Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, March 10, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 84P/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123214978
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123214978.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., t. č.
D. E. XX, F., G., proti odporcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, I. J., za účasti maloletých detí:
K. B., nar. X.X.XXXX, L. B., nar. X.X.XXXX, H. B., nar. X.X.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.08.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom.

2. Z Rozsudku Okresního soudu v Uherském Hradišti sp. zn. Nc 88/2023, 16PaNc 167/2023, 16
PaNc 353/2023 zo dňa 12.12.2023, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.2.2024 súd zistil, že

navrhovateľka do dňa 19.8.2023 žila s manželom v spoločnej domácnosti v Českej republike, pričom
návrh na rozvod na tunajšom súde si podala dňa 23.8.2023.

3. Z vyjadrenia otca maloletých detí zo dňa 27.11.2023 súd zistil, že otec maloletých detí (odporca)
neprijal právomoc tunajšieho súdu na konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktoré
majú obvyklý pobyt v Českej republike podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 12 Nariadenia Rady (ES) č.

2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“).

4.Zobsahuspisusúdzistil,žerodinažilaspoločnedlhodobonaúzemíČeskejrepubliky,kdepoodchode
navrhovateľky ostal žiť manžel spolu s maloletými deťmi, o úprave práv a povinností ku ktorým konajú
súdy Českej republiky. Navrhovateľka žije v súčasnosti v Maďarskej republike. Ani jeden z účastníkov

konania nežije, ani sa dlhodobo a kontinuálne nezdržiava na území Slovenskej republiky.

5. Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 3, ods. 1, písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území:
majú manželia obvyklý pobyt, alebo
manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

má odporca obvyklý pobyt, alebo
v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má "domicil";6. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

7. Na základe uvedených skutočností z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka
s manželom žila spoločne na území Českej republiky do 19.8.2023 a návrh na tunajší súd si podala dňa
23.8.2023. V súčasnosti žije navrhovateľka v Maďarskej republike a manžel v Českej republike. Zistené
skutočnosti preukazujú, že vec nespĺňa žiadnu z podmienok určovania právomoci súdov Slovenskej
republiky podľa citovaných ustanovení v bode 5. odôvodnenia.

Keďže predmetný návrh na rozvod manželstva podaný na tunajšom súde sa viazal zároveň na úpravu
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd posúdil aj svoju právomoc
v tejto otázke. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom žijúcim na území Českej republiky,
v tejto otázke preukázateľne konajú súdy Českej republiky, čo potvrdzujú súdne rozhodnutia doložené
manželmi do spisu. Súd má za preukázané, že dlhodobým a obvyklým pobytom maloletých detí je

Česká republika a otec detí na základe výzvy tunajšieho súdu právomoc tunajšieho súdu konať vo
vzťahu k maloletým deťom neuznal. Zo znenia ustanovenia Článku 12 Nariadenia: „Súdy členského
štátuprivýkonesvojejprávomocipodľačlánku3,nazákladenávrhunarozvod,rozlukualeboanulovanie
manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s
týmto návrhom“ možno odvodiť, že právomoc na konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom

na čas po rozvode sa odvodzuje od právomoci súdu konať a rozhodovať o návrhu na rozvod manželstva,
keďže tieto dva predmety konania na seba nadväzujú a nemožno ich oddeliť a posudzovať samostatne.
Keďžetunajšísúdnemáprávomocvovecirozvodu,nazákladevyššieuvedenýchcitovanýchustanovení
dospel k záveru, že nemá právomoc konať ani o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva a v súlade s § 9 CSP toto konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu

smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.