Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 4, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoE/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200016
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3123200016.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., adresa doručovania: A. XX, E.,
zastúpeného: A. F. G., A., splnomocnený zástupca, bytom H. XX, E. proti povinnej: I. H. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. K. XXX, t. č. bytom F. L. XX, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Martin Bartko

a JUDr. Silvia Bartková, advokáti so sídlom A. XXXX, G. o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia
vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 31Em/1/2023-95 zo dňa 08. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 31Em/1/2023-95 zo dňa 08. augusta 2023 p
o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením návrh oprávneného na výkon
rozhodnutia zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na ich
náhradu.

2. O návrhu na výkon rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 374 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 375 CMP,
§ 376 ods. 1 CMP, § 377 ods. 2 CMP a § 382 ods. 1, 2 CMP, § 376 ods. 1 CMP, § 3 ods. 1 až
3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška“). V dôvodoch svojho

rozhodnutia súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že oprávnený podal návrh na
výkon rozhodnutia týkajúci sa realizácie jeho styku počas letných prázdnin v roku 2022. Súd prvej
inštanciezistilospravedlniteľnédôvody,ktorévidelnastranepovinnejaspočívalivodmietanímaloletého
realizovať styk s otcom, pričom povinná ho vzhľadom na jeho správanie nechcela nútiť a dať ho
oprávnenému násilným spôsobom, proti jeho vôli. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie
za to, že za súčasného stavu, vzhľadom na odmietavý postoj maloletého k oprávnenému, rešpektujúc

jeho názor a vyslovujúc plné porozumenie pre právo oprávneného na jeho styk a budovanie vzťahu
s maloletým, nie je na mieste výkon rozhodnutia v zmysle návrhu oprávneného nariadiť. Zároveň mal
za to, že prípadný finančný postih povinnej (uložená pokuta či zastavenie výplaty štátnych dávok),
môže vyvolať skôr negatívnu reakciu, pričom rozhodne neprispeje k zlepšeniu vzťahu maloletého
k oprávnenému a ani ho nevyrieši. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol „o návrhu sám tak, aby ho v celom rozsahu potvrdil“.
Vo svojom odvolaní dôvodil odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), teda, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného súd prvej inštancie rezignoval na zákonné postupy pri
skúmaní ospravedlniteľných dôvodov, pričom sa malo preukázať, že v minulosti práve autoritatívne
zásahy primäli matku k tomu, aby odovzdávanie maloletého prebehlo bez emočných pnutí. Podľa jeho
názoru kolízny opatrovník, ktorý má chrániť práva dieťaťa, iba formálne vymenoval dátumy, kedy sa styk
maloletého s oprávneným nerealizoval a stroho konštatoval, že odporúča návrh zamietnuť bez toho,
aby podrobne odôvodnil, prečo takéto odporúčanie má byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Najlepší záujem dieťaťa neskúmal ani súd prvej inštancie, pretože rozhodol bez toho, aby presvedčivo
odôvodnil, prečo akceptoval vôľu matky brániť otcovi i synovi vo vzájomnom kontakte. Tým, že súd
prvej inštancie vyhodnotil ako ospravedlniteľný dôvod odmietanie maloletého ísť na styk k oprávnenému,
porušil práva maloletého dané Dohovorom o právach dieťaťa a súvisiacimi predpismi, pričom náležite
neodôvodnil, prečo sa tak zásadne odklonil od rozhodovacej praxe súdov. Do úvahy vzal iba subjektívne

tvrdenia povinnej, ktoré zostali v rovine nepreukázaných tvrdení (napríklad, že maloletého pripravuje
na styk s ním a podobne), ale objektívne zistenia, ktoré sa vyskytli napríklad v správe Centra pre deti
a rodiny alebo vyplynuli z kontextu dokazovania, do úvahy nevzal, resp. vo svojom odôvodnení na
ne žiadnym spôsobom nereagoval. Pokiaľ súd konštatoval, že finančný postih povinnej môže vyvolať
skôr negatívnu reakciu, pričom rozhodne neprispeje k zlepšeniu vzťahu maloletého a oprávneného

a ani ho nevyrieši, uviedol, že každý trest vyvolá skôr negatívnu reakciu, pričom toto nemôže byť
dôvodom na rezignáciu na autoritatívne rozhodnutie, ktoré má mať edukatívny význam. Je pravdou,
že finančný postih neprispeje k zlepšeniu vzťahu oprávneného a maloletého, pretože sa tohto vzťahu
priamo ani nedotýka. Ide o zásah, ktorý má smerovať k náprave vzťahu povinnej k jej rodičovským
povinnostiam, s ohľadom na právo maloletého na oboch rodičov. Súd prvej inštancie mal za osvedčené,

že povinná na maloletého nesprávne výchovne pôsobí (manipuluje) najmä, keď v ods. 9. napadnutého
uznesenia sa súd prvej inštancie odvoláva na zistenia a) CDR uviedlo, že maloletý sa negatívne
vyjadruje k spoločným chvíľam s oprávneným, keď je však konfrontovaný s výrokom oprávneného (ako
im spolu bolo dobre), maloletý prizná, že otec hovorí pravdu, b) zo správy Centra pre deti a rodiny M.
– G., M. dňa 01.03.2023 mal súd prvej inštancie okrem iného za preukázané, že: „Matka s maloletým

interagovala, otca nezapájala. Svojim správaním maloletého k sebe pripútavala, maloletý následne otca
odmietal a upínal sa na matku.“, „Matka má so synom pevnú citovú väzbu, maloletý sa výrazne riadi
jej názormi, postojmi a schémami správania. Emočné pripútanie k matke maloletý demonštruje pred
otcom túlením sa k matke, schovávaním sa za ňu. Samotné emočné pripútanie spôsobuje, že matka
má citovú prevahu v porovnaní s otcom. Matka reálne otca nepodporuje...“ (odvolanie rub čl. 102 spisu).

To, že maloletý nemá problém sa s ním stretávať a zvláda preberanie a následnú jeho starostlivosť,
dokazujú početné dni, kedy bol maloletý uňho a prežíval s ním radostné chvíle. Tieto skutočnosti sú
súdu prvej inštancie z jeho činnosti dobre známe. Problém s odovzdávaním maloletého spočíval vždy
len v povinnej. Pokiaľ povinná tvrdí, že maloletého motivuje k stretnutiu s ním, ide iba o nepreukázané
a neoveriteľné subjektívne tvrdenia. Keby to tak bolo, maloletý by nemal problém ísť k nemu, ako sa

už stalo mnohokrát. Naviac, v konaní nebol nikdy skúmaný ani preukázaný nijaký skutočný dôvod, pre
ktorý by ho mal maloletý odmietať.

4. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného žiadala uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedla, že maloletý vyrastá v peknom, harmonickom a milujúcom prostredí, kde je mu dopriata

láska, pochopenie, empatia a celková riadna starostlivosť. Maloletý je vedený k tomu, že má otca, ktorý
ho má rád a je potrebné, aby sa spolu stretávali. Maloletý má k nej vybudovaný pekný vzťah na dôvere
a ak by sa jej maloletý bál, tak ako to tvrdí oprávnený, tak by jej nehovoril to, čo je jej hovorí. Maloletý
dobre vie, že aj keď vyvedie niečo zlé, nikto mu neublíži, a preto jej hovorí veci, ktoré by iné deti rodičovi
nepovedali.Pozitívneajnegatívnesituáciejejmaloletýoznamujespontánne,čiužsaudejúvdomácnosti

otca alebo v škole. Opakovane bolo u nej urobené šetrenie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Trenčíne, pričom nikdy nebolo nájdené niečo, čo by nasvedčovalo tomu, že sa o maloletého nestará
riadne. To, aký vzťah si oprávnený vybudoval s maloletým, ona ovplyvniť nevie, veľakrát sa snažila, aby
bol oprávnený empatickejší pri preberaní a spolupracoval, nebral maloletého nasilu, ale vždy sa stretlas odporom. Oprávnený berie maloletého ako predmet v konaní, a to je veľmi zlý prístup, ktorý už nie raz
sa snažil súd oprávnenému vysvetliť a dohovoriť mu.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k vyjadreniu povinnej zotrval na argumentoch uvádzaných vo svojom
odvolaní ako aj v celom konaní.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP)
po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonnom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§

362 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 366 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým
záverom súdu prvej inštancie, jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

8. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

9. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného

titulu oprávnený a povinný.

10. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

12. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

13. Podľa § 377 ods. 1 - 3 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania. Proti uzneseniu o nariadení
výkonurozhodnutiaaprotiuzneseniuozamietnutínávrhunanariadenievýkonurozhodnutiajeodvolanie
prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul
nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej

povinnosti.

14. Predmetom konania v prejednávanej veci je výkon rozhodnutia týkajúci sa úpravy styku
otca s maloletým dieťaťom výlučne počas obdobia mesiacov júl a august roku 2022. Konanie o výkon
rozhodnutia súdu je vykonávacím konaním, ktorého cieľom je zabezpečiť faktické uskutočnenie práva

na plnenie, a teda vynútenie povinnosti, ktorá bola uložená vykonateľným exekučným titulom. Konanie
o výkon rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa začína na návrh oprávneného, ako aj bez
návrhu. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých upravujú ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku, pričom postup súdu v rámci tohto vykonávacieho konania bližšie špecifikuje vyhláška MS SR
č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

15. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z § 377 ods.
2 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými
sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik uloženej povinnosti.

16. Podmienkou konania o výkon rozhodnutia je existencia vykonateľného exekučného titulu,
upravujúceho v tejto veci styk oprávneného s maloletým dieťaťom. V predmetnom konaní o výkone
rozhodnutia je exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/77/2022-23 zo dňa 15.
júna 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2022 a vykonateľnosť dňa 07.07.2022, ktorým súd

nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol upravený styk oprávneného s maloletým v čase
od 01.07.2022 do 31.08.2022 nasledovne: od 04.07.2022 od 09:00 hod. do 10.07.2022 do 15:00 hod.;
od 25.07.2022 od 09.00 hod. do 31.07.2022 do 19:00 hod.; od 08.08.2022 od 09.00 hod. do 14.08.2022
do 19:00 hod. a od 22.08.2022 od 09:00 hod. do 28.08.2022 do 19:00 hod. s tým, že oprávnený sibude maloletého preberať na pôde Centra pre deti a rodiny M. a po skončení styku maloletého odovzdá
povinnej v mieste jej bydliska. Počas výkonu tohto neodkladného opatrenia, t.j. v čase od 01.07.2022
až do 31.08.2022, sa nebude uplatňovať úprava styku oprávneného s maloletým dieťaťom v zmysle

rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/227/2016-420 zo dňa 05.04.2017 ani úprava styku otca
s maloletým v zmysle uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/113/2021-12 zo dňa 24.09.2021.

17. Z charakteru neodkladného opatrenia, ktoré je v predmetnom konaní exekučným titulom, ako i jeho
výrokovej časti, vyplýva, že toto neodkladné opatrenie bolo nariadené len na čas letných prázdnin roku

2022. Uplynutím tohto obdobia došlo ex lege k zániku neodkladného opatrenia (exekučného titulu)
v súlade s § 333 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo
nariadené (na čas od 01.07.2022 až do 31.08.2022).

18. Vzhľadom na uvedené v danej veci zanikli dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia, pretože došlo
k zániku exekučného titulu, ktorého existencia je pre nariadenie výkonu nevyhnutná. Zánik exekučného

titulu v predmetnej veci je dôvodom pre zamietnutie návrhu na začatie konania.

19. V súhrne horeuvedených úvah a súvislostí potom odvolací súd nemohol odvolaniu oprávneného
vyhovieť. Konštatujúc vecnú správnosť zamietnutia návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, aj keď
z iného dôvodu, rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane bezprostredne súvisiaceho výroku o náhrade

trov prvoinštančného konania podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania. V súdenom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté
dieťa a v takomto type konania každý z účastníkov si znáša sám svoje trovy.

21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).