Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201317
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4621201317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XXX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom
Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému: Nemocnica Topoľčany, a. s.,
so sídlom Pavlovova 17, 955 20 Topoľčany, IČO: 46 458 581, zastúpený: JUDr. Mário Keleti, advokát
so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Česká
pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 452 72
956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa,

pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská
časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený: SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom Svätoplukova 28,
821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu, žalovaného a intervenienta na
strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra (do 31. 05. 2023 Okresného súdu Topoľčany)
č. k. TO-4C/20/2021 - 375 zo dňa 18. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I., II., V. a VI. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi, žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
bolestného sumu 2 290 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05. 2021 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), v časti nad sumu 2 290 eur s úrokmi z omeškania žalobu na
zaplatenie bolestného zamietol (II. výrok), ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2 290 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05.
2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok), konanie v časti zaplatenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 2 290 eur s úrokmi z omeškania zastavil (IV. výrok),
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2 290 eur z titulu bolestného a
vrozsahu100%zpriznanejsumy2290eurztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniaprotižalovanému
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (V. výrok), žalobcovi náhradu trov konania proti intervenientovi nepriznal (VI. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 415, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 444, § 106 ods. 1,

ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 3, § 5 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 4
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 16/2018 publikovaného v Zbierke
zákonov SR pod č. 152/2018 Z. z., § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len„CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobou vo veci samej
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 721 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
20. 05. 2021 do zaplatenia z titulu bolestného a sumy 10 876 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od

20.05.2021dozaplateniaztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniazdôvodu,žezostranyžalovaného
mu bola spôsobená škoda na zdraví nesprávnym poskytnutím zdravotníckej starostlivosti. V konaní
nebolo sporným, že žalobca si dňa 02. 02. 2018 spôsobil úraz pravej ruky, v dôsledku čoho navštívil
urgentný príjem žalovaného za účelom lekárskeho ošetrenia a žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti bol povinný uvedenú starostlivosť poskytnúť správne. V rámci vyšetrenia mu bol urobený

röntgenový snímok a stanovená diagnóza pomliaždenie pravého zápästia, pričom mu bol odporučený
kľudový režim a kontrola podľa potreby. Až po roku pri väčšej námahe žalobcovi ruka opuchla a mal
bolesti, a preto dňa 04. 03. 2019 navštívil ambulanciu úrazovej chirurgie žalovaného a na vykonanom
röntgene lekár popisoval nezhojenú zlomeninu pravého zápästia a žalobcu odoslal na kliniku úrazovej
chirurgie na Kramáre, kde bol dňa 13. 05. 2019 prijatý na Kliniku úrazovej chirurgie UN Bratislava a dňa
14. 05. 2019 bol operovaný, pričom v stabilizovanom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti

dňa 15. 05. 2019. Šetrením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe podnetu
žalobcu bolo zistené, že žalobcovi v súvislosti s jeho úrazom zo dňa 02. 02. 2018 nebola zdravotná
starostlivosť poskytnutá správne a došlo k pochybeniu zo strany ošetrujúceho personálu, keď ošetrujúci
lekár nesprávne vyhodnotil klinický nález a röntgenové snímky, v dôsledku čoho stanovil nesprávnu
diagnózu a žalobcu nedostatočne ošetril, keď mu nefixoval zranenú končatinu sadrovou dlahou. Z

lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského spolužitia, vypracovaného znalcom MUDr.
C. D. dňa 16. 10. 2020 vyplýva, že začiatok liečenia poškodenia na zdraví žalobcu zo dňa 02. 02. 2018
bol datovaný od 03. 02. 2018 a liečenie bolo ukončené 11. 09. 2020 s tým, že pracovná neschopnosť
trvala od 13. 05. 2019 do 26. 08. 2019, pričom bolestné bolo ohodnotené na 195 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia na 570 bodov. Žalobca výzvou zo dňa 25. 11. 2020 vyzval žalovaného na

zaplatenie bolestného v sume 3 950,70 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 11 548,20
eura,pričomžalovanýreagovallistomzodňa08.12.2020tak,žespochybnilniektorépoložkyaodporučil
žalobcovi dať vypracovať nový lekársky posudok. Na základe stanoviska žalovaného si dal žalobca
vypracovať znalecký posudok č. 2/2021 znalcom MUDr. C. D. a v tomto znaleckom posudku bolo
bolestné hodnotené na 195 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 570 bodov. Listom zo dňa

12. 02. 2021 žalobca opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie bolestného v sume 3 721 eur a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 10 876 eur.

3. V priebehu konania súd prvej inštancie ustanovil do konania znalca MUDr. E. F., ktorý v znaleckom
posudku č. 20/2022 stanovil bolestné v hodnote 270 bodov s tým, že znalec ohodnotil zlomeninu

pravej člnkovej kosti komplikovanú pakĺbom na 150 bodov v dôsledku operačného liečenia uvedenú
položku zvýšil o polovicu t. j. o 75 bodov a okrem toho ohodnocoval štep z panvy lopaty bedrovej
kosti na 45 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil znalec na 120 bodov (obmedzenie
pohyblivosti pravého zápästia stredne ťažkého stupňa). Znalec uviedol, že žalobcovi nebolo po ošetrení
dňa 03. 02. 2018 doporučené kontrolné vyšetrenie, ale len kľudový režim a kontrola podľa potreby.

Na základe chybného vyhodnotenia objektívneho nálezu a nesprávnym vyhodnotením RTG snímky
s doporučením kľudového režimu sa odvíjal ďalší priebeh zlomeniny a liečby člnkovej kosti vpravo.
Podľa znalca by každá klinická suspekcia (podozrenie) na zlomeninu člnkovej kosti i bez pozitívneho
RTG nálezu mala byť ošetrená ako stabilná zlomenina navikulárnej (člnkovej) kosti, t. j. sadrou na
dva týždne. Znalec konštatoval, že výsledok v diagnostike bol spôsobený chybným a nesprávnym

vyhodnotením objektívneho nálezu a nesprávnym vyhodnotením RTG snímky, čo závažným spôsobom
ovplyvnilo ďalší priebeh liečby a aj rozhodovanie žalobcu, ktorému nebolo doporučené dostaviť
sa na kontrolné vyšetrenie, vývoj sekundárnych nepriaznivých zmien v oblasti člnkovej kosti nebol
jednoznačne ovplyvnený len rozhodnutím žalobcu nedostaviť sa na odporúčané kontrolné vyšetrenie.
Na základe námietok žalovaného a intervenienta na strane žalovaného vypracoval znalec MUDr. F.

dodatok č. 80/2022 k znaleckému posudku, v ktorom opätovne konštatoval, že fundamentálny problém
bol v tom, že na základe chybného vyhodnotenia objektívneho nálezu a nesprávnym vyhodnotením RTG
snímky sa odvíjal ďalší priebeh zlomeniny a liečby člnkovej kosti vpravo, pričom v čase diagnostikovania
zlomeniny pravej člnkovej kosti RTG snímka preukazovala pakĺb pravej člnkovej kosti tzn., že u
poškodeného sa jednalo o zlomeninu pravej člnkovej kosti, ku ktorej došlo dňa 02. 02. 2018. V prípade

správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo ku vzniku
pakĺbu pravej člnkovej kosti. Pri hodnotení položky 150c znalec bral do úvahy zlomeninu pravej člnkovej
kosti, ktorá u poškodeného nastala dňa 02. 02. 2018 a k vzniku pakĺbu pravej člnkovej kosti došlo v
dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Uvedenú zlomeninu komplikovanú pakĺbomznalec ohodnotil na 130 bodov a keďže poranenie si vyžiadalo operačné liečenie, tak položku zvýšil o
polovicu, t. j. o 75 bodov a okrem toho štep z panvy lopaty bedrovej kosti ocenil na 45 bodov, čo spolu
predstavovalo bolestné 250 bodov. Položky bolestného označené ako navýšenie o hodnotu 75 bodov a

štep z panvy lopaty bedrovej kosti ako aj hodnotenie sťaženia SSU v podobe obmedzenia pohyblivosti
pravého zápästia stredne ťažkého stupňa boli dôsledkom pochybenia žalovaného pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. K otázke ustálenia zdravotného stavu poškodeného pre objektívne vykonanie
bodového ohodnotenia bolestného a SSU znalec uviedol, že bodové hodnotenie SSU sa vykonáva, ak je
zdravotný stav ustálený, obvykle jeden rok po ukončení liečby, pričom poškodeného znalec vyšetril dňa

02. 06. 2022 a v tom čase bol jeho zdravotný stav ustálený. Z dôvodu námietok intervenienta na strane
žalovaného a stanoviska žalovaného, znalec následne vypracoval dodatok č. 106/2022 k znaleckému
posudku č. 20/2022, v ktorom uviedol, že bodové ohodnotenie zlomeniny pravej člnkovej kosti v čase
02. 02. 2018, ktorú si žalobca spôsobil sám a v prípade jej správneho diagnostikovania pri prvotnom
lekárskom ošetrení a zahájení správnej liečby a v prípade, ak by sa zlomenina zhojila bez komplikácii,
by činilo 80 bodov (položka 150b - zlomenina pravej člnkovej kosti úplná). V prípade, ak by zlomenina

bola síce správne diagnostikovaná a zahájená správna liečba, ale táto by sa zhojila s komplikáciami, t. j.
vznikom pakĺbu bez operácie, by bodové ohodnotenie činilo 130 bodov (položka 150c - zlomenina pravej
člnkovej kosti komplikovaná nekrózou). Bodové ohodnotenie zlomeniny pravej člnkovej kosti, ktorú si
žalobca spôsobil sám a v dôsledku pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti by činilo spolu
250bodov(okrempoložky150cvhodnote130bodovbydošlokzvýšeniutejtopoložkyopolovicut.j.o75

bodov, keďže poranenie si vyžiadalo operačné liečenie a okrem toho štep z panvy lopaty bedrovej kosti
by predstavoval 45 bodov). Znalec konštatoval, že bodové ohodnotenie bolestného za položku 150c
zvýšenéopolovicuzdôvoduoperačnéhozákrokuapriznanéanalógiouodškodneniapodľapoložky111e
za vykonanie kostného štepu, si vyžiadala nutnosť operačného zákroku a realizácie kostného štepu,
ktoré museli byť vykonané až následne na odstránenie následkov vzniknutých žalobcovi v dôsledku

pochybenia žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o otázku ustálenia stavu
poškodeného pre objektívne vykonanie bodového ohodnotenia bolesti a SSU, tak znalec konštatoval,
že posledné lekárske vyšetrenie v súvislosti s predmetným zranením je zo dňa 26. 08. 2019 na
traumatologickej ambulancii UN Bratislava a z lekárskej správy z tohto vyšetrenia vyplýva, že pravá
horná končatina je bez opuchu a bez bolesti a pacientovi bolo odporučené postupne končatinu plne

zaťažovať a pokračovať v rehabilitácii a bola mu doporučená kontrola o jeden až dva mesiace. Podľa
znalca ustálenie zdravotného stavu poškodeného pre objektívne vykonanie bodového ohodnotenia
bolestiaSSUnastalo1rokodukončenialiečby,pričompresnýdeňniejemožnézistiť,apretouviedoliba
približný dátum možného bodového ohodnotenia, a to je september, október 2020, nakoľko poškodený
od 26. 08. 2019, kedy mu bola doporučená kontrola v pondelok o 1-2 mesiace, na lekárskom vyšetrení

nebol.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodná a spornou v konaní zostala otázka výšky uplatnených nárokov. V konaní nebolo sporné,
že žalobca si dňa 02. 02. 2018 spôsobil úraz pravej ruky, v dôsledku čoho navštívil urgentný príjem

žalovaného za účelom lekárskeho ošetrenia. Na základe šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou bolo zistené, že žalobcovi v súvislosti s jeho úrazom nebola zdravotná starostlivosť
poskytnutá správne, došlo k pochybeniu zo strany ošetrujúceho personálu, keďže ošetrujúci lekár
nesprávne vyhodnotil klinický nález a röntgenové snímky, v dôsledku čoho stanovil nesprávnu diagnózu
a žalobcu nedostatočne ošetril, keď mu nefixoval zranenú končatinu sadrovou dlahou. Nesprávne

poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo konštatované aj v znaleckom posudku znalca MUDr. E. F., od
čoho sa potom odvíjal ďalší priebeh zlomeniny a liečby člnkovej kosti vpravo a okrem toho žalobcovi
nebolo doporučené dostaviť sa na kontrolné vyšetrenie a bola mu doporučená len kontrola podľa
potreby. Uvedené nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného ovplyvnilo ďalší
priebeh liečby a po následných ťažkostiach musel žalobca po vyše roku absolvovať operačný zákrok,

a teda v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti mu vznikla škoda na zdraví,
pri ktorej sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Súd prvej
inštancie mal za preukázané protiprávne konanie žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
v dôsledku ktorého žalobcovi vznikla škoda na zdraví, ako aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vzniknutou škodou, keď znalec vo svojom dodatku č. 80/2022

k znaleckému posudku konštatoval, že v prípade správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti by
s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo ku vzniku pakĺbu pravej člnkovej kosti a k následnému
operačnému zákroku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva aj zavinenie žalovaného, keďže v dôsledku
nedbanlivostného konania ošetrujúceho lekára došlo k nesprávnemu stanoveniu diagnózy a následne ajk nesprávnej aplikácii liečby. Na základe uvedeného mal súd za preukázaný základ nároku žalobcu na
náhradu škody spôsobenej mu nedbanlivostným konaním ošetrujúceho lekára žalovaného, v dôsledku
ktorého mu bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť.

5. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú intervenientom na strane žalovaného, s ktorou vyjadril
súhlas aj žalovaný, súd prvej inštancie túto posúdil ako nedôvodnú. Keďže začiatok subjektívnej
premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne
nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda, a kto za ňu zodpovedá a nezávisí teda na tom,

či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia
procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní
preukázať, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby tak môže byť teda rozdielny vo vzťahu k
vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. O škode spočívajúcej v bolestnom
sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného, lebo až vtedy
má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Náhrada za bolesť sa

poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno z
medicínskeho hľadiska považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla
až po uplynutí 1 roka od poškodenia na zdraví. Za ustálený sa považuje taký stav, pri ktorom spravidla
nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu poškodeného v dôsledku škodovej udalosti.
Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti, a teda za deň počiatku plynutia 2-ročnej

subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 OZ je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu
poškodeného a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie bolesti lekárom. Zo znaleckého
posudku znalca MUDr. F. ako aj z jeho dodatkov vyplýva, že posledné lekárske vyšetrenie žalobcu v
súvislosti s jeho zranením bolo realizované dňa 26. 08. 2019, kedy bolo zistené, že jeho pravá horná
končatina je bez opuchu a bez bolesti, pričom mu bolo odporučené končatinu postupne plne zaťažovať

a pokračovať v rehabilitácii a kontrola mu bola odporučená o 1-2 mesiace. V tomto okamihu došlo
k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu tak, aby bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolesti a SSU lekárom, a od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví. K uplynutiu premlčacej doby by došlo dňom 26.
08. 2021 a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 20. 05. 2021, tak uplatnený nárok žalobcu nie je

možné považovať za premlčaný. Žalobca ako začiatok plynutia premlčacej doby uvádzal dátum 03. 01.
2020, kedy bolo Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spracované oznámenie o výsledku
prešetrenia podnetu žalobcu, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca o tom, kto za škodu
zodpovedá dozvedel ešte skôr, nakoľko už pri vyšetrení na ambulancii úrazovej chirurgie žalovaného
dňa 04. 03. 2019 bolo zistené, že dňa 03. 02. 2018 došlo k stanoveniu nesprávnej diagnózy jeho úrazu

a následne k nesprávnej aplikácii liečby, čo sa potvrdilo aj tým, že žalobca musel byť dňa 14. 05. 2019
operovaný. O samotnej škode sa však žalobca dozvedel, až keď došlo k ustáleniu jeho zdravotného
stavu a k možnosti objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a SSU, čo bolo až po dátume 26. 08.
2019, kedy absolvoval posledné lekárske vyšetrenie v súvislosti s jeho zranením a bola mu doporučená
kontrola o 1-2 mesiace a aj z toho dôvodu znalec v dodatku svojho znaleckého posudku uvádzal ako

približný dátum možného bodového ohodnotenia mesiace september - október 2020.

6. Pri rozhodovaní o výške nároku žalobcu vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku
znalca G. F. a z jeho dodatkov, pričom v prípade bolestného bola úplná zlomenina pravej člnkovej
kosti ohodnotená na 80 bodov, avšak vzhľadom na vznik pakĺbu bolo bodové ohodnotenie bolestného

stanovené na 130 bodov. Bol toho názoru, že žalobcovi nie je možné priznať bodové ohodnotenie vo
výške 80 bodov za zlomeninu pravej člnkovej kosti, ktorú si spôsobil sám, ale len rozdiel medzi hodnotou
130 bodov za zlomeninu so vznikom pakĺbu a zlomeninou pravej člnkovej kosti, čo predstavuje hodnotu
50 bodov. Z toho dôvodu navýšenie bodového hodnotenia v dôsledku operačného zákroku je potom
možné vykonať len z hodnoty 50 bodov a uvedené navýšenie bodového ohodnotenia o polovicu z tejto

hodnoty potom predstavuje 25 bodov. Okrem toho z titulu bolestného znalec žalobcovi priznal aj 45
bodov za štep z panvy lopaty bedrovej kosti v súvislosti s vykonaným operačným zákrokom a spolu
potom bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 120 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia
znalec hodnotil na 120 bodov z titulu obmedzenia pohyblivosti pravého zápästia stredne ťažkého stupňa,
pričom žalovaný ani intervenient v zásade nemali námietky proti výške bodového ohodnotenia SSU.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 16/2018 je výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za SSU na rok 2018 za jeden bod 19,08 eura, tak vychádzajúc z bodového ohodnotenia bolestného
vo výške 120 bodov, predstavuje výška nároku žalobcu na zaplatenie bolestného sumu 2 290 eur (120
bodov x 19,08 eura).7. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 2 290 eur spolu
s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05. 2021 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania

ešte pred podaním žaloby na súd (nereagoval na písomné výzvy žalobcu na náhradu škody), a teda
je povinný zaplatiť úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil až odo dňa podania žaloby na súd.
Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil z titulu bolestného sumu 3 721 eur, žalobu vo zvyšku nad priznanú
sumu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia priznal
žalobcovisumu2290eurvychádzajúczbodovéhoohodnoteniavovýške120bodovazhodnotyjedného

bodu v sume 19,08 eura. Okrem toho priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z toho istého dôvodu ako
pri priznaní nároku na zaplatenie bolestného. Žalobca si podanou žalobou uplatnil z titulu náhrady za
SSU zaplatenie sumy 10 876 eur, avšak v priebehu konania zobral žalobu späť nad sumu 2 290 eur s
úrokmi z omeškania s poukazom na výsledok znaleckého dokazovania, pričom žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasil, a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2 290 eur z titulu bolestného a rovnako tak z priznanej sumy 2 290
eur z titulu SSU proti žalovanému. Dôvodil tým, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.

Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V týchto prípadoch je vhodným riešením, že žalobca má právo
na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu. Z uvedeného dôvodu súd priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže základ nároku bol daný, avšak iba
z priznanej sumy 2 290 eur z titulu bolestného ako aj z titulu náhrady za SSU. Intervenient v tomto
konaní vystupoval na strane žalovaného, ktorý v zásade nebol úspešný v konaní, avšak intervenient nie
je stranou sporu, je zúčastneným subjektom sui generis, ktorý v danej veci netvorí so žalovanou stranou
procesné spoločenstvo, a preto ho nemožno ani zaviazať na náhradu trov konania, hoc vystupoval na

neúspešnej strane, a preto žalobcovi priznal náhradu trov konania iba voči žalovanému a nie aj voči
intervenientovi.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žalovaný a intervenient na strane
žalovaného.

10. Žalobca odvolaním napadol II. a V. výrok rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP
a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alebo aby alternatívne odvolací súd rozsudok zmenil tak, že „žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 3 721 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05.

2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2 290 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 05.
2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti zaplatenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 2 290 eur s úrokmi z omeškania zastavuje. Súd žalobcovi
priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom v rozsahu

100 % z priznanej sumy 3 721 eur z titulu bolestného a v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2 290
eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia proti žalovanému. Súd žalobcovi náhradu trov konania
proti intervenientovi nepriznáva.“ Namietal, že súd prvej inštancie nekriticky prijal názor intervenienta,
že za samotnú zlomeninu, ktorú si žalobca spôsobil sám, nie je možné priznať bodové ohodnotenie.
Poukázal na to, že ak by nedošlo k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného,

nebolo by nutné ani nič odškodňovať. Preto takýto názor súdu je podľa žalobcu nesprávny, keďže
sa mal predovšetkým zaoberať príčinnou súvislosťou vzniku bolestného z dôvodu utrpenia celkovej
zlomeniny a nutnosti užívania iba analgetických medikamentov, čo nesprávne vyhodnotil podľa zle
poskytnutej zdravotnej starostlivosti lekár žalovaného. V znaleckom posudku sa s týmito uvedenými
skutočnosťami znalec vysporiadal v znení dodatkov a riadne uviedol, prečo je aj samotná zlomenina

zahrnutá do bolestného a znalec konštatoval, že fundamentálny problém bol v tom, že na základe
chybného vyhodnotenia objektívneho nálezu a nesprávnym vyhodnotením RTG snímky s doporučeným
kľudovým režimom, kontrola podľa potreby, pacient poučený, sa odvíjal ďalší priebeh zlomeniny a liečby
člnkovej kosti vpravo, pričom v čase diagnostikovania zlomeniny pravej člnkovej kosti RTG snímkapreukazovalapakĺbčlnkovejkosti,t.z.žeupoškodenéhosajednaloozlomeninupravejčlnkovejkosti,ku
ktorej došlo dňa 02. 02. 2018. V prípade správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti by s najväčšou
pravdepodobnosťou nedošlo ku vzniku pakĺbu pravej člnkovej kosti. Žalovaný, intervenient a dokonca aj

súd prvej inštancie nesprávne interpretujú znenie dodatku 106/2022. Bodové ohodnotenie vo výške 80
bodov za položku 150b uviedol znalec len ako príklad, keby bola zahájená správna liečba a zlomenina
by sa bola zhojila bez komplikácii. Z čoho úsudok súdu, že ohodnotenie bolestného bral do úvahy rozdiel
iba medzi 130 bodov a 80 bodov, t. j. 50 bodov bol nesprávny. Znalec opakovane odpovedal na otázky,
že nebolo by nutné nič odškodňovať, nebyť pochybenia zo strany ošetrujúceho lekára žalovaného a

zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Preto bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 250 bodov.
Dodal, že pri položke zvýšenie po úprave v dodatku č. 80/2022 a 106/2022 mala byť položka zvýšenie
o 1 150c (zo 130 bodov) - 65 bodov, a teda nárok žalobcu na zaplatenie bolestného predstavuje sumu
4 579,20 eura (240 bodov x 19,08 eura) - zaokrúhlene 4 580 eur. Žalobca si žalobou z titulu bolestného
uplatňoval „len“ sumu vo výške 3 721 eur, avšak zo znaleckého dokazovania nariadeného súdom
vyplynulo iné bodové ohodnotenie bolestného. Z uvedeného je zrejmé, že suma 4 580 eur v zmysle

znaleckého posudku mohla byť priznaná len vo výške uplatnenej žalobcom, a teda v sume 3 721 eur. Bol
toho názoru, že nárok nemohol byť premlčaný a žalobca sa nestotožňuje s dátumom, od ktorého bolo
podľa súdu možné si uplatniť svoj nárok a od kedy plynula subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie
si nároku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol, keď priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznaných súm, keďže tieto záležali od znaleckého

posudku.

11. Žalovaný odvolaním napadol V. výrok rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP
a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznáva a žalovanému priznáva náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi vo výške

100 %. Namietal, že súd prvej inštancie posúdil nedostatočne a v rozpore s CSP trovy konania. V danom
prípade záviselo rozhodnutie od znaleckého posudku v dôsledku obrany žalovaného a intervenienta,
ktorá bola dôvodná. Súčasťou žaloby bol aj list žalovaného zo dňa 08. 12. 2020, v ktorom uviedol totožné
námietky ako v konaní, bol ochotný rokovať o nárokoch, ktoré žalobcovi prislúchajú reálne. Teda už
v rámci predsúdnych rokovaní vyjadril ochotu reálne odškodniť nároky, čím sa mohlo predísť súdnemu

konaniu a výdavkom s tým spojenými. Bolo potrebné, aby súd prvej inštancie zvážil postoj strán sporu
v rámci predsúdnych rokovaní a zohľadnil, že žalobca podal žalobu k nereálnym nárokom. Žalobca
zavinil výdavky v rámci konania a súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP, čo
považoval žalovaný za spravodlivé. Žalobca si v rámci bolestného uplatnil aj odškodnenie za zlomeninu
člnkovejkostipravejruky,ktorúsispôsobilsám.Nemožnopožadovaťodškodneniezazlomeninu,ktorúsi

žalobcaspôsobilsám.Vtomtosmererozhodnutienezáviseloodúvahysúduaniodznaleckéhoposudku,
išloojednoduchúlogikuveci.Aksúdnevzhliadolsprávaniežalobcupredapočaskonaniaakosprávanie,
v dôsledku ktorého procesne zavinil vznik trov, mal vec posúdiť podľa § 255 ods. 1 CSP, v dôsledku čoho
mal žalobcovi priznať trovy vo vzťahu k bolestnému maximálne vo výške 23,08 %. Pokiaľ išlo o trovy
konania vo vzťahu k nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, mal postupovať podľa § 256 ods.

1 CSP a zohľadniť, že žalobca si uplatnil sumu 10 876 eur a v rozsahu 8 586 eur zobral žalobu späť.
Žalovanému tak mala byť priznaná náhrada trov konania minimálne v rozsahu tej časti, pri ktorej došlo
k zastaveniu konania v dôsledku procesného zavinenia žalobcu.

12. Intervenient na strane žalovaného napadol odvolaním I. a VI. výrok z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. f) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 290 eur titulom bolestného s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 20. 05. 2021 do zaplatenia zamieta a intervenientovi priznáva právo na náhradu trov konania v časti
o zaplatenie bolestného v rozsahu 100 % a súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o záver súdu o počiatku plynutia premlčacej
doby nároku na náhradu za bolesť a v nadväznosti na to aj o okamihu uplynutia premlčacej doby
uvedeného nároku. Uviedol, že rozsah náhrady za bolesť žalobcu bol známy vykonaním posledného
liečebného zákroku, za vykonanie ktorého bolo v lekárskom posudku žalobcovi priznané odškodnenie
za bolesť. Predmetným liečebným zákrokom bol operačný zákrok vykonaný dňa 14. 05. 2019, pričom

súvisiaca hospitalizácia žalobcu v zdravotníckom zariadení skončila dňa 15. 05. 2019. Následne už v
prípade žalobcu nebol vykonaný žiadny liečebný úkon, za vykonanie ktorého by žalobcovi prináležalo
bodové ohodnotenie náhrady za bolesť a nedošlo ani k zhoršeniu zdravotného stavu žalobu, a teda
vyčíslenie bodového ohodnotenia náhrady za bolesť žalobcu mohlo byť vykonané už dňa 16. 05. 2019.V nadväznosti na uvedené je jednoznačné, že premlčacia doba nároku žalobcu na náhradu za bolesť
začala plynúť najneskôr dňa 16. 05. 2019 a uplynula dňa 16. 05. 2021, teda pred dňom podania žaloby
žalobcom na súd. Pokiaľ by aj žalobcovi po 16. 05. 2019 vznikol nový čiastkový nárok na náhradu za

bolesť z dôvodu vykonania nového liečebného zákroku, takýto nárok žalobcu na náhradu za bolesť
by bol samostatne vyčíslený ošetrujúcim lekárom. Uvedené však neznamená, že by nárok žalobcu na
náhradu za bolesť nemohol byť vyčíslený a riadne uplatnený voči žalovanému pred dňom vykonania
nového liečebného zákroku. S poukazom na vyššie uvedené je námietka premlčania nároku na náhradu
zabolesťvznesenávkonaníintervenientomdôvodnáasúdmalžalobužalobcuvčastinárokužalobcuna

náhradu za bolesť zamietnuť v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČSSR, sp. zn. 2Cz 19/1974 zo dňa 27. 09. 1974, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn.25Cdo 2414/2008 zo dňa 26. 08. 2010. Aplikačná prax zaujala jednoznačné stanovisko, že v prípade
postupne vznikajúcich nárokov na náhradu škody z jednej škodovej udalosti je potrebné tieto čiastkové
nároky z pohľadu premlčania posudzovať ako samostatné, a teda vo vzťahu ku každému z takýchto
čiastkových nárokov určovať začiatok plynutia premlčacej doby osobitne.

13. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že úraz, v dôsledku
ktorého vznikla žalobcovi zlomenina člnkovej kosti, si žalobca spôsobil sám. Uvedená skutočnosť
nebola v konaní sporná, opakovane ju v konaní uvádzal samotný žalobca. Z uvedeného dôvodu za
škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi výlučne dôsledku predmetného úrazu (zlomenina člnkovej kosti)

zodpovedá žalobca. Na tejto skutočnosti nič nemení skutočnosť, či počas liečby uvedeného úrazu
žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil alebo nepochybil. Prípadné pochybenie
žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri liečbe predmetného úrazu žalobcu by totižto
spôsobilo vznik nových nárokov žalobcu voči žalovanému, pričom by išlo o samostatné a nové nároky
žalobcu, ktoré však nenahrádzajú nároky žalobcu vzniknuté v dôsledku samotného úrazu. Pokiaľ by

žalovaný nepochybil pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi v súvislosti s úrazom žalobcu
- zlomenina člnkovej kosti, žalobcovi by nevznikli žiadne nároky voči žalovanému, avšak žalobcovi
by vznikli nároky súvisiace so samotným úrazom, teda aj nárok na odškodnenie za bolesť za úraz -
zlomenia člnkovej kosti. Žalobcovi vznikla škoda na zdraví v dôsledku úrazu (zlomenina člnkovej kosti)
okamihomúrazu,tedaeštepredzačatímposkytovaniazdravotnejstarostlivostižalovaným.Zuvedeného

je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že za predmetnú škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi nemôže
zodpovedať žalovaný. Žalovaný nepreberá zodpovednosť za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi pred
začatím poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaným. V predmetnom prípade je totižto potrebné
pre vyčíslenie nárokov žalobcu na náhradu za bolesť rozlišovať bolesť, ktorú vytrpel žalobca v dôsledku
samotného úrazu a následne bolesť, ktorú vytrpel žalobca výlučne v dôsledku pochybenia pri poskytnutí

zdravotnejstarostlivosti(tedabolesť,ktorúbyžalobcanemuselvytrpieť,akbymuzdravotnástarostlivosť
bolaposkytnutásprávne).Odvolaniežalobcupovažovalzanedôvodnéavprípadeúspechuvodvolacom
konaní si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že súhlasí s jeho odvolaním. Namietal, že

z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v akom rozsahu rozsudok napáda, možno uvažovať o odvolaní voči
I., II. a V. výroku rozsudku. Pokiaľ išlo o odvolací petit, žalobca navrhuje zmeniť všetky výroky rozsudku,
preto odvolanie označil za zmätočné a navrhol odmietnuť odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) CSP.
Vo vzťahu k spôsobeniu samotnej zlomeniny neexistuje žiadny protiprávny úkon zo strany žalovaného,
resp. samotná zlomenina vznikla bez akéhokoľvek zavinenia a bez akéhokoľvek konania žalovaného.

V podaní zo dňa 06. 07. 2022 žalobca sám uvádza, že samotnú zlomeninu nie je možné odškodňovať
a vlastne žiada odškodnenie až následnej zlomeniny, ktorá mala vzniknúť pri operačnom zákroku, čo
podľa žalobcu mal zohľadniť aj znalec MUDr. F. v znaleckom posudku. Následným dokazovaním toto
znalec vylúčil. V odvolaní žalobca žiada odškodnenie zlomeniny z iných skutkových dôvodov, ako vo
svojichpredchádzajúcichtvrdeniach.Keďžesúdjeviazanýžalobnýmnávrhomžalobca,nemôžeprisúdiť

viac ako je žalobou požadované.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a intervenienta na strane žalovaného
uviedol, že zo strany žalovaného nebol žiaden záujem, resp. neponúkol žiaden návrh mimosúdneho
riešenia. V danom prípade nárok žalobcu závisel od vypracovaného znaleckého posudku, a preto

súd rozhodol o trovách správne podľa ustálenej súdnej praxe. Mal za to, že treba odškodniť aj
samotnú zlomeninu, keďže len postupom lekára žalovaného a jeho nesprávnym poskytnutím zdravotnej
starostlivosti spôsobil následne komplikácie žalobcovi, k čomu by neprišlo, keby správne poskytol
zdravotnú starostlivosť. Súd správne postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. To čo uvádza žalovaný vosvojom odvolaní ohľadne ustanovenia § 256 CSP nie je možné aplikovať, a to z dôvodu, že pokiaľ súd
rozhodol hneď na prvom pojednávaní nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne predmetu žaloby, tak ani
žalobca a ani žalovaný nemohli vedieť k čomu dospeje znalec v závere a aké bude bodové ohodnotenie.

Následne po vykonaní znaleckého posudku nariadeného súdom žalobca nerozporoval výšky bodového
ohodnotenia, čo je možné si všimnúť aj zo správania žalobcu na rozdiel od žalovaného a intervenienta,
ktorí neustále odmietajú prijať závery znaleckého dokazovania, na ich podnet boli dorobené dodatky
(nevedeli správne položiť znalcovi otázky) a keď už v poslednom dodatku znalec odpovedal na ich
položené otázky, s odpoveďami sa nestotožnili, a preto aj intervenient neustále tvrdí, že v časti je nárok

žalobcu premlčaný. Znalec stanovil dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu, a teda od kedy plynie
premlčacia doba. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 37/2000 z 28. 06. 2001 za deň
zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani
deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
Uvedené zodpovedá aj záverom znalca, ktorý v dodatku č. 106/2022 konštatuje, že presný deň ustálenia
stavu poškodeného uviesť nevie, avšak stanovil to na obdobie september, október roku 2020.

16. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta uviedol, že na snahu o predsúdne riešenie sporu
žalobca nereagoval a podal žalobu. Žalobca pri pokuse vec riešiť mimosúdne, stanovil minimálny
nárok na sumu 10 000 eur, čo nemohol akceptovať. Rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku,
ale tento bol vypracovaný len z dôvodu, že žalobca žaloval nereálne nároky na podklade posudku,

ktorý je prinajmenšom na hranici zákonitosti a posudok bol potrebný z dôvodu, že žalovaný bránil
svoje práva, pokiaľ ide o výšku požadovanej sumy. Pokiaľ žalovaný a intervenient žiadali doplnenie
znaleckého posudku, tieto boli dôvodné, keď na podklade námietok znalec okrem iného upravoval
(znižoval) pôvodne stanovenú hodnotu bolestného.

17. Intervenient vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa stotožnil so žalovaným, že
odvolanie podané žalobcom je neurčité a zmätočné a z uvedeného dôvodu odvolanie žalobcu nie je v
súlade s § 363 CSP a súd by mal odvolanie žalobcu odmietnuť v zmysle § 386 písm. d) CSP. Súhlasil
so závermi žalovaného, a to najmä pokiaľ ide o poukázanie na nedôvodnosť požadovaného nároku
žalobcu na poskytnutie náhrady škody na zdraví za samotný úraz, ktorý nevznikol žalobcovi v súvislosti

so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou žalobcovi žalovaným, ale ktorý si žalobca spôsobil sám.

18. Intervenient vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniam žalovaného a intervenienta uviedol,
že v štádiu odvolacieho konania je bezpredmetné či a ako prebiehalo prípadné rokovanie sporových
strán o mimosúdnom vyriešení veci, rovnako je bezpredmetné aké návrhy sporové strany predniesli

v mimosúdnom rokovaní. Opätovne dodal, že úraz, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi zlomenina
člnkovej kosti si žalobca spôsobil sám. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná, opakovane ju
v konaní uvádzal samotný žalobca. Z uvedeného dôvodu za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi
výlučne v dôsledku predmetného úrazu (zlomenina člnkovej kosti) zodpovedá žalobca. V danom prípade
zdravotný stav žalobcu bol ustálený najneskôr pri prepustení z hospitalizácie dňa 15. 05. 2019. Po

uvedenom operačnom zákroku už totižto nedošlo k žiadnym lekárskym zákrokom v súvislosti s liečbou
zranenia žalobcu, a teda žalobca už nevytrpel žiadnu novú bolesť v súvislosti s liečbou. Žalobca už
absolvoval len kontroly priebehu liečby zranenia žalobcu a po vykonanom operačnom zákroku nedošlo
k vzniku žiadnych komplikácií v liečbe zranenia žalobcu. Z uvedeného dôvodu subjektívna premlčacia
doba nároku žalobcu na náhradu za bolesť začala plynúť najneskôr dňa 15. 05. 2019 a uplynula dňa

15. 05. 2021, teda predo dňom podania žaloby žalobcom na súd (20. 05. 2021). V zmysle uvedeného
je teda nárok žalobcu na náhradu za bolesť premlčaný.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že samotnú zlomeninu, napriek skutočnosti, že si ju
spôsobil sám, je nutné odškodniť, a to z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo

strany žalovaného. Žalobca si musel vytrpieť bolesť už v tom čase, keďže žalovaný mu predpísal iba
analgetickémedikamentynatlmeniebolesti,avšakchyboužalovanéhomuselžalobcažiťsozlomeninou,
ktorá sa zle zrástla. V prípade prijatia tvrdenia intervenienta, tak bolesť, ktorú si vytrpel žalobca
spôsobením si zlomeniny asi trvala iba do času, kým mu neboli predpísané lieky na bolesť lekárom
žalovaného a potom napriek zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti to už bolo v poriadku, lebo bol

ošetrený, aj keď nesprávne. Ide o absurdný záver intervenienta.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný nikdy nemal záujem uzavrieť mimosúdnu
dohodu, keďže ani raz nenavrhol reálne odškodné, ktoré by žalobcovi uhradil. Žalovaný žalobcovinikdy nedal protinávrh v podobe konkrétnej sumy, ktorú by mu uhradil za to, čo mu bolo spôsobené
žalovaným. Žalobca pristúpil na vyšetrenie znalcom, ktorý bol stanovený súdom. Žalobcovi nie je jasné,
z akého dôvodu sa žalovaný odvoláva neustále na pôvodný znalecký posudok. Súd rozhodol na prvom

pojednávaní, že bude vypracovaný nový znalecký posudok, keďže znalecký posudok predložený pri
podanej žalobe nebol zo strany súdu akceptovaný ako súkromný znalecký posudok. Nie je pravdivé
tvrdenie, že znalec postupne znižoval alebo upravoval dodatkami nárok žalobcu, resp. ohodnotenie
bolestného. Dodatok č. 106/2022 sa primárne venuje zodpovedaniu otázok žalovaného ohľadom
ohodnotenia bolestného. Ďalej znalec v tomto dodatku č. 106/2022 neurčil síce presný deň ako to

vyžadoval intervenient, kedy by bolo možné si uplatniť nárok na súde, ale stanovil obdobie, teda 1 rok
od ukončenia liečby. Žalovaný zrejme nepostrehol poznatky znalca o tom, ako uvádza znalec bodové
ohodnotenie za položku 150b (80 bodov) a 150c (130 bodov) v dodatku č. 106/2022 k znaleckému
posudku. Medzi týmito dvomi položkami je síce rozdiel 50 bodov, avšak najdôležitejšie je to čo znalec
uvádza pri položke 150b - že by sa zlomenina zhojila bez komplikácii a pri položke 150c - že by sa
zlomeninazhojilaskomplikáciami,t.j.pakĺbom.Ideorozhodujúcifaktorposúdenýznalcom,ževprípade

žalobcu išlo práve o položku 150c - o komplikáciu zhojenia zlomeniny a vzniku pakĺbu, a preto je táto
položka hodnotená znalcom bodovým ohodnotením 130 bodov. Túto skutočnosť mal zohľadniť aj súd
prvejinštancie.Vbodovomhodnotenízabolesťnejdeorozdielmedzipoložkami150ba150c,aleideoto
ako bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného. Nesprávnym poskytnutím
zdravotnej starostlivosti došlo ku komplikácii zlomeniny žalobcu so vznikom pakĺbu. Položka 150c mala

byt' rozhodujúca pre súd prvej inštancie a nie položka 150b a už vôbec nie rozdiel medzi nimi.

21. Intervenient vo vyjadrení zotrval na názore, že v aktuálnom štádiu konania je bezpredmetné
či a ako prebiehalo prípadné rokovanie sporových strán o mimosúdnom vyriešení veci, rovnako je
bezpredmetné aké návrhy sporové strany predniesli v mimosúdnom rokovaní. Dôsledkom žalobcom

tvrdeného pochybenia pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi nebol vznik samotnej zlomeniny
člnkovej kosti žalobcu, dôsledkom uvedeného boli len komplikácie pri liečbe zlomeniny člnkovej kosti
žalobcu. Žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu na zdraví vzniknutú v dôsledku komplikácii v procese
liečby zlomeniny člnkovej kosti žalobcu. V nadväznosti na uvedené žalobcovi vznikol nárok na náhradu
škody voči žalovanému v súvislosti so zlomeninou člnkovej kosti žalobcu len v rozsahu zodpovedajúcom

rozdielu položky 150b a položky č.150c.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup
súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom, žalovaným a intervenientom
na strane žalovaného (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom I., II., V. a VI. výroku treba ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2
CSP. Rozsudok vo výroku II. a IV. nenapadla odvolaním žiadna zo sporových strán, preto v tejto časti
nadobudol právoplatnosť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správny
a podrobne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387
ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej

inštancie dôsledne zaoberal všetkými argumentami, ktoré strany sporu v priebehu konania uvádzali vo
vzťahu k nároku žalobcu na bolestné. Závery, ktoré súd prvej inštancie prijal majú oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé akými myšlienkovými pochodmi sa
súd riadil. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia v napadnutých častiach a skonštatoval aj správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

26. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bola náhrada škody vo výške 3 721 eura titulom
bolestného spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20. 05. 2021 do zaplatenia a vo výške
10 876 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročneod 20. 05. 2021 do zaplatenia, vo vzťahu ku ktorému nároku zobral žalobca žalobu v časti nad sumu
2 290 eur spolu s príslušenstvom späť a konanie bolo zastavené výrokom IV. rozsudku a súčasne
sa domáhal aj náhrady trov konania. Náhradu škody na zdraví voči žalovanému požadoval z dôvodu,

že zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda na zdraví nesprávnym poskytnutím zdravotníckej
starostlivosti. V konaní nebolo sporným, že žalobca si dňa 02. 02. 2018 spôsobil úraz pravej ruky
po náraze do boxovacieho vreca, v dôsledku čoho navštívil urgentný príjem žalovaného dňa 03. 02.
2018, kde mu bol urobený röntgenový snímok a stanovená diagnóza pomliaždenie pravého zápästia
a odporučený kľudový režim a kontrola podľa potreby. Ďalej nebolo sporným, že žalobca dňa 04. 03.

2019 navštívil ambulanciu úrazovej chirurgie žalovaného a na vykonanom röntgene lekár popisoval
nezhojenú zlomeninu pravého zápästia a uvedené sa rozhodol konzultovať s vyšším pracoviskom, a
pretožalobcuodoslalnaklinikuúrazovejchirurgienaKramáre,kdehoobjednalinaoperáciu.Dňa13.05.
2019 bol žalobca prijatý na Kliniku úrazovej chirurgie UN Bratislava a dňa 14. 05. 2019 bol operovaný,
pričom v stabilizovanom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti dňa 15. 05. 2019. Šetrením
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe podnetu žalobcu bolo zistené, že žalobcovi

v súvislosti s jeho úrazom zo dňa 02. 02. 2018 nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a došlo
k pochybeniu zo strany ošetrujúceho personálu, keď ošetrujúci lekár nesprávne vyhodnotil klinický nález
a röntgenové snímky, v dôsledku čoho stanovil nesprávnu diagnózu a žalobcu nedostatočne ošetril,
keď mu nefixoval zranenú končatinu sadrovou dlahou aj na palec. Z lekárskeho posudku o bolestnom
a o sťažení spoločenského spolužitia, vypracovaného znalcom MUDr. C. D. dňa 16. 10. 2020, ktorý

priložil žalobca k žalobe vyplýva, že začiatok liečenia poškodenia na zdraví žalobcu zo dňa 02. 02. 2018
bol datovaný od 03. 02. 2018 a liečenie bolo ukončené 11. 09. 2020 s tým, že pracovná neschopnosť
trvala od 13. 05. 2019 do 26. 08. 2019, pričom bolestné bolo ohodnotené na 195 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia na 570 bodov. S ohľadom na námietky žalovaného spochybňujúce správnosť
tohto lekárskeho posudku bol do konania pribratý znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie traumatológia

MUDr. E. F., z ktorého znaleckého posudku č. 20/2022 v znení dodatkov č. 80/2022 a 106/2022 súd
prvej inštancie vychádzal. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovi
nebolo možné priznať bodové ohodnotenie vo výške 80 bodov za zlomeninu pravej člnkovej kosti, ktorú
si žalobca spôsobil sám, ale len rozdiel medzi hodnotou 130 bodov za zlomeninu so vznikom pakĺbu
a zlomeninou pravej člnkovej kosti, čo predstavuje hodnotu 50 bodov. Súd prvej inštancie správne

vykonal aj navýšenie bodového hodnotenia v dôsledku operačného zákroku z hodnoty 50 bodov, t. j.
navýšenie bodového ohodnotenia o polovicu z tejto hodnoty, čo predstavuje 25 bodov. Okrem toho
ztitulubolestnéhopriznalsúdprvejinštancieaj45bodovzaštepzpanvylopatybedrovejkostivsúvislosti
s vykonaným operačným zákrokom. Nárok žalobcu titulom bolestného súd prvej inštancie správne ustálil
v rozsahu bodového ohodnotenia 120 bodov. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že

za samotnú zlomeninu, mal súd prvej inštancie priznať bodové ohodnotenie. Podľa tvrdenia žalobcu,
ak by nedošlo k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, nebolo by nutné
ani nič odškodňovať a dodal, že súd sa mal predovšetkým zaoberať príčinnou súvislosťou vzniku
bolestného z dôvodu utrpenia celkovej zlomeniny a nutnosti užívania iba analgetických medikamentov.
Vdanomprípadesiúraz,vdôsledkuktoréhovzniklažalobcovizlomeninačlnkovejkosti,žalobcaspôsobil

sám, a preto za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi výlučne dôsledku predmetného úrazu (zlomenina
člnkovej kosti) zodpovedá žalobca. K úrazu žalobcu došlo pred poskytovaním zdravotnej starostlivosti
žalovaným. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že za predmetnú škodu na zdraví
nezodpovedá žalovaný. V danom prípade treba rozlišovať bolesť, ktorú si vytrpel žalobca v dôsledku
samotného úrazu a bolesť, ktorú si vytrpel žalobca výlučne v dôsledku pochybenia pri poskytnutí

zdravotnejstarostlivosti(tedabolesť,ktorúbyžalobcanemuselvytrpieť,akbymuzdravotnástarostlivosť
bola poskytnutá správne). V podaní zo dňa 06. 07. 2022 (č. l. 195 spisu) žalobca pritom tvrdil, že
samotnú zlomeninu nie je možné odškodňovať, čo mal znalec MUDr. F. zohľadniť v znaleckom posudku
č. 20/2022, v ktorom sa venuje už iba následnej zlomenine, ktorá vznikla po operačnom zákroku. Znalec
v dodatku č. 80/2022 na otázku, či pri hodnotení položky 150c bral do úvahy zlomeninu pravej člnkovej

kosti, ktorá u poškodeného nastala dňa 02. 02. 2018 alebo ide o ďalší následok na zdravotnom stave
v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, konštatoval, že „fundamentálny problém
bol v tom, že na základe chybného vyhodnotenia objektívneho nálezu a nesprávnym vyhodnotením
RTG snímky s doporučeným kľudovým režimom, kontrola podľa potreby pacient poučený, sa odvíjal
ďalší priebeh zlomeniny a liečby člnkovej kosti vpravo, pričom v čase diagnostikovania zlomeniny pravej

člnkovej kosti RTG snímka preukazovala pakĺb člnkovej kosti, t. z. že u poškodeného sa jednalo o
zlomeninu pravej člnkovej kosti, ku ktorej došlo dňa 02. 02. 2018, v prípade správneho poskytnutia
zdravotnej starostlivosti by s najväčšou pravdepodobnosťou k vzniku pakĺbu pravej člnkovej kosti
nedošlo.“ Na základe uvedeného žalobcovi patrí nárok na bolestné len v rozsahu vzniku pakĺbu člnkovejkosti a nie v celom rozsahu zlomeniny člnkovej kosti, a preto správne súd prvej inštancie priznal nárok vo
vzťahu k utrpenej zlomenine člnkovej kosti ako rozdiel medzi položkou 150b (úplná zlomenina člnkovej
kosti 80 bodov) a položkou 150c (zlomenina člnkovej kosti komplikovaní nekrózou 130 bodov), teda vo

výške 50 bodov.

27. Intervenient na strane žalovaného v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie, najmä pokiaľ ide o záver súdu o počiatku plynutia premlčacej doby nároku na náhradu za
bolesť a v nadväznosti aj o okamihu uplynutia premlčacej doby uvedeného nároku. Podľa názoru

intervenienta na strane žalovaného rozsah náhrady za bolesť žalobcu bol známy vykonaním posledného
liečebného zákroku, za vykonanie ktorého bolo v lekárskom posudku žalobcovi priznané odškodnenie
za bolesť. Predmetným liečebným zákrokom bol operačný zákrok vykonaný dňa 14. 05. 2019, pričom
súvisiaca hospitalizácia žalobca v zdravotníckom zariadení skončila dňa 15. 05. 2019. Následne už v
prípade žalobcu nebol vykonaný žiadny liečebný úkon, za vykonanie ktorého by žalobcovi prináležalo
bodové ohodnotenie náhrady za bolesť a nedošlo ani k zhoršeniu zdravotného stavu žalobu, a teda

vyčíslenie bodového ohodnotenia náhrady za bolesť žalobcu mohlo byť vykonané už dňa 16. 05.
2019. Podľa názoru intervenienta premlčacia doba nároku žalobcu na náhradu za bolesť začala plynúť
najneskôr dňa 16. 05. 2019 a uplynula dňa 16. 05. 2021, teda predo dňom podania žaloby žalobcom
na súd.

28. Odvolací súd poznamenáva, že náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v zák. č. 437/2004 Z. z., ktorý treba na
daný prípad aplikovať. Zákon totiž upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie
za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za

bolesť nie je podmienené priznaním nároku na SSU a naopak. Lekársky posudok sa vydáva len čo
zdravotný stav poškodeného možno z medicínskeho hľadiska považovať za ustálený a ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Za ustálený
sa považuje taký stav, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu
poškodeného v dôsledku škodnej udalosti. Z toho vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav

poškodeného, možno hodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy
vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok lekára
je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú bolesť a zistenú bolesť. Otázka ustálenia zdravotného stavu
žalobcu je skutočnosťou, na ktorú treba odborné znalosti. Podľa záverov znaleckého G. F. v znení
dodatku č. 106/2022 vyplýva, že posledné lekárske vyšetrenie v súvislosti s predmetným zranením je

zo dňa 26. 08. 2019 na traumatologickej ambulancii UN Bratislava, pričom z lekárskej správy z tohto
vyšetrenia vyplýva, že pravá horná končatina je bez opuchu a bez bolesti a pacientovi bolo odporučené
postupne končatinu plne zaťažovať a pokračovať v rehabilitácii a bola mu doporučená kontrola o jeden
až dva mesiace. Podľa znalca ustálenie zdravotného stavu poškodeného pre objektívne vykonanie
bodového ohodnotenia bolesti a SSU nastalo 1 rok od ukončenia liečby, pričom presný deň nie je

možné zistiť, a preto uvádza iba približný dátum možného bodového ohodnotenia, a to je september,
október 2020, pretože poškodený od 26. 08. 2019, kedy mu bola doporučená kontrola v pondelok o
1-2 mesiace, na lekárskom vyšetrení nebol. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Kónyu, ako aj z
jeho dodatkov vyplýva, že žalobca po prepustení z hospitalizácie dňa 15. 05. 2019 absolvoval kontroly
priebehuliečbyzraneniažalobcu,vsúvislostisktorýmibolirealizovanéúkonyspojenésvýberomstehov,

potreby nosenia sadrovej dlahy a následnej ortézy a posledné lekárske vyšetrenie žalobcu v súvislosti
s jeho zranením bolo realizované dňa 26. 08. 2019, kedy bolo zistené, že jeho pravá horná končatina je
bez opuchu a bez bolesti, pričom mu bolo odporučené končatinu postupne plne zaťažovať a pokračovať
v rehabilitácii a kontrola mu bola odporučená o 1-2 mesiace. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd
záversúduprvejinštancie,ževtomtookamihudošlokustáleniuzdravotnéhostavužalobcutak,abybolo

možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť 2-
ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného,
považoval za vecne správny. K uplynutiu premlčacej doby by došlo dňom 26. 08. 2021 a keďže žaloba
bola podaná na súde dňa 20. 05. 2021, tak uplatnený nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný
anámietkupremlčaniavznesenúintervenientomnastranežalovanéhonemožnopovažovaťzadôvodnú.

29. Odvolací súd považoval za vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti V. a VI. výroku,
ktorými súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2
290 eur z titulu bolestného a v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2 290 eur z titulu sťaženia spoločenskéhouplatnenia proti žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania proti intervenientovi
nepriznal. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie mal za to, že zásadu úspechu vo veci treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V týchto prípadoch je vhodným
riešením, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy

(nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto
prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho
základu. So záverom, že žalobca sa považuje za procesne úspešného aj pri priznaní čiastočného
plnenia, v prípade, ak rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu, či znaleckého posudku, ktoré nie sú v
celom rozsahu predvídateľné procesným návrhom žalobcu, sa zhoduje aj komentár autorov k Civilnému
sporovému poriadku (nakladateľstvo C.H.Beck Civilný sporový poriadok, rok vydania 2016, strana 927,

Štefček, Ficová, Baricová, Mesiarkinova, Bajanková a Tomašovič). Argumentáciu žalovaného, že bolo
potrebné zvážiť postoj strán sporu v rámci predsúdnych rokovaní a zohľadniť, že žalobca podal žalobu
k nereálnym nárokom, odvolací súd nepovažoval za relevantnú. Pokiaľ žalovaný mal za to, že žalobcovi
prislúcha nárok v určitej výške, nič nebránilo žalovanému uhradiť žalobcovi nárok titulom bolestného
a sťaženie spoločenského uplatnenia v ním akceptovanom rozsahu ešte pred podaním žaloby, čo

by malo v danom prípade vplyv na samotný rozsah nároku žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil ani
s názorom žalovaného, že žalobca zavinil výdavky v rámci konania a bolo potrebné rozhodnúť o trovách
konania podľa § 256 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie v tejto veci záviselo od znaleckého
posudku, a preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2 290
eur z titulu bolestného a v rozsahu 100 % z priznanej sumy 2 290 eur z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia proti žalovanému.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP. Žiaden z odvolateľov v odvolacom konaní nebol úspešný, preto odvolací súd rozhodol, že náhradu
trov odvolacieho konania žalobcovi, žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nepriznáva.

31. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.