05.04.2023 uviedol, že názor súdu prvej inštancie bol nesprávny,
pretože trovy konania uvedené v platobnom rozkaze vo výške 197,- eur a 258,42 eur boli
opätovne zahrnuté v schválenom súdnom zmieri v celkovej výške 877,63 eur. Súd posúdil žalobu
žalobcu aj podľa tohto jeho názoru a dospel k nasledovnému: Odporcovia 1/ a 2/ v konaní pod sp. zn.

11Ro/102/2014 a následne pod sp. zn. 26C/35/2015 mali spoločnú a nerozdielnu povinnosť splatiť dlh
podľa hmotného práva, a to § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak v ich procesné postavenie, t. j.
postavenie v súdnom konaní, sa považuje za samostatné procesné spoločenstvo strán sporu, a preto
po podaní odporu proti platobnému rozkazu len odporcom 1/ A. B. C. bola na predmetnom platobnom
rozkaze vyznačená právoplatnosť len voči odporkyni 2/ F. F. C. a spor s odporcom 1/ pokračoval ďalej.

Odporcovia 1/ a 2/ - A. B. C. a F. F. C. mali spoločný a nerozdielny dlh z pôžičky od navrhovateľa -
veriteľa A. F. C.. V dôsledku neplatenia pôžičky vzniklo navrhovateľovi A. F. C. právo súdnou cestou
domáhať sa svojho práva, čo tento aj urobil. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd
na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný a zároveň bola navrhovateľovi priznaná aj uplatnenánáhrada trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 197,- eur a za trovy
advokátskeho zastúpenia za 2 úkony spolu 258,42 eur. Odporcovia 1/ a 2/ neplatením
pôžičky zavinili vedenie uvedeného konania a do právoplatnosti platobného rozkazu voči odporkyni 2/

F. F. C. spoločne a nerozdielne. Z toho vyplýva, že keďže podiely odporcov 1/ a 2/ v uvedenom
súdnom konaní neboli určené, každý mal zaplatiť polovicu zo súdneho poplatku 197,- eur, t. j. 98,50
eur, a polovicu z trov právnej pomoci vo výške 258,42 eur, t. j. po 129,21 eur. Tým, že
odporkyňa 2/ F. F. C. nepodala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu, pre ňu dňom právoplatnosti
tohto platobného rozkazu voči nej (dňom 28.11.2014) skončilo uvedené súdne konanie (bola zaviazaná

solidárne uhradiť istinu, úroky z omeškania, trovy konania). Proti uvedenému platobnému rozkazu podal
odpor len odporca 1/ A. B. C. a iba on zapríčinil, že uvedený súdny spor pokračoval ďalej, avšak už iba
s ním na strane odporcov, teda nepochybne iba on - odporca 1/ A. B. C. zavinil vznik trov konania, ktoré
vznikli po vydaní platobného rozkazu. V uvedenom súdnom zmieri a ani v samotnom súdnom spise a
ani v zápisnici o pojednávaní, na ktorom bol schválený zmier, nebol uvedený spôsob výpočtu náhrady
trov konania v celkovej výške 877,63 eur. Keďže spôsob výpočtu tejto sumy nebol uvedený, súd v tomto

konaní zisťoval jeho výšku podľa obsahu spisu sp. zn. 26C/35/2015. Súd zistil, že zavinením iba odporcu
1/A.B.C.vzniklinavrhovateľoviA.F.C.povydaníplatobnéhorozkazuďalšietrovykonania,atonáhrady
za právne služby za úkony: vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 30.09.2014 k odporu odporcu 1/, vyjadrenie
navrhovateľa zo dňa 28.07.2015 k odvolaniu odporcu 1/ A. B. C. proti uzneseniu, čiastočné späťvzatie
žaloby a vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 01.08.2016, účasť na pojednávaní dňa 27.11.2019, kde bol

schválený zmier, teda išlo spolu o 4 plné úkony po približne 129,21 eur = 516,84 eur. K tomu, keď súd
pripočítal z platobného rozkazu súdny poplatok 197,- eur + advokátske trovy 258,42 eur, je to celková
suma 972,26 eur. Ak si advokát navrhovateľa uplatnil nie celé úkony vzhľadom na procesné podania, išlo
by spolu o 3 úkony právnej služby, čo je v celkovom prepočte celková náhrada vo výške asi 846,05 eur,
čo približne zodpovedá trovám zo súdneho zmieru 877,63 eur aj vzhľadom na každoročne sa zvyšujúci

režijnýpaušál.Ztohtovýpočtuvyplýva,žežalobcovetvrdenie,žetrovyzplatobnéhorozkazubolinanovo
uvedené v súdnom zmieri, je pravdivé. Ak bola celková náhrada trov konania z platobného rozkazu
vo výške 197 eur + 258,42 eur = 455,72 eur opätovne započítaná do celkovej náhrady trov
konania do súdneho zmieru vo výške 899,66 eur, logicky vyplýva, že náhrada trov konania (v skutočnosti
len trovy advokáta navrhovateľa) v časti súdneho sporu po vydaní platobného rozkazu až do schválenia

zmieru, zavineného len odporcom 1/ A. B. C. bola vo výške 421,91 eur (877,63 eur - 455,72 eur) a tieto
trovy 421,91 eur zavinil iba odporca 1/ A. B. C.. Z tohto dôvodu podľa ustanovení CSP o zodpovednosti
stany sporu za neúspech, za zavinenie trov konania ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
dobrých mravoch i o žalobcom požadovanej spravodlivosti, morálky, túto náhradu trov konania vo výške
421,91 eur je povinný zaplatiť len odporca 1/ A. B. C.. K tejto náhrade trov konania je podľa predmetného

platobného rozkazu a schváleného súdneho zmieru v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka
povinný zaplatiť odporca 1/ A. B. C. navrhovateľovi A. F. C. ešte aj polovicu z vyčíslených úrokov
z omeškania zo súdneho zmieru, t. j. 249,73 eur (499,46 eur : 2) a polovicu z trov právneho zastúpenia
z platobného rozkazu, t. j. vo výške 227,86 eur (455,72 eur : 2). Teda odporca 1/ (žalobca v tomto
spore) bol povinný zaplatiť svojmu veriteľovi - navrhovateľovi A. F. C. sumy 421,91 eur + 249,73 eur +

227,86 eur = spolu 899,50 eur. Samotný žalobca uviedol a výpismi zo svojho účtu preukázal, že zaplatil
veriteľovi - navrhovateľovi A. F. C. sumu 899,66 eur, čo je v skutočnosti suma, ktorú vypočítal
aj súd týmto druhým spôsobom. Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že aj podľa druhého prepočtu
podľa tvrdenia žalobcu žalobca nezaplatil svojmu veriteľovi - navrhovateľovi A. F. C. viac, ako bola jeho
povinnosť, preto nemá právo domáhať sa od žalovanej úhrady žiadnej sumy. Skutočnosť, či a akú

sumu z neuhradeného dlhu, resp. zo svojej polovice a z platobného rozkazu uhradila žalovaná F. F. C.
veriteľovi – navrhovateľovi, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k žalobcovi, pretože tento neuhradil
viac ako mal a je iba právom veriteľa, či bude vymáhať a požadovať splnenie povinností od dlžníka
- žalovanej. Súd aj z tohto dôvodu zamietol žalobu ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené dôvody
zamietnutia žaloby súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov F. I. J. a A. F. C. ako nadbytočné,

nehospodárne a zvyšujúce trovy konania na strane žalobcu, ktoré by musel žalobca ako neúspešná
strana sporu uhradiť. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd uviedol, že právny vzťah strán
sporu v tejto žalobe upravuje ustanovenie § 511 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a pre ich vzájomné
nároky platí všeobecná 3-ročná premlčacia lehota. Žalobca uhradil ním uvedené splátky v období od
20.12.2019 do 19.02.2021, žalobu podal na súd dňa 19.11.2021, teda v lehote a jeho nárok

nie je premlčaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
namiesto správne vyčíslenej sumy 1 377,09 eur, ktoré predložil, sudkyňa úmyselne chybne napočítala
sumy 197,- eur a 258,42 eur z platobného rozkazu a k tomu pripočítala sumu zo zmieru

877,63 eur. Celková suma jej tak vyšla 1 832,51 eur, čo je suma nepravdivá, pretože v sume 877,63 eur
už boli zarátané aj trovy konania z platobného rozkazu 197,- eur a 258,42 eur. Celková suma
úrokov a trov mala byť 1 377,09 eur a nie 1 832,51 eur. V súdnom zmieri boli vyčíslené
úroky z omeškania 499,46 eur a trovy konania 877,63 eur, pričom v tejto sume trov už boli zarátané aj
trovy z platobného rozkazu vo výške 197,- eur a 258,42 eur. V súdnom zmieri boli všetky

úroky z omeškania a všetky trovy naúčtované len žalobcovi, a to v celkovej sume 1 377,09 eur. Sudkyňa
úmyselne nesprávne posúdila obe rozhodnutia, keď dospela k nesprávnemu záveru, že celkový dlh na
úrokoch a trovách bol 1 832,51 eur a z nesprávnej sumy 1 832,51 eur jej síce vyšla matematicky
pravdivá, pritom však nesprávna polovica 916,26 eur. A nesprávna polovica 916,26 eur je skutočne viac,
ako suma 899,66 eur, ktorú zaplatil žalobca. Na tomto nesprávnom základe, že žalobca zaplatil menej,
ako polovicu, sudkyňa žalobu na pojednávaní dňa 05.04.2023 zamietla. Všetko by bolo v poriadku, ak

by bol výpočet sudkyne správny. Ale výpočet sudkyne správny nebol. Žalobca zaplatil 899,66 eur, teda
o 211,11 eur viac, ako bola jeho povinnosť platiť 1 zo sumy 1 377,09 eur. Z toho vyplýva
oprávnenosť námietky žalobcu, keď tvrdí, že sudkyňa dospela na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým aj k nesprávnemu rozhodnutiu. Žalobca
tiež namietal porušenie procesných pravidiel, keď podával žalobu o vydanie platobného rozkazu a tento

vydaný nebol. Namietal tiež nevykonanie dôkazov výsluchom svedkov, advokáta J. a F. C., ktorých
výpovedebyjasnepotvrdili,akábolaskutočnávymáhanásumavsúdnomzmieri sp.zn.26C/35/2015,
čím by potvrdili, že pravda je na strane žalobcu. Žalobca opätovne žiadal vykonať tieto dôkazy. Zistený
skutkovýstavneobstojí.Nesprávnymprocesnýmpostupomboložalobcoviznemožnenéuskutočňovanie
procesných práv a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ak by si žalovaná splnila

svoju povinnosť vyplývajúcu z právoplatného platobného rozkazu, ktorý bol právoplatný
iba voči nej, nemuseli byť vyčíslené úroky z omeškania a trovy konania v súdnom zmieri. Žalovaná je
spoluzodpovedná za tieto vyššie úroky a trovy konania. Celková výška dlhu podľa súdneho zmieru je
1377,09eur.Nakoľkoideopovinnosťplneniaspoločneanerozdielnevyplývajúcuzplatobnéhorozkazu,
žalobca a žalovaná mali platiť F. C. po 1, teda po 688,55 eur. Nakoľko žalobca uhradil

viac ako polovicu, teda 899,66 eur, vznikol mu nárok voči žalovanej vo výške 211,11 eur, čo je žalovaná
suma, ktorá je predmetom tohto sporu. Voči žalovanej bola stanovená povinnosť podieľať sa na splatení
dlhu spoločne a nerozdielne právoplatným platobným rozkazom. Tak, ako sa má žalobca spolupodieľať
1 na plnení úrokov z omeškania a trov konania aj z platobného rozkazu a aj zo zmieru, tak isto sa má
aj žalovaná spolupodieľať na plnení trov konania aj z platobného rozkazu a aj zo zmieru. Ako

sudkyňa uviedla, obidve rozhodnutia sa musia posudzovať spoločne, nakoľko sú predmetom jedného
spoločnéhosporu.Nakoľkostranysporunemaliurčenépodiely,ktomákoľkozaplatiť,takpodielkaždého
samostatného spoludlžníka je 1 z celku. Sudkyňa napriek tomu, že žalovaná sa žiadnym spôsobom
nevyjadrovala k výpočtom, použila iba svoj vlastný názor na základe svojho vlastného a samozrejme
zlého výpočtu a iba na tom základe žalobu zamietla. Žalobca ďalej namietal, že sudkyňa nemôže zmeniť

dôvod zamietnutia žaloby v odôvodnení rozsudku, pričom na pojednávaní padol verdikt,
že žalobu zamieta preto, lebo žalobca uhradil menej ako 1. Ak na pojednávaní tvrdila jedno, nemôže
v odôvodnení rozsudku tvrdiť druhé. Tiež namietal, že by zavinil trovy konania vzniknuté po vydaní
platobného rozkazu. Ustanovenie § 256 ods. 2 CSP jasne hovorí o tom, že súd prizná trovy protistrane.
Strany sporu v prechádzajúcom konaní vystupovali ako žalovaný 1/ a žalovaná 2/ a boli na jednej strane.

Trovy v uvedenom konaní mohli byť priznané žalobcovi, alebo žalovaným. Ak by trovy zavinili žalovaný
1/, alebo žalovaná 2/, bolo by to úplne jedno, pretože boli zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. V
takom prípade by trovy boli priznané žalobcovi. A ak trovy zaplatil žalovaný 1/, tak má nárok od žalovanej
2/ žiadať 1. Otázkou z hľadiska morálnych postojov zostáva to, kto skutočne zavinil ďalšie trovy konania
nad rámec platobného rozkazu. V bode 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku sudkyňa uviedla, že

„Podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.“. Právo jednoznačne zneužil sám
žalobca F. C. tým, že napriek tomu, že mal v rukách právoplatný platobný rozkaz voči žalovanej 2/, tak
mal právo dlh od nej vymáhať, ale on si toto právo nikdy neuplatnil. Radšej sa nezmyselne
súdil so žalobcom ďalších 5 rokov v tej istej veci. F. C., ktorý si mohol dlh vymôcť hneď, to neurobil
a zneužil tak právo, čím spôsobil ďalšie trovy konania. V bode 22 odôvodnenia sudkyňa uviedla, že

„Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností ... nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byt' v rozpore s dobrými mravmi.“. Žalobca
F. C. jednoznačne zneužil výkon svojho práva v rozpore s dobrými mravmi tým, že si mohol uplatniť
exekučný titul právoplatný platobný rozkaz voči žalovanej 2/, pričom on si toto právo neuplatnil po celých5 rokov a nezmyselne sa ďalej vo veci súdil so žalovaným 1/, teda so žalobcom v tomto konaní. Teda
jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná taktiež jednoznačne
zneužila svoju povinnosť platiť dlh na základe právoplatného platobného rozkazu, čo

je tak isto v rozpore s dobrými mravmi. To je zjavné zneužitie povinností a dobrých mravov. Konanie
žalobcu brániť sa formou podaného odporu bolo plne legitímne. Bol v dobrej viere, že keď je platobný
rozkaz právoplatný, žalobca si bude pýtať dlh a žalovaná ho uhradí a následne by žalobca žalovanej
na jej výzvu uhradil 1. Trovy konania nad rámec platobného rozkazu tak zavinili jednoznačne žalobca
F. C. a žalovaná F. C.. Sudkyňa v samotnom odôvodnení rozsudku uviedla, že žalobcove tvrdenie, že

trovy z platobného rozkazu boli uvedené aj v súdnom zmieri, je pravdivé. Tým vlastne potvrdila, že jej
číslo 1 832,51 eur, na základe ktorého žalobu zamietla, je jej výmyslom a ona spravila v rozhodnutí
závažnú chybu. Preto aj rozpisovanie o nejakých najskôr 4 plných úkonoch po približne ... je len vágnym
a neurčitým tápaním už len samotným použitím slova približne. Ďalej sa sudkyňa rozpisovala o tom, že
ak si advokát navrhovateľa uplatnil nie celé úkony, sú iba ďalším tápaním a žalobca vôbec nevie, čo tým
chcela sledovať. Advokát navrhovateľa si samozrejme uplatnil všetko, čo si uplatniť mohol. V ďalšej vete

„išlo by spolu o 3 úkony...“ je len akási hypotetická úvaha sudkyne. Ďalšie vágne a neurčité vyjadrenia
sudkyne spočívali vo vete „... išlo by spolu o 3 úkony ... vo výške asi ... čo približne zodpovedá ...“.
V odôvodnení bodu 28 sa uvádza, že nakoľko nebol uvedený spôsob výpočtu náhrady trov konania, tak
súd zisťoval... Prečo sudkyňa chcela niečo zisťovať? Suma 1 377,09 eur bola v zmieri jasne uvedená s
tým,žesútoúrokyatrovy.Stačilotúsumujednoduchovydeliťdvoma,vyšlabysuma688,55eur,akeďže

sudkyňa vedela, že žalobca zaplatil 899,66 eur, tak rozdiel medzi tým, čo zaplatil a tým, čo bola jeho
povinnosť, bol jeho preplatok s nárokom voči žalovanej, konkrétne 211,11 eur, ktorú žaloval. Sudkyňa
spomínala tiež nejaký druhý spôsob výpočtu. Používala pri tom vymyslené čísla a všetko to boli len ničím
nepodloženéšpekulácie.Jejvýrokyavýpočtynemajúžiadnuoporuvzákone,niesúpodloženéžiadnymi
dôkazmi. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby súd zamietol návrh na výsluch svedkov advokáta J.

a žalobcu F. C.. Sudkyňa to zdôvodnila tým, že by to bolo nadbytočné a nehospodárne i zvyšujúce trovy
konania na strane žalobcu, ktoré by musel žalobca ako neúspešná strana sporu uhradiť. Zamietnutie
oboch svedkov prebehlo počas pojednávania, keď sudkyňa ešte nemohla vedieť, ako dopadne spor.
Podľa vyjadrenia v odôvodnení rozsudku sudkyňa už počas pojednávania dopredu
prejudikovala, že žalobca bude neúspešný a musel by zaplatiť zvýšené trovy. Sudkyňa v rozsudku

zamietnutie žaloby odôvodnila na úplne inom základe, ako to odôvodnila na pojednávaní 05.04.2023.
Jej odôvodnenie na pojednávaní a odôvodnenie v rozsudku sú úplne diametrálne odlišné. Toto robiť
nemôže a mala sa pridržiavať odôvodnenia, ktoré povedala na pojednávaní a nie uvádzať úplne odlišné
odôvodnenie v rozsudku. V rozsudku sudkyňa zamietnutie žaloby odôvodnila tak, že žalobca údajne
zavinil ďalšie trovy konania nad rámec platobného rozkazu a potom začala v tej súvislosti krútiť, že

žalobca nezaplatil viac, ako mal. Ale v zápisnici o pojednávaní nie je písané nič o zavinení
trov konania, ani nič o tom, že žalobca nezaplatil viac, ako mal. Tam je jasne napísané: nezaplatil viac
ako 1. Nie viac, ako mal. Žalobca tak namietal odôvodnenie zamietnutia žaloby v rozsudku, pretože toto
odôvodnenie je v hrubom rozpore s odôvodnením na pojednávaní dňa 05.04.2023. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, alebo, aby priamo rozhodol v zmysle podanej žaloby.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že tento súdny spor sa viaže
k sporu 26C/35/2015, ktorý bol už dávno uzavretý právoplatným rozhodnutím. V uvedenom spore A. C.
zastupoval právny zástupca J.. S ním sa žalovaná osobne stretla po poslednom pojednávaní, a keďže

nemá právnické vzdelanie, podľa jeho inštrukcií, ktoré jej neskôr zaslal písomne mailom, aj postupovala,
aby bolo z jej strany všetko v súlade so spomínaným rozhodnutím súdu. Tým považovala danú vec za
uzavretú, a preto ju neskôr zadefinované požiadavky žalobcu prekvapili. Nebola a nie je si vedomá,
že by mala voči nemu ako žalobcovi nejaké podlžnosti. V tejto súvislosti považuje žalovaná napadnutý
rozsudok za správny a spravodlivý a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Počiatočný spomínaný spis

pojednával o pôžičke. Vznik a splácanie pôžičky medzi žalobcom A. F. C. a žalovanými A. B. C.
aF.F.C.jeriešenýpočastiachaodzačiatkutýchtosporovžalobkyňatvrdilaatvrdí, žepridohode
a spisovaní pôžičky nebola, k daným peniazom sa nikdy nedostala, peniaze nevyberala. Vzhľadom na
tieto fakty v konaniach pod sp. zn. 23C/236/2016 a 15C/5/2019 boli žaloby voči žalovanej (ako žalovanej
2/) zamietnuté, čo bolo následne potvrdené aj rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne,

aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keď A. F. C., brat žalobcu, urgoval nesplácanie
pôžičky, žalobca sa pred ním zatajoval, alebo s ním jednal urážlivo a nepríjemne. Žalobkyňa
si mohla pýtať peniaze od žalobcu, keďže bola neskôr oslobodená od splácania danej dlžoby, čo však
neurobila. Podávanými žalobami a udaniami sa žalobca snaží znepríjemniť žalovanej život apomstiť sa za to, že podala žiadosť o rozvod a žije si pohodový a šťastný život bez neho. Zrealizovanými
platbami z účtu žalovanej považovala táto danú vec za uzavretú. Nebola a nie je si vedomá, že by
mala v tejto veci voči žalobcovi nejaké podlžnosti. Tvrdenia žalobcu sú účelové, vytrhnuté z kontextu

a vytrhnuté i z reality. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako správny.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná bola povinná platiť z titulu
právoplatného platobného rozkazu a žalobca z titulu dohody o súdnom zmieri. Keďže boli zaviazaní ako

samostatní spoločníci na plnenie spoločne a nerozdielne, de facto mal každý povinnosť uhradiť 1. Keďže
žalobca uhradil viac ako 1, všetko nad 1 si vymáha od žalovanej. Žalobcov advokát žalobcovi tvrdil, že
spor uzatvoria súdnym zmierom a všetko, čo zaplatí žalobca nad 1, je jeho nárokom voči žalovanej, a
to je presne žalovaná suma 211,11 eur. Samozrejme, že žalovaná považuje napadnuté rozhodnutie za
správne a spravodlivé a stotožňuje sa s ním, keď ju zbavuje povinnosti platiť. Napadnutý rozsudok bol
však vydaný na základe nepravdivého výpočtu. Sudkyňa zmenila dôvod zamietnutia žaloby vyplývajúci

z odôvodnenia v rozhodnutí oproti dôvodu, ktorý pôvodne prezentovala na pojednávaní.
Žalobca ďalej namietal viaceré vyjadrenia žalovanej ako nesúvisiace s vecou a nesúhlasil ani s jedným
jej vyjadrením. Uviedol, že iba fabuluje a mystifikuje, zavádza a hucká sudcov proti žalobcovi.
Žalobca zotrval na podanom odvolaní.

5. Žalovaná v písomnej duplike uviedla, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach,
napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý a navrhla ho potvrdiť.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.09.2023 k duplike žalovanej uviedol, že žalovaná píše, že považuje
napadnutý rozsudok za spravodlivý. Samozrejme, že žalovaná bude toto tvrdiť, keď rozhodnutie bolo

v jej prospech, hoc je protizákonné. Žalobca nepovažuje napadnutý rozsudok za spravodlivý, naopak
ho považuje za vyslovene protizákonný. Žalobca žiadal, aby všetko to, čo zaplatil nad 1, mu bolo
priznané vrátane súdnych poplatkov, úrokov z omeškania a trov konania.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.

1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že žalobca nezaplatil svojmu veriteľovi

A. F. C. viac, ako bola 1 zo solidárneho dlhu žalobcu a žalovanej voči menovanému, resp. viac, ako mal
zaplatiť, a preto nemá právo domáhať sa od žalovanej úhrady žiadnej sumy.

9. Odvolací súd, posúdiac odvolanie žalobcu v súlade s § 124 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu, zistil,
že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP).

10. Odvolacie námietky žalobcu boli koncentrované najmä na tvrdenia o nesprávnych výpočtoch súdu
prvej inštancie pri zisťovaní sumy, ktorú mali so žalovanou spoločne a nerozdielne uhradiť ich veriteľovi,
a ktorú má následne žalovaná uhradiť žalobcovi, na tvrdenia o neurčitých výpočtoch a z nich
vychádzajúcich neurčitých zistení, prezentovaných súdom slovami „asi“ a „približne“, ďalej na tvrdenia
o rozdielnom odôvodnení rozsudku na pojednávaní po jeho vyhlásení a v jeho písomnom vyhotovení,

ako aj na tvrdenia o nevykonaní výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, z ktorých by podľa neho bolo
možné zistiť rozhodujúce skutočnosti.11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutie spravodlivosti).

12. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie skutočne dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odôvodnenie napadnutého rozsudku je

postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, pričom týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

15. Žalobca v prvom rade namietal, že súd mal vychádzať zo sumy 1 377,09 eur, ktorá je súčtom

vyčíslených úrokov z omeškania 499,46 eur a náhrady trov konania 877,63 eur, ktoré boli uvedené
v súdom schválenom zmieri pod sp. zn. 26C/35/2015, a k tejto sume súd nemal pripočítavať sumy 197,-
eur a 258,42 eur z platobného rozkazu, keďže tieto už boli v sume náhrady trov uvedenej v súdnom
zmieri zahrnuté. Toto tvrdenie žalobcu nebolo žalovanou rozporované a napokon aj súd prvej inštancie
dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu, že trovy z platobného rozkazu boli uvedené v súdnom zmieri

nanovo, je pravdivé. Vzhľadom na uvedené a žalovanou nerozporované tvrdenie
žalobcu, že suma 1 377,09 eur zahŕňa znovu aj trovy z platobného rozkazu sp. zn. 11Ro/102/2014 vo
výške 197,- eur a 258,42 eur, t. j. spolu sumu 455,42 eur, je nesprávne skutkové zistenie súdu prvej
inštancie o zvyšku dlhu strán sporu voči ich veriteľovi v sume 1 832,51 eur, z ktorej žalobca uhradil menej
ako polovicu, v dôsledku čoho je potom nesprávny aj záver o tom, že nemá z tohto dôvodu nárok na

zaplatenie žiadnej sumy voči žalovanej.

16. Keďže vyčíslené úroky z omeškania v súdnom zmieri sumou 499,46 eur a trovy z platobného
rozkazu 11Ro/102/2015 v sume 455,42 zahrnuté v sume náhrady trov v súdnom zmieri predstavovali
solidárny záväzok strán sporu voči A. F. C., pričom právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nebolo

ustanovené a ani účastníkmi dohodnuté niečo iné, sú ich podiely na tomto dlhu vo vzájomnom pomere
rovnaké. Uvedené sumy predstavujú v súčte 954,88 eur a do celkovej sumy 1 377,09 eur zo súdneho
zmieru tak zostáva suma 422,21 eur, ktorá je sporná z toho hľadiska, či bola solidárnym záväzkom strán
sporu voči A. F. C., alebo či bola samostatným záväzkom žalobcu voči menovanému.

17. Celková náhrada trov konania uvedená vo výroku uznesenia o súdnom zmieri pod sp. zn.
26C/35/2015 je 877,63 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že: „ak
bola celková náhrada trov konania z platobného rozkazu vo výške 197 eur + 258,42 eur = 455,72 eur
opätovne započítaná do celkovej náhrady trov konania do súdneho zmieru vo výške 899,66 eur“, pričom
následne uvádza sumu 877,63 eur, od ktorej odpočítal sumu trov z platobného rozkazu 455,72 eur

a vyšla mu suma 421,91 eur ako suma trov vzniknutých v časti súdneho sporu po vydaní platobného
rozkazu až do schválenia zmieru, ktoré zavinil len žalobca vystupujúci ako odporca 1/ v uvedenom
konaní. Vychádzajúc z týchto súm potom súd prvej inštancie dospel k výpočtu, že žalobca mal svojmu
veriteľovi uhradiť polovicu sumy 455,72 eur, polovicu sumy úrokov z omeškania 499,46 eur a sumutrov 421,91 eur, ktoré sám zavinil. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že žalobca mal veriteľovi
uhradiť spolu sumu 899,50 eur, pričom uhradil 899,66 eur. Z uvedeného súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca neuhradil svojmu veriteľovi viac, než bola jeho povinnosť, a preto nemá právo

domáhať sa od žalovanej žiadnej sumy.

18. V tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné, keď súd pri svojom
výpočte vychádza zjavne zo súm nezodpovedajúcich skutočnosti (napr. zo sumy 455,72 eur namiesto
455,42 eur, zo sumy 421,91 eur namiesto 422,21 eur) a z týchto potom vyplýva aj nesprávne skutkové

zistenie o celkovej výške povinnosti žalobcu voči jeho veriteľovi v sume 899,50 eur. Zároveň však je táto
suma nižšia, ako suma 899,66 eur, o ktorej mal súd prvej inštancie preukázané, že ju žalobca svojmu
veriteľovi uhradil. Napriek tomu však súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobca neuhradil svojmu
veriteľovi viac, než bola jeho povinnosť, a preto nemá právo domáhať sa od žalovanej žiadnej sumy.
Vzhľadom na porovnanie oboch súm je uvedený záver nesprávny a zároveň nespreskúmateľný.
Nepreskúmateľným je aj z dôvodu, že súd prvej inštancie použil pre výpočty zjavne nesprávne sumy, hoc

líšiace sa iba v niekoľkých eurocentoch. Povinnosťou súdu je však v prípade vyčísleného peňažného
nároku tento kvantifikovať presne, vychádzať z presných čiastkových nárokov a nemožno pre výpočet
uplatneného nároku vychádzať z čísiel približných, zistených len hrubým odhadom a rovnako je dôležité
venovať zvýšenú pozornosť matematickým operáciám. V prípade, že súd vychádza zo súm uvádzaných
slovami „asi“, „približne“, resp. zo súm nesprávnych, je takéto odôvodnenie zmätočné, nezodpovedajúce

právu strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)

„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj
právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

20. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých
dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky
na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť
a spravodlivosť. Dostatočné a logické odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej
strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných

prostriedkov.

21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku uvedené atribúty nespĺňa a skutočne je zmätočné vo
výpočtoch, v dôsledku ktorých je potom nepreskúmateľný aj záver o tom, že žalobca nezaplatil svojmu
veriteľovi viac, než bola jeho povinnosť.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že suma vyčíslených úrokov z omeškania 499,46 eur

asumatrovzplatobnéhorozkazu11Ro/102/2015vovýške455,42,t.j.spolusuma954,88predstavovala
solidárny záväzok strán sporu voči A. F. C., pričom ich podiely na tomto dlhu boli vo vzájomnom pomere
rovnaké. Do celkovej sumy 1 377,09 eur zo súdneho zmieru tak zostáva suma 422,21 eur, ktorá je
spornáztohohľadiska,čibolasolidárnymzáväzkomstránsporuvočiA.F.C.,alebočibolasamostatným
záväzkom žalobcu voči menovanému.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znovu nariadi vo veci samej pojednávanie a bude sa zaoberať
tým,čiuvedenásuma422,21eurpredstavujesolidárnyzáväzokstránsporuvočiveriteľoviA.F.C.,alebo
nie. Za účelom uvedeného si súd prípadne vyžiada doplnenie skutkových tvrdení žalobcu ohľadne toho,
čotátosumapredstavuje.Odvolacísúdzdôrazňuje,žejetožalobca,ktoréhozaťažujedôkaznébremeno

preukázať svoje skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie len na návrh žalobcu, pričom
tento musí byť odôvodnený v tom, prečo ten – ktorý dôkaz navrhuje a čo ním mieni preukázať. V prípade,
že navrhnutým dôkazom objektívne nemôžu byť skutkové tvrdenia preukázané, alebo ide o skutkové
tvrdenia, ktoré sú preukázané už inými dôkazmi, alebo o dôkazy, ktorými nemajú byť preukázanérozhodujúceskutočnostivovzťahukmeritutejtoveci,súdnavrhnutédôkazynevykonáaichnevykonanie
aj presvedčivo zdôvodní tak na pojednávaní, ako aj v rozhodnutí vo veci samej. Žalobcom
navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov advokáta J. a žalobcu F. C. nemali byť odmietnuté na

základe dôvodov zamietnutia žaloby, pretože posúdenie relevantnosti dôkazov a ich prípadné vykonanie
predchádza rozhodnutiu vo veci samej a nie naopak. Súd prvej inštancie sa tak v ďalšom konaní bude
znovu zaoberať potrebou vykonania týchto dôkazov a ich vykonanie zváži z hľadiska vyššie uvedeného.

25. Ako už odvolací súd uviedol, v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať tým, či uvedená

suma 422,21 eur predstavuje solidárny záväzok strán sporu voči veriteľovi A. F. C., alebo nie. Pokiaľ by
všakdospelkzáveru,žesuma422,21eur(súčasťtrovvsúdnomzmieri26C/35/2015)malapredstavovať
výlučne trovy konania žalobcu A. F. C. v konaní 26C/35/2015, ktoré mu vznikli v uvedenom konaní až
po vydaní platobného rozkazu, predstavovali by tieto samostatný záväzok iba A. B. C. ako žalovaného
v uvedenom konaní, pretože konanie po vydaní platobného rozkazu pokračovalo iba na základe ním
podaného odporu už bez účasti žalovanej a akékoľvek trovy, ktoré v tom konaní po vydaní platobného

rozkazu vznikli, a na ktorých zaplatenie sa sám A. B. C. zaviazal, nemohli vzniknúť ani zavinením
žalovanej, nepredstavujú už jej solidárny záväzok spolu s ním a už vôbec nemohli vzniknúť zavinením
A. F. C., pretože tento mal pohľadávku voči obom ako solidárnym dlžníkom a bolo jeho právom domáhať
sa, aj napriek právoplatnému a vykonateľnému platobnému rozkazu voči jednému z dlžníkov, jej úhrady
voči druhému solidárnemu dlžníkovi. Tento jeho postup nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, ani právo

zneužívajúci. V tomto neobstoja argumenty žalobcu ohľadne zavinenia trov žalovanou alebo A. F. C..
Napokon, pokiaľ by žalobca v uvedenom konaní v postavení žalovaného tieto trovy nezavinil, resp.
by neboli vznikli v dôsledku jeho úkonov, nebol by sa zaviazal na ich náhradu. Je pravdou, že strany
tohto sporu vystupovali v prechádzajúcom konaní ako žalovaný 1/ a žalovaná 2/, avšak nie je jedno,
či trovy zavinil žalovaný 1/, alebo žalovaná 2/. Pokiaľ žalovaná nevidela dôvod na podávanie odporu

proti platobnému rozkazu a nemienila sa vystavovať riziku, že by jej vznikli ďalšie trovy, avšak žalobca
(v tom konaní ako žalovaný 1/) toto riziko podstúpil, no v závere bol neúspešný v tom, že žaloba nebola
voči nemu zamietnutá, ale zaviazal sa na plnenie a zároveň náhradu trov, ide v časti trov o povinnosť,
ktorá vznikla iba jemu. Ani prípadné nesplnenie si povinností žalovanou v zmysle platobného rozkazu
nepredstavuje okolnosť, v dôsledku ktorej trovy po platobnom rozkaze nezavinil žalobca, pretože obaja

mali solidárny záväzok voči A. F. C., ktorý, hoc aj bez exekučného titulu, mohol splniť aj samotný žalobca,
aby sa tak vyhol prípadnému navyšovaniu pohľadávky veriteľa o trovy a úroky. Tvrdenie žalobcu, že
jeho konanie brániť sa formou podaného odporu bolo plne legitímne, je zaiste pravdivé. Uvedené však
neznamená, že v prípade, že bol vo výsledku konania neúspešný, bude zbavený aj povinnosti nahradiť
trovy konania, resp. že sa na ich náhrade bude podieľať aj osoba, ktorá už v konaní nepokračovala.

Obrana žalobcu, že bol v dobrej viere, že keď je platobný rozkaz právoplatný, žalobca si bude pýtať dlh
a žalovaná ho uhradí a následne by žalobca žalovanej na jej výzvu uhradil 1, je nedôvodná, pretože
bez dohody so spoludlžníkom sa žalobca nemohol dôvodne spoliehať na to, že spoludlžník uhradí celý
dlh, ktorý bol zároveň dlhom žalobcu.

26. Po vyhodnotení, či suma 422,21 eur predstavovala solidárny záväzok strán sporu alebo iba
samostatný záväzok žalobcu voči A. F. C., súd prvej inštancie znovu komplexne posúdi celý uplatnený
nárok s použitím presných výpočtov, vychádzajúc zo zistení ohľadne uvedenej sumy a z toho,
že suma úrokov z omeškania a suma trov z platobného rozkazu, ktoré boli zahrnuté v sume súdom
schváleného zmieru, predstavovali solidárny záväzok strán sporu voči menovanému, ich veriteľovi.

27. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné k ďalším odvolacím námietkam a k obsahu odvolaniu
žalobcu uviesť nasledovné:

28. Pokiaľ žalobca namietal porušenie procesných pravidiel, keď podával žalobu o

vydanie platobného rozkazu a tento vydaný nebol, táto jeho odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože
v zmysle § 265 CSP je možnosťou a nie povinnosťou súdu rozhodnúť platobným rozkazom o žalobe,
ktorou sa uplatňuje peňažná pohľadávka. Na vydanie platobného rozkazu v prípade žaloby na peňažné
plnenie nie je právny nárok.
29. Pokiaľ žalobca namietal odlišnosť ústneho odôvodnenia napadnutého rozsudku daného súdom po

jeho vyhlásení a písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, tak táto odvolacia námietka nebola
spôsobilá privodiť zmenu a ani zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie tak v ústnom
odôvodnení, ako aj v písomnom vyhotovení odôvodnil napadnutý rozsudok zhodne v tom, prečo žalobu
zamietol, t. j. že žalobca neuhradil viac, než predstavoval jeho podiel na solidárnom dlhu, ktorý malispolu so žalovanou voči svojmu veriteľovi F. C.. Rozdiel v ústnom odôvodnení napadnutého rozsudku
a v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku spočíval len v tom, že v písomnom vyhotovení súd
uviedolnadrámecústnehoodôvodneniaajinývýpočet,avšakstýmistýmzáverom,žežalobcanezaplatil

viac, než bol jeho podiel na solidárnom dlhu, ktorý mali spolu so žalovanou. Tento rozdiel však možno
považovať len za doplnenie odôvodnenia a nie za úplne iné, resp. zásadne zmenené odôvodnenie
takej intenzity, že by ním bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.

30. Žalobca vo svojom odvolaní tiež namietal formulácie v napadnutom rozsudku, keď zistenia

a závery súdu prvej inštancie boli uvádzané slovom „súd“, pričom podľa žalobcu rozhodovala konkrétna
sudkyňa, ktorá mohla dospieť k určitým zisteniam a záverom a nie súd ako inštitúcia alebo budova. Tieto
námietky žalobcu sú zjavne neopodstatnené. Je pravdou, že každú vec prejednávajú a posudzujú
konkrétni sudcovia, či už ako samosudcovia alebo v senáte, avšak právomoc prejednávať a rozhodovať
spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv je zverená súdu ako štátnemu
orgánu, a preto akákoľvek formulácia v zmysle „súd rozhodol“, „súd dospel k záveru“ a podobne je

v súlade s čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Civilného sporového poriadku, ako aj ďalšími
zákonnými ustanoveniami upravujúcimi prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných vecí súdmi.

31. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že žalobca v podanom odvolaní okrem vecnej argumentácie
použilajvýrazy,ktoréodvolacísúdnepovažujezavhodnéaslušné,aktorébyrešpektovaliautoritusúdu,

či dôstojnosť protistrany v konaní. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že strany
sporu majú nielen svoje práva, ale aj povinnosti. Je nepochybne právom žalobcu vyjadriť sa vo veci
samej, navrhovať dôkazy a podávať opravné prostriedky. Strana sporu má právo nesúhlasiť s názorom
súdu, namietať skutkové zistenia, postup súdu, právne posúdenie a podobne, avšak tieto práva strany
sporu je potrebné vykonávať v medziach zákona, argumentovať vecne a slušne, nie formou urážania

a dehonestácie zákonného sudcu, protistrany, prípadne iných osôb.

32. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).