Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/187/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414216241
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4414216241.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti AGRONATUR, s. r. o.,
Jasová 616, IČO: 36 529 150, zastúpenej Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovaným 1/ Cappella, náboženská fundácia, Trnava,
Námestie sv. Mikuláša 2, IČO: 45 010 790, 2/ Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava,
Jána Hollého 10, IČO: 00 419 702, oboch zastúpených advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s. r.

o., Bratislava, Žižkova 22B, IČO: 36 718 432, o neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy, vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/194/2014, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2022 sp. zn. 12Co/42/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2022 sp. zn. 12Co/42/2020 zrušuje a vec vracia
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom
z 23. mája 2018 č. k. 9C/194/2014-632 v spojení s opravným uznesením z 27. februára 2020 č. k.
9C/194/2014-682 určil, že Výpoveď z nájmu zo dňa 23. júna 2014 daná žalovanou 1/ žalobkyni (ďalej aj
„Výpoveď“) je neplatná. Súd prvej inštancie ďalej určil, že nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovanou 1/ zo dňa 21. septembra 2009 (ďalej aj „Nájomná zmluva“) s predmetom nájmu uvedeným
v bode 1.1. Nájomnej zmluvy, a to nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku II. tohto rozsudku, je

platná a účinná do 30. septembra 2019. Ďalším výrokom súd určil, že Nájomná zmluva s predmetom
nájmu uvedeným v bode 1.2. Nájomnej zmluvy, a to nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku III.
tohto rozsudku, je platná a účinná, a to do 30. októbra 2019. O trovách konania súd rozhodol tak, že
žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
1.1. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bola 21. septembra 2009 uzatvorená Nájomná zmluva č. 278/2009

a predmetom nájmu boli nehnuteľnosti v k. ú. T., okres B., zapísané na LV č. XXXX a v k. ú. X., okres
W., zapísané na LV č. XXX. Tiež bolo preukázané, že v Nájomnej zmluve v Čl. III Doba nájmu bolo
dohodnuté, že sa nájomná zmluva uzatvára na dobu určitú pri nájme pozemkov uvedených v Čl. I
odsek 1.1. v trvaní piatich rokov s účinnosťou od 01. októbra 2009 do 01. októbra 2014 a pri nájme
pozemkov uvedených v Čl. I odsek 1.2. v trvaní piatich rokov s účinnosťou od 01. novembra 2009 do
01. novembra 2014. V konaní bolo ďalej podľa súdu preukázané, že žalovaná 1/ doručila žalobkyni

Výpoveď, kde žalovaná 1/ výpoveď zdôvodňovala nedovoleným vykonaním zmeny druhu pozemku. Súd
prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaná 1/ ako dôvod výpovede uviedla porušenie povinností podľa
Čl. VII bod 7.3. s tým, že zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku môže vykonať nájomca len po
predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa v súlade so zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane
a využívaní poľnohospodárskej pôdy v platnom znení. Vo výpovedi tiež uviedla, že bolo porušené aj
ustanovenie Čl. VII bod 7.13., keď žalobkyňa upravila poľné cesty, v ktorých je uložený eternit, čím

porušila toto ustanovenie, čo je aj predmetom trestného stíhania. Pokiaľ išlo o zmenu druhu pozemku,
v konaní bolo podľa súdu prvej inštancie pripojeným spisom Okresného úradu Komárno, pozemkovéhoa lesného odboru č. OU-KN-PLO-2016/000392, preukázané, že tento orgán rozhodol o námietkach
žalovaných ohľadom zmeny druhu pozemkov, ktoré mala vykonať žalobkyňa bez súhlasu žalovanej 1/
a Okresný úrad rozhodnutím dňa 22. októbra 2014 č. k. OU-KN-PLO-2014/008946 uložil súčasnému

užívateľovi - žalobkyni, aby v k. ú. X. zabezpečila v zmysle § 3 odsek 1c zákona č. 220/2004 Z. z. o
ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v platnom znení od hospodárskeho roka 2015 využívanie
poľnohospodárskej pôdy v súlade s druhom pozemku vedeným v katastri nehnuteľností na pozemkoch
presne citovaných v tomto rozhodnutí a zároveň uložil vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov, teda
žalovanej 2/, aby v k. ú. X. v zmysle § 3 odsek 1d vyššie citovaného zákona do 6 mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti tohto nariadenia usporiadal a zosúladil druh pozemku postupom podľa § 9
zákona s jeho evidenciou v katastri na pozemkoch bližšie uvedených v tomto rozhodnutí.
1.2. Pokiaľ išlo o k. ú. X., súd prvej inštancie konštatoval, že hoci bola Nájomná zmluva uzatvorená so
žalovanou 1/, ku dňu podania Výpovede už prenajímateľom nehnuteľností v k. ú. X. bola aj žalovaná
2/, ktorá vstúpila do práv prenajímateľa tým, že nadobudla vlastníctvo k týmto pozemkom a z tohto
dôvodu bolo možné jednoznačne vyvodiť, že k nehnuteľnostiam v k. ú. X. výpoveď ani nebola podaná,

resp. žalovaná 1/ nebola oprávnená podať výpoveď, pretože splnomocnenie ani iný mandát žalovaná
1/ nemala a ani z Výpovede nevyplývalo, že by konala za žalovanú 2/. Súd prvej inštancie mal za
to, že tvrdenie žalovaných, že Výpoveď bola daná aj za žalovanú 2/ na základe Mandátnej zmluvy
zo dňa 05. júna 2014 a plnomocenstva z č. l. 536 spisu, neobstojí z dôvodu, že k Výpovedi nebolo
priložené splnomocnenie tak, ako je uvedené v spise na č. l. 536, ale tiež z dôvodu, že zo samotného

splnomocnenia nevyplýva, že by žalovaná 2/ bola splnomocnila žalovanú 1/ na podanie Výpovede.
Zároveň podotkol, že v tomto smere splnomocnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy je nejasné a
neurčité, keď hlavne nie je zrejmé, čo je potrebné rozumieť pod usporiadaním nájomných vzťahov.
Napokon poznamenal, že žalovaná 2/ ani netvrdí vypovedanie nájmu, ani ho nepreukazuje, domáha sa
ho iba žalovaná 1/.

1.3. Vzhľadom na to, že žalovaní v konaní nepreukázali porušenie predmetného výpovedného dôvodu,
súdprvejinštanciedospelkzáveru,žejemožnéurčiťVýpoveďdanúžalovanou1/žalobkynizaneplatnú.
Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem v súlade s ustanovením § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keď
naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede je daná tým, že ak jej súd má vyhovieť,

môže žalobkyňa nerušene užívať nehnuteľnosti do riadneho skončenia nájmu. Zároveň naliehavosť
právneho záujmu bola podľa súdu daná aj tým, že je potrebné určiť neplatnosť Výpovede vzhľadom
na predmet nájmu, keďže ide o poľnohospodársku pôdu, lebo prístup k nej je neobmedzený, a teda
žalobkyňa preukázala dôvodnú obavu, že bude obmedzená vo svojich právach treťou osobou, z čoho
následne by mohli vzniknúť ďalšie súdne spory. Napokon, naliehavosť právneho záujmu je daná aj v

súvislosti s tým, že pri nájme poľnohospodárskej pôdy sa nájomca zapisuje do katastra nehnuteľností za
účelom zabezpečenia nerušeného výkonu práva užívania nehnuteľnosti voči tretím osobám. Súd prvej
inštancie zároveň určil, že Nájomná zmluva s predmetom nájmu uvedeným v bode 1.1., resp. v bode
1.2. Nájomnej zmluvy, je platná a účinná, a to do 30. septembra 2019, resp. 30. októbra 2019, keďže sa
automaticky obnovila od 01. októbra 2014, resp. 02. novembra 2014. O nároku na náhradu trov konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 12. mája
2022 sp. zn. 12Co/42/2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2.1. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej Výpovede. Z vykonaného
dokazovania mu vyplynulo, že dôvod Výpovede - nedovolené vykonanie zmeny druhu pozemku
bez súhlasu žalovaných - nebol v skutočnosti naplnený, čo potvrdzuje rozhodnutie Okresného
úradu Komárno, pozemkového a lesného odboru, č. OU-KN-PLO-2016/000392 zo dňa 22. októbra
2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odbor opravných prostriedkov, č. OU-NR-

OOP4-2015/000024 zo dňa 29. januára 2015 a potvrdzujú to i ďalšie správy z Okresného úradu Nové
Zámky, pozemkového a lesného odboru. Odvolací súd preto konštatoval, že listinnými dôkazmi bolo
preukázané, že žalobkyňa riadne užívala poľnohospodársku pôdu podľa Nájomnej zmluvy. Akcentoval,
že to nebola žalobkyňa, kto v rokoch 2001 - 2004 zoral trvalý trávnatý porast, prípadne zlikvidoval ovocný
sad a vykonanú zmenu druhu pozemku neohlásil orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, pričom

práve týmto konaním podľa príslušných správnych orgánov došlo k rozporu evidovaného právnemu
druhu niektorých pozemkov so skutočným stavom. V tejto súvislosti poukázal na čl. VII. bod 7.15.
Nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ berie na vedomie, že nájomca sa oboznámil s predmetom
nájmu obhliadkou na mieste samom i z listín, na základe ktorých skutkový stav druhu pozemku nemusízodpovedať právnemu druhu pozemkov. Žalobkyňa teda vstupom do nájomného vzťahu uzatvorením
Nájomnej zmluvy prevzala predmet nájmu v stave, v akom sa v prírode nachádzal, a tak ho aj začala
užívať. Na základe uvedeného nebolo podľa názoru odvolacieho súdu možné prisvedčiť tvrdeniu

žalovanej 1/, že žalobkyňa zmenila druh pozemkov bez súhlasu žalovaných a uzavrel, že výpovedný
dôvod špecifikovaný vo Výpovedi nebol naplnený; z toho vyvodil, že Výpoveď daná žalovanou 1/
žalobkyni dňa 23. júna 2014 je neplatná tak, ako to posúdil aj súd prvej inštancie.
2.2. Pokiaľ žalovaní namietali, že súd sa nevysporiadal s ďalšími dôvodmi uvádzanými vo Výpovedi, a
to neodstránenie eternitu z poľných ciest, neplatenie nájomného, a že žalobkyňa v rozpore s povolením

ťažila štrk, túto kritiku odvolací súd nepovažoval za dôvody, na základe ktorých žalovaná 1/ odôvodnila
podanie Výpovede. Dodal, že žalovaná 1/ výslovne vo Výpovedi špecifikovala, že výpovedným dôvodom
je len zmena druhu pozemku a preto konštatoval, že súd prvej inštancie nemusel skúmať naplnenie
konania žalobkyne spočívajúce v neodstránení eternitu z poľných ciest, v neplatení nájomného a
ťaženia štrku bez povolenia, keďže to bolo uvedené len na dôvažok. Podľa odvolacieho súdu sa
prvoinštančnýsúdvysporiadalajsozmenouvlastníctvaspornýchnehnuteľností,atokonkrétnevodseku

56. odôvodnenia s tým, že ku dňu podania Výpovede už prenajímateľom nehnuteľností v kat. území Búč
bola žalovaná 2/, ktorá vstúpila do práv prenajímateľa tým, že nadobudla vlastníctvo k týmto pozemkom.
Odvolací súd aproboval toto právne posúdenie, pretože právnym následkom zmeny vo vlastníckom
práve nehnuteľností je vstup žalovanej 2/ do nájomného vzťahu so žalobkyňou na mieste prenajímateľa,
čím žalovaná 2/ preberá na seba všetky práva a povinnosti prenajímateľa predmetných nehnuteľností,

ktoré vyplývajú nielen z uzatvorenej Nájomnej zmluvy, ale i zo zákona. Odvolací súd sa napokon
stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne absencie priloženia splnomocnenia k
Výpovedi a dodal, že pokiaľ žalovaná 1/ mienila dať platne žalobkyni výpoveď z nájmu, pričom konala v
mene žalovanej 2/ ako vlastníka predmetných nehnuteľností, ktoré užívala žalobkyňa, mala k podanej
Výpovedi priložiť splnomocnenie (ako v spise na č. l. 536), aby žalobkyni bolo zrejmé, že žalovaná

1/ koná pri tomto právnom úkone za žalovanú 2/. V súvislosti s poukazom žalovaných na mandátnu
zmluvu z 05. júna 2014 mal za to, že mandátna zmluva zakladá medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah
a v prípade, ak zo zmluvy vyplýva záväzok mandatára vykonať v mene mandanta vymedzené právne
úkony,nenahradzujevovzťahuktretímosobámplnúmoc.Zároveňzapomociobsahumandátnejzmluvy
nemožno vykonávať výklad plnej moci. Napokon podrobil kritike aj neurčitosť predloženej plnej moci,

v ktorej bol uvedený rozsah oprávnenia žalovanej 1/ ako usporiadanie nájomných vzťahov z Nájomnej
zmluvy,zčohonebolomožnévyvodiť,čisavzťahujeinavypovedanieNájomnejzmluvy.Námietku,žesa
prvoinštančný súd nezaoberal rôznou účinnosťou Nájomnej zmluvy dohodnutou v špecifikácii v čl. I. bod
1.1, čl. I. bod 1.2., čl. I. bod 1.3. odvolací súd neuznal a v tejto súvislosti ozrejmil, že z rozhodnutia súdu
vyplývalo, že Nájomná zmluva mala rôznu účinnosť, a to konkrétne pri nájme pozemkov uvedených v čl.

I. bod 1.1. od 01. októbra 2009 a pri nájme pozemkov uvedených v čl. I. bod 1.2. od 01. novembra 2009.
Na rôznu účinnosť súd prvej inštancie prihliadol aj pri závere o obnovení nájomného pomeru podľa §
12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., keď Nájomná zmluva v časti predmetu nájmu uvedenom v čl. I. bod
1.1. sa obnovila na obdobie 5 rokov od 01. októbra 2014 a v časti predmetu nájmu uvedenom v čl. I.
bod 1.2. sa obnovila na obdobie 5 rokov od 03. novembra 2014. O trovách konania rozhodol odvolací

súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktoré
odôvodnili poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
3.1. Kľúčová námietka dovolateľov atakovala arbitrárnosť, neodôvodnenosť, nepresvedčivosť a

nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí súdov nižších inštancií, ktoré nezdôvodnili, prečo
nezohľadnili ich zásadnú argumentáciu a predložené dôkazné prostriedky. Súdy dospeli k nesprávnemu
a neodôvodnenému záveru o tom, že vo Výpovedi bol údajne ako jediný výpovedný dôvod uvedený
iba dôvod podľa čl. VII. bod 7.3. Nájomnej zmluvy a poukázali na skutočnosť, že sa nezaoberali
ostatnými výpovednými dôvodmi uvedenými vo Výpovedi, ktorými boli tiež: pravidelné problémy s

platbou nájomného, nedovolená úprava poľných ciest, v ktorých je uložený eternit, nedovolená ťažba
štrku. Odvolací súd sa v odôvodnení obmedzil iba na konštatovanie, že ostatné výpovedné dôvody
nemožno považovať za dôvody, na základe ktorých bola Výpoveď podaná, ale tieto boli podľa jeho
názoru uvedené vo Výpovedi „len na dôvažok“. Podľa dovolateľov však odvolací súd tento svoj záver
nijako bližšie neodôvodnil, neuviedol, prečo by ostatné výpovedné dôvody nemali byť považované za

dôvody Výpovede, nešpecifikoval, akými úvahami bol pri posudzovaní Výpovede a jej dôvodov vedený,
prečo sa týmito vôbec zaoberal. Dovolatelia svoju kritiku smerom k nesprávnemu a neodôvodnenému
záveru súdov nižších inštancií zamerali na skutočnosť, že Výpoveď mala žalobkyni dať údajne iba
žalovaná 1/ a nie aj žalovaná 2/. Odvolaciemu súdu vyčítali, že nijako nevysvetlil, z čoho vyvodzovalvšeobecnosť, nejasnosť a neurčitosť Splnomocnenia z 05. júna 2014, ktorým žalovaná 2/ splnomocnila
žalovanú 1/, keď v tomto je jasne špecifikované, že usporiadanie nájomných vzťahov sa týka Nájomnej
zmluvy. V tejto súvislosti dovolatelia argumentovali, že Výpoveď bola podaná oboma žalovanými, pričom

za oboch bola podpísaná T.. Y. C., ktorý konal ako štatutárny orgán žalovanej 1/, a zároveň aj ako
štatutárny orgán žalovanej 2/. Ani s toto skutočnosťou sa však odvolací súd vôbec nevysporiadal.
Rovnako mali za to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje vyčerpávajúce odôvodnenie ohľadom
skutočnosti, že daním Výpovede a uplynutím výpovednej doby došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy, a
tým pádom nemohlo dôjsť k predĺženiu Nájomnej zmluvy o ďalších 5 rokov. Zdôraznili, že arbitrárnosťou

napadnutého rozsudku bola tiež absolútne vylúčená možnosť materiálneho prieskumu výpovedných
dôvodov v zmysle, či tieto nemožno považovať za dôvody odstúpenia od Nájomnej zmluvy. Napokon
dovolatelia uviedli, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil aj svoj záver o existencii naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Týmto postupom a konaním odvolacieho súdu došlo k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
3.2. Ťažisko dovolacej argumentácie dovolateľov vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa

§ 421 ods. 1 písm. a) CSP spočívala v tvrdení, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od právnej
otázky: „Či právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať iba podľa ich jazykového vyjadrenia,
aleboajpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,resp.ajpodľaďalšiehorelevantnéhokonaniaúčastníkov
zmluvy v rozhodnom období“. Vyjadrili presvedčenie, že napadnutým rozhodnutím došlo k odchýleniu od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (sp. zn. 3Cdo/81/2011, MCdo/251/02, 5Cdo/205/2008),

keďže odvolací súd vyložil Výpoveď striktne formalisticky podľa jazykového vyjadrenia a neprihliadol
aj na vôľu žalovaných 1/ a 2/ podávajúcich Výpoveď, ktorá bola zrejmá z množstva listinných dôkazov
predloženýchvsúdnomkonaníazkomunikáciemedzižalobkyňouažalovanými.Nazákladeuvedeného
navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu bližšie rozviedla dôvody, pre ktoré nesúhlasila s dovolacími
dôvodmi, nakoľko tieto nie sú dané a bola názoru, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a nie je naplnená ani podmienka odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Zdôraznila, že z
listiny, ktorou žalovaná 1/ mienila dať Výpoveď, jednoznačne vyplýva dôvod Výpovede, keď žalovaná 1/

výslovne uvádza, že výpoveď dáva z titulu porušenia čl. VII. bod 7.3. Nájomnej zmluvy pre nedovolenú
zmenu druhu pozemku. Nedostatky Výpovede nemožno zhojiť tým, že sa bude vykladať aj ďalší text
Výpovede v prospech žalovanej 1/, ktorá celkom jednoznačne výpovedný dôvod zadefinovala. Zo
samotnej Výpovede pritom vôbec nevyplýva, že by bola urobená aj v mene žalovanej 2/ a nebolo k nej
priložené žiadne splnomocnenie, preto si žalobkyňa ani len nemohla domyslieť, že by Výpoveď mienila

dať aj žalovaná 2/. Žalobkyňa navrhla podané dovolanie ako nedôvodné zamietnuť podľa 448 CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré vkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §

431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Dovolatelia vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietali
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s tým spojenú jeho nepreskúmateľnosť, resp.

arbitrárnosť.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv
na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na

spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,

bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazov a pod.).

13. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade
s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad
opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom
na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu
rozhodnutienáležiteodôvodniťjeodrazomprávastranysporunadostatočnéapresvedčivéodôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej
žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie

musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu
(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

14. Dovolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne
konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť
dovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom

štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou
otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

15. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z
hľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo

na spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť.

16. V posudzovanej veci predmet sporu spočíval v posúdení neplatnosti Výpovede Nájomnej zmluvy č.
278/09 zo dňa 23. júna 2014, danej žalovanou 1/ žalobkyni.
16.1. V predmetnej Výpovedi sa okrem iného uvádza, že: „Výpoveď dávam z titulu porušenia povinnosti
podľa čl. VII, bod 7.3. - Zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku môže vykonať nájomca len po

predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa v súlade so zákonom č. 220/2004 Z. z. ... Výpoveď
sme nútení dať vašej organizácii po dôkladnom zvážení doterajšej spolupráce s vašou spoločnosťou ako
nájomcom. Ako s nájomcami evidujeme neustále a pravidelne problémy s platbou nájomného. Neustále
sú problémy s úpravou nájomných vzťahov. Navyše sme museli vziať do úvahy aj skutočnosť, že vaša
spoločnosť upravila poľné cesty, v ktorých je uložený eternit, čím je porušené aj ustanovenie NZ, čl. VII,

bod 7.13. Celá táto záležitosť nie je do dnešného dňa ukončená. Je predmetom trestného stíhania. Z
vašej strany sme doteraz neobdržali žiadne návrhy na vysporiadanie aj tejto záležitosti. Rovnako ste
námdoteraznezaslalivyjadreniekťažneštrkunaparceleč.12961vk.ú.Mužla....Zvyššiemenovaných
dôvodov je táto výpoveď plne opodstatnená ... “.
16.2. Žalovaní 1/ a 2/ svoje výhrady v súvislosti s výkladom Výpovede v podanom odvolaní upriamili na

skutočnosť, že okrem zmeny druhu pozemku vo Výpovedi uviedli aj tieto ďalšie dôvody: neodstránenie
eternitu z poľných ciest, ťažba štrku a neplatenie nájomného. Namietali, že týmito ďalšími dôvodmi
uvedenými vo Výpovedi sa súd prvej inštancie nezaoberal. Odvolací súd v tejto súvislosti v ods. 16.
odôvodnenia stroho uviedol, že „Pokiaľ žalovaní namietali, že súd sa nevysporiadal s ďalšími dôvodmi
uvádzanými vo výpovedi, a to neodstránenie eternitu z poľných ciest, neplatenie nájomného, a že

žalobca v rozpore s povolením ťažil štrk, tieto dôvody nemožno považovať za dôvody, na základe ktorých
žalovaný 1/ odôvodnil podanie výpovede. Žalovaný 1/ vo Výpovedi zo dňa 23. júna 2014 jednoznačne
výslovne uviedol, že výpoveď dáva titulom porušenia povinností podľa č. VII, bod 7.3., t. j. zmeny
druhu pozemku žalobcom bez súhlasu prenajímateľa“. Zároveň dodal, že súd prvej inštancie nemusel
skúmať naplnenie konania žalobkyne spočívajúce v neodstránení eternitu z poľných ciest, v neplatení

nájomného a ťaženia štrku bez povolenia, ktoré bolo uvedené „len na dôvažok“.

16.3. Hodno pripomenúť, že ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že o
obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti
a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil

výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne
(nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel)
konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv
vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),
logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov

v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká
bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli
účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak
možnozisťovaťibaobsahprávnehoúkonu,nemožnonímprejavvôledoplňovať(m.m.3Cdo/81/2011).K
pochopeniu obsahu vôle môže slúžiť i širší kontext konania účastníkov, prípadne i z konania následného,

ak z neho možno i spätne usudzovať na obsah vôle, včítane toho, ako skôr prejavenú vôľu interpretujú
sami účastníci právneho úkonu (R 90/2004). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre
opakovane nabáda k tomu, že prílišný právny formalizmus zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej
z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) účastníkov právnych úkonov (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS
242/07,IV.ÚS15/2014);jednýmzozákladnýchprincípovvýkladuzmlúvjeprioritavýkladu,ktorýnevedie

k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady (nález sp. zn. I. ÚS 640/2014). Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, pretonie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (napr.
nálezy ÚS SR, I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012).

16.4. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tú časť
oponentúry žalovaných 1/, 2/, podľa ktorej odvolací súd dostatočne nezdôvodnil, na základe čoho, resp.
na základe uplatnenia akých výkladových metód dospel k záveru, že ďalšie dôvody obsiahnuté vo
Výpovedi majú iba doplnkový charakter a sú uvedené „len na dôvažok“. Z obsahu spisu je zrejmé, že
žalovaní vo svojich vyjadreniach či prednesoch v priebehu základného konania operovali s jednotlivými

dôvodmi uvedenými Výpovedi ako s osobitnými výpovednými dôvodmi.

17. Pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní obsahu Výpovede bez podrobnejšieho odôvodnenia
konštatoval, že ostatné dôvody uvádzané vo Výpovedi nemožno považovať za dôvody, na základe
ktorých žalovaná 1/ odôvodnila podanie Výpovede, a tieto boli uvedené „len na dôvažok“, možno
spoľahlivo uzavrieť, že sa v celej šírke posudzovania obsahu výpovede nevysporiadal s výkladovými

pravidlami, ktoré vyžaduje stabilná judikatúra pri interpretácii právnych úkonov, v dôsledku čoho
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je logicky a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený.
17.1. Dovolatelia súčasne nedostali dostatočnú odpoveď na (pre nich) významný odvolací argument,
spočívajúci v poukaze na ďalšie výpovedné dôvody, ktorými sa ani súd prvej inštancie nezaoberal. Túto
argumentáciu je súčasne potrebné považovať za podstatné tvrdenie v zmysle § 387 ods. 3 CSP, nakoľko

išlo o námietku, ktorá je relevantná, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej
povahy, že v prípade jej preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) mohla
priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľov. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami
odvolateľa, dokonca aj v skrátenom (v posudzovanom prípade o taký prípad nešlo - pozn. dovolacieho
súdu) odôvodnení odvolacieho súdu je takým nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe

zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (III. ÚS
314/2018, ZNaU 47/2018).
17.2. Uvedené možno subsumovať aj k úplnej absencii zhodnotenia otázky, prečo nemohla byť
Výpoveď podaná obidvoma žalovanými (keď bola podpísaná T.. Y. C., či je namieste úvaha,
aby konal ako štatutárny orgán žalovaného 1/, a zároveň ako štatutárny orgán žalovaného 2/),

keďže vo Výpovedi je pod vlastnoručným podpisom T.. Y. C. uvedené jeho meno, následne
„Trnavský arcibiskup“ (označenie štatutárneho orgánu žalovaného 2/) a ďalšia funkcia „Predseda
Rady Náboženskej fundácie Cappella“ (označenie štatutárneho orgánu žalovaného 1/). Napadnuté
rozhodnutie v tejto časti neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.

18. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť
uskutočňovaťprocesnéprávaavkonečnomdôsledkuporušujejejprávonaspravodlivýsúdnyproces[čo
zakladávadukonaniapodľa§431ods.1CSPvspojenís§420písm.f)CSP],pretožejejupieramožnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

19. Po relevantnom vyhodnotení právne významných otázok ohľadom dodržania povinnosti riadne
odôvodniť rozhodnutie (ktoré má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak
vylúčiť svojvôľu v tomto procese) dovolací súd uzatvára, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky

stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie
rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovaných 1/ a 2/ procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP
a dovolatelia v ňom dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože im týmto
nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

21. Ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných
oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnychzáverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/69/2021,
8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska ďalších
vyslovených námietok a opodstatnenosti argumentácie v spojitosti s uplatneným dovolacím dôvodom

podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.