Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201951
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1619201951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX,
bytom B. C. X, D. E., zastúpenej: Mgr. Štefan Krnáč, advokát, so sídlom Švabinského 13, Bratislava
proti žalovanej: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, H., zastúpenej: Advokátska kancelária Consiliaris,
s.r.o., IČO: 47 248 301, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava o určenie vlastníckeho práva, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18.11.2021, č.k. 7C/57/2019-163,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u je.

Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „C“, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území G., obec G.,
okres F., parcela číslo: XXXX/XX, o výmere 302 m2, druh pozemku záhrada, parcela číslo XXXX/XXX
o výmere 98 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba: záhradná chata so súpisným
číslom 969 postavená na parcele číslo XXXX/XXX, popis stavby - záhradná chata, v spoluvlastníckom
podiele 1/1, ďalej určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne

územie G., obec G., okres F., pozemky parcely registra „C“, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 221 m2,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XX, o výmere 205m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 163 m2, druh pozemku - zastavaná
plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XX, o výmere 145m2, druh pozemku - zastavaná plocha a
nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 593 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie,
parcela číslo: XXXX/XXX, o výmere 200 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo
XXXX/XXX, o výmere 253 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XXX,

o výmere 286 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XXX, o výmere 97
m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XXX, o výmere 218 m2, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiele 1/79 a priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2016
zistil, že žalobkyňa ako predávajúca previedla nehnuteľnosti (ktoré sú predmetom určenia vlastníctva
v tomto spore) na žalovanú ako kupujúcu s dohodnutou kúpnou cenou 15 000 eur, pričom kupujúcavyhlásila, že celú dohodnutú kúpnu cenu zaplatila v hotovosti do rúk predávajúcej pri podpise tejto
zmluvy (podpis predávajúcej bol notársky overený). Súd prvej inštancie ďalej zo znaleckého posudku
č. 01/2021 vypracovaný znalkyňou F. I. J. zistil, že žalobkyňa ku dňu uzatvárania kúpnej zmluvy trpela

vážnou duševnou poruchou; išlo v tom čase o stredne ťažký kognitívny deficit (úbytok poznávacích
schopností) v rámci Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom a toto ochorenie spôsobilo, že
žalobkyňa nemohla schopná vnímať, zhodnotiť a posúdiť situáciu a k podpisu zmluvy nedošlo pri
jej plnom duševnom zdraví s tým, že žalobkyňa nebola schopná chápať zmysel a význam právneho
úkonu. Prvoinštančný súd uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.10.2019, č.k.

38Ps/17/2018-59, právoplatným dňa 12.12.2019 zistil, že žalobkyňa bola obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilá rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa jej zdravotného
stavu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, o umiestnení svojej osoby do zdravotníckeho zariadenia,
kam môže byť umiestnená aj bez svojho súhlasu, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, pôžičky, úvery,
ručenia a robiť akékoľvek právne úkony majetkovej povahy v žiadnom rozsahu a nie je spôsobilá
nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 30 eur týždenne a bol jej ustanovený opatrovník K.

A., ktorý je oprávnený a povinný ju zastupovať v rozsahu právnych úkonov, v ktorých je obmedzená
spôsobilosť na právne úkony. K námietke žalovanej ohľadom nespôsobilosti žalobkyni udeliť ku dňu
17.6.2019 plnú moc advokátovi a následne prostredníctvom neho podať žalobu na súd, súd prvej
inštancie uviedol, že je pravdou, že v čase udelenia plnej moci sa viedlo konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony a taktiež už bol v tomto čase vypracovaný znalecký posudok č. 7/2019

F. C. B., ktorý konštatoval nespôsobilosť žalobkyne vo vybavení si právneho zástupcu, následne však
krátko po doručení žaloby na súd dňa 22.8.2019, ešte pred vytýčením pojednávania dňa 14.2.2020
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupca zaslala súdu vyššie špecifikovaný právoplatný rozsudok,
na základe ktorého sa stal opatrovníkom žalobkyne v zmysle § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka
jej syn K. A., ktorý dňa 14.2.2020 vyjadril súhlas s udeleným plnomocenstvom advokátovi a tým bol

nedostatok procesnej spôsobilosti na strane žalobkyne odstránený. Súd prvej inštancie konštatoval, že
medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 26.9.2016 uzatvorila so žalovanou - svojou dcérou
kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, sporným bolo, či žalobkyňa v čase
podpísania spornej kúpnej zmluvy bola spôsobilá na právne úkony resp. či úkon vykonala v duševnej
poruche. Pri rozhodovaní o určení vlastníctva súd prvej inštancie riešil ako predbežnú otázku platnosť

resp. neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli sporné nehnuteľnosti prevedené. Na preukázanie
svojich tvrdení žalobkyňa predložila znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctva farmácie F. J.,
ktorá konštatovala, že žalobkyňa nebola spôsobilá chápať zmysel a význam kúpnej zmluvy. Žalovaná
na popretie tvrdení žalobkyne uvádzala, že jej správanie bolo v poriadku, že sama iniciovala uzatvorenie
kúpnej zmluvy, svoje tvrdenie preukazovala výsluchom svedka jej priateľa I. L., súd však týmto tvrdeniam

neuveril a uzavrel, že tvrdenia žalovanej nie sú spôsobilé poprieť jednoznačný záver, ktorý vyslovila
znalkyňa v znaleckom posudku. Konštatoval, že žalobkyňa už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpela
duševnou poruchou a to stredne ťažkým kognitívnym deficitom, pričom takéto ochorenie sa vyvíjalo už
o dva roky skôr, ako to mohla spozorovať žalovaná, ktorá ani nebola so žalobkyňou v častom kontakte;
žalobkyňa teda nebola schopná v dôsledku duševnej poruchy chápať zmysel a význam podpisovanej

kúpnej zmluvy. Prvoinštančný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v zmysle § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva zo dňa 26.9.2016 absolútne neplatným právnym úkonom,
a to od samého začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby nebola vôbec uzavretá. K prevodu vlastníctva
k nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej kúpnej zmluve v dôsledku absolútnej neplatnosti úkonu
faktickynedošloavlastníkompredmetnýchnehnuteľnostínaďalejzostalažalobkyňa.Napodkladetýchto

záverov určil, že nehnuteľnosti (ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy) patria do vlastníctva žalobkyne. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov vo výške 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiupodala vzákonnejlehoteodvolaniežalovanázdôvodovpodľa§365ods.1písm.a)

af)C.s.p.,t.j.ženebolisplnenéprocesnépodmienkyasúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku v otázke splnenia
procesných podmienok konania, za ktorých mohol konať a rozhodnúť, nakoľko podľa jej názoru neboli
splnené procesné podmienky na strane žalobkyne. Poukázala na právnu vetu vyjadrenú v uznesení
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.5.2011, sp.zn. 5Cdo/202/2010 a v uznesení Najvyššieho súdu SR zo

dňa 21.10.2010, sp.zn. 3Cdo/105/2010 k otázke procesnej spôsobilosti a jej predpokladov. Uviedla,
že znalec v znaleckom posudku č. 7/2019 zo dňa 22.3.2019 dospel k záveru, že žalobkyňa nemá
spôsobilosť na právne úkony v rozsahu potrebnom na vybavenie si právneho zástupcu a zároveň sa u
nej jedná o duševnú poruchu trvalého charakteru. Nie je teda zrejmé, ako mohla žalobkyňa následnev júli 2019 udeliť splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní právnemu zástupcovi, nakoľko v
danom čase už nebola takéhoto konania schopná, preto je takýto úkon žalobkyne neplatný podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka a právny zástupca nebol oprávnený na podanie žaloby. Podľa názoru

odvolateľky takúto závažnú procesnú vadu nemožno dodatočne konvalidovať, a to ani vyjadrením
opatrovníka žalobkyne, ktorým udelil súhlas s udeleným plnomocenstvom. Žalobkyňa teda nemohla v
období od 22.3.2019 vyhľadať právneho zástupcu, udeliť splnomocnenie na zastupovanie, udeliť súhlas,
aby si splnomocnený advokát ustanovil zástupcu, udeliť súhlas so spracovaním osobných údajov,
dať pokyn na podanie žaloby, dať pokyn na spísanie vyjadrenia, dať pokyn na doplnenie dôkazných

prostriedkov a dať pokyn na zaslanie znaleckého posudku. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie
nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok a postupoval v rozpore s § 161 ods. 3 C.s.p. v
neprospech žalovanej, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Pokiaľ ide o
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie bez
akéhokoľvek odôvodnenia neuveril tvrdeniam žalovanej a svedka (priateľa žalovanej) a naopak, uveril
tvrdeniam opatrovníka žalobkyne a manželky opatrovníka, pričom poukázal aj na jednoznačný záver

znaleckého posudku predloženého do konania žalobkyňou dňa 22.2.2021, teda v čase, kedy žalobkyňa
nemohla vzhľadom na zistenia znalca vybavovať svoje záležitosti na úradoch, chrániť svoje záujmy a
vybaviť si právneho zástupcu. Podľa názoru žalovanej pri vypracovaní znaleckých posudkov nemožno
urobiť iný záver ako pravdepodobnostný. Odvolateľke sa javilo, že znaleckému posudku pripísal súd
prvej inštancie vyššiu dôkaznú silu oproti iným dôkazom vykonaným v konaní a nekriticky prevzal závery

posudku bez hlbšieho vyhodnotenia. Poukázala na prepúšťaciu správu zo dňa 2.12.2016, v zmysle
ktorej bola žalobkyňa takmer 3 mesiace od podpisu kúpnej zmluvy pri vedomí, orientovaná, miestom,
časom, osobou, reč v norme. Podľa jej názoru sa znalec v podanom znaleckom posudku nezaoberal
samotným právnym úkonom, jeho okolnosťami, mentálnou náročnosťou a zrozumiteľnosťou v kontexte
životnej histórie a neurčil, či žalobkyňa konala v stave, ktorý by nereflektoval okolitú realitu a teda i

žalobkyňu samu v danom čase, priestore a situácii v podobe uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou.
Mala za to, že v konaní nebolo bezpečne preukázané, že by žalobkyňa v čase podpisu kúpnej zmluvy
konala v duševnej poruche, ktorá by žalobkyni zabraňovala pochopiť podstatu, súvislosti a dôsledky
uzavretia kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila v podaní zo dňa 7.2.2022, v ktorom uviedla,
že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nie sú aplikovateľné na
prejednávanú vec, nakoľko v zmysle oboch rozhodnutí procesnú spôsobilosť nemá subjekt, ktorému už

bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Uviedla, že v čase podania žaloby nebola žalobkyňa
obmedzená na právnych úkonoch súdnym rozhodnutím, teda bola oprávnená podať žalobu a až v
priebehu konania došlo k obmedzeniu právnej subjektivity, pričom súdom ustanovený zástupca vyslovil
súhlas s podanou žalobou ako aj s vedením konania. Odvolávanie sa na záver znaleckého posudku č.
7/2019 podľa názoru žalobkyne nemá žiadny záväzný účinok, nakoľko právne závery môže robiť jedine

súd, pričom išlo o jeden z reťaze dôkazných prostriedkov použité v konaní o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony. Uviedla, že bez súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je každá
plnoletá fyzická osoba oprávnená domáhať sa svojich subjektívnych práv. Konštatovala, že na základe
argumentácie žalovanej by žalobkyňa nemohla brániť svoje subjektívne práva, súd by jej nemohol
poskytnúť ochranu na základe jednej vety zo znaleckého posudku, stala by sa akýmsi non subjektom,

ktorýnemážiadneprocesnéprávaanemôžesaichdomôcť.Podľajejnázoruvprípade,akbysúdžalobu
neprijal a žalobu by zamietol, dopustil by sa porušenia princípu zákazu odopretia spravodlivosti. Mala
za to, že žalovaná nesprávne porovnáva uplatnenie práva na súde a uzatvorenie právneho úkonu, ktorý
sa nepovažuje za bežný, pričom podpis splnomocnenia je nepochybne jednoduchší právny úkon ako
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam uviedla, že žalovaná ignoruje fakt, že k

zdravotnémustavužalobkynevčasepodpisukúpnejzmluvybolvypracovanýznaleckýposudok,ktorého
závery jednoznačne preukázali, že žalobkyňa nebola spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaná
zároveň nijak nespochybnila druhý záver – odborné vyjadrenie F. M., že žalobkyňa nebola spôsobilá
uzavrieť predmetnú zmluvu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovaťalebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s
použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Podľa § 68 ods. 1 C.s.p. v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

10. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

11. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
zo žalobkyne na žalovanú dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej

dňa 26.9.2016 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou. Vychádzal
pritom predovšetkým zo súkromného znaleckého posudku predloženého žalobkyňou č. XX/XXXX
vypracovaného dňa 28.1.2021 F. I. J., F., znalkyňou pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria (liečba alkoholizmu, toxikománie, gerontopsychiatria), z ktorého záveru okrem iného
vyplynulo, že v čase podpisu kúpnej zmluvy išlo u žalobkyne jednoznačne o nespôsobilosť k právnym

úkonom, kedy išlo u nej o ťažký úbytok poznávacích schopností. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení dokazovania vzal do úvahy
vyjadrenie opatrovníka žalobkyne a svedkyne B. J. ako osôb trvale sa starajúcich o žalobkyňu, ktoré
poznali jej zdravotný stav a ktoré aj predložili zdravotnú dokumentáciu žalobkyne. Naopak, neuveril
tvrdeniam žalovanej a nevzal do úvahy ani výpoveď svedka I. L., ktoré osoby nemali častý kontakt so

žalobkyňou, a teda nemohli poznať jej zdravotný stav. Vyvodenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
na základe uvedených zistených skutočností je v súlade s § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s
uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Uvedený procesný postup
súdu prvej inštancii pri dokazovaní a vyhodnotení dokazovania nie sú v rozpore s procesnou zásadou,
ktorá stanovuje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a teda, že každý dôkaz má rovnocenné

postavenie. Súd je totiž povinný hodnotiť každý dôkaz, a to jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, ktorú povinnosť si súd prvej inštancie v prejednávanej veci aj splnil.

12. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok upravený v § 209 C.s.p., odvolací súd konštatuje, že
ide o typ dôkazu, pri vykonávaní a hodnotení ktorého sa postupuje akoby išlo o znalecký posudok

súdom ustanoveného znalca. Posudok musí mať všetky zákonom predpísané náležitosti a musí
obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku. V konaní predložený znalecký posudok č. XX/XXXX uvedené náležitosti spĺňa. Súd v žiadnom
prípade nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky
znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných

dôkazov. Takýto dôkaz zároveň hodnotí z hľadiska splnenia formálnych náležitostí a jeho presvedčivosti.
Vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené atribúty, keďže prvoinštančný
súd výsledky znaleckého dokazovania (po následnom výsluchu znalca) hodnotil aj vo vzťahu k ďalším
skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z výsluchu opatrovníka žalobkyne, žalovanej a svedkov ako aj
z listinných dôkazov (lekárskych správ) a dospel k správnemu záveru, že tvrdenia žalovanej a svedka

I. L. nie sú spôsobilé vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného potom nie je
možné priznať úspech argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie pripísal znaleckému posudku
vyššiu dôkaznú silu oproti iným dôkazom vykonaným v konaní a nekriticky prevzal závery posudku bez
hlbšieho vyhodnotenia. Pokiaľ žalovaná poukazovala na prepúšťaciu správu zo dňa 2.12.2016, v zmyslektorej bola žalobkyňa takmer 3 mesiace od podpisu kúpnej zmluvy pri vedomí, orientovaná, miestom,
časom, osobou, reč v norme, odvolací súd konštatuje, že k uvedenej skutočnosti sa vyjadrila znalkyňa pri
výsluchu, keď uviedla, že predmetnú správu mala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii a vo

vzťahu k celkovému zdravotnému stavu žalobkyne ide o informáciu vytrhnutú z kontextu. Odvolací súd
na okraj poznamenáva, že žalovanej nič nebránilo, aby na podporu svojich tvrdení predložila súkromný
znalecký posudok alebo navrhla vykonanie znaleckého dokazovania súdom. Súd prvej inštancie na
základe uvedeného záveru správne vyvodil, že dôsledkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa
žalovaná nemohla stať vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a vlastníčkou zostala žalobkyňa.

13. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných
podmienok, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je namietaná procesná podmienka na strane
strany sporu (žalobkyne), konkrétne procesná spôsobilosť, t.j. spôsobilosť každého samostatne konať
pred súdom v rozsahu vlastných procesných úkonov. Nedostatok procesnej spôsobilosti patrí medzi
odstrániteľné vady konania, nakoľko nevedie k zastaveniu konania. V rozsahu, v akom nemá strana

procesnú spôsobilosť, koná za ňu zákonný zástupca, a ak ho strana nemá, nemôže za ňu konať alebo
je nečinný, súd strane uznesením ustanoví procesného opatrovníka. V prejednávanej veci je zrejmé, že
žalobkyňa v čase podania žaloby nemala súdom ustanoveného zástupcu, nakoľko v tom čase nebola
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony na základe súdneho rozhodnutia. Odvolací súd dáva do
pozornosti, že podanie žaloby je procesným úkonom na rozdiel od dohody o udelení plnomocenstva,

ktorá je právnym úkonom. Ak procesný úkon nebol urobený oprávnenou osobou, možno dodatočne
nedostatok riadneho plnomocenstva odstrániť jeho predložením súdu, čo v prejednávanej veci bolo
vykonané súhlasom opatrovníka žalobkyne, ktorý bol ustanovený v konaní o obmedzenie spôsobilosti
žalobkyne po podaní žaloby. V danom prípade preto nemožno vyvodiť nesprávne posúdenie splnenia
procesných podmienok zo strany prvoinštančného súdu.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262

ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej
žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).