Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121576827
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6121576827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: MikaBuilding home s.r.o., so sídlom Hlavná
ulica XXX/XX, XXX XX A. B., IČO: 51 404 711, zastúpeného: JUDr. Ondrej Brláš, advokát so sídlom
Štefánikova 52, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 521, proti žalovaným: 1. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/XX, XXX XX F., 2. G. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. B. XXX, o zaplatenie sumy 20 125
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 21. decembra 2022 č. k. 8Csp/39/2022-422, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 10 422,58 eura,

a v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 1 802,42 eura rozsudok súdu prvej inštancie mení
tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 12 225 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 225 eur od

17.02.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 22 %. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 634, § 644, § 633 ods. 1, § 634 ods. 2, § 635 ods. 1, § 544 ods. 1, § 545a,
§ 580 Občianskeho zákonníka.
1.2. Konštatoval, že žalobca, ako zhotoviteľ, si uplatnil nárok na časť ceny za vykonané dielo podľa
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 23.10.2018 (stavba rodinného domu) a podľa
dohodnutých prác naviac (cena diela fakturovaná faktúrou č. 20210003 zo dňa 09.02.2021). Procesná

obrana žalovaných spočívala v tvrdeniach, že sa žalobca dostal do omeškania so zhotovením diela, v
dôsledku čoho vznikol žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý si započítali s pohľadávkou
žalobcu na zaplatenie ceny diela. Pritom medzi stranami nebolo sporné, že došlo platne k uzatvoreniu
zmluvy o dielo, k dohode o vykonaní diela v lehote 8 mesiacov, k realizácii diela vymedzeného v
zmluve, ako aj k prácam naviac, ktoré boli dohodnuté medzi stranami sporu. Nesporná bola aj cena
diela uplatňovaná žalobcom v konaní za práce vykonané v zmysle zmluvy o dielo, ako aj za práce
naviac. Sporné medzi stranami bolo určenie dátumu začatia realizácie diela, t.j. dátumu, od ktorého sa

má počítať lehota na zhotovenie diela. Rovnako bol sporný rozsah diela a s tým súvisiace ukončenie
diela a jeho odovzdanie.
1.3. Stotožnil sa s tvrdením žalovaných, že dielo malo byť zahájené dňa 05.08.2018, ktorý je uvedený
v zmluve o dielo v bode bod 3.3.1. Tvrdenia žalobcu, že tento dátum bol v zmluve uvedený omylom,v kontexte predzmluvných rokovaní a realizovaných úkonov, nepovažoval za presvedčivé. K tomu
poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že po úvodnej komunikácii žalovaných s
realitnou spoločnosťou ohľadom rodinného domu došlo medzi žalobcom a žalovanými dňa 19.07.2018

k uzatvoreniu zmluvy o finančnej zábezpeke vo výške 5 000 eur, ktorá predstavovala zabezpečenie
splnenia povinnosti žalovaných uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu (predmetom kúpy mal byť
postavený rodinný dom) a kúpnu zmluvu k pozemku parcela 414/262. V prípade nesplnenia tejto
povinnosti by zábezpeka „zostala“ žalobcovi, keďže žalovaným by vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 5 000 eur, na uhradenie ktorej mohol žalobca použiť zábezpeku. Prílohou zmluvy bol

rozpis stavebno-montážnych prác na stavbe RD D.. Podpis zmluvy o zábezpeke a uhradenie zábezpeky
dňa 25.07.2018 predstavuje jasný, zrozumiteľný a záväzný záujem žalovaných o výstavbu rodinného
domu, pričom v tomto štádiu už existovali jasné predstavy o realizácii diela (bol vybratý konkrétny typ
domu na základe projektu, viedla sa diskusia o prácach naviac oproti projektu a ich cene). Tvrdenie
žalovaných,žežalobcasazaviazalzačaťsrealizácioudielahneďpozaplatenízábezpeky,korešponduje
s faktickým postupom prác na diele, keď už koncom júla 2018 boli zrealizované výkopové práce

(fotografia č.l. 129) a do podpisu zmluvy o dielo dňa 23.10.2018 už bola zrealizovaná základová doska
a pravdepodobne čiastočne obvodové múry (fotografie č.l. 133,134), aj samotné vyjadrenie zástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 21.09.2022 (č.l. 227). Za takto zisteného skutkového stavu potom deň
05.08.2018 predstavuje dátum, kedy sa realizáciou diela skutočne začalo a jeho uvedenie v zmluve
nemôže byť chybou v písaní. Tento záver nemení ani skutočnosť, že obvykle žalobca počítal dobu na

zhotovenie diela od uzatvorenia zmluvy (ako to prezentoval žalobca a svedkyňa I.), nakoľko konkrétnu
situáciu bolo potrebné posúdiť v zmysle skutočnej realizácie prác. Preto sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že dátumom začatia realizácie prác by mal byť dátum uzatvorenia zmluvy o dielo, prípadne
právoplatnosť stavebného povolenia 27.12.2018. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo bola časť prác už
zrealizovaná a je irelevantné, že to bolo na zodpovednosť žalobcu ako zhotoviteľa. Účastníci zmluvy

o dielo sa v auguste 2018 správali tak, že plnia obsah zmluvy, aj keď zmluva ešte uzatvorená nebola,
ale vzhľadom na zmluvu o finančnej zábezpeke a komunikáciu ohľadom zmien a doplnení projektu
bol predmet diela dostatočne definovaný a dielo sa vykonávalo podľa individualizovaných požiadaviek
žalovaných - napr. predĺženie steny domu o 1 meter. Vykonané práce na prvej etape (základová doska)
žalobca fakturoval žalovaným dňa 14.10.2018, teda pred uzatvorením zmluvy o dielo. Navyše dátum

05.08.2018 bol uvedený opakovane, už v návrhu zmluvy o dielo doručenej žalovaným v septembri 2018.
Tvrdenia žalobcu v záverečnom návrhu, že aj žalovaní sa stotožnili s dátumom uzatvorenia zmluvy
o dielo, ako relevantným dátumom, považoval za dezinterpretované. Na základe vyššie uvedeného súd
prvej inštancie uzavrel, že dátumom začatia realizácie diela bol dátum uvedený v zmluve 05.08.2018 a
od tohto dátumu plynula žalobcovi osemmesačná doba na zhotovenie diela, t.j. dielo malo byť zhotovené

do 05.04.2019.
1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca realizoval na rodinnom dome žalovaných práce podľa
písomnezatvorenejzmluvyodielo,ktorésúvymedzenévrozsahustavebno-montážnychprác(doštádia
holodomu) a práce naviac na základe ústnej dohody so žalovanými (predĺženie strechy, predtrešenie
terasy, zmena pôdorysu, kompletáž elektroinštalácie, betonáž deky č.l. 15). Rozsah a vyhotovenie prác

naviac neboli sporné. Sporným bol posledný bod prác uvedený v zmluve o dielo, a to „Dopojenie Rd na
vodu, kanalizáciu, plyn a elektrinu“. Rozdielnosť spočívala v tom, že žalobca za dopojenie považoval
vyhotovenie rozvodov od meračov na hranici pozemku do rodinného domu s tým, že vlastník domu
mal zabezpečiť pripojenie k jednotlivým sieťam (odberom), teda uzatvoriť zmluvy s dodávateľmi, naproti
tomu žalovaní považovali túto etapu za pripojenie odberného miesta k jednotlivým inžinierskym sieťam.

Konštatoval, že žiaden právny predpis ani technická norma neustanovuje, čo zahŕňa pojem holodom,
ani neexistuje jednotný právny výklad k danej problematike, preto považoval za potrebné pri vymedzení
rozsahu prác vychádzať z uzatvorenej zmluvy. Keďže jazykovým výkladom pojmu dopojenie nemožno
prísť k jednoznačnému záveru, či má ísť len o vyhotovenie rozvodov od hranice pozemku do domu,
alebo aj o pripojenie domu na jednotlivé inžinierske siete, stotožnil s argumentáciou žalovaných, že

medzi stranami bolo dohodnuté aj pripojenie domu (zhotovenie pripojenia) na vodu, elektrinu, plyn a
kanalizáciu. Uvedené vyplývalo z jednotlivých úkonov (prác) uvedených v zmluve, kde je samostatný
úkon „plynová prípojka od skrinky po Rd“ a samostatný úkon „Dopojenie Rd na vodu, kanalizáciu, plyn
a elektrinu“. Porovnaním rozsahu prác na dome v štádiu holodomu a v štádiu stavby na kľúč dospel
súd prvej inštancie k záveru, že pripojenie domu na inžinierske siete patrí do fázy holodomu, nakoľko

sa v štádiu domu na kľúč nenachádza. V štádiu holodomu je dopojenie domu uvedené ako posledné
štádium vo všetkých rozpisoch prác, ktoré sú obsahom spisu. Uvedená skutočnosť nekorešpondovala
s tvrdením žalobcu, že práce na rozvodoch sa robia medzi prvými resp. v skoršom štádiu, ešte
pred montážou zateplenia, nanesením fasády, či vnútorných omietok, keďže v opačnom prípade bytakéto dopojenie bolo vidieť. Napokon pripojenie vykonal sám žalobca, pričom žalovaných nevyzýval,
aby si to zabezpečili sami, resp. v priebehu prác netvrdil, že na to nie je povinný. Faktické konanie
žalobcu potvrdilo tvrdenia žalovaných. Hoci oprávnenými osobami na uzatvorenie zmlúv s jednotlivými

dodávateľmi, sú vlastníci stavby (odberného miesta), to nevylučuje, že uvedené zabezpečuje zhotoviteľ,
resp. ním určená osoba (v danom prípade plyn riešila pani J., ktorá spolupracovala so žalobcom).
V kontexte uvedeného a vzhľadom na postavenie žalobcu ako podnikateľa, ktorý vykonáva účinnosti za
účelom dosiahnutia zisku, sa potom tvrdenie žalobcu, že uvedené činnosti vykonal z dobrej vôle, javilo
ako menej pravdepodobné. Tvrdenia žalobcu ohľadom obsahu pojmu „dopojenie“ potvrdila svedkyňa I.

(ostatní svedkovia sa k rozsahu prác a obsahu zmluvy o dielo vyjadriť nevedeli), avšak vzhľadom na
závery a listinné dôkazy sa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov priklonil k záverom vyplývajúcim
z predložených listín.
1.5. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca bol povinný pripojiť stavbu na
elektrinu, plyn a vodu (odpad je riešený pripojením na žumpu). Preto neobstálo tvrdenie žalobcu,
že dielo zhotovil najneskôr dňa 18.07.2019 (nanesením fasádnej farby; aj keď svedok K. potvrdil, že

ide o posledný krok realizácie holodomu, avšak toto tvrdenie sa týka len stavebnej činnosti, resp.
výstavby domu). Stavba bola na elektrinu napojená už v čase realizácie stavby. Plyn bol pripojený
začiatkom decembra 2019 (dňa 04.12.2019 bola vykonaná odborná skúška a odborná prehliadka
plynového zariadenia a bol vyhotovený zápis o vykonaní tesnosti skúšky plynového rozvodu plynu).
Podľa nepopretého tvrdenia žalovaných bolo pripojeniu rodinného domu k plynu realizované 06.12.2019

(č.l. 118). Žalobca tvrdil, že z dôvodu problémov s verejnou časťou plynovodu nebolo možné na jeseň
2019 pripojiť niektoré domy k odberu plynu a išlo o skutočnosť, ktorú ovplyvniť nemohol, avšak túto
prekážku a jej trvanie nepreukázal (tieto skutočnosti nepreukázal ani svedok H., ktorý síce nejaké
problémy na vonkajšej časti na ceste potvrdil, ale z výpovede nevyplýva časový úsek). Dátum napojenia
na vodu preukázaný nie je, podľa tvrdenia žalovaných to bolo v novembri 2019. Na základe uvedeného

mal súd prvej inštancie za dátum zhotovenia diela preukázaný deň pripojenia plynu k rodinnému domu,
t.j. 06.12.2019. Na uvedenom závere nemení nič ani žiadosť o zmenu stavby pred dokončením,
kde žalobca uviedol dátum dokončenia stavby 11 mesiac roku 2020. V tomto smere sa stotožnil s
argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na vykonané zmeny oproti pôvodnému projektu bolo potrebné
uvedenú žiadosť podať, aby bolo možné vydať kolaudačné rozhodnutie.

1.6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tvrdením žalobcu, podľa ktorého doba dokončenia diela sa
predĺžila o zmluvne dohodnuté dôvody (bod 3.2 zmluvy). Jedným z týchto dôvodov boli práce naviac,
ďalším zmena fasádnej farby. Nebolo sporné, že strany sporu sa na ich realizácii dohodli, ani že
boli vykonané. V zmysle koncového vyúčtovania išlo o predĺženie strechy, prestrešenie terasy, zmena
pôdorysu, kompletáž elektroinštalácie a betonáž deky. Bolo preukázané, že niektoré práce naviac boli

dohodnuté ešte pred uzatvorením zmluvy (zmena pôdorysu), niektoré boli v tom čase odkonzultované
a dojednané až následne (mailová komunikácia č.l. 85, 86). Vyhodnotením vykonaného dokazovania
výsluchom svedkov dospel súd prvej inštancie k záveru, že k predĺženiu realizácie diela o práce naviac a
o dôvody, ktoré zhotoviteľ nemohol ovplyvniť došlo o 27 dní (17+7+3), teda dielo malo byť zrealizované
do 02.05.2019.

1.7. Ďalšie dôvody súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezpredmetné. V prvom rade išlo o finančnú
situáciu žalovaných, ku ktorej z vykonaného dokazovania nebolo preukázané prerušenie prác. Ďalej
doba do právoplatnosti stavebného povolenia (27.12.2018), ktorú nepovažoval za skutočnosť, o ktorú sa
predlžila doba realizácie diela, pretože práce v tomto období plynule pokračovali. Rovnako z toho istého
dôvodu nebolo preukázané tvrdenie, že z dôvodu zmien návrhu zmluvy požadovanými žalovanými,

resp. dohadovania rozsahu prác, sa nemohlo dielo realizovať. Tvrdenia žalobcu, podľa ktorých sa
mala predĺžiť doba diela, a to pandémia ochorenia Covid 19 a nepriaznivé poveternostné podmienky,
nepovažoval za dôvodné a preukázané. Žalobca mal dielo zhotoviť od jesene 2018 do jari 2019, ale
z dôvodu pandémie Covid 19 sa začali prijímať opatrenia najskôr v marci 2020. Tvrdenia o zlých
poveternostných podmienkach na prelome rokov 2018 - 2019 žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

1.8. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj odovzdaním diela, ktoré bolo sporné. Poukázal na čl. 5.2
zmluvy, ktorý riešil odovzdanie a prebratie diela tak, že po dokončení prác na jednotlivej etape
vyzve zhotoviteľ objednávateľa preukazným spôsobom na prebratie diela minimálne 5 dní pred ich
odovzdaním. Zhotoviteľovi vzniká nárok na úhradu ceny po odpočítaní uhradenej zálohy. V zmysle
uvedeného bodu zmluvy nebolo podmienkou na odovzdania a prevzatia diela/etapy diela vyhotovenie

preberacieho protokolu. Zo zaužívanej praxe medzi stranami sporu vyplývalo, že priebežne spolu
komunikovali ohľadom vykonaných prác, rovnako aj o cene diela, ktorú majú žalovaní zaplatiť po
skončení jednotlivej etapy diela. Preto pri výklade uvedených bodov zmluvy mal za to, že vzhľadom
na prax medzi stranami nie je namieste použiť striktný formalistický výklad a viazať každú etapu dielana písomné vyhotovenie dokladu o odovzdaní a prevzatí diela, a podmienka zmluvy bola splnená.
Považovalzanesporné,žestavbužalovaníužívaliodnovembra2019(úroveň,prípadnekomfortbývania
nebola v tomto prípade rozhodujúca, nakoľko sa žalobca zaviazal vyhotoviť holodom, ktorý v zásade na

bývanie určený nie je a vyžaduje dokončenie interiéru), pred týmto dátumom realizovali svojpomocne
práce v interiéri stavby. Keďže súd prvej inštancie posúdil ako moment ukončenia diela deň 06.12.2019
(v rozsahu písomnej zmluvy o dielo), konštatoval, že od tohto momentu mohlo dôjsť aj k odovzdaniu
diela.
1.9. K povinnosti žalobcu zabezpečiť vyhotovenie revíznych správ, súhlasil s tvrdením žalovaných,

že v prípade, ak vykonanie určitej činnosti v rámci realizácie diela podlieha záväznej technickej
norme, musí vykonanie diela tejto norme zodpovedať. Teda ak po realizácii konkrétne činnosti sa
vyžaduje jej preskúšanie, toto je povinný zabezpečiť zhotoviteľ. V novembri 2019 bola realizovaná
odborná prehliadka a skúška bleskozvodu, v decembri 2019 skúška tesnosti plynového rozvodu a
skúška plynového zariadenia. Vo vzťahu k rozsahu prác uvedených v zmluve o dielo boli predpísané
skúšky vykonané do decembra 2019. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako práce naviac bola

dojednaná kompletáž elektroinštalácie, kedy má zhotoviteľ povinnosť vykonať odbornú skúšku, táto bola
vykonaná dňa 14.04.2021. Dňa 13.04.2021 bolo vydané potvrdenie o preskúšaní komína (potvrdenie
je možné vydať po pripojení nového spotrebiča - kotla, ktorý sa žalobca v zmluve o dielo nezaviazal
dodať). Uzavrel, že ak aj mal žalobca povinnosť predložiť žalovaným doklady ku kolaudácii vzhľadom
na práce naviac, táto povinnosť mu zo samotnej zmluvy o dielo nevyplývala.

1.10. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania žalobcu ako zhotoviteľa, mal súd
prvej inštancie za to, že bolo potrebné diferencovať medzi záväzkom žalobcu vzniknutým na základe
zmluvyodieloazáväzkomvyplývajúcimzdohody(dohôd)oprácachnaviac.Rodinnýdomsazhotovoval
na základe písomnej zmluvy o dielo, ako aj ústne (prípadne e-mailom) dojednaných prác naviac,
ktoré predstavujú samostatné zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 8.3 zmluvy a

zabezpečovala záväzok žalobcu vykonať dielo včas, t.j. nárok na zmluvnú pokutu vznikol omeškaním
žalobcu so zhotovením diela. Dielom v tomto prípade bola dostavba rodinného domu, ktorej podkladom
je rozpis stavebno-montážnych prác, ktorý tvorí súčasť zmluvy (bod 2.2 zmluvy). To znamená, že
zmluvnápokutazabezpečovalavčasnosťprácuvedenýchvrozpise.Totovšaknemožnoskonštatovaťvo
vzťahu k prácam dohodnutým naviac. V prvom rade na platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje

písomná forma. V písomnej dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná
povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Práce naviac boli dohadované ústne, resp.
mailom, pri ktorých písomná forma nebola splnená. Preto nebola splnená podmienka písomnej formy
vo vzťahu k prácam naviac. Samotná zmluva o dielo pripúšťa rozšírenie rozsahu diela o práce naviac,
avšak aby sa takéto dojednanie stalo súčasťou zmluvy o dielo, je potrebné dojednať cenu a podmienky

vykonania týchto prác v písomnom dodatku (body 6.3 a 11.6 zmluvy). Je pravda, že zmluvnú pokutu
možno dojednať aj k zmluve, ktorá nie je v písomnej forme, avšak samotné dojednanie zmluvnej pokuty,
jej podstatných náležitostí, vyžaduje písomnú formu.
1.11. Preto na prípadné omeškanie zhotoviteľa s prácami dohodnutými naviac, nemohol aplikovať
ustanovenie o zmluvnej pokute. V konaní bolo preukázané, že tieto práce boli vykonané a dielo

odovzdané žalovaným, a nebolo podstatné, k akému dátumu, keďže nebol dôvod zohľadniť omeškanie
žalobcu. Žalobca má preto nárok na zaplatenie ceny diela za práce naviac vo výške 12 225 eur (cena
vyplýva z koncového vyúčtovania a poslednej faktúry, ktorá sporná nebola). Keďže sú žalovaní v
omeškaní s plnením peňažného záväzku, má žalobca nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil
(po ich modifikácii v upomínacom konaní) v zákonnej výške 5 % ročne od 17.02.2021 (splatnosť

faktúry bola dňa 16.02.2021; samotný okamih omeškania akceptovali žalovaní aj v úkone jednostranné
započítanie vzájomných pohľadávok). K namietanému spôsobu doručenia faktúry mailom uviedol, že
mailová komunikácia bola medzi stranami bežná, preto považoval takéto doručenie za účinné.
1.12. Vo vzťahu k záväzkom žalobcu v zmysle písomnej zmluvy o dielo súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nárok na zmluvnú pokutu žalovaným vznikol. Uzavrel, že žalobca bol povinný vykonať dielo

do 02.05.2019, k čomu nedošlo, preto sa dostal dňom 03.05.2019 do omeškania, a to až do splnenia
povinnosti dňa 06.12.2019. Za toto obdobie vznikol žalovaným nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% denne zo sumy 92 200 eur, čo predstavuje sumu 10 049,80 eura.
1.13. K požiadavke moderácie zmluvnej pokuty uviedol, že Občiansky zákonník obmedzenie výšky
zmluvnej pokuty neustanovuje, je vecou strán. Výška zmluvnej pokuty by mala zodpovedať povahe,

hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Hodnota celkovej zabezpečovanej povinnosti bola
vyčíslená v zmluve (cena diela 92 200 eur). Zmluvná pokuta zabezpečovala porušenie povinnosti
zhotoviť dielo včas. Výška zmluvnej pokuty bola stanovená percentom z dlžnej sumy (0,05 % denne).
K tomu poukázal na súdnu prax, podľa ktorej zmluvnú pokutu 0,1 % denne súdy neposúdili akoneprimeranú, a to ani v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej konštatoval, že posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty závisí aj od konkrétnych okolností, najmä od dôvodov, ktoré viedli k dojednaniu výšky
pokuty a od okolností, ktoré ho sprevádzali. Uviedol, že výšku zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej

výpočtu stanovil žalobca. Posudzoval aj postavenie zmluvných strán, ich ekonomickú pozíciu, prípadne
vzťah odkázanosti. Konštatoval, že žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) ako právnická
osoba podnikajúca v oblasti stavebníctva používal uvedený typ zmluvy opakovane, rovnako opakovane
vstupoval do obdobných záväzkových vzťahov (ako zhotoviteľ stavieb). Žalobca ani netvrdil negatívny
zásah do jeho ekonomickej sféry súvislosti so zmluvnou pokutou. Napokon sám žalobca si pôvodne

v žalobe uplatňoval voči žalovaným úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Pokiaľ
žalobca argumentoval, že konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi a poukazoval na svoju
ústretovosť voči žalovaným, súd prvej inštancie nevzhliadol v konaní žalovaných rozpor s dobrými
mravmi. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaní sa svojím správaním snažili vyhnúť povinnosti platiť uviedol,
že nezaplatenie pohľadávky z dôvodu, že je osoba presvedčená, že túto povinnosť nemá, nemožno
kvalifikovať ako konanie nepoctivé a nespravodlivé. Žalovaní sa voči nároku žalobcu bránia zákonne

dovolenými prostriedkami. Na základe uvedeného nevzhliadol dôvody na uplatnenie moderačného
práva vo vzťahu k zmluvnej pokute.
1.14. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má titulom zmluvy o dielo nárok na úhradu ceny
diela vo výške 7 900 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.02.2021 do zániku pohľadávky.
Žalovaní vykonali účinne započítanie pohľadávok započítacím prejavom zo dňa 10.01.2022. Vzájomné

pohľadávky strán sporu boli rovnakého druhu, vzájomne sa kryli a stretli sa dňom splatnosti pohľadávky
žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty 03.01.2022, keď výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo
dňa 03.12.2021 sa vrátila žalovaným dňa 30.12.2021, od ktorého plynula trojdňová lehota na plnenie,
t.j. do 02.01.2022, zmluvná pokuta sa stala splatnou nasledujúci deň, t.j. 03.01.2022. Tým zanikla
pohľadávka žalobcu na sumu 7 900 eur ako aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.02.2021 do

03.01.2022 v sume 347,38 eura. Preto nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela vo zvyšnej časti zamietol.
Ďalej zamietol náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujúce trovy právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby (predžalobná výzva), nakoľko nemal preukázané, že žalobca takéto náklady
vynaložil.
1.15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní

úspešný v rozsahu 61 % (pomer žalovanej sumy 20 125 eur a priznanej sumy 12 225 eur) a neúspešný
v rozsahu 39 %, čo zároveň predstavuje úspech žalovaných (pomer žalovanej a zamietnutej sumy
7 900 eur). Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 22 % (61-39) a v tomto rozsahu priznal žalobcovi
náhradu trov konania. Uviedol, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Dôvodil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (CSP), že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365
ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
2.2. Namietal nesprávnu aplikáciu § 3 ods. 1 a § 545a Občianskeho zákonníka, ohľadne posúdenia

podstaty moderácie zmluvnej pokuty a možnosti jej aplikácie, a tvrdil, že súd prvej inštancie sa
moderáciou vôbec nezaoberal, len ju spomenul všeobecnou poučkou z právnej teórie. K tomu citoval
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26Cdo/2626/2013. Hoci súd prvej inštancie
poukázal, že pôvodne v žalobe uplatňoval voči žalovaným úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne
z dlžnej sumy, opomenul, že ešte pred vydaním platobného rozkazu bol predmetný úrok zmenený na

5 % ročne z dlžnej sumy. Navyše žalovaní zmluvnú pokutu vyčíslili z celkovej ceny diela zo sumy
92 200 eur, kým úrok z omeškania bol uplatnený len z nezaplatenej časti zhotoveného diela. Tvrdil,
že podľa odbornej literatúry sa moderačné právo vykonáva, aby zmluvná pokuta nebola neprimeraná,
pričom moderovať možno iba jej výslednú sumu, nie spôsob jej určenia, pretože inak by moderácia
smerovala k posúdeniu platnosti zmluvného dojednania. Poukázal na právnu teóriu moderácie zmluvnej

pokuty a citoval Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29 Cdo 3880/2009. Namietal,
že súd prvej inštancie vo vzťahu k moderácii výšky zmluvnej pokuty túto vôbec neznížil, pri určení
nároku žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty vychádzal z celej ceny dohodnutého diela, s ktorým
nebol v omeškaní. Žalovaní nepreukázali, že im prípadným omeškania bola spôsobená škoda, asúd prvej inštancie neuviedol úvahy, pre ktoré určil primeranosť predmetnej zmluvnej pokuty aj s
ohľadom na zabezpečovanú povinnosť. Preto výsledná výška zmluvnej pokuty bola neprimeraná k
prípadnému porušeniu jeho povinnosti. Namietal, že zmluvná pokuta bola dohodnutá jednostranne v

prospech žalovaných, keď dohodnutý úrok z omeškania bol nežalovateľný pre jeho rozpor s právnymi
predpismi. Súd prvej inštancie nezohľadnil jeho správanie vo vzťahu k žalovaným, keď napriek tomu, že
k určitým činnostiam nebol zaviazaný, tieto dobrovoľne vykonal a bez nároku na odmenu (vypožičanie
elektrického kotla, presunutie skrinky s meračmi, aby žalovaní mohli parkovať motorové vozidlo aj z inej
strany ich pozemku, sprostredkovanie vybavenia uzatvorenia zmlúv o pripojení, pomoc pri financovaní

časti diela a s presunom záložného práva na rozostavanú stavbu). Uplatnenie nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalovanými bolo konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže do roku 2021 uhrádzal
platby za elektrickú energiu, ktorú spotrebovali žalovaní. Rovnako v rozpore s dobrými mravmi bola
snaha žalovaných vyhnúť sa zaplateniu poslednej faktúry, kedy po prvýkrát namietali, že nedali súhlas
na elektronické doručovanie.
2.3. Tvrdil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie

ustálil dohodnutý začiatok realizácie diela na deň 05.08.2018, pričom dohodnutý dátum skončenia diela
(vrátane naviac prác) mal byť 02.05.2019 a rozsah diela mal zrealizovať dňa 06.12.2019. Poukázal na
dohodu o primeranom predĺžení doby dokončenia diela v bode 3.2. zmluvy o dielo a tvrdil, že skutkové
zistenie ohľadne začiatku realizácie diela v spojení s dátumom jeho dokončenia pri aplikácii bodu 3.2.
a 3.3. zmluvy o dielo bolo nesprávne. Doba realizácie diela sa mala predĺžiť o dobu do právoplatnosti

stavebného povolenia a skutočnosť, že začal s realizáciou diela pred jeho právoplatnosťou nebola
relevantná, keďže až od dátumu právoplatnosti stavebného povolenia bolo možné začať s realizáciou
diela bez rizika vystavenia sa sankcii zo strany príslušných štátnych orgánov. Keďže nemal povinnosť
zabezpečiť právoplatné stavebné povolenie, nemal ani povinnosť začať realizovať dohodnuté dielo skôr,
ako boli splnené formálne náležitosti, a preto nemohol byť v omeškaní počas obdobia od 05.08.2018

do 27.12.2018, a lehota na zrealizovanie diela začala plynúť 28.12.2018. Namietal aj voči záveru súdu
prvej inštancie, podľa ktorého realizácia diela bola ukončená dňa 06.12.2019, kedy bolo zrealizované
pripojenie diela k plynu. S poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom svedka H. tvrdil, že stavebná
časť diela ohľadne plynu a jeho pripojenia bola hotová na jar v roku 2019, a skutočnosť, že pripojenie
z verejnej časti plynovodu nebolo možné až do mesiaca december 2019 mu nemohla byť pričítaná.

Za nesprávne skutkové zistenie považoval aj moment prevzatia diela žalovanými, pretože interiér
stavby rodinného domu si začali dokončovať postupne už prelomu mesiacov júl – august 2019, čo
vyplývalo aj z video nahrávky zhotovenej dňa 04.11.2019, kedy už boli viaceré dokončovacie činnosti
v interiéri realizované žalovanými, čo by nemohli pokiaľ by nemali dielo odovzdané. Tvrdil, že súd
prvej inštancie pri určení jeho omeškania nezohľadnil, že podľa bodu 3.2.4. zmluvy o dielo sa doba

dokončenia diela primerane predlžuje aj v prípade riadneho a včasného neuhradenia faktúry za
vykonané stavebno-montážne práce a dodaný materiál. Emailom zo dňa 05.09.2019 zaslal žalovaným
faktúry č. 2019029 a 2019030, ktoré neobsahovali dátum splatnosti, preto splatnosť bola stanovená
podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Faktúru č. 2019029 žalovaní uhradili až dňa 18.11.2019, t.j. o
viac ako dva kalendárne mesiace od doručenia predmetnej faktúry, čo predstavuje časový úsek, počas

ktorého nebol so splnením svojho záväzku voči žalovaným v omeškaní. Súd prvej inštancie však dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď do výpočtu jeho omeškania zahrnul aj obdobie, počas ktorého
boližalovanívomeškanísúhradoufaktúryč.2019029,napriektomu,žesajednaloozmluvnedohodnutý
čas o ktorý sa predlžuje lehota na zrealizovanie diela.
2.4. Namietal, že odôvodnenie rozsudku bolo arbitrárne a svojvoľné v odsekoch 57. a 58., konkrétne

ohľadne moderácie výšky zmluvnej pokuty, keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal s celkovou sumou
zmluvnej pokuty, ani nezaoberal s výškou celkovej škody, ktorá mala žalovaným vzniknúť a nebola z ich
strany vôbec preukázaná. Rovnako za závažné procesné pochybenie považoval absenciu posúdenia,
či sa malo v prípade zmluvnej pokuty na strane žalovaných jednať o adekvátny majetkový prospech,
a či sa mal žalobca dopustiť podstatného porušenia zmluvy o dielo alebo len nepodstatnej časti. Ďalej

namietal absenciu odôvodnenia vo vzťahu k odseku 58. Tvrdil, že súd prvej inštancie v časti aplikácie
dobrých mravov nevysvetlil ich prípadnú aplikáciu na zistený skutkový stav, na správanie sa žalobcu
alebo žalovaných, a v rozhodnutí sa obmedzil na konštatovanie ich definície a skutočnosti, že sa malo
jednať výlučne len o zákonom aprobovanú obranu žalovaných, pričom neuviedol, ako posúdil majetkový
prospech, ktorí majú získať žalovaní z uplatnenej zmluvnej pokuty a adekvátnosť jeho výšky ku

všetkým zisteným skutočnostiam. Skutočnosť, že súdne rozhodnutie v tejto časti neobsahuje uvedenie
právneho posúdenia týchto skutočností, predstavuje nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale ajz ústavnoprávneho rámca, rozsudok tak nie je riadne odôvodnený, čo zakladá jeho arbitrárnosť a
svojvoľnosť pri rozhodovaní súdu prvej inštancie.
3.1. Žalovaní v 1. a 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zrušil, a sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a prizná im
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, prípadne vrátil súdu prvej inštancie na opätovné
konanie a nové rozhodnutie. Dôvodili podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
3.2. Namietali, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a z takýchto skutkových zistení vychádzajú následné právne závery súdu, ktoré
vedú k vecne nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu. Ide o skutkové zistenia, že dátumom
(riadneho) zhotovenia diela bol deň 06.12.2019, na omeškanie s prácami naviac sa nevzťahovala
dohodnutá zmluvná pokuta, žalobca nemal povinnosť predložiť žalovaným doklady ku kolaudácii
vzhľadom na práce naviac, k odovzdaniu diela mohlo dôjsť do momentu ukončenia diela, t.j. 06.12.2019,

žalovaným vznikol nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 10 049,80 eura, jednostranným započítaním
došlo k zániku len časti pohľadávky žalobcu a vo zvyšnej časti je žaloba dôvodná.
3.3. Tvrdili, že žalobca sa zaviazal dopojiť rodinný dom na vodu, kanalizáciu, plyn a elektriku, a
bolo jeho povinnosťou k riadnemu zhotoveniu tejto etapy diela zabezpečiť protokolárne vykonanie
všetkých potrebných odborných skúšok vyžadovaných platnými právnymi predpismi a protokol odovzdať

žalovaným. Tieto mali byť následne aj podkladom ku kolaudačnému konaniu. K tomu poukázali na bod
6.1 zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že vo vzťahu k rozsahu
prác uvedených v zmluve boli predpísané skúšky vykonané do decembra 2019. Aj podľa vyhlášky č.
508/2009 Z.z. bolo povinnosťou žalobcu odovzdať žalovaným všetky revízne správy vzťahujúce sa
na zhotovované dielo. Rovnako vo vzťahu ku zhotovenému komínu súd prvej inštancie nesprávne

ustálil, že potvrdenie o preskúšaní komína bolo možné vydať až po pripojení kotla, ktorý sa žalobca
v zmluve nezaviazal dodať, a preto nebolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť odbornú skúšku komína.
Tvrdili, že odborná skúška na preskúšanie funkčnosti komína bola vykonaná bez pripojeného spotrebiča
(potvrdenie č. 101/2021 zo dňa 13.04.2021) aj s pripojeným spotrebičom (potvrdenie č. 102/2021
z rovnakého dňa). Preto bolo povinnosťou žalobcu vykonať odbornú skúšku komína nezávisle od

zapojenia spotrebiča. Toto preskúšanie bolo realizované až dňa 13.04.2021. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie nie je zrejme, či vykonal dokazovanie oboma potvrdeniami, a ak áno, tak dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nebolo povinnosťou žalobcu dodať žalovaným potvrdenie o
preskúšaní komína a dielo bolo riadne zhotovené bez vykonania odbornej skúšky komína už dňa
06.12.2019. Navyše ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz - potvrdenie o preskúšaní komína

zo dňa 13.04.2021 č. 101/2021 bez pripojeného spotrebiča, namietali, že vykonanie tohto dôkazu bolo
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a že nevykonanie tohto dôkazu nebolo v rozsudku
žiadnym spôsobom zdôvodnené, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Ďalej
tvrdili, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že odborná skúška tesnosti
plynového rozvodu a skúška plynového zariadenia bola vykonaná v decembri 2019. K tomu poukázali

na zápis z tlakovej skúšky pevnosti a tesnosti odberného plynového zariadenia zo dňa 12.05.2021.
3.4. Tvrdili, že práce naviac boli súčasťou zmluvy (bod 6.3. zmluvy). Preto namietali nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že naviac práce neboli súčasťou zmluvy, ale boli dohodnuté
ako samostatné zmluvy o dielo a preto nebolo ani povinnosťou žalobcu predložiť žalovaným doklady
potrebné ku kolaudácii súvisiace s prácami naviac, a zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o dielo

nezabezpečovala povinnosť žalobcu včas dokončiť a odovzdať aj práce naviac. Tvrdili, že súčasťou
zhotovovaného diela bolo aj kompletné dokončenie elektroinštalácie, vrátane revíznej správy. Žalobca
bol povinný zabezpečiť preskúšanie tejto časti diela, pričom odborná skúška elektroinštalácie bola
vykonaná až 14.04.2021, preto im vznikol nárok na zmluvnú pokutu za toto omeškanie. Ďalej namietali
voči záveru súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o dielo nezabezpečuje

povinnosť žalobcu včas dokončiť a odovzdať aj práce naviac. Tvrdili, že súd prvej inštancie posudzoval
prácenaviacrozdielne,keďpredĺžildobuodovzdaniadielaodobuvýkonunaviacprác,anadruhejstrane
konštatoval, že naviac práce neboli súčasťou zmluvy, čím porušil zásadu rovnosti strán, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.3.5. Tvrdili, že povinnosť odovzdať dielo vyplývala žalobcovi zo zmluvy (bod 3.1.2., čl. 5, body 5.2, 5.3.,
7.2.) aj z právnych predpisov (§ 554 ods. 1 OBZ, § 52 ods. 2). Namietali voči názoru súdu prvej inštancie,
že k odovzdaniu diela mohlo dôjsť do momentu ukončenia diela, t.j. 06.12.2019, nakoľko žalovaní užívali

stavbu od začiatku novembra 2019. Tvrdili, že do domu sa nasťahovali z núdze, lebo museli predať
byt. V tom čase ešte dielo nebolo riadne zhotovené. Argumentáciu žalobcu o užívaní diela v roku 2019
považovali za zneužívanie ich tiesne, vyvolanej pomermi, do ktorých sa dostali zavinením žalobcu, a
za konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužívanie práva. Tvrdili, že žalobca do roku 2021 ich na
prevzatie diela preukazným spôsobom nevyzval. Dielo bolo odovzdané a prevzaté dňa 03.03.2021, ani

v tento deň však nebolo riadne vykonané, nakoľko žalobca odovzdal len časť dokladov, a chýbajúce
revízne správy vyhotovil a odovzdal dodatočne, dňa 12.05.2021 (revízna správa k plynu), dňa 14.4.2021
(revízna správa elektroinštalácie), dňa 13.04.2021 (revízna správa ku komínu).
3.6. Namietali voči záveru súdu prvej inštancie, že im vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10
049,80 eura. Tvrdili, že dielo bolo možné považovať za riadne zhotovené dňom až dňa 12.05.2021,
resp. dňa 14.4.2021, resp. dňa 13.04.2021, no najskôr však dňa 03.03.2021. Preto im vznikol nárok

na zmluvnú pokutu vo výške 34 114 eur (ku dňu 12.05.2021), minimálne vo výške 30 887 eur (ku dňu
03.03.2021). Listom zo dňa 10.01.2022 urobili prejav vôle smerujúci, ktorým započítali svoju pohľadávku
na zaplatenie zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie vystavenej faktúry v sume
20 125 eur. Tým boli splnené zákonné predpoklady zániku vzájomných pohľadávok v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu spolu s príslušenstvom zanikla započítaním okamihom,

keď sa stretli vzájomné pohľadávky strán sporu spôsobilé na započítanie, t.j. dňa 02.01.2022. Súd prvej
inštancie nesprávne právne interpretoval § 580 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že hoci
žalovaným vznikol nárok na zmluvnú pokutu 10 049,80 eura, mohli voči žalobcovi započítať len sumu
vo výške 7 900 eur, t.j. časť fakturovanej sumy žalobcom, označenej na faktúre položkou - doplatok
za práce holodom. A to napriek tomu, že šlo o vzájomné pohľadávky rovnakého druhu (na peňažné

plnenie), ktoré sa vzájomne kryli (obe pohľadávky boli splatné) a urobili voči žalobcovi prejav smerujúci
k započítaniu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky zániku pohľadávky predpokladané § 580
Občianskeho zákonníka.
3.7. Namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nepreskúmateľnosti, v
nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý

súdny proces. Tvrdili, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia minimálne v časti splnenia povinnosti
žalobcu riadne zhotoviť dielo dňom 06.12.2019, splnenia povinnosti žalobcu odovzdať revízne správy
žalovaným, zániku pohľadávky žalobcu len vo výške 7 900 eur, nároku žalobcu na úhradu sumu 12 225
eur s príslušenstvom, nie je presvedčivé a nedáva odpoveď na otázky zásadného právneho významu a
nezodpovedá štandardom. Navyše nesprávny procesný postup spočíval v nezachovaní rovnosti strán

v konaní pred súdom prvej inštancie tak ako je uvedené v bode 3.4. čím opätovne došlo k porušeniu
ich práva na spravodlivý súdny proces.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobca bol predkladateľom
zmluvy o dielo, ktorá obsahovala dojednanie zmluvnej pokuty a výpočet jej výšky, preto nemá právo
žiadať o zníženie výšky zmluvnej pokuty a namietať jej neprimeranosť. Žalobca vedel resp. mal vedieť,

že ním koncipované ustanovenie o výške úroku z omeškania je v rozpore s právnymi predpismi.
Nekonali v rozpore s dobrými mravmi, keď uplatnili svoje právo vyplývajúce z platnej zmluvy na
započítanie nároku na úhradu zmluvnej pokuty s nárokom žalobcu na úhradu poslednej vystavenej
faktúry. Dojednaná zmluvná pokuta s poukazom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti
žalobcu, nebola neprimerane vysokou, či s dobrými mravmi. Vznik škody nie je podmienkou možnosti

domáhaťsaúhradyzmluvnejpokuty.Skutkovézistenie,žerealizáciadielazačala05.08.2018považovali
za správne. Stavebné povolenie vybavoval žalobca bez ich súčinnosti, ako súčasť jeho projektu. V čase
žiadosti o stavebné povolenie neboli ani vlastníkmi pozemku, na ktorom sa malo stavať, nedisponovali
projektovou dokumentáciou, žalobca ich nevyzval na zabezpečenie stavebného povolenia, neoznámil
nemožnosť zahájenia, či pokračovania v realizácii diela z dôvodu absencie stavebného povolenia.

Námietku žalobcu, že nebol zohľadnený bod 3.2.4. zmluvy považovali za nové skutkové tvrdenie,
ktoré nespĺňalo predpoklady § 366 CSP. Nestotožnili sa s argumentáciou žalobcu, ktorá poukazovala
na svojvoľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia ohľadne moderácie výšky zmluvnej pokuty a
konania v rozpore s dobrými mravmi.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, ho nepovažuje za dôvodne. Nepodarilo sa

mu identifikovať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Odporoval tvrdeniam žalovaných
o nesprávne zistenom skutkovom stave z dôvodov, ktoré vytýkajú žalovaní. Mal vykonávať stavebnú
činnosť, v zmluve absentovala jeho povinnosť dodať revíznu správu, dodať a namontovať plynový kotol
a zhotoviť komín. Podľa zmluvy, mali byť naviac práce dohodnuté vo forme dodatku, a nebolo tvrdenéani preukázané, že by bol takýto dodatok medzi stranami sporu uzatvorený, preto práce naviac neboli
súčasťou zmluvy o dielo, a ich realizácia, dokončenie a iné povinnosti s nimi spojené nemohli mať vplyv
na splnenie povinnosti zrealizovať dohodnuté dielo. Žalovaným nič nebránilo zabezpečiť si podklady pre

kolaudáciu, ako odborné skúšky a protokoly o vykonaní odborných skúšok, „po vlastnej osi“. Zhotovenie
elektroinštalácie bola činnosť mimo základného rozsahu diela, teda práca naviac. Ku kolaudácii stavby
rodinného domu sa musia predkladať revízne správy nie staršie ako 6 mesiacov, preto ich bolo treba
znovu vyhotoviť a preto boli datované v priebehu prvej polovice roku 2021. K zmluvnej pokute a jej výške
poukázal svoje odvolanie. Uviedol, že do roku 2020, kedy sa začal domáhať „finančného dorovnania“ za

zrealizované dielo a vykonané naviac práce, neboli medzi stranami sporu žiadne konflikty. Komunikácia
prebiehala telefonicky alebo emailovo, a vzťah fungoval bez problémov. Aj odovzdanie realizovanej
stavby prebehlo neformálne. Vyvinul maximálne možné úsilie k tomu, aby žalovaní mohli nehnuteľnosť
užívať.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.04.2023 uviedol, že ohľadne nevyužitia moderačného práva súdu
znížiť zmluvnú pokutu poukazuje na podané odvolanie. Tvrdenia žalovaných k dojedaniu o zmluvnej

pokute považoval za navzájom rozporné. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie stavby v štádiu „holodom“,
ktorý nie je vyhovujúci pre potreby bývania, a potreba bývania vznikla žalovaným až v poslednom
štvrťroku 2019, preto zo strany žalovaných nebola preukázaná vzniknutá škoda. Problémy s verejnou
časťou plynovodu zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa do konca jari 2019 a počas februára 2019
sa riešila žiadosť o pripojenie odberného miesta k plynu, preto namietal voči záveru, že povinnosť dopojiť

rodinný dom k odberu plynu bola splnená až v decembri 2019. Neskorá právoplatnosť stavebného
povolenia, ako rozhodnutia orgánu štátnej správy, je objektívna skutočnosť, ktorú nemožno pričítať
žiadnej strane sporu. Avšak v prípade takýchto objektívnych skutočností sa lehota na realizáciu diela
podľa zmluvy predlžovala. Ohľadne namietaného omeškania žalovaných s úhradou faktúry č. 29/2019,
táto skutočnosť bola obsiahnutá v jeho vyjadrení zo dňa 17.07.2022, preto sa nejednalo o nový

prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany. Ďalej poukázal na dôvody uvedených v jeho
odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných.
7. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 21.04.2023 opakovane poukázali sa svoju doterajšiu argumentáciu vo
vzťahu k zhotoveniu diela, ku komínu, k prácam naviac a k zmluvnej pokute, a k odovzdaniu diela.
Navyše tvrdili, že komíny boli dva, a zatiaľ čo žalobca používa termín komín aj vo vzťahu k plynovému

kotlu, oni poukazovali na komín ku krbu alebo kachliam na pevné palivo.
8. V následnom vyjadrení zo dňa 24.04.2023 žalovaní zopakovali svoje vyjadrenia ku zmluvnej pokute
a k jej prípadnej moderácii súdom, k povinnosti žalobcu pripojiť rodinný dom na plyn a vykonať revíznu
správu plynového zariadenia. Zopakovali svoju argumentáciu k novým skutkovým tvrdenia žalobcu a ku
koncentrácii konania.

9. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 05.05.2023 zaoberal technickými správami predloženými žalovanými
do spisu v priebehu odvolacieho konania dňa 27.03.2023. K vyjadreniu žalovaných zo dňa 21.04.2023
opakovane prezentoval svoju argumentáciu ku predloženej projektovej dokumentácii. Ku komínom
uviedol, že predložené potvrdenia sa vzťahujú ku komínu k plynovému spotrebiču.
10. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 25.05.2023 poukázali na technickú správu ku projektovej dokumentácii.

V ďalšej časti označenej ako „II. Vyjadrenie žalovaných zo dňa 21.04.2023 k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 25.03.2023“, zopakovali svoju argumentáciu z podaného odvolania a svojho vyjadrenia zo dňa
21.04.2023.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú

náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné čiastočne. Preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 10 422,58 eura a v napadnutej

zamietajúcejčastipodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.Vostatnejnapadnutejvyhovujúcej
časti vo výške 1 802,42 eura rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
v tejto časti zamietol.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenia, ani na jeho zrušenie.
14.1. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právana spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tvrdil, že
odôvodnenie rozsudku bolo arbitrárne a svojvoľné v odsekoch 57. a 58., konkrétne ohľadne moderácie
výšky zmluvnej pokuty, keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal s celkovou sumou zmluvnej pokuty,

ani nezaoberal s výškou celkovej škody, ktorá mala žalovaným vzniknúť a nebola z ich strany vôbec
preukázaná. Rovnako za závažné procesné pochybenie považoval absenciu posúdenia, či sa malo
v prípade zmluvnej pokuty na strane žalovaných jednať o adekvátny majetkový prospech, a či sa mal
žalobca dopustiť podstatného porušenia zmluvy o dielo, alebo len nepodstatnej časti. Ďalej tvrdil, že súd
prvej inštancie v časti aplikácie dobrých mravov nevysvetlil ich prípadnú aplikáciu na zistený skutkový

stav, na správanie sa žalobcu alebo žalovaných, a v rozhodnutí sa obmedzil na konštatovanie ich
definícieaskutočnosti,žesamalojednaťvýlučnelenozákonomaprobovanúobranužalovaných,pričom
neuviedol, ako posúdil majetkový prospech, ktorí majú žalovaní získať z uplatnenej zmluvnej pokuty a
adekvátnosť jeho výšky ku všetkým zisteným skutočnostiam. Skutočnosť, že súdne rozhodnutie v tejto
časti neobsahuje uvedenie právneho posúdenia týchto skutočností, predstavuje nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen

zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, rozsudok tak nie je riadne odôvodnený, čo zakladá jeho
arbitrárnosť a svojvoľnosť pri rozhodovaní súdu prvej inštancie.
14.2. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vada konania vymedzená v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do
obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup súdu, právo na zákonného sudcu, právo
na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu

a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu
pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú

mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Požiadavky
na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesnéhoútokupoužil,akosavovecivyjadrilžalovanýaaké
prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia

a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k
záveru, že s uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,

existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad,
keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné
súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
14.3. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca
domáhal, ako sa k veci vyjadrili žalovaní, obsah výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaných

v 1. a 2. rade a obsah výsluchu svedkov. Stručne popísal zistený skutkový stav. V rámci právneho
posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Zaoberal sa
všetkými spornými skutočnosťami a podstatnými tvrdeniami strán sporu k nim. Podrobne vyhodnotil
vykonané dokazovanie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že odôvodnenie rozsudku bolo arbitrárne a svojvoľné
v odsekoch 57. a 58. s uvedenými tvrdeniami sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie sa

vbode57.napadnutéhorozsudkuvyjadrilkpožiadavkemoderáciezmluvnejpokuty,osobitneakcentoval
skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve koncipoval sám žalobca. Výšku zmluvnej pokuty
posudzoval s prihliadnutím hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ktorá bola vyčíslená v zmluve ako cena
diela, a význam zabezpečovanej povinnosti, ktorá mala vzťah k podstatným náležitostiam zmluvy, keďže
išlo o povinnosť zhotoviť dielo včas, pričom konštatoval, že nešlo o nepodstatné, či náhodilé zmluvné

ustanovenie. Keďže výška zmluvnej pokuty bola stanovená percentom z dlžnej sumy (0,05 % denne),
túto vzhľadom na súdne rozhodnutia, ktoré citoval, neposúdil ako neprimerane vysokú. Konštatoval,
že samotná výška zmluvnej pokuty nie je dôvodom jej (ne)primeranosti. Vzal do úvahy dôvody, ktoré
viedli k dojednaniu výšky pokuty a okolností, ktoré ho sprevádzali, najmä skutočnosť, že výšku zmluvnejpokuty, resp. spôsob jej výpočtu stanovil žalobca. Vzal tiež do úvahy ekonomické postavenie zmluvných
strán, keď žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) je právnická osoba podnikajúca v oblasti
stavebníctva a uvedený typ zmluvy používal opakovane, ako zhotoviteľ stavieb. V bode 58. rozsudku

sa súd prvej inštancie zaoberal tvrdením žalobcu, podľa ktorého konanie žalovaných bolo v rozpore s
dobrými mravmi dôvodiac svojou ústretovosť voči žalovaným. V konaní žalovaných uvedený rozpor s
dobrými mravmi nevzhliadol keď uzavrel, že žalovaní sa voči nároku žalobcu bránia zákonne dovolenými
prostriedkami, z ktorých nemožno vyvodiť nepoctivý zámer. Skutočnosť, že žalobca sa so závermi súdu
prvej inštancie nestotožnil, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd nezistil žalobcom namietanú vadu konania.
15.1. Žalovaní v 1. a 2. rade rovnako v odvolaní namietali odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Tvrdili, že súd prvej inštancie posudzoval práce naviac rozdielne, keď predĺžil dobu odovzdania
dielaodobuvýkonunaviacprác,anadruhejstranekonštatoval,ženaviacprácenebolisúčasťouzmluvy,
čím porušil zásadu rovnosti strán.
15.2. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zopakovať, že vada konania vymedzená

v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí okrem iného (bod 14.2.) aj rovnosť zbraní.

Princíp rovnosti sporových strán je vyjadrený v článku 6 Civilného sporového poriadku. Predstavuje
požiadavku, podľa ktorej každá strana sporu má vo vzťahu k protistrane rovnocenné postavenie, ktoré
sa prejavuje ako rovnaká miera možností uplatňovania prostriedkov procesného útoku alebo procesnej
obrany. V súdnom konaní ide o tzv. funkčnú rovnosť, ktorá spočíva v takom procesnom postupe
súdu, ktorý sporovým stranám umožní v rovnakej miere realizovať procesné oprávnenia. Do práva

na spravodlivý proces vo všeobecnosti nepatrí „právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“ (IV. ÚS 252/04), „aby bolo
rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka“ (I. ÚS 50/04), „právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov“ (I. ÚS 97/97), a „aby súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania“ (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03).
15.3. V danej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
kpredĺženiurealizáciedielaoprácenaviacaodôvody,ktorézhotoviteľnemoholovplyvniťdošloo27dní,
a to v trvaní 17 dní práce naviac (predĺženie strechy, prestrešenie terasy, zmena pôdorysu, kompletáž

elektroinštalácie, betonáž deky), v trvaní 7 dní práce naviac spočívajúce v zväčšení domu (zväčšenie
domu o 1 meter, prestrešenie bubnov na vonkajšie žalúzie) a v trvaní 3 dni z dôvodu požiadavky
žalovaných na zmenu fasádnej farby. Tieto práce boli požadované žalovanými a vykonané žalobcom,
pričom ich špecifikácia nebola súčasťou zmluvy dielo, avšak doba zhotovenia diela sa ich vykonaním
predĺžila. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených skutočností a úvah dospel odvolací súd

k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcom právo na spravodlivý proces. Keďže obsahu spisu
odvolací súd nezistil namietané vady konania, v dôsledku ktorých by bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
16.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 20 125 eur s úrokom z omeškania, po
úprave, 5 % ročne od 17.02.2021 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 457,22 eura a náhrady trov konania, titulom písomne uzatvorenej zmluvy o dielo a vykonaných
prác naviac.
16.2. Žalovaní v 1. a 2. rade namietali zánikom peňažnej pohľadávky žalobcu voči nim započítaním
s peňažnou pohľadávkou žalovaných voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty.
16.3. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu 12 225 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 225 eur
od 17.02.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na
odvolanie žalobcu voči zamietajúcej časti a výroku o trovách konania, a na odvolanie žalovaných
voči vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania bol celý rozsudok súdu prvej inštancie predmetom
prieskumu odvolacím súdom.

17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca, ako zhotoviteľ, a žalovaní, ako objednávatelia
uzatvorili zmluvu o dielo, podľa ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť rodinný dom (holodom) za dohodnutú
cenu a na základe rozpisu stavebno-montážnych prác. Práce na holodome dohodnuté rozpise, ako
aj práce naviac, dohodnuté účastníkmi zmluvy ústne, vykonané boli. Cena diela bola zaplatená podľadohodnutýchetáp,okremdoplatkuvovýške7900eur(žalovanásuma).Ďalejnebolizaplatenévykonané
práce naviac spolu v sume 12 225 eur (predĺženie strechy - garáž 3 000 eur, prestrešenie terasy 1 450
eur, zmena pôdorysu 5 850 eur, kompletáž elektroinštalácie 1 300 eur, betonáž deky 625 eur). Medzi

stranami nebolo sporné, že došlo platne k uzatvoreniu zmluvy o dielo, k dohode o vykonaní diela v lehote
8 mesiacov, k realizácii diela vymedzeného v zmluve, ako aj k prácam naviac, ktoré boli dohodnuté
medzi stranami sporu. Nesporná bola aj cena diela uplatňovaná žalobcom v konaní za práce vykonané
v zmysle zmluvy o dielo, ako aj za práce naviac. Sporné medzi stranami bolo určenie dátumu začatia
realizácie diela, t.j. dátumu, od ktorého sa má počítať lehota 8 mesiacov na zhotovenie diela. Rovnako

bol sporný rozsah diela a s tým súvisiace ukončenie diela a jeho odovzdanie.
18. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
19. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu
za zhotovenie veci.

20. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.
21. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je

ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané
preddavky.
22. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez
súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich
schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

23. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.
25. Odvolací posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska ním zisteného skutkového stavu

a citovaných zákonných ustanovení, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v
dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného
dokazovania čiastočne vyvodil i správne právne závery. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
termínom zahájenia prác. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že dielo malo byť
zahájené dňa 05.08.2018, ktorý bol uvedený v zmluve, čo korešpondovalo s faktickým postupom prác

na diele, keď vykonané práce v prvej etape diela žalobca fakturoval žalovaným už dňa 14.10.2018, teda
pred uzatvorením zmluvy o dielo. Od tohto dátumu plynula žalobcovi dohodnutá osemmesačná doba na
zhotovenie diela, ktoré malo byť zhotovené do 05.04.2019. Keďže podľa zmluvy sa lehota na zhotovenie
diela predlžovala o zmluvne dohodnuté dôvody, na základe vyhodnotenia dôkazov dospel súd prvej
inštancie k záveru, že k predĺženiu realizácie diela o práce naviac a o dôvody, ktoré zhotoviteľ nemohol

ovplyvniť došlo o 27 dní, teda dielo malo byť zrealizované do 02.05.2019. Následne sa zaoberal tým,
kedy bolo dielo skutočne vyhotovené a odovzdané žalovaným. Keďže dospel k záveru, že povinnosťou
žalobcu bolo pripojiť stavbu na elektrinu, plyn a vodu, ustálil, že tento posledný bod prác uvedený v
zmluve o dielo, ktorý bol medzi stranami sporu sporný, žalobca vykonal podľa zmluvy, pričom posledný
bol pripojený plyn, podľa nepopretého tvrdenia žalovaných dňa 06.12.2019. Na základe uvedeného mal

za dátum zhotovenia diela preukázaný deň pripojenia plynu k rodinnému domu 06.12.2019. Čo sa týka
odovzdaniaaprevzatiadiela,vychádzalzozaužívanejpraxemedzistranamisporu,ktoríspolupriebežne
komunikovali ohľadom vykonaných prác a o cene každej etapy diela, preto nebolo namieste použiť
striktný formalistický výklad a viazať každú etapu diela na písomné vyhotovenie dokladu o odovzdaní
a prevzatí diela. Navyše bolo nesporné, že stavbu žalovaní užívali od novembra 2019 a pred týmto

dátumom realizovali svojpomocne práce v interiéri stavby, keďže žalobca realizoval stavbu ako holodom.
Vzhľadom na skutočnosť, že posúdil ako moment ukončenia diela deň 06.12.2019, konštatoval, že
od tohto momentu mohlo dôjsť aj k odovzdaniu diela. K povinnosti žalobcu zabezpečiť vyhotovenie
revíznych správ, uzavrel, že ak aj mal žalobca povinnosť predložiť žalovaným doklady ku kolaudáciivzhľadom na práce naviac, táto povinnosť mu zo samotnej zmluvy o dielo nevyplývala. Odvolací súd sa
s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.
26.1. Vzhľadom na záver, že dielo bolo zahájené dňa 05.08.2018, podľa zmluvy malo byť ukončené

do 02.05.2019, a bolo zhotovené a odovzdané dňa 06.12.2019, sa súd prvej inštancie nestotožnil
v celom rozsahu s obranou žalovaných spočívajúcou v tvrdení, že uplatnená pohľadávka v celom
rozsahu zanikla započítaním so zmluvnou pokutou, na ktorú im vznikol nárok z dôvodu omeškania
žalobcu so zhotovením diela. Konštatoval, že žalovaní si voči žalobcovi uplatnili nárok na zmluvnú
pokutu 0,05 % ročne z ceny za dielo za obdobie omeškania od 06.04.2019 do 03.03.2021, spolu

32 016 eur, a pohľadávku z tejto zmluvnej pokuty započítali voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie
sumy 20 125 eur započítacím prejavom urobeným listom zo dňa 10.01.2022. Keďže ako moment
zhotovenia a odovzdania diela ustálil deň 06.12.2019, dospel súd prvej inštancie k záveru, podľa
ktorého žalovaným nárok na zmluvnú pokutu vznikol, avšak len vo výške 10 049,80 eura za obdobie
od 03.05.2019 do 06.12.2019. Napriek uvedenému správnemu záveru o existencii splatnej peňažnej
pohľadávky žalovaných voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty vo výške 10 049,80 eura, však nesprávne

aplikoval ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
započítaním zanikla len pohľadávka žalobcu zo zmluvy o dielo vo výške 7 900 eur a úroky z omeškania
5 % ročne zo sumy 7 900 eur od 17.02.2021 do 03.01.2022 v sume 347,38 eura. Súd prvej inštancie
v tomto smere dôvodil, že bolo potrebné diferencovať medzi záväzkom žalobcu vzniknutým na základe
zmluvyodieloazáväzkomvyplývajúcimzdohody(dohôd)oprácachnaviac.Keďžezmluvnápokutabola

dojednaná v bode 8.3 zmluvy a zabezpečovala záväzok žalobcu vykonať dielo včas, dospel k záveru,
podľa ktorého zmluvnú pokutu, ako splatnú pohľadávku žalovaných zo zmluvy o dielo, možno započítať
len voči splatnej pohľadávke žalobcu z totožnej zmluvy o dielo, nie voči splatnej pohľadávke žalobcu
z dohôd o prácach naviac. Takýto právny záver sa však vzťahuje len k výpočtu výšky zmluvnej pokuty,
ktorá je dohodnutá v zmluve ako percento z dohodnutej ceny diela, nie z ceny prác naviac, teda

z hľadiska právneho posúdenia vo vzťahu k ustanoveniu § 544 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia
§ 580 Občianskeho zákonníka však takýto záver vyvodiť nemožno.
26.2. Započítanie upravené v ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka je spôsob zániku vzájomných
pohľadávok. Základom je existencia dvoch pohľadávok rovnakého druhu medzi rovnakými subjektami,
pričom veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej pohľadávky, ktorej veriteľom je dlžník

prvej pohľadávky. Započítaniu dôjde ak sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie, pokiaľ niektorý
z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Čas uskutočnenia započítacieho
prejavu nie je rozhodujúci, keďže k zániku vzájomných pohľadávok dôjde v okamihu, keď sa stretli,
pričom momentom stretu je splatnosť neskoršej splatnej pohľadávky. V danej veci z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca vyhotovil koncové vyúčtovanie na zvyšok

nezaplatenej ceny diela 7 900 eur (po odpočte sumy 100 eur za žumpu) a na práce naviac v sume
12 125 eur (predĺženie strechy - garáž 3 000 eur, prestrešenie terasy 1 450 eur, zmena pôdorysu
5 850 eur, kompletáž elektroinštalácie 1 300 eur, betonáž deky 625 eur), a toto vyúčtovanie zaslal
žalovaným mailom dňa 26.11.2020. Až dňa 09.02.2021 vystavil k vyúčtovaniu faktúru č. 20210003
na sumu 20 125 eur, splatnú 16.02.2021, ktorú opätovne zaslal žalovaným mailom v deň vystavenia.

Žalobca mailom zo dňa 29.06.2021 žiadal žalovaných o úhradu faktúry. Faktúra zaplatená nebola.
Na druhej strane žalovaní výzvou zo dňa 03.12.2021 vyzvali žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzniknutej omeškaním so zhotovením diela, ktorú si uplatnili za obdobie omeškania 06.04.2019 do
03.03.2021 vo výške 32 016 eur (0,05 % zo sumy 92 200 eur za každý deň omeškania, t.j. 46 eur denne).
Zásielka s výzvou bola daná na poštovú prepravu dňa 08.12.2019, vrátila sa adresátovi ako neprevzatá

v odbernej lehote dňa 30.12.2021, od ktorého dňa plynula trojdňová lehota na plnenie, preto sa zmluvná
pokuta stala splatnou dňa 03.01.2022. Dňa 10.01.2022 žalovaní vykonali jednostranné započítanie ich
pohľadávky vzniknutej titulom zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie ceny diela a prác
naviac spolu vo výške 20 125 eur a na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 879,43 eura. Úkon
jednostranného započítania bol zaslaný žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi (podaný na poštovú

prepravu dňa 11.01.2022). Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu
voči žalovaným titulom konečného vyúčtovania zmluvy o dielo a vyúčtovania vykonaných prác naviac
vo výške 20 125 eur s príslušenstvom bola splatná dňa 16.02.2021. A pohľadávka žalovaných voči
žalobcovi titulom dohodnutej zmluvnej pokuty v súdom ustálenej výške 10 049,80 eura bola splatná dňa
03.01.2022.Žalovanívykonaliúčinnezapočítaniepohľadávokzapočítacímprejavomzodňa10.01.2022.

Vzájomné pohľadávky strán sporu boli rovnakého druhu, vzájomne sa kryli a stretli sa dňom splatnosti
pohľadávkyžalovanýchnazaplateniezmluvnejpokutydňa03.01.2022.Týmzaniklapohľadávkažalobcu
nielen na sumu 7 900 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.02.2021 do 03.01.2022 v sume347,38 eura tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Ale zanikla aj pohľadávka žalobcu vo výške 1 802,42
eura (7900 + 347,38 + 1802,42 = 10 049,80).
26.3. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

26.4. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ktorý vyhodnotil v bode 56. rozsudku tak, že
žalovaným vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle písomnej zmluvy o dielo. Správne uzavrel, že
dielo bol žalobca povinný vykonať do 02.05.2019, v čomu nedošlo, preto sa dostal dňom 03.05.2019
do omeškania až do splnenia povinnosti dňa 06.12.2019. Správne vypočítal, že za toto obdobie vznikol
žalobcom (malo byť uvedené žalovaným) nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy
92 000 eur, čo predstavuje 10 049,80 eura. Ďalej v bode 60. rozsudku správne vyhodnotil zistené

skutkové závery, podľa ktorých žalovaní vykonali účinne započítanie pohľadávok započítacím prejavom
zo dňa 10.01.2022. Vzájomné pohľadávky strán sporu sú rovnakého druhu, vzájomne sa kryjú a stretli
sa dňom splatnosti pohľadávky žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty 03.01.2022. Na takto správne
zistený a vyhodnotený skutkový stav však nesprávne aplikoval § 580 Občianskeho zákonníka, keď
dospel k právnemu záveru, že započítaním pohľadávky žalovaných nemohla zaniknúť pohľadávka

žalobcu v časti 1 802,42 eura z dôvodu, že nevznikla zo zmluvy o dielo, ale z dohody (dohôd) o prácach
naviac. Hoci skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že splatná pohľadávka žalovaných titulom
zmluvnej pokuty zo zmluvy o dielo bola vo výške 10 049,80 eura bol správny, vyvodil z neho nesprávny
právny záver nemožnosti aplikovať ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, na započítanie časti
tejto zmluvnej pokuty vo výške 1 802,42 eura, voči časti splatnej pohľadávky žalobcu v rovnakej výške

1 802,42 eura (časť pohľadávky 12 225 eur), ktorá vznikla z dohôd o prácach naviac. Z uvedených
dôvodov odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti vo výške 1 802,42 eura zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol.
27.1. Žalobca v odvolaní, okrem porušenia jeho práva na spravodlivý proces s ktorým sa odvolací
súd vyporiadal v bode 14., namietal nesprávnu aplikáciu § 3 ods. 1 a § 545a Občianskeho zákonníka,

ohľadne posúdenia moderácie zmluvnej pokuty a možnosti jej aplikácie, a tvrdil, že súd prvej inštancie
opomenul, že pred vydaním platobného rozkazu bol úrok z omeškania zmenený z výšky 0,05 % denne
z dlžnej sumy, na 5 % ročne z dlžnej sumy, navyše žalovaní zmluvnú pokutu vyčíslili z celkovej ceny
diela zo sumy 92 200 eur, kým úrok z omeškania bol uplatnený len z nezaplatenej časti zhotoveného
diela. Tvrdil tiež, že podľa odbornej literatúry sa moderačné právo vykonáva, aby zmluvná pokuta nebola

neprimeraná, pričom moderovať možno iba jej výslednú sumu, nie spôsob jej určenia, pretože inak
by moderácia smerovala k posúdeniu platnosti zmluvného dojednania. Poukázal na odbornú literatúru
a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Odvolací súd posudzujúc uvedenú námietku žalobcu poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. októbra 2020 sp.zn. 8Cdo/174/2020, ktoré sa odvoláva
na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ustálenú v rozhodnutiach sp.zn. 3Obo/283/1998, sp.zn.

2Obdo/39/2010, sp.zn. 3Cdo/130/2006, sp.zn. 2Cdo/172/2007, 7MCdo/9/2012. Z uvedených rozhodnutí
Najvyšší súd SR ustálil „že pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, je nevyhnutné dôsledne
rozlišovať medzi zmluvnou pokutou určenou pevnou sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť bez ohľadu
na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, a zmluvnou pokutou, ktorá je dohodnutá vo forme určitej
sadzby za určené časové obdobie [či už v podobe percentuálneho vyjadrenia za rok/deň, alebo v podobe

určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr. omeškania)]. Osobitne v
prípade zmluvnej pokuty dohodnutej vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie treba zohľadniť
to, že jej výška závisí od postoja dlžníka, ktorý nesplnil povinnosť, ktorú na seba zmluvne prevzal.
Dlžník môže kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že svoju zmluvnú povinnosť
dodatočne splní, čím dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty (t.j. splneniu zabezpečeného záväzku).

Dlžník, ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní si zmluvné povinnosti),
nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne
celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho pristúpi súd k
uplatneniu moderačného práva. Nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda, v súlade s
ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie.“. Vzhľadom na vyššie

uvedenú ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu
nepovažoval za dôvodnú. Na druhej strane žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 29 Cdo 3880/2009 odvolací súd nepovažuje za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych
autorít tak, ako to má na mysli čl. 2 ods. 2 CSP (podobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.januára 2018 sp.zn. 6Cdo/29/2017 zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 8/2018 pod číslom 71). Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaní zmluvnú pokutu
vyčíslili z celkovej ceny diela, treba dodať, že ju vyčíslili tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, ktorej

návrh predložil žalobca, preto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu podľa zmluvy, ktorú koncipoval
žalobca, nemožno považovať na konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka tvrdenia,
že žalovaní nepreukázali, že im prípadným omeškaním bola spôsobená akákoľvek škoda, odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje povinnosť dohodnutú
zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému nevznikla škoda. Súd prvej inštancie sa s požiadavkou

moderácie zmluvnej pokuty zaoberal v bode 57. rozsudku a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, argumentujúc
zhodne s citovanými závermi rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so
závermi súdu prvej inštancie, ktorý zmluvnú pokutu vôbec neznížil, neznamená, že sú nesprávne.
Podľa názoru odvolacieho súdu výslednú výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimeranú
k porušeniu žalobcovej povinnosti, keďže jej výška bola spôsobená tým, že žalobca svoju povinnosť
dielo zhotoviť a odovzdať žalovaným splnil oneskorene, pričom mohol nárastu zmluvnej pokuty zabrániť

tým, že by dielo zhotovil a odovzdal žalovaným včas, respektíve bez výrazného omeškania. Tvrdenie,
že zmluvná pokuta bola dohodnutá len jednostranne v prospech žalovaných ako objednávateľov, keď
dohodnutý úrok z omeškania bol nežalovateľný pre jeho rozpornosť s právnymi predpismi, odvolací súd
nepovažoval za dôvodné. Opakuje, že návrh zmluvy, vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute, predložil
žalobca. V konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že uvedenú zmluvu používal opakovane. preto

mal, resp. mohol teda vedieť, že úrok z omeškania v nej uvedený je v rozpore s právnymi predpismi.
Zároveň si mal byť vedomý, že pre prípad nesplnenia povinnosti zhotoviť dielo v čas, mu hrozí zmluvná
pokuta dohodnutá v zmluve. Vzájomné vzťahy strán sporu, či prípadné činnosti žalobcu bez nároku
na odmenu, podľa názoru odvolacieho súdu, nemajú žiadny vplyv na uplatnený nárok na zmluvnú
pokutu. Jednak žalovaní tvrdenia žalobcu v tomto smere popierali, a jednak súd prvej inštancie rovnako

vyslovilpochybnosti,keďvbode39.napadnutéhorozsudkuuviedol„ževzhľadomnapostaveniežalobcu
ako podnikateľa, ktorý vykonáva účinnosti za účelom dosiahnutia zisku, sa potom tvrdenie žalobcu, že
uvedené činnosti vykonal z dobrej vôle, javí ako menej pravdepodobné.“.
27.2. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie
nesprávne ustálil dohodnutý začiatok realizácie diela na deň 05.08.2018, pričom dohodnutý dátum

skončenia diela (vrátane naviac prác) mal byť 02.05.2019 a rozsah diela mal zrealizovať do dňa
06.12.2019. Žalobca v tomto smere podrobne zopakoval svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie,
osobitne poukazoval na dohodu o primeranom predĺžení doby dokončenia diela v bode 3.2. zmluvy o
dielo a tvrdil, že skutkové zistenie ohľadne začiatku realizácie diela v spojení dátumom jeho dokončenia
pri aplikácii bodu 3.2. a 3.3. zmluvy o dielo bolo nesprávne. Doba realizácie diela sa mala predĺžiť

o dobu do právoplatnosti stavebného povolenia a skutočnosť, že začal s realizáciou diela pred
jeho právoplatnosťou nebola relevantná, keďže až od dátumu právoplatnosti stavebného povolenia
bolo možné začať s realizáciou diela bez rizika vystavenia sa sankcii zo strany príslušných štátnych
orgánov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a jeho
vyhodnotenie v bode 38. až 50. napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Podľa názoru

odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo vzťahu k zisteniu začiatku realizácie diela a k jeho dokončeniu,
ako aj vo vzťahu k predĺženiu doby realizácie diela pri aplikácii bodov 3.2. a 3.3. zmluvy o dielo
z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že lehota na vykonanie diela nemohla začať plynúť odo dňa nasledujúceho po
právoplatnosti stavebného povolenia dňa 28.12.2018, keď prvá etapa diela bola hotová a fakturovaná

žalovaným už 14.10.2018. Pokiaľ žalobca namietal aj voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého
realizácia diela bola ukončená dňa 06.12.2019, kedy bolo zrealizované pripojenie diela k plynu,
pričom poukazoval na vykonané dokazovanie výsluchom svedka H., uvedenú námietku odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie v bode 40. rozsudku vyhodnotil prekážku spočívajúcu
v problémoch s verejnou časťou plynovodu a jej trvanie za nepreukázanú, a to ani výpoveďou svedka

H.. Rovnako správne sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s momentom prevzatia diela žalovanými dňa
06.12.2019. Skutočnosť, že žalobca so skutkovými závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí, neznamená,
že sú nesprávne. Žalobca tiež tvrdil, že už dňa 04.11.2019 boli viaceré dokončovacie činnosti v interiéri
realizované žalovanými, čo by nemohli pokiaľ by nemali dielo odovzdané. K uvedenému odvolací súd
dodáva, že podľa tvrdenia oboch strán sporu žalovaní mohli, a aj realizovali na stavbe činnosti, ktoré

neboli obsahom záväzku žalobcu, a zároveň, že žalobca im uvedené umožňoval, čo však samo o sebe
nepostačuje na prijatie záveru, že celé dielo bolo prevzaté žalovanými. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil všetky skutočnosti, ktorými žalobca vo vzťahu k predĺženiu
lehoty na zhotovenie diela argumentoval. Čo sa týka argumentácie včasným neuhradením faktúr č.2019029 a 2019030 zo dňa 05.09.2019, ktorú dobu omeškania žiadal žalobca zohľadniť pri predĺžení
dohodnutej doby zhotovenia diela podľa bodu 3.2.4. zmluvy o dielo, išlo o prostriedok procesného útoku
prvýkrát použitý v odvolacom konaní, ktorý nemal charakter novoty podľa § 366 CSP, preto naň odvolací

súd neprihliadal. Z podania zo dňa 17.07.2022, na ktoré žalobca poukazoval, nemožno vyvodiť záver,
že argumentácia v ňom použitá smerovala k aplikácii bodu 3.2.4. zmluvy o dielo, keďže tým žalobca
preukazoval, že žalovaní nedisponovali finančnými prostriedkami, preto zaslal koncové vyúčtovanie až
o viac ako rok neskôr. Navyše podľa skutkového zistenia súdu prvej inštancie práce v období omeškania
žalovaných s úhradou žiadnej faktúry prerušené neboli.

28.1. Žalovaní v 1. a 2 rade v odvolaní, okrem porušenia ich práva na spravodlivý proces s ktorým
sa odvolací súd vyporiadal v bode 15., namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
podľa ktorých dielo bolo zhotovené dňa 06.12.2019, na omeškanie s prácami naviac sa nevzťahovala
dohodnutá zmluvná pokuta, žalobca nemal povinnosť predložiť žalovaným doklady ku kolaudácii
vzhľadom na práce naviac, k odovzdaniu diela mohlo dôjsť do momentu ukončenia diela, t.j. 06.12.2019,
žalovaným vznikol nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 10 049,80 eura, jednostranným započítaním

došlo k zániku len časti pohľadávky žalobcu a vo zvyšnej časti je žaloba dôvodná. Pritom uviedli
rozsiahlu argumentáciu, ktorá kopírovala ich argumentáciu z priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. V prvom rade sa táto argumentácia týkala preskúšania komína k plynovému kotlu, a spočívala
v tom, že odborná skúška na preskúšanie funkčnosti komína bola vykonaná bez pripojeného spotrebiča
(potvrdenie č. 101/2021 zo dňa 13.04.2021) aj s pripojeným spotrebičom (potvrdenie č. 102/2021 z

rovnakého dňa). Preto namietali, že jednak bolo povinnosť žalobcu vykonať odbornú skúšku komína
nezávisle od zapojenia spotrebiča, a jednak nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboma potvrdeniami. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil. Pritom poukazuje na
vyjadrenie žalovaných zo dňa 21.04.2023, v ktorom potvrdili, že komíny boli dva, a zatiaľ čo žalobca
používal termín komín aj vo vzťahu k plynovému kotlu, oni poukazovali na komín ku krbu alebo kachliam

na pevné palivo. Pokiaľ teda žalovaní v odvolaní argumentovali preskúšaním komína ku plynovému
kotlu, a v následnom vyjadrení svoje tvrdenie upravili tak, že poukazovali na komín ku krbu, potom
potvrdenia zo dňa 13.04.2021 č. 101/2021 a č. 102/2021 súviseli s komínom k plynovému kotlu,
ktorý nebol predmetnom zhotovenia žalobcom podľa zmluvy o dielo. Preto argumentáciu žalovaných
v odvolaní vo vzťahu ku komínu k plynovému kotlu a dvom potvrdeniam s ním súvisiacich, považuje

odvolací súd za skutkovo aj právne bezvýznamnú. S tvrdením žalovaných, podľa ktorého súčasťou
zhotovovaného diela bolo aj kompletné dokončenie elektroinštalácie, vrátane revíznej správy, pričom
odborná skúška elektroinštalácie bola vykonaná až 14.04.2021, preto im vznikol nárok na zmluvnú
pokutu za toto omeškanie, sa odvolací súd nestotožňuje. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že elektroinštalácia nebola predmetom zhotovenia podľa písomnej zmluvy o dielo, keď kompletaž

elektroinštalácie bola dojednaná ako práce naviac. Preto sa v súvislosti s touto činnosťou žalobcu
nemohla uplatniť zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani
námietku žalovaných voči záveru súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o
dielo nezabezpečuje povinnosť žalobcu včas dokončiť a odovzdať aj práce naviac, ktoré súd prvej
inštancie posudzoval, keď predĺžil dobu odovzdania diela o dobu výkonu naviac prác, a na druhej strane

konštatoval, že naviac práce neboli súčasťou zmluvy o dielo. Práce naviac boli práce, ktoré neboli
uvedenévprílohezmluvyodielooznačenejako„Rozsahstavebno-montážnychprácaplnenianastavbe
RD Harmonia“, strany na ich vykonaní dohodli ústne a žalobca ich aj reálne vykonal. Pritom nebolo
podstatné k akému dátumu boli vykonané, v konečnom dôsledku ovplyvnili dobu zhotovenia celého
diela.Hociodvolacísúdnespochybňuje,žepodľabodu6.3.zmluvyodielosažalobcazaviazalrealizovať

aj prípadné práce naviac, tieto však boli podmienené dojednaním vopred v dodatku k zmluve o dielo.
Z obsahu spisu nevyplýva, že strany sporu uzatvorili dodatok k zmluve vo vzťahu k prácam naviac, preto
saodvolacísúdnestotožňujestvrdenímžalovaných,podľaktoréhovykonanéprácenaviacbolisúčasťou
zmluvy, naopak považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že boli dohodnuté ako samostatné
zmluvy o dielo, a preto zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o dielo nezabezpečovala povinnosť žalobcu

včas dokončiť a odovzdať aj práce naviac.
28.2.Žalovanínamietalivočinázorusúduprvejinštancie,žekodovzdaniudielamohlodôjsťdomomentu
ukončenia diela, t.j. 06.12.2019, nakoľko žalovaní užívali stavbu od začiatku novembra 2019. Tvrdili, že
do domu sa nasťahovali z núdze, lebo museli predať byt. V tom čase ešte dielo nebolo riadne zhotovené,
a argumentáciu žalobcu o užívaní diela v roku 2019 považovali za konanie v rozpore s dobrými

mravmi a zneužívanie práva. Uvedenú námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Skutočnosť, že
žalovaní sa do domu nasťahovali v novembri 2019 nebola sporná, a samotnú argumentáciu v súdnom
konaní nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ani za zneužívanie práva. Pokiaľ
žalovaní tvrdili, že žalobca do roku 2021 nesplnil zmluvnú povinnosť a na prevzatie diela ich preukaznýmspôsobom nevyzval, odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie a ich právne
vyhodnotenie formulované v bode 48. rozsudku. Z nich jednoznačne vyplýva, že v zmysle bodu
5.2. zmluvy o dielo nebolo podmienkou odovzdania a prevzatia diela/etapy vyhotovenie preberacieho

protokolu. Podľa zaužívanej praxe medzi stranami sporu priebežne spolu komunikovali ohľadom
vykonaných prác, aj o cene diela, ktorú majú žalovaní zaplatiť po skončení jednotlivej etapy diela. Preto
dospel k záveru, že nebolo namieste použiť striktný formalistický výklad a viazať každú etapu diela
na písomné vyhotovenie dokladu o odovzdaní a prevzatí diela. S uvedeným záverom sa odvolací súd
plne stotožňuje, keďže strany sporu počas realizácie diela skutočne komunikovali spravidla osobne,

telefonicky a mailom, a to aj pri ukončení a zaplatení jednotlivých etáp diela.
28.3. Námietku žalovaných voči záveru súdu prvej inštancie, že im vznikol nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 34 114 eur (ku dňu 12.05.2021), minimálne vo výške 30 887 eur (ku dňu 03.03.2021) odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú, keďže sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dielo
bolo zahájené dňa 05.08.2018, podľa zmluvy malo byť ukončené do 02.05.2019, a bolo zhotovené
a odovzdané dňa 06.12.2019, preto súd prvej inštancie správne ustálil výšku zmluvnej pokuty 10 049,80

eura. Odvolací sa však stotožnil s námietkou, podľa ktorej žalovaní listom zo dňa 10.01.2022 urobili
prejav vôle smerujúci započítaniu svojej pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty voči pohľadávke
žalobcu na zaplatenie vystavenej faktúry v sume 20 125 eur. Tým boli splnené zákonné predpoklady
zániku vzájomných pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu spolu
s príslušenstvom zanikla započítaním okamihom, keď sa stretli vzájomné pohľadávky strán sporu

spôsobilé na započítanie, t.j. dňa 03.01.2022, avšak len do výšky 10 049,80 eura.
29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
vo výške 10 422,58 eura, a v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 1 802,42 eura rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

30. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 a 2 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania právo, z dôvodu, že obe strany mali v konaní úspech
lenčiastočný,pričompomerichúspechuboltakmerrovnaký. Zožalovanejistiny20125eurboližalovaní
zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 10 422,58 eura čo predstavuje úspech žalobcu, a v sume 9 702,42

eura bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje úspech žalovaných.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).