Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoEk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202364
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8512202364.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.
Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v D. P., na ul. G. č. XXXX/XXX, o vymoženie sumy 728,19 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
10.11.2023 č.k. 4Er 233/2012-54, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa
ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinnému náhradu trov konania
nepriznal. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka od
povinného, ktorý je fyzickou osobou na základe rozhodcovského rozsudku vydanom v konaní, v ktorom

si oprávnený uplatňoval voči povinnému nárok zo zmenky. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, oprávnenému vznikla povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a to v
lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného priadku, teda do 22.01.2016.

3. Keďže oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom

ustanovenej lehote, exekúcia podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku bola zastavená.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že uznesenie je nepreskúmateľné. Exekučné
konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.
Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa, ako aj súdu, nakoľko oprávnený

rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo
samotného exekučného titulu. V zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Práve predmetný
zákon vylučuje možnosť zabezpečenia spotrebiteľských vzťahov zmenkou (§ 5a ods. 1 písm. b). Novela

Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach,
ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.Zároveň oprávnený poukázal na ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu,
pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú
osobu, ktorá uzatvárala zmluvu o úvere na výkon podnikania. Keďže hlavný kauzálny vzťah nie je

vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky
prehlásila, že peňažné prostriedky žiada poskytnúť na výkon podnikania, predmetné ustanovenia sa na
dané exekučné konanie nemôžu aplikovať.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379 , § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku,

preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania

skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v
žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,

zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri
uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si
oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký
vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

9. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K

návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti

tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa
odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak
exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku).11. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie priznané na podklade rozhodnutia rozhodcovského súdu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v

exekučných konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto
zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4
Exekučného poriadku ukladá povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

12. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, teda, či exekučnému súdu alebo
súdnemu exekútorovi. Požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúži vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Preto bolo vecou
náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielenpoverenémusúdnemuexekútorovi.Doplnenienávrhunavykonanieexekúcieboloadresovanélen
súdnemu exekútorovi a nie exekučnému súdu, pričom oprávnený vo svojom opravnom prostriedku ani
netvrdí, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo doručené v zákonnej lehote tiež exekučnému
súdu.

13. K vyššie uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2016 vo veci II.ÚS 774/2016, v ktorom uviedol, že hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia

vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,
považuje Ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch
na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Ďalej poukázal na to, že právne dôsledky vyplývajúce z

právnych záverov okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov
exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom
požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho
vykonanie.

14. V danom prípade v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015 bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, teda do
22.01.2016.Uvedenédoplnenienávrhunavykonanieexekúciebolosúdnemuexekútorovidoručenédňa
03.03.2016 a súdu až dňa 21.03.2016. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda nebolo doručené

súdu v zákonnej lehote.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.