Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203540
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3119203540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkýň:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX,
3/ mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, 4/ mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
všetky bytom E. XXX/XX, F. G., žalobkyne 2/, 3/, 4/ ako maloleté osoby zastúpené žalobkyňou 1/ ako
zákonnou zástupkyňou, všetky žalobkyne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík
s.r.o. so sídlom Sládkovičova 13,
Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 174 856, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.
28C/22/2019-229 zo dňa 3. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a vo výroku II. v časti náhrady
trov konania vo vzťahu k žalobkyni 1/ m e n í tak, že:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.489 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa 1/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobkyne 1/ v časti
o zaplatenie sumy 1.489 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.489 eur od 18.03.2019
do zaplatenia zamietol. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa 1/ má voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,52 %
a žalobkyne 2/, 3/, 4/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania každá v rozsahu 100 %.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 449 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 101 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 255,
§ 262 ods. 2 CSP.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyne 1/ - 4/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.489 eur z titulu náhrady škody spolus úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, ďalej sumu
30.000 eur a žalobkyniam 2/ - 4/ každej po 20.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobkyne
1/ - 4/ odôvodnili svoju žalobu tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrel vo veku 37 rokov manžel žalobkyne 1/

a otec žalobkýň 2/, 3/, 4/ p. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX. K usmrteniu A. B. došlo pri dopravnej nehode, ktorú ako vodič spôsobil vodič H. G.,
nar. XX.XX.XXXX na nákladnom motorovom vozidle zn. MAN TGA, EČV: I. s prívesom HONKHAUS AK
18, EČV: I., pri ktorej došlo k smrti A. B. ako vodiča motorového vozidla Ford Galaxy, EČV: J.. Vodič
H. G. bol ako vinník dopravnej nehody uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.

rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 2T/67/2017-282 z 16.08.2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23To/126/2018-300 z 29.01.2019 právoplatným
a vykonateľným 29.01.2019. Žalobkyne 1/ až 4/ majú z trestného konania pozitívnu vedomosť o tom, že
vlastníkom a prevádzateľom motorových vozidiel, ktorými bola spôsobená dopravná nehoda (nákladné
vozidlo MAN TGA, EČV: I. s prívesom HONKHAUS AK 18, EČV: I.) je G. H., IČO: XX XXX XXX, XXX XX
G. - zamestnávateľ vodiča H. G., ktorý nehodu spôsobil, pričom motorové vozidlá boli povinne zmluvne

poistené u žalovaného na základe zmlúv č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX/XX, XXXXXXXXXX/X.
Žalovaný je poisťovateľom G. H., IČO: XX XXX XXX, XXX XX G., u ktorého bolo nákladné vozidlo MAN
TGA, EČV: I.
s prívesom HONKHAUS AK 18, EČV: I. v čase tragickej dopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Uvedené poistenie

bolo dojednané v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Zákon č. 381/2001 Z.z. v ustanovení § 15 od 01.01.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného
na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (action direct) tak, ako ho poznajú všetky
obdobné právne úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo
voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo
poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu
zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť je preukázanie
zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Právny vzťah medzi žalobkyňami 1/

až 4/ a žalovaným je založený osobitným zákonom č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§
15), v ktorom si žalobkyne 1/ až 4/ ako poškodení uplatňujú voči žalovanému ako poisťovateľovi nárok
na náhradu škody (poistného plnenia) v rozsahu podľa citovaného zákona, poistných podmienok a podľa
už ustálenej judikatúry v tomto smere (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch). Ďalej žalobkyne 1/ až

4/ poukázali na ustanovenia § 449 ods. 2 a 3 Obč. zák., § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.
a § 101 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na základe uvedených si žalobkyňa 1/ uplatnila náklady, ktoré
vynaložila v súvislosti so smrťou a pohrebom zomrelého manžela vo výške 2.763,19 eur pozostávajúce:
1. pohrebné náklady vo výške 361,44 eur, 2. kvetinová výzdoba na pohrebe 214,80 eur, 3. pomník 1.862

eur, 4. náklady na kar 324,95 eur. Ďalej žalobkyne
1/ - 4/ uviedli, že pasívna legitimácia žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená nehoda vo vlastníctve a držbe G. H., IČO: XX XXX XXX, XXX XX G. vo vzťahu k nároku na
náhradu škody (náklady pri usmrtení) vychádza z už vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Aktívna legitimácia „len“ žalobkyne 1/ vychádza z toho, že

výlučne ona uhradila náklady spojené s pohrebom, karom a zriadením pomníka („ten, kto ich vynaložil“).
Žalovaný ako poisťovateľ po dopravnej nehode zaplatil žalobkyni 1/ sumu 2.191,52 eur ako poistné za
škodu spôsobenú na motorovom vozidle FORD Galaxy, EČV: J. (motorové vozidlo ktoré viedol zomrelý
manželžalobkyne1/),ktorábolalikvidovanáakototálnaškoda(listžalovanéhoz27.06.2017).Žalobkyne
1/ až 4/ si uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 2.763,19 eur (náklady spojené s pohrebom)

a nemajetkovej ujmy vo výške celkom 90.000 eur (30.000 eur na žalobkyňu 1/ a po 20.000 eur na
žalobkyne 2/ až 4/) u žalovaného listom zo dňa 12.03.2019. Žalovaný na uplatnené nároky reagoval tak,
že pohrebné náklady uznal, avšak uplatnil si z titulu spoluviny poškodeného (zrejme zomrelého A. B.)
ich zníženie o 50 % s poukazom na rozsudok OS Trenčín, sp. zn. 2T/67/2017 právoplatný 29.01.2019
a započítal štátnu dávku ÚPSVaR vo výške 79,67 eur, na základe čoho vyplatil žalobkyni 1/ sumu

1.194,52 eur. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaný v listoch z 25.03.2019 vo vzťahu k žalobcom
1/ až 4/ zhodne uviedol, že rozsah povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla bol stanovený výlučne za škodu nie však za ujmu na osobnostných právach. Spolu
si tak žalobkyňa 1/ voči žalovanému uplatňuje titulom náhrady škody (pohrebné náklady) sumu vo výške1.489 eur (celkové pohrebné náklady 2.763,19 eur - z toho pohreb 361,44 eur, kvetinová výzdoba
na pohrebe 214,80 eur, pomník 1.862 eur, náklady na kar 324,95 eur, odpočítané plnenie zaplatené
žalovaným 1.194,52 eur

a štátna dávka ÚPSVaR 79,67 eur). Keďže žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, ktorý
odmietolplniťnazákladesvojhopodaniaz18.03.2019,žalobkyňa1/sadomáhaajzaplateniazákonných
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1.489 eur od 18.03.2019, kedy žalovaný svojim podaním
oznámil žalobkyni 1/, že uplatnenú škodu
v predmetnej časti nezaplatí.

3. Okresný súd Trenčín v spore rozhodol rozsudkom č.k. 28C/22/2019-114 zo dňa 23.10.2020, ktorým
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.489 eur, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom I. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur, žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

20.000 eur, žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, žalobkyni 4/ náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe podaného
odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co/6/2021-152 zo dňa 04.08.2021 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdil a vo výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie

s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania žalovaným
vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody vo výške 1.489 eur a opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení
rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
Žalovaný v odvolaní k vznesenej námietke premlčania proti nároku na náhradu škody uviedol, že pre

plynutie premlčacej doby čo do jej začatia a dĺžky má zato, že pre predmetnú právnu vec pri akceptovaní
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní je rozhodujúci Zákon o povinnom zmluvnom poistení,
konkrétne aplikácia ustanovenia § 15 ods. 2 v spojení s ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zákon o povinnom zmluvnom poistení jednoznačne v ustanovení § 15 ods. 2 ustanovuje,
že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie

nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. K úmrtiu manžela a otca žalobcov došlo dňa XX.XX.XXXX,
kedy tento moment je potrebné považovať za vedomosť o výške škody a o tom, kto ju spôsobil. K
riadnemu uplatneniu nároku voči žalovanému došlo podaním žaloby dňa 30.04.2019, teda po uplynutí
dvojročnej subjektívnej doby, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Zároveň vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania (tak v časti nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako aj v časti nároku

na náhradu škody) nie je možné prijať záver o spočívaní premlčacej doby v rámci trestného konania
voči žalovanému. Tento záver konajúceho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Spočívanie premlčania práva uplatnené na súde v rámci trestného konania možno konštatovať iba vo
vzťahu
k pôvodcovi zásahu, vodičovi H. G.. Žalovaný a vodič H. G. sú rôzne zodpovednostné subjekty,

ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu, resp. nemajetkovú ujmu na základe rôznych právnych
základoch, a preto lehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto subjektov začína plynúť a plynie
osobitne. Žalovaný nebol účastníkom trestného konania a voči nemu nebol žiaden nárok uplatnený
v tomto konaní. V zmysle platnej právnej úpravy nemožno dôjsť k záveru, že uplatnením nároku na
náhradu škody voči ktorémukoľvek zodpovednému subjektu, plynie jednotná premlčacia lehota voči

všetkým subjektom a riadi sa rovnakými pravidlami, takýto záver je v právnom štáte neudržateľný.
V zmysle uvedených skutočností má za to, že zo strany konajúceho súdu došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a interpretácii právnych noriem na predmetný skutkový stav.

4. V konaní súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca žalobkýň 1/ - 4/ a právny

zástupca žalovaného, kde predniesli svoje vyjadrenia. Strany nepredniesli žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania.Žalobkyňa1/prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávaníuviedla,žemáza
to, že vznesená námietka premlčania je nedôvodná. V kontexte rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
poukázala na dve roviny, keď počas trestného konania nespočíva premlčacia doba, avšak žalobkyne
sa o zodpovednom subjekte, kto za škodu zodpovedá dozvedeli až z rozhodnutí v trestnom konaní,

a to rozhodnutím KS TN zo dňa 29.01.2019, nakoľko vodič H. G. sa počas trestného konania bránil
obvineniu, následne podal aj odvolanie proti rozsudku súdu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní uviedol, že námietka premlčania ním vznesená je dôvodná, nakoľko žalobkyne
mali možnosť dozvedieť sa o zodpovednom subjekte už v čase dopravnej nehody, t.j. 01.08.2016, keďnešlo o hromadnú nehodu a v tom čase mali vedomosť, kto bol účastníkom tejto dopravnej nehody. Z
uvedeného dôvodu má za to, že nárok na náhradu škody uplatnený žalobkyňami je premlčaný.

5. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019
právoplatným a vykonateľným 29.01.2019 bol obžalovaný H. G., nar. XX.XX.XXXX, odsúdený za prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 05.05
hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. MAN TGA, EČV: I. s prívesom HONKHAUS AK 18, EČV: I.

po ceste I/57, v smere jazdy od obce C. do obce F. G., v pravotočivej zákrute v dôsledku brzdenia došlo
k zablokovaniu kolies prívesu, strate smerovej stability súpravy, pričom príves prešiel do protismeru, kde
následne došlo ku zrážke ľavej prednej časti prívesu HONKHAUS AK 18, ťahaného za vozidlom MAN
TGA, s ľavou prednou časťou vozidla Ford Galaxy, EČV: J., ktoré v tom čase viedol A. B., naposledy
bytom C. K.,
L. M. H. XX/XX, ktorý pri dopravnej nehode utrpel smrteľné zranenie - šok

z vykrvácania zo žíl a tepien krku vpravo a žíl a tepien pravého ramena, čo bolo bezprostrednou príčinou
smrti poškodeného A. B. k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj k trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na dobu 1 rok. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že o vine a treste
obžalovaného rozhodol aj s poukazom na skutočnosť, že

súdny znalec potvrdil spoluzavinenie dopravnej nehody aj vodičom Fordu Galaxy
pánom A. B.. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019 (str. 3 uznesenia), že odvolací súd vyjadril názor, že ak by
vzniknutá situácia bola skutočne nebezpečná (čo však nevyplýva z okolnosti, že vozidlo poškodeného
a obžalovaného sa bezpečne minuli), musel by obžalovaný riešiť situáciu havarijným brzdením, čo však

neurobil. Je teda logické, že svoje vozidlo pribrzďoval jedine z dôvodu bezpečného prejazdu prívesu cez
zákrutu. Obžalovaný H. G. bez ohľadu na to, či poškodený bol pre nehodou v protismere, bol povinný
bezpečne prejsť zákrutou.
Z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 03.08.2016 bolo preukázané, že žalobkyni 1/ boli vyfakturované pohrebné
služby spojené s úmrtím A. B. vo výške 361,44 eur. Faktúra bola splatná dňa 10.08.2016. Vykonané

úkony a druh nakúpeného tovaru preukazuje predložená objednávka u spoločnosti G., pohrebná služba.
Z pokladničného dokladu zo dňa 03.08.2016 vyplýva, že suma 361,44 eur bola žalobkyňou 1/uhradená
dňa 03.08.2016. Pokladničným dokladom na sumu 214,80 eur zo dňa 08.09.2016 bolo preukázané, že
žalobkyňa 1/ uhradila dňa 08.09.2016 sumu 214,80 eur za tovar - vence a kytice. Z faktúry č. XXX/
XXXX zo dňa 19.04.2017 bolo preukázané, že žalobkyni 1/ bola vyfakturovaná cena za pomník v sume

1.862 eur. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.04.2017 vydaného N. F. - Kamenárstvo
vyplýva, že suma 1.862 eur bola žalobkyňou 1/ uhradená dňa 19.04.2017. Zo súpisu výdavkov na kar
zo dňa 06.08.2016 bolo preukázané, že náklady na kar predstavovali sumu 324,95 eur. Z príjmového
pokladničného dokladu na sumu 324,95 eur zo dňa 08.08.2016 vyplýva, že suma 324,95 eur bola
žalobkyňou 1/ uhradená dňa 08.08.2016. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.06.2017 (č.l. 30

spisu) bolo preukázané, že žalovaný zlikvidoval totálnu škodu poškodeného vozidla Ford Galaxy, EČV:
J. v sume 2.191,532 eur. Z oznámenia vyplýva, že poistná udalosť bola nahlásená dňa 12.06.2017.
Z listu - uplatnenie nároku na náhradu škody adresovaného žalovanému zo dňa 12.03.2019 (č.l. 31
spisu) vyplynulo, že si žalobkyne 1/ - 4/ uplatnili u žalovaného nárok na náhradu škody vo výške
92.763,19 eur, ktorá pozostávala z nemajetkovej ujmy vo výške 90.000 eur

a náhrady škody - pohrebné náklady, kvetinová výzdoba, pomník, náklady na kar spolu vo výške
2.763,19 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.03.2019 (č.l. 32 spisu) bolo preukázané, že
žalovaný uplatnil pri likvidácii nahlásenej škodovej udalosti spoluvinu poškodeného vo výške 50 % a
vyplatil žalobkyniam 1/ - 4/ sumu 1.194,52 eur. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 2T/67/2017 bolo zistené, že žalobkyňa 1/ si uplatnila náhradu škody voči vodičovi v trestnom

konaní pri výsluchu dňa 25.01.2017. Obžaloba na obvineného H. G. bola podaná dňa 24.05.2017.
Dňa 29.05.2017 bol vydaný trestný rozkaz, č.k. 2T/67/2017-249, ktorý bol žalobkyni 1/ doručený dňa
05.06.2017. Proti predmetnému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, po pojednávaní súd o vine
a treste obžalovaného rozhodol rozsudkom č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018. Proti
rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.

23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019 tak, že odvolanie obžalovaného a prokurátorky zamietol.
Rozhodnutie o vine a treste obžalovaného H. G. nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 29.01.2019.6.Žalobkyňa1/sapodanoužaloboudomáhanáhradyškodyspočívajúcejvovynaloženýchnákladochna
pohreb nebohého A. B.. Súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom uznesením
vo veci skúmal začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri uplatnení náhrady škody žalobkyňou

voči žalovanému. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že si nárok uplatnila riadne a včas,
a to až po právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku voči vodičovi H. G., a to 29.01.2019
(právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019). Žalobkyňa 1/
si žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 1.489 eur. Náhrada škody

predstavuje žalobkyňou 1/ uhradené náklady spojené
s pohrebom A. B., ktoré pozostávajú z pohrebných nákladov v sume 361,44 eur uhradených žalobkyňou
1/ dňa 03.08.2016, nákladov na kvetinovú výzdobu a vence v sume 214,80 eur uhradených žalobkyňou
1/ dňa 08.09.2016, nákladov na pomník v sume 1.862 eur uhradených žalobkyňou 1/ dňa 19.04.2017,
nákladov na kar v sume 324,95 eur uhradených žalobkyňou 1/ dňa 08.08.2016, v celkovej sume
2.763,19 eur po odpočítaní poistného plnenia žalovaným v sume 1.194,52 eur a štátnej dávky v sume

79,67 eur. Túto škodu si žalobkyňa 1/ uplatnila u žalovaného listom - uplatnenie nároku na náhradu
škody dňa 12.03.2019 (č.l. 31 spisu). Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 Obč. zák.), nie je tým vylúčená zároveň
zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti
poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 Obč. zák.), ak nešlo o prípad, keď tieto osoby

samy za škodu nezodpovedajú (pozri R 29/1979). Ustanovenie § 427 a nasl. Obč. zák. o osobitnej
zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa
§ 420 Obč. zák. špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa
tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. na
základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Obč. zák. na základe

zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení. Taktiež si môže poškodený uplatniť nárok na
náhradu škody u poisťovateľa podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. je premlčanie práva na náhradu
škody viazané na splnenie kumulatívnych podmienok, a to podmienku vedomosti poškodeného o
škode a podmienku vedomosti poškodeného o zodpovedajúcom subjekte, ktorá je daná okamihom

preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť
dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá;
v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota
poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). Prvá podmienka bola
splnená dátumom úhrady jednotlivých uplatnených nákladov spojených s pohrebom a pomníkom, a

to dňa 03.08.2016 v sume 361,44 eur za pohrebné, dňa 08.08.2016 v sume 324,95 eur za kar, dňa
08.09.2016 v sume 214,80 eur za kvetinovú výzdobu a vence, dňa 19.04.2017 v sume 1.862 eur
za pomník. Dopravnú nehodu spôsobil vodič H. G., ktorý bol následne trestne stíhaný a ktorý bol
zamestnancom zamestnávateľa - G. H., IČO: XX XXX XXX, XXX XX G.. Žalobkyňa si uplatnila náhradu
škodyodpoisťovateľa-žalovaného,uktoréhobolopovinnezmluvnepoistnévozidloMANTGA,EČV:I.s

prívesom HONKHAUS AK 18, EČV: I., ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ktorého vlastníkom bol
zamestnávateľ vodiča. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehotysaodvíjaodvedomostipoškodenejosubjekte,ktorýmježalovanýakozodpovednostnýsubjektom
za škodu (podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Trestné konanie sa viedlo voči vodičovi, ktorý
nie je v tomto spore žalovanou stranou. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pre uplatnenie náhrady

škody čakať na právoplatné rozhodnutie
v trestnom konaní o vine a treste stíhaného vodiča, ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Tvrdenie žalobkyne
1/, že sa o zodpovednostnom subjekte dozvedela až na základe odsudzujúceho rozsudku zamestnanca
poistencažalovaného,nepovažovalsúdzavýznamnéaaninemaložiadensúvissuplatnenímsináhrady
škody voči vodičovi v trestnom konaní, nakoľko tento nie je v danom spore stranou sporu (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 17Co/73/2020 zo dňa 30.09.2020). Podľa názoru súdu vzhľadom na skutočnosť, že si žalobkyňa
uplatnila náhradu škody od poisťovateľa, už v deň dopravnej nehody,
t.j. XX.XX.XXXX mala vedomosť o skutkových okolnostiach - kto je zodpovedný subjekt pre priamy
nárok škody, v danom prípade o poisťovateľovi predmetného motorového vozidla. Obrana žalobkyne 1/

v predmetnom spore spočívala v tvrdení, že si náhradu škody uplatnila až po právoplatnosti trestného
rozsudku, pričom už v žalobe tvrdila, že z trestného konania mala pozitívnu vedomosť o tom, že
vlastníkom a prevádzateľom motorových vozidiel, ktorými bola spôsobená dopravná nehoda (nákladné
vozidlo MAN TGA, EČV: I.s prívesom HONKHAUS AK 18, EČV: I.) je G. H., IČO: XX XXX XXX, XXX XX G. - zamestnávateľ vodiča
H. G., ktorý nehodu spôsobil, pričom motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
Neskorší dátum vedomosti

o zodpovednom subjekte ako bol dátum dopravnej nehody žalobkyňa 1/ nepreukázala. Vzhľadom na
uvedené, pre každú uplatnenú sumu časti náhrady škody plynie premlčacia doba samostatne. Pre sumu
361,44 eur uplynula subjektívna premlčacia doba dňa 03.08.2018, pre sumu 324,95 eur dňa 08.08.2018,
pre sumu 214,80 eur dňa 08.09.2017 a pre sumu
1.862 eur dňa 19.04.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 30.04.2019, súd dospel

k záveru, že nárok na náhradu škody bol žalobou uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej doby
podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. a teda žalobou uplatnený nárok na náhradu škody v sume 1.489 eur
je premlčaný a námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Tým, že uplynula subjektívna
premlčacia lehota, právo na náhradu škody sa premlčalo, napriek tomu, že žalobkyni 1/ plynula ešte
druhá objektívna premlčacia lehota. Aj keby súd vychádzal z dátumu 25.01.2017, keď si žalobkyňa 1/
uplatnila pri výsluchu v rámci trestného konania voči vodičovi H. G. náhradu škody, ako dátumu, kedy

sa dozvedela o žalovanom ako zodpovednostnom subjekte na uplatnenie náhrady škody podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., dospel by súd k rovnakému názoru o premlčaní uplatnenej náhrady
škody. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.489
eur s uplatneným úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo/339/2021 zo
dňa 31.01.2022 podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. O nároku žalobkyne 1/
a ostatných žalobkýň súd rozhodoval samostatne z dôvodu rozdielne uplatneného nároku. Žalobkyňa 1/
žalobou uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur a náhradu škody vo výške 1.489
eur. Za základ požadovanej výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa bude považovať výška

prisúdeného plnenia, v konkrétnosti tejto veci suma
30.000 eur, ku ktorej sa pripočíta výška nároku uplatňovaná žalobkyňou 1/ na náhradu škody 1.489 eur a
uplatnený úrok z omeškania vyčíslený ku dňu rozhodnutia v sume 338,79 eur, čo je spolu 31.827,79 eur
(ako nárokované plnenie - základ pre výpočet pomeru úspechu) a za priznanú je potrebné vychádzať z
prisúdenej sumy 30.000 eur (30.000 eur nemajetková ujma + 0 eur náhrada škody), čo znamená úspech

žalobkyne 1/ v rozsahu 94,26 % a neúspech žalobkyne vo výške 5,74 % a vo výsledku čistý úspech
žalobkyne 88,52 %. Žalobkyňa 1/ má teda nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v tomto
rozsahu, ktorý jej súd priznal.
O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262
ods. 2 CSP. Žalobkyne 2/, 3/, 4/ žalobou uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy vo výške po 20.000

eur. Za základ požadovanej výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa bude považovať výška
prisúdeného plnenia, v konkrétnosti tejto veci suma 20.000 eur a za priznanú je potrebné vychádzať z
prisúdenej sumy 20.000 eur, čo znamená úspech žalobkýň 2/, 3/, 4/ v rozsahu 100 %. Žalobkyne 2/, 3/,
4/ majú teda nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v tomto rozsahu, ktorý im súd priznal. O
výške náhrady trov rozhodne súdny úradník uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262

ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1/, proti výrokom I. a II., z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Keďže otázka spočívania
premlčacej doby počas plynutia trestného konania vo vzťahu

k žalovanému ako poisťovateľovi bola vyriešená už aj v konaní pred najvyšším súdom so záverom,
že táto voči poisťovateľovi nespočíva ale plynie ďalej, zostala tak len sporná otázka začiatku plynutia
premlčacej doby, teda ktorým okamihom začala plynúť premlčacia doba žalobkyni 1/ na uplatnenie
nároku na náhradu škody. S právnym názorom súdu v tejto časti nesúhlasí a tento považuje za
nesprávny. Pokiaľ súd uvádza, že dopravnú nehodu spôsobil vodič H. G. a žalovaný ako poisťovateľ

motorového vozidla u ktorého bolo vozidlo povinne zmluvne poistené, ktoré viedol vodič G., bol známy
už v čase dopravnej nehody, t.j. XX.XX.XXXX, teda rozhodnutie o vine vodiča nemá na túto skutočnosť
žiaden vplyv, keďže samotný vodič nie je žalovanou stranou a to aj s poukazom na § 15 ods. 1 zák.
381/2001
o PZP tak je zrejmé, že práve okolnosť kto zavinil dopravnú nehodu je podstatná pre uplatnenú škodu

a nárok poškodeného, pretože práve v súvislosti so zistením zavinenia dopravnej nehody je ustálená
skutočnosť kto je vinníkom nehody a kto je poškodeným pri dopravnej nehode, pretože povinné zmluvné
poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla slúži na to, aby z titulu tohto poistenia
bola uhradená škoda, ktorá vznikla jeho prevádzkou na ujmu niekoho iného. Takže zjednodušenepovedaná z PZP sa uhrádza škoda vzniknutá na iných veciach pripadne právach ale nie tá, ktorá
vznikla priamo na vozidle, ktoré je poistené a je v danom prípade „škodcom“ teda subjektom, ktorý
škodu spôsobil v danom prípade prostredníctvom vodiča G.. Z uvedeného dôvodu bola preto podstatná

okolnosť, ktorý vodič túto dopravnú nehodu zavinil, aby bolo zrejmé, ktorý poisťovateľ plní z titulu
spôsobenej škody a uzavretého PZP, pretože pokiaľ by bolo preukázané, čo od začiatku tvrdil vodič G.,
že on nehodu nezavinil a naopak nehodu zavinil vodič A. B., ktorý pri dopravnej nehode zahynul, situácia
by bola opačná a škoda spôsobená na vozidle vodiča G. by bola hradená z PZP vozidla, ktoré viedol
zomrelý vodič A. B.. Aj z uvedených dôvodov preto odvolací súd sa vo svojom zrušujúcom uznesení

zaoberal začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby v danom prípade. Pokiaľ súd prvej inštancie
teda skonštatoval, že u žalobkyni 1/ boli splnené predpoklady k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby ihneď v deň XX.XX.XXXX teda presne v rovnaký deň ako došlo
k dopravnej nehode tak je zrejmé, a to aj podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, že v
danom prípade to nebolo možné a pokiaľ bola dopravná nehoda v tento deň nahlásená v poisťovni teda
u žalovaného je zrejmé, že takto bola nahlásená len skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo, pričom

vinník dopravnej nehody v tom čase ešte nebol známy
a teda nemohol byť známy ani zodpovedný subjekt a ani poškodený subjekt (teda ktorý poisťovateľ
ktorého motorového vozidla bude plniť z titulu PZP), keďže vodič G. svoju vinu okamžite po nehode
popieral,atoaždoprávoplatneskončenéhotrestnéhokonania,kedyboluznanývcelomrozsahuvinným
za dopravnú nehodu. Druhý vodič A. B. žiaľ zraneniam pri dopravnej nehode podľahol a tak tu k priebehu

dopravnej nehody zostal jediným očitým svedkom práve vodič G.. V trestnom konaní tak muselo
byť vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie, kde znalec predostrel dve verzie dopravnej nehody s
tým, že otázka viny je na právnom posúdení súdu. Táto otázka zavinenia a teda aj zodpovedného
subjektu tak bola vyriešená až právoplatným rozhodnutím odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019 právoplatným a vykonateľným dňa 29.01.2019 s tým, že vodič

G. bol uznaný vinným zo spôsobenia dopravnej nehody v celom rozsahu, pretože proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa rozsudku Okresného súdu Trenčín,
č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018 sa odvolal z dôvodu, že je nevinný za dopravnú nehodu
nezodpovedá a túto zavinil druhý vodič nebohý A. B.. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že
žalobkyňa 1/ nemohla v čase dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX vedieť kto za dopravnú nehodu

zodpovedá a už vôbec nemohla mať vedomosť o výške škody, ktorá je predmetom tohto zostávajúceho
nároku, keďže táto v čase dopravnej nehody ešte vôbec nebola známa. Dokonca zodpovedný subjekt
nebol ustálený ani zo strany znalca v trestnom konaní, ktorý vypracoval dve odlišné verzie priebehu
nehodového deja a bolo až na súde
v trestnom konaní ako túto vec právne posúdi a tým aj určí zodpovedný subjekt za vznik dopravnej

nehody a tým aj spôsobenú škodu. Nakoniec čo sa týka samotného uplatneného nároku na náhradu
škody žalobkyňou 1/ v tejto časti vo výške 1.489 eur tak je zrejmé, že sa jedná o zostatkovú časť, ktorá
jej vznikla uhradením nákladov spojených s pohrebom, karom a zriadením pomníka nebohému A. B.,
pričom v polovici celkovej škody, t.j. 50 % žalovaný žalobkyni uhradil s tým, že druhú polovicu (ktorá
je predmetom tohto nároku) odmietol plniť s tým, že si uplatnil práve spoluzavinenie zo strany druhého

vodiča
A. B., čo sa však až neskôr ukázalo ako neoprávnené a to až právoplatným rozhodnutím súdov v
trestnom konaní, ktorými bol uznaný za vinného vodič G. v celom rozsahu za spôsobenú dopravnú
nehodu. Podľa uvedeného má za to, že subjektívna premlčacia doba začala v danom prípade plynúť
až dňom 29.01.2019 teda právoplatným

a konečným rozhodnutím súdov v trestnom konaní pretože až v tento deň sa žalobkyňa 1/ reálne
dozvedela o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte tak, aby svoj nárok
mohla uplatniť na súde. Teda nejednalo sa o situáciu, kedy by vodič G. svoju vinu hneď alebo prípadne aj
neskôr po nehode priznal, svoje konanie oľutoval a trestný súd by len potvrdil rozsudkom jeho priznanie
a uznanie viny a uložil by mu spravodlivý trest, kedy by zodpovedný subjekt bol známy už od takéhoto

priznania, ale tu práve naopak vodič G. svoju vinu od začiatku vzniku nehody až do právoplatného
skončenia trestného konania popieral a teda zodpovedný subjekt nemohol byť známy nikomu, pretože
vina bola ustálená až zo strany súdu a to až po rozsiahlom znaleckom dokazovaní, kedy ani sám znalec
nevedel
s určitosťou vysloviť záver, kto je za spôsobenie dopravnej nehody zodpovedný. Následne žalobkyňa

1/ doplnila odvolanie o judikatúru NS SR týkajúcu sa premlčania nárokov uplatňovaných titulom
povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022 (3/2022), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/181/2020
zo dňa 28.07.2022. Ako vyplýva z uvedených rozhodnutí NS SR, kedy rozhodnutie 1/ bolo publikovanéaj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR zväzok 2 ročník 2022 str. 6 por. č. 3/2022, najvyšší súd
dospel ohľadom premlčacej doby pri poistnej udalosti k nasledovným právnym záverom: „Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom
hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho
uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)“. I keď v predmetnom
spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu vznikla pri dopravenej nehode a ktorú si

na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti poisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť
sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na premlčanie nároku titulom škody, ktorá je takisto
nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v tom smere,
že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho
zákonníka). Ako je zrejmé z obsahu § 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok

plynutia premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného, a to rok po poistnej udalosti. Na tomto
mieste je potrebné poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im
dlhšie časové obdobie pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho
zákonníka hovorí všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné
ustanovenie nie je možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia,

a to i keď má vo väčšine prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené
i náhrady nemajetkovej ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak
posun o rok, ako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z
poistného plnenia. Nie je prijateľný výklad podaný dovolateľom, že by dochádzalo pri výklade, ktorý prijal
odvolací súd k rozdielnemu posúdeniu začatia plynutia premlčacej doby, nakoľko podstatnou otázkou

je, že uplatnený nárok predstavuje nárok, ktorý je hradený z povinného zmluvného poistenia podľa
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§
104 Občianskeho zákonníka). Aplikujúc právne názory a závery NS SR prijaté v týchto uvedených
rozhodnutiach na predmetnú prejednávanú vec pred OS Trenčín, sp. zn. 28C/22/2019, k dopravnej

nehode teda poistnej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX, premlčacia doba začala plynúť dňa XX.XX.XXXX,
a tak čo sa týka predmetného zostávajúceho uplatneného nároku žalobkyňou 1/ na náhradu škody
v sume 1.489 eur, ktorá jej vznikla uhradením nákladov spojených s pohrebom, karom a zriadením
pomníkanebohémumanželoviA.B.subjektívnaakoajobjektívnapremlčaciadobanauplatnenienároku
mohla začať plynúť odhliadnuc od všetkých okolností uvedených v podanom odvolaní najskôr dňom

XX.XX.XXXX (teda rok po poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX)
a skončiť dňom XX.XX.XXXX (2-ročná doba), pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.04.2019 teda
jednoznačne pred uplynutím subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Na základe všetkých
uvedených skutočností preto navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu
v časti výrokov I. a II. tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.489 eur, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná jej náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že a priori namieta včasnosť podaného

odvolania zo stany žalobcov. V zmysle doručenky evidovanej v elektronickom súdnom spise bolo
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 28C/22/2019 zo dňa 03.10.2023, doručené
právnemu zástupcovi žalobcov dňa 04.10.2023. Lehota na účinné podanie opravného prostriedku
uplynula dňa 19.10.2023, Žalobcovia však svoje odvolanie doručili súdu dňa 20.10.2023, teda po
márnom uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku. Vzhľadom na uvedené žiadal konajúci súd,

aby v zmysle § 386 písm. a) CSP odvolanie žalobcov odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania.
Stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie, ktoré uvádza v odôvodnení napadaného rozsudku.
Konajúci súd sa
v ňom vyporiadal so všetkými námietkami strán, vec po právnej stránke správne posúdil a na základe
vykonaného dokazovania došiel k správnym skutkovým zisteniam. Nárok žalobkyne 1/ na zaplatenie

sumy 1.489 eur bol uplatnený oneskorene a žalovaný voči nemu účinne vzniesol námietku premlčania.
S argumentáciou žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobkyne 1/ sa de facto stotožnil aj súd
vyššej inštancie. Odôvodnenie rozsudku považuje za presvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd dokázalvyporiadať so všetkými námietkami žalovaného. Konajúci súd správne právne vec posúdil a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a na ich základe prijal zákonné, jasné
azrozumiteľnérozhodnutie.Vzhľadomnauvedenéžiadalodvolacísúd,abyodvolaniežalobcovodmietol

ako podané oneskorene a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. Alebo napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil
a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že tvrdenia žalovaného o

oneskorene podanom odvolaní považuje za nesprávne, pričom má za to, že žalovaný čerpal informácie
o podanom odvolaní z elektronického súdneho spisu, avšak dátum 20.10.2023 je len dátumom
zaevidovania podaného odvolania vrátane jeho doplnenia
o judikatúru NS SR do elektronického súdneho spisu, takže tu sa jedná o dátum evidencie odvolania
v elektronickom súdnom spise, kedy bolo odvolanie zaevidované avšak tento dátum sa nezhoduje
s dátumom doručenia odvolania súdu, ktorý je nepochybne deň 19.10.2023 tak, ako to vyplýva z

elektronickej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobkyne a súdom, pričom potvrdenie o podaní
odvolania a doplnení odvolania z 19.10.2023 spolu s doručenkami z 19.10.2023 predkladá v prílohe.
Uvedené tak jednoznačne preukazuje, že odvolanie bolo podané riadne a včas v zákonom stanovenej
lehote. V ostatnom sa žalovaný k obsahu podaného odvolania žiadnym relevantným spôsobom
nevyjadruje a to najmä

k predloženej judikatúre NS SR, ale konštatuje len skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol správne
a stotožňuje sa s jeho rozhodnutím. Práve najnovšia judikatúra NS SR, ktorá bola predložená v
rámci doplnenia odvolania ohľadom premlčania nároku žalobkyne čo sa týka dĺžky a začatia plynutia
premlčacejdobyjednoznačnebezakýchkoľvekpochybnostípreukazuje,ženárokžalobkynejedôvodný,
opodstatnený, preukázaný a najmä nie je premlčaný. Na základe všetkých uvedených skutočností preto

navrhovala, aby odvolací súd
v zmysle už podaného odvolania a jeho doplnenia zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti
výrokov I. a II. tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu
1.489 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.489 eur od 18.03.2019 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne 1/ uviedol, že sa stotožňuje so závermi
súdu, ktoré uvádza v odôvodnení napadaného rozsudku. Konajúci súd sa v ňom vyporiadal so všetkými
námietkami strán, vec po právnej stránke správne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Nárok žalobkyne 1/ na zaplatenie sumy 1.489 eur bol uplatnený

oneskorene a žalovaný voči nemu účinne vzniesol námietku premlčania. Odôvodnenie rozsudku
považuje za presvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd dokázal vyporiadať so všetkými námietkami
žalovaného. Konajúci súd správne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, čím prijal zákonné, jasné a zrozumiteľné rozhodnutie. Žalobkyňa 1/
sa odvolala voči rozsudku okresného súdu a mala za to, že konajúci súd nesprávne právne posúdil

premlčanie časti jej nároku týkajúceho sa uplatnenej náhrady škody vo výške 1.489 eur. Žalobkyňa
1/ tento svoj právny názor opiera najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022 (publikovaný v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 3/2022) a podporne aj
o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/l81/2020 zo dňa 28.07.2022.

V predmetných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že premlčacia doba pri
nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy začína plynúť rok po poistnej udalosti. Sporný nárok žalobkyne
1/ na sumu 1.489 eur nie je nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ale nárokom na nahradenie
účelne vynaložených nákladov, teda vecnej škody. Žalobkyňou 1/ uvedené rozhodnutia Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,pretoniejemožnéaplikovaťnanároknanáhraduňouvynaloženýchnákladov

v súvislosti s pohrebom nebohého a tým pádom na predmetný skutkový stav. Má zato, že v predmetnej
právnej veci, vzhľadom na uplatnený nárok spočívajúci v náhrade vecnej škody, je premlčacia doba
nesporná najmä s poukazom na ustanovenie zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o PZP“), ustanovenie § 15 ods. 2: „Na premlčanie

nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.“ Priamo s odkazom na ustanovenie
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“ Konajúci súd tak správne uplatnený nárokvyhodnotil ako premlčaný. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadané výroky rozsudku
okresného súdu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k možnému použitiu doposiaľ neaplikovaných ustanovení právneho
predpisu uviedol, že aplikácia ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka nie je možná pri nárokoch na
náhradu škody nárokovaných v zmysle zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej aj ako zákon o PZP). V Slovenskej republike platí princíp písaného práva, čo

je v protiklade s princípom sudcovskej tvorby práva. Judikatúra
vnašomprávnomporiadkumálenvýkladovýadoplňujúcicharakteravžiadnomprípadeniejeprípustné,
aby rozhodnutia súdov boli v priamom rozpore s písaným právom. Dotváranie práva je prípustné len
v nevyhnutnej miere a to tam, kde písane právo chýba, alebo sa na konkrétny skutkový stav nedá
aplikovať. Občiansky zákonník upravuje premlčacie doby
v § 101 a nasl. a v závislosti od práva, ktoré sa uplatňuje zákon definuje viaceré doby premlčania, pričom

§ 101 OZ upravuje všeobecnú premlčaciu dobu a nasledujúce paragrafy osobitné premlčacie doby.
Osobitná úprava premlčania uvedená v § 104 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na práva poisteného,
ako účastníka poistného vzťahu, pre prípad ak dôjde k poistnej udalosti, a teda vzniku povinnosti
poisťovateľa poskytnúť dohodnuté poistné plnenie. Jedná sa tak o osobitnú úpravu platnú výhradne voči
poistenému ako účastníkovi poistného vzťahu. V § 106 Občianskeho zákonníka je upravená premlčacia

doba pri nárokoch na náhradu škody, pričom tu dochádza ku kombinácií subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby. V danom prípade je potrebné si uvedomiť podstatu vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Poistné plnenie sa vypláca výhradne len na základe poistného vzťahu
a v zmysle poistnej zmluvy, pričom oprávnenou osobou na poskytnutie poistného plnenia je výhradne
poistený z poistného vzťahu. Ustanovenie § 104 OZ sa vzťahuje na právo poisteného na poskytnutie

poistného plnenia v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Povinnosť poisťovateľa môže spočívať
nie len v poskytnutí poistného plnenie, ale aj
v povinnosti nahradiť za svojho poistenca škodu, ktorú spôsobil, resp. za ktorú zodpovedá.
V takomto prípade sa už ale neposkytuje poistné plnenie ale nahrádza sa škoda, ktorá poškodenému
vznikla. Citoval § 797 ods. 1 OZ, § 822 OZ, § 823 OZ, § 827 OZ. Občiansky zákonník v ôsmom diely

ôsmej časti pri poistení zodpovednosti za škodu nepracuje s pojmom poistné plnenie ale náhrada škody.
Z jazykového a teleologického výkladu vyplýva, že nárok na poistné plnenie má spravidla len poistený.
V zmysle ustanovení o zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
V danom prípade zákonodarca neformuluje nárok osoby, ktorej poistený zodpovedá za vzniknutú škodu

(poškodený), ako nárok na poistné plnenie, resp. že na túto osobu prechádza právo na poistné plnenie.
Poškodený má v zmysle ust. § 822 a nasl. právo len voči poistenému, teda osobe zodpovednej za
škodu a až táto osoba má právo, aby za ňu poisťovateľ nahradil škodu. Samotný zákonodarca teda v
Občianskom zákonníku rozlišuje medzi povinnosťou poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie z poistného
vzťahu poistenému

a povinnosťou nahradiť za poisteného škodu, za ktorú zodpovedá. Postupným vývojom európskych
právnych noriem došlo v dôsledku prebratia právne záväzných aktov Európskej únie k prijatiu zákona
o PZP, aby sa okrem iného zabezpečilo poškodeným v prípade poistnej udalosti, že im bude vzniknutá
škoda nahradená. Na tieto účely sa zabezpečil aj priamy nárok poškodených voči poisťovateľovi, aby
bola poškodenému garantovaná bonita škodcu, resp. sanácia jeho oprávnených nárokov. V tomto

konaní sa jedná o nárok žalobcov voči žalovanému na základe § 15 zákona o PZP, kedy si žalobcovia
nárokujú náhradu škody, ktorá im vznikla v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú zodpovedal poistenec
žalovaného, priamo od poisťovateľa, teda žalovaného. Citoval § 4 ods. 2 zákona o PZP, § 15 ods.
1 zákona o PZP. Žalovaný poukazuje na priame legislatívne odkazy v predmetnom ustanovení.
Zákonodarca

v legislatívnom odkaze (20) priamo odkazuje na ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka. V zmysle
§ 15 ods. 2 zákona o PZP: „Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila,22)“ Zákon v tomto smere jasne
uvádza, že nároky uplatnené v zmysle zákona
o PZP sa premlčiavajú podľa rovnakej právnej úpravy voči poisťovateľovi ako voči osobe, ktorá škodu

spôsobila, pričom legislatívnym odkazom poukazuje na § 106 OZ. Zákon pritom nehovorí o dobe
premlčania ale stanovuje rovnakú úpravu, čo sa dá chápať len ako rovnaká právna úprava. Uplatnenie
ustanovenia § 104 na náhradu škody v zmysle zákona o PZP voči poisťovateľovi by tak bolo v priamomrozpore s dikciou zákona, kedy by nie len že neplatila rovnaká úprava pre poisťovateľa ako pre osobu
zodpovednú za škodu, ale takáto aplikácia
§ 104 OZ by navyše spôsobila, že priama vymožiteľnosť nároku od osoby zodpovednej za spôsobenú

škodu by bola obmedzená na kratší časový úsek ako voči odvodenému subjektu, ktorý vstupuje do
vzťahu medzi poškodeným a zodpovedným subjektom len ako garant bonity. Poisťovateľ je povinný
nahrádzať škodu len v rozsahu v akom by ju bol býval povinný nahradiť zodpovedný subjekt. Poisťovateľ
vykonávajúci PZP má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie
ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Ustanovenie § 104 OZ je absolútne neaplikovateľné keďže

medzi žalobcami a žalovaným neexistuje a nikdy neexistoval poistný vzťah, a tak nejde o plnenie
z poistenia na základe vzájomnej poistnej zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
I. ÚS 406/2015 zo dňa 07.10.2015. K poukazu konajúceho Krajského súdu v Trenčíne na judikatúru
Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa premlčania nárokov uplatňovaných titulom povinného zmluvného
poistenia vozidiel, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022
(3/2022), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022 si dovoľuje

uviesť, že nemožno hovoriť o ustálenej judikatúre a s poukazom na ním uvedené ich považuje za
ojedinelé. To, že niektoré rozhodnutie súdu sa ocitne v zbierke rozhodnutí síce na jednej strane
predznamenáva, že je väčšinovo považované za správne a zásadne, na druhej strane ide iba o odraz
hlasovacích
a argumentačných mechanizmov, bez toho, aby bolo možné jednoznačne povedať, či ide

o rozhodnutie objektívne správne alebo mylné, judikatúra nie je dogma, a ani ustálená judikatúra nie je
definitívnou právnou pravdou, konečným správnym výkladom práva je ju možné za istých podmienok
vylúčiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Obdo/9/2021 zo dňa 31.03.2022, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Obdo/2/2021 zo dňa 29.04.2022,

na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/113/2021 zo dňa 23.11.2021,
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/72/2018 zo dňa 28.07.2021,
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/101 /2020 zo dňa 16.06.2021. Neexistuje
preto žiadny dôvod, pre ktorý by mal súd na tento spor aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka, pričom
dôvody sú zreteľne vysvetlené najvyššou súdnou autoritou

a súd nemá dôvod sa od týchto záverov odkláňať. S poukazom na uvedené je možné jednoznačne
povedať, že daná problematika aplikácie premlčacích dôb je riadne krytá existujúcim textom právneho
predpisu a dotvorenie práva na tomto mieste je tak neprípustné. Prijaté riešenie (aplikácia § 104 OZ na
daný prípad) by zároveň nezodpovedalo samotnému účelu zákona. Má za to, že je potrebné pri úvahe o
aplikácií osobitných premlčacích dôb vychádzať vždy z konkrétneho vzťahu, na ktorý sa majú aplikovať.

Pokiaľ sa posudzuje nárok poisteného na vyplatenie poistného plnenia od poisťovateľa za vzniknutú
poistnú udalosť, alebo sa jedná o nárok neupravený osobitným predpisom, akým je zákon o PZP, má sa
aplikovať § 104 OZ, ktorý sa na tieto práva vzťahujú. V prípadoch, kedy povinnosť poisťovateľa spočíva
v nahradení škody za poisteného, sa podľa názoru žalovaného jedná primárne o vzťah zodpovednostný
nie poistný a z tohto dôvodu sa má aplikovať ustanovenie § 106 OZ. Osobitným prípadom sú nároky

v zmysle zákona o PZP nakoľko ten ako lex specialis priamo odkazuje na premlčaciu dobu v zmysle
§ 106 OZ.
13. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k možnému použitiu doposiaľ neaplikovaných ustanovení
právneho predpisu uviedla, že s použitím ustanovenia § 104 OZ o premlčacej dobe a začiatku jej plynutia
pri právach na plnenie z poistenia súhlasí, pretože jednoznačne je toto ustanovenie zákona a jeho

použitie na predmetnú právnu vec rozhodujúce. Zároveň uviedla, že práve citovaná judikatúra NS SR, čo
sa týka dĺžky a začatia plynutia premlčacej doby jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukazuje,
že nárok žalobkyne je dôvodný, opodstatnený, preukázaný a najmä nie je premlčaný. Aplikujúc práve
§ 104 OZ a právne názory a závery NS SR prijaté vo vyššie uvedených rozhodnutiach na predmetnú
prejednávanú vec pred OS Trenčín, sp. zn. 28C/22/2019, k dopravnej nehode teda poistnej udalosti

došlo dňa XX.XX.XXXX, premlčacia doba začala plynúť dňa XX.XX.XXXX, a tak čo sa týka predmetného
zostávajúceho uplatneného nároku žalobkyňou 1/ na náhradu škody v sume 1.489 eur, ktorá jej vznikla
uhradením nákladov spojených s pohrebom, karom a zriadením pomníka nebohému manželovi A.
B. subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť najskôr dňom
XX.XX.XXXX (teda rok po poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX) a skončiť dňom

XX.XX.XXXX (2-ročná subjektívna doba), pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.04.2019 teda
jednoznačne pred uplynutím subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Na základe všetkých
uvedených skutočností preto navrhovala, aby odvolací súd v zmysle už podaného odvolania a jehodoplnenia zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výrokov I. a II. tak, že žalovanému uloží
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.489 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a zaviaže ho nahradiť jej trovy konania.

14. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k možnému použitiu doposiaľ
neaplikovaných ustanovení právneho predpisu uviedla, že k tvrdeniam žalovaného poukazuje na to,
že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022 bolo zverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2022, pričom zverejneniu
takéhoto rozhodnutia v zbierke ako tomu bolo v tomto prípade predchádza zasadnutie v tomto prípade
Občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré na svojom zasadnutí rozhoduje, ktoré rozhodnutie bude v
zbierke zverejnené ako tomu bolo nepochybne v tomto prípade. Zverejnenie rozhodnutia v zbierke je
odzrkadlením ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a stáva sa návodom na postup súdov
nižších inštancií pri aplikácii

a interpretácii práva. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24.01.2018 zverejneného
v zbierke pod č. R 71/2018: Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať
predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom
Slovenskej republiky od 01.01.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky. Hoci judikatúra najvyššieho súdu vrátane ním prijatých stanovísk na zjednotenie
rozhodovania nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči
súdom nižších stupňov) ako aj
v horizontálnej línii (medzi senátmi NS SR navzájom). Jednotnou interpretáciou zákona sa zabezpečuje
jednota uplatnenia právnej normy v rovnakých prípadoch, zvyšuje sa právna istota a subjektom

práva sa umožňuje predvídať postup súdu, ktorý právna norma ukladá alebo predvída. Ak už došlo
k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska
riešiaceho túto otázku v Zbierke, je potrebné aby súdy tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej
praxizohľadňovali.Stýmúzkosúvisíajpovinnosťsúdovnižšíchstupňovodôvodňovaťsvojerozhodnutia
z hľadiska princípov uvedených v § 220 ods. 2, 3 CSP a § 393 ods. 2, 3 CSP, t.j. príkaz vyjadrený

v tom, že ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj
dôkladné zdôvodnenie tohto odklonu. V predmetnej právnej veci poukazuje na to, že v konaní pred
Najvyšším súdom SR, sp. zn. 9Cdo/l81/2020, ktoré rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 28.07.2022
chce odvolací súd použiť aj v tomto konaní, boli argumentačne prednesené rovnaké dôvody čo sa týka
premlčania nároku na náhradu škody akými argumentuje žalovaný v tomto konaní. Teda NS SR sa už vo

svojej rozhodovacej praxi vysporiadal s týmito argumentami a dôvodmi opakovane tvrdenými zo strany
žalovaného v tomto konaní, pričom vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022, ktoré bolo zverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2022, a ktoré má odvolací
súd použiť aj v tejto predmetnej právnej veci. Na základe uvedeného považuje vyjadrenie žalovaného

a jeho právnu argumentáciu za nedôvodnú a naopak za správny považuje postup odvolacieho súdu,
ktorý smeruje k použitiu ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach na
plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti (s poukazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa premlčania nárokov uplatňovaných titulom povinného zmluvného
poistenia motorových vozidiel, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa

31.03.2022 (3/2022), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/l 81/2020 zo dňa 28.07.2022),
ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodujúce, pretože odvolací súd je v tomto prípade viazaný ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššieho súdu tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností.

15. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. a vo výroku
II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu k žalobkyne 1/ podľa
§ 388 CSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, pričom pred
rozhodnutím podľa § 382 CSP upovedomil strany sporu o možnom použití doposiaľ neaplikovaných

ustanovení právneho predpisu (§ 104 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého pri právach na plnenie z
poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti
s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa premlčania nárokov uplatňovaných titulom
povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022 (3/2022), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/181/2020
zo dňa 28.07.2022) a umožnil im vyjadriť sa k nim.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu k žalobkyniam
2/, 3/, 4/, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa podanou žalobou domáhala náhrady škody spočívajúcej

vo vynaložených nákladoch na pohreb nebohého A. B.. Náhrada škody predstavuje žalobkyňou 1/
uhradené náklady spojené s pohrebom A. B., ktoré pozostávajú z pohrebných nákladov v sume 361,44
eur uhradených žalobkyňou 1/ dňa 03.08.2016, nákladov na kvetinovú výzdobu a vence v sume 214,80
eur uhradených žalobkyňou 1/ dňa 08.09.2016, nákladov na pomník v sume 1.862 eur uhradených
žalobkyňou 1/ dňa 19.04.2017, nákladov na kar v sume 324,95 eur uhradených žalobkyňou 1/ dňa
08.08.2016, v celkovej sume 2.763,19 eur po odpočítaní poistného plnenia žalovaným v sume 1.194,52

eur a štátnej dávky v sume 79,67 eur. Túto škodu si žalobkyňa 1/ uplatnila
u žalovaného listom - uplatnenie nároku na náhradu škody dňa 12.03.2019 (č.l. 31 spisu). Súd
prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom rozhodnutí vo veci
skúmal začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri uplatnení náhrady škody žalobkyňou voči
žalovanému a dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že si žalobkyňa uplatnila náhradu škody od

poisťovateľa, už v deň dopravnej nehody, t.j. XX.XX.XXXX mala vedomosť o skutkových okolnostiach
- kto je zodpovedný subjekt pre priamy nárok škody,
v danom prípade o poisťovateľovi predmetného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené, pre každú
uplatnenú sumu časti náhrady škody plynie premlčacia doba samostatne. Pre sumu 361,44 eur uplynula
subjektívna premlčacia doba dňa 03.08.2018, pre sumu 324,95 eur dňa 08.08.2018, pre sumu 214,80

eur dňa 08.09.2017 a pre sumu 1.862 eur dňa 19.04.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola
podaná dňa 30.04.2019, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že nárok na náhradu škody bol žalobou uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej doby
podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda žalobou uplatnený nárok na náhradu škody v sume
1.489 eur je premlčaný a námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Tým, že uplynula

subjektívna premlčacia lehota, právo na náhradu škody sa premlčalo, napriek tomu, že žalobkyni 1/
plynula ešte druhá objektívna premlčacia lehota. Aj keby súd vychádzal z dátumu 25.01.2017, keď si
žalobkyňa 1/ uplatnila pri výsluchu v rámci trestného konania voči vodičovi H. G. náhradu škody, ako
dátumu, kedy sa dozvedela o žalovanom ako zodpovednostnom subjekte na uplatnenie náhrady škody
podľa

§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., dospel by súd prvej inštancie k rovnakému názoru
o premlčaní uplatnenej náhrady škody. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu v
časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.489 eur s uplatneným úrokom
z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil začiatok plynutia
premlčacejdobypriuplatnenínáhradyškodyžalobkyňou1/vočižalovanémunesprávneatospoukazom
na judikatúru Najvyššieho súdu SR po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu týkajúcu sa premlčania
nárokov uplatňovaných titulom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, a to rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022 (3/2022), rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022. Ako vyplýva z uvedených rozhodnutí NS SR, kedy
rozhodnutie 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022 bolo publikované aj v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí NS SR zväzok 2 ročník 2022 str. 6 por. č. 3/2022, najvyšší súd dospel ohľadom premlčacej
doby pri poistnej udalosti k právnym záverom, že: „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do
súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej

osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného
poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti
(§ 104 Občianskeho zákonníka)“.

19. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022 uviedol, že: „Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam je podľa dovolateľa právny názor odvolacieho súdu, že začiatok plynutia
premlčacej doby priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z.z. trebaposudzovať podľa § 104 Občianskeho zákonníka, nesprávny. Dovolací súd vzhľadom na uvedené, dáva
v prvom rade do pozornosti uznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2022, sp. zn. 7Cdo/252/2021,
prijaté na ostatnom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa

22. júna 2022 na uverejnenie do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, ktorého právna veta znie: „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného
a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri
dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104
Občianskeho zákonníka)“. I keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá
mu vznikla pri dopravenej nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo
proti poisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie
nároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej
udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). Ako je zrejmé z obsahu
§ 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku
na plnenie z poistného a to rok po poistnej udalosti. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že táto
úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im dlhšie časové obdobie pre zadováženie

si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí všeobecne o dĺžke
premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je možné vzťahovať na
začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine prípadov charakter
náhrady škody
(v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch

je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je
pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia. Nie je prijateľný výklad podaný dovolateľom,
že by dochádzalo pri výklade, ktorý prijal odvolací súd k rozdielnemu posúdeniu začatia plynutia
premlčacej doby, nakoľko podstatnou otázkou je, že uplatnený nárok predstavuje nárok, ktorý je
hradený z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na
jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). ... Vzhľadom k
skutočnosti, že judikatúrne (prijatím rozhodnutia do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky) bola právna otázka (analogická), ktorú uplatnil dovolateľ ako dôvod
prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vyriešená neskôr ako bolo podané dovolanie v tejto veci,

dovolací súd uzatvára, že dovolanie dovolateľa považoval za prípustné, avšak za nedôvodné.“

20. Vzhľadom na vyššie uvedené aplikujúc judikatúru a ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR na predmetnú prejednávanú vec, dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobkyne 1/ nie je
premlčaný. K dopravnej nehode teda poistnej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX, premlčacia doba začala

plynúť dňa XX.XX.XXXX, a tak čo sa týka predmetného zostávajúceho uplatneného nároku žalobkyňou
1/ na náhradu škody v sume 1.489 eur, ktorá jej vznikla uhradením nákladov spojených s pohrebom,
karom a zriadením pomníka nebohému manželovi A. B. subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba
na uplatnenie nároku mohla začať plynúť najskôr dňom XX.XX.XXXX (teda rok po poistnej udalosti -
dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX) a skončiť dňom XX.XX.XXXX (2-ročná doba), pričom žaloba bola

podaná na súde prvej inštancie dňa 30.04.2019 teda jednoznačne pred uplynutím subjektívnej ako aj
objektívnej premlčacej doby.

21. Keďže odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ani v tejto časti nie je nárok
žalobkyne 1/ premlčaný, odvolací súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku. Odvolací

súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne 1/ v tejto časti je dôvodná.
V predmetnom spore žalobkyňa 1/ si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.489
eur,ktorájejvzniklauhradenímnákladovspojenýchspohrebom,karomazriadenímpomníkanebohému
A. B.. Žalovaný ako poisťovateľ zaplatil žalobkyni 1/ z uplatnenej sumy pohrebných nákladov 2.763,19
eur sumu 1.194,52 eur, keď započítal štátnu dávku vo výške 79,67 eur a uplatnil si

ztituluspoluvinynebohéhoA.B.zníženiepoistnéhoplneniao50%.Žalobkyňa1/tietonákladyvcelkovej
sume 2.763,19 eur preukázala listinnými dôkazmi (faktúrami a pokladničnými dokladmi z č.l. 23 až 29
spisu) a žalovaný ich vynaloženie nerozporoval ani nenamietal ich výšku.22. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na potrebu aplikácie § 441 Občianskeho
zákonníka a v prípade priznania náhrady nemajetkovej ujmy prihliadať aj na spoluzavinenie nebohého.
Odvolací súd v tejto súvislosti, tak ako už konštatoval vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí č.k.

5Co/6/2021-152 zo dňa 04.08.2021 v bode 28, opätovne uvádza, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti
správne uviedol, že je povinný prihliadať na spoluzavinenie poškodeného a trestným rozsudkom
je súd viazaný len v rozsahu rozhodnutia o tom, že bol spáchaný konkrétny skutkovo vymedzený
trestný čin a kto ho spáchal, z čoho vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný za vinného
neznamená, že škoda bola spôsobená výlučne jeho zavinením. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil, za účelom zistenia miery spoluzavinenia nebohého súd prvej inštancie vykonal
na návrh strán sporu dokazovanie oboznámením znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného
konania (znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom J. D. M.) a rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019. Znalec v predmetnom znaleckom posudku popísal dva možné

priebehy nehodového deja zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko, ako znalec uviedol, nemožno jednoznačne
ustáliť, či vozidlo A. B. jazdilo počas nehodového deja pred zrážkou
v protismere (ako to uvádzal vodič H. G. pri svojej obhajobe). Pri jednom uvádzanom spôsobe
nehodového deja mohol A. B. svojou nesprávnou technikou jazdy zapríčiniť predmetnú nehodu, avšak
tento načrtnutý priebeh nehodového deja nebol preukázaný. Z toho vychádzal aj Krajský súd v Trenčíne,

keď vo svojom rozhodnutí uzavrel, že vodič H. G. vozidlo pribrzďoval jedine z dôvodu bezpečného
prejazdu prívesu cez zákrutu a nešlo o havarijné brzdenie, teda obžalovaný H. G. bez ohľadu na to, či
nebohý A. B. bol pred nehodou v protismere, bol povinný bezpečne prejsť zákrutou
(str. 3 uznesenia KS v TN, č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019). Ako ďalej znalec uviedol, neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vodič A. B. mal možnosť zabrániť zrážke

ním riadeného vozidla Ford s prívesom protiidúcej jazdnej súpravy potom, ako mal možnosť rozpoznať
prejazd tohto prívesu do protismeru
a k strate smerovej stability prívesovej súpravy spojenej s následným prejazdom prívesu do protismeru
došlo v dôsledku jej brzdenia, kedy došlo k zablokovaniu kolies, t.j. v dôsledku konania vodiča H. G..
Možné zavinenie dopravnej nehody nebohým A. B. pre účely rozhodovania o náhrade škody nevyplýva

ani podľa odvolacieho súdu ani zo skutočnosti, na ktorú poukázal žalovaný, že znalec v znaleckom
posudku posúdil jazdu odsúdeného vodiča H. G. ako aj jazdu nebohého A. B. za technicky nesprávnu,
nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného ani pri správnej technike jazdy (správna rýchlosť) by nebohý
A. B. nezabránil predmetnej nehode, nakoľko vodič G. ako vodič z povolania mal vedieť, že brzdová
súprava nie je vybavená protiblokovacím systémom ABS a mal predvídať dôsledky brzdenia takejto

súpravy. Z toho aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že znalcom uvedená nesprávna technika jazdy
nebohého A. B. nemala vplyv na príčinu dopravnej nehody, ktorým bolo porušenie povinnosti vodičom
H. G. bezpečne prejsť zákrutou. Ďalej žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ani tvrdenú jazdu
nebohého A. B. pod vplyvom alkoholu. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie správne
uzavrel, že z uvedených konštatovaní nemožno ustáliť ani len čiastočné zavinenie nebohého A. B., ktoré

by malo vplyv na výšku náhrady škody.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil z uplatnenej sumy náhrady škody iba sumu 1.194,52
eur (plus 79,67 eur) a na závery odvolacieho súdu uvedené v ods. 21 tohto rozsudku o žalovaným
tvrdenej spoluvine nebohého A. B., odvolací súd priznal žalobkyni 1/ uplatnenú náhradu škody v sume

1.489 eur a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. Zároveň odvolací súd priznal žalobkyni 1/ aj uplatnené
úroky z omeškania
z uplatnenej a priznanej náhrady škody, ktoré posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobkyňa 1/ si uplatnila úroky
z omeškania počnúc dňom 18.03.2019, t.j. odo dňa oznámenia žalovaného o čiastočnom poistnom

plnení. Diskontná sadzba ECB bola v rozhodnej dobe určená vo výške 0 %, ktorá sa zvyšuje o 5
percentuálnych bodov. Žalobkyni 1/ tak odvolací súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, určil odvolací súd podľa § 232
ods. 3 CSP.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.25. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni 1/
bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej
veci bola žalobkyňa 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolaní plne úspešná, preto odvolací

súd priznal žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).