Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119311911
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6119311911.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobkyne: A. B. A., nar. X.X.XXXX, bytom
v C., D. XXX, zastúpenej JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30,
IČO: 42 321 841 proti žalovanému: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v Čoltove 186, zastúpenému JUDr.
Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, IČO: 44 624 247, o zaplatenie
5.993,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
9C/30/2019-245 zo dňa 26. októbra 2022

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia sumy 5.996,16 eur s príslušenstvom od žalovaného z dôvodu, že so žalovaným
žili v družobnom pomere a počas ich spolužitia, v období od 1.3.2017 až 6.3.2018 požičala žalovanému
viacerými splátkami spolu sumu 15.296,16 eur, pričom časť z uvedenej sumy poukázala priamo na
bankový účet žalovaného a zvyšnú časť poukázala priamo veriteľom žalovaného, za účelom úhrady
dlhov žalovaného. Predložila výpisy z jej účtu, kde farebne vyznačila všetky transakcie, ktoré tvoria dlh,

a ktoré v spoločnom súčte predstavujú sumu 15.296,16 eur. Zároveň predložila aj prehľadnú tabuľku,
kde sú uvedené všetky transakcie s dátumom, presnou výškou sumy ako aj označením miesta platenia
a veriteľa. Žalovaný vrátil žalobkyni ku dňu podania žaloby z celkovej dlžnej sumy 15.296,16 eura iba
sumu 9.300,00 eur, a to splátkami dňa 10.5.2018 vo výške 6.000,00 eur a dňa 28.6.2018 vo výške
3.300,00 eur. Žalovaný dlhuje žalobkyni sumu vo výške 5.996,16 eur, ktorú jej odmieta vrátiť. Z tohto
dôvodu žalobkyňa navrhovala, aby zaviazal žalovaného k úhrade istiny 5.996,16 eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže mal za to, že svoj dlh žalobkyni už zaplatil.

4. Súd prvej inštancie vo veci už raz rovnako rozhodol rozsudkom zo dňa 8.12.2020 č.k. 9C/30/2019-111
s tým, že z dôvodu podaného odvolania Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok v napadnutých výrokocha v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (uznesenie
zo dňa 16. februára 2022 č.k. 3Co/75/2021-161).

5. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci sa opätovne oboznámil s tvrdeniami strán sporu
a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a vychádzal z toho, že suma 5.993,36 eur
pozostáva z peňažných súm uvedených pod položkami 1 až 6, 8 a 9 tabuľky, ktorú súdu predložila
žalobkyňa ako prílohu žaloby, pričom žalobkyňa trvala na podanej žalobe o zaplatenie 5.993,36 eur
s príslušenstvom, keďže žalobu o zaplatenie 2,80 eur s príslušenstvom vzala späť s tým, že uvedené

položky tvoriace žalovanú sumu požičala žalovanému, že jej tieto peniaze vráti a keďže v apríli 2018
sa so žalovaným rozišli, tak celkovo vyčíslený dlh je vo výške 15.296,16 eur, nakoľko žalovaný jej
vrátil len sumu vo výške 9.300,00 eur a to splátkou vo výške 6.000,00 eur zaplatenou dňa 10.5.2018
a splátkou vo výške 3.300,00 eur zaplatenou dňa 28.6.2018. Sumu 5.000,00 eur žiadala žalobkyňa vrátiť
od žalovaného z titulu pôžičky a platby uvedené pod položkami 2 až 6, 8 a 9 tabuľky titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nároku titulom vydania

bezdôvodného obohatenia s tým, že žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.10.2022
upravila svoje skutkové tvrdenia ohľadom predmetu žaloby nasledovne:
- pôžička poskytnutá priamo žalovanému dňa 1.3.2017 vo výške 5.000,00 eur
- pôžička poskytnutá priamo žalovanému dňa 25.7.2017 vo výške 100,00 eur
- pôžička poskytnutá priamo žalovanému dňa 14.8.2017 vo výške 300,00 eur

- pôžička poskytnutá priamo žalovanému dňa 0.11.2017 vo výške 500,00 eur
- pôžička poskytnutá priamo žalovanému dňa 5.12.2017 vo výške 25,00 eur
- pôžička poskytnutá priamo žalovanému dňa 27.12.2017 vo výške 220,00 eur (z uvedenej sumy
započítala sumu 148,84 eur, zostávajúci dlh 71,16 eur). Súd apeloval na to, že žalobkyňa v žalobe
neuviedla, z ktorých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma zaplatenia ktorej sa domáha

a až na pojednávaní dňa 8.12.2020, na výzvu súdu, konkretizovala jednotlivé položky a uviedla, že
žalovaná suma pozostáva z položiek 1 až 6, 8 a 9 tabuľky, ktorá sa nachádza na č.l. 27 spisu. O
tomto žalobnom návrhu súd konal a vykonával dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením
sa s listinami predloženými žalobkyňou. Po vyhlásení žalovaného, že platbou vo výške 6.000,00 eur
zaplatenej dňa 10.5.2018 žalovaný splnil dlh - uhradil položky tvoriace žalovanú sumu, žalobkyňa

navrhla, aby predmetom konania boli iné položky uvedené v písomnom podaní doručenom súdu
12.10.2022, konkrétne položky uhradené v období od 20.10.2017. Tento návrh žalobkyne ale súd
považoval za zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP, nakoľko ide o podstatnú zmenu žalobných
tvrdení a túto zmenu žaloby súd nepripustil (§ 143 ods. 1 CSP) z dôvodu, že by dokazovanie
a vyhodnotenie skutkového stavu veci si vyžadovali ďalšie dokazovanie v spore, čo je v rozpore so

zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

6. Po právnom posúdení veci v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 563 OZ, §
559 ods. 1 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne

o existencii celkového dlhu žalovaného v sume 15.296,16 eur, keďže predložila len výpis z jej účtu a že
platby poskytnuté priamo na účet žalovaného sú platbami poskytnuté z titulu pôžičiek pre žalovaného
s tým, že v konaní bolo ale preukázané, že žalovaný úhradou sumy 9.300,00 eur v prospech žalobkyne
uhradil žalobkyni sumu 5.000,00 eur z titulu pôžičky zo dňa 1.3.2017 reagujúc na výzvu žalobkyne,
pričom ide o prvú platbu v rámci predloženej tabuľky v zmysle § 559 OZ a keďže žalovaný vzniesol

námietku premlčania, čo sa týka sumy 9.903,36 eur pozostávajúcej z platieb vykonaných žalobkyňou
dňa 8.3.2017 suma 32,49 eur, dňa 31.3.2017 suma 366,95 eur, dňa 24.4.2017 suma 235,67 eur, dňa
2.5.2017 suma 235,67 eur a sumu 57,50 eur, dňa 25.5.2017 sumu 32,59 eur, dňa 31.5.2017 sumu 32,49
eur, vychádzal z toho, že žalobkyňa v deň plnenia mala vedomosť o tom, že úhradami realizovanými v
prospech veriteľov žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, a preto

premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, čo v danom prípade je
deň nasledujúci po uskutočnení plnenia. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.6.2019 a v zmysle ust. §
107 ods. 1 OZ dvojročná premlčacia lehota u platby 32,49 eur uhradenej dňa 8.3.2017 začala plynúť
9.3.2017 a uplynula 9.3.2019, u platby 366,95 eur uhradenej dňa 31.3.2017 začala plynúť 1.4.2017
a uplynula 1.4.2019, u platby 235,67 eur uhradenej 24.4.2017 začala plynúť 25.4.2017 a uplynula

25.4.2019, u platieb 235,67 eur a 57,50 eur uhradených 2.5.2017 začala plynúť 3.5.2017 a uplynula
3.5.2019, u platby 32,59 eur uhradenej dňa 25.5.2017 začala plynúť 26.5.2017 a uplynula 26.5.2019
a u platby 32,49 eur uhradenej dňa 31.5.2017 začala plynúť 1.6.2017 a uplynula 1.6.2019, teda pred
podaním žaloby na súd. Preto je námietka premlčania žalovaného ohľadom sumy 993,36 eur dôvodná,a preto súd žalobe v tejto časti o vydanie bezdôvodného obohatenia nemohol vyhovieť v zmysle § 451
ods. 1, 2 OZ, § 107 ods. 1 OZ a z dôvodnosti vznesenej námietky premlčania ohľadom tejto sumy, súd
žalobu v tejto časti zamietol, ako aj nárok uplatnený podanou žalobou.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu
žalovaného v konaní.

8. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/

a h/ CSP, keďže mala za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy so zreteľom na celkovú
výšku požičanej sumy žalobkyňou žalovanému, neberúc do úvahy procesný útok žalobkyne s tým, že
procesná obrana žalovaného vychádzala len z jeho vyjadrenia bez poskytnutia akýchkoľvek písomných
dôkazov, čo nemožno ale konštatovať o nej, ktorá súdu predložila jasné dôkazy, ktoré v konaní neboli
vyvrátené. Poukazovala na prehľad platieb vykonaných žalobkyňou a výpis z účtu žalobkyne, z ktorého
vyplýva, že poukázala dňa 1.3.2017 na č. účtu G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS 2121973

sumu 5.000,00 eur, dňa 8.3.2017 na č. účtu G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS 9060089775
sumu 32,49 eur - poistka, dňa 31.3.2017 na č. účtu G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS
17009920016 sumu 366,95 eur - daň, dňa 24.4.2017 na č. účtu G. XX XXXX XXXX XXXXX XXXX
XXXX pod VS 236898 sumu 235,67 eur – Profi Credit, dňa 2.5.2017 na č. účtu G. XX XXXX XXXX
XXXXX XXXX XXXX pod VS 2368989 sumu 235,67 eur – Profi Credit a na účet č. G. XX XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX pod VS 1700662016 sumu 57,50 eur – daň, dňa 25.5.2017 na č. účtu G. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS 2000027403 sumu 32,59 eur – Zinceuro – Pôžičkáreň, dňa
31.7.2017 na č. účtu G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS 9060089775 sumu 32,49 eur –
poistka. Súd rovnako aj v bode 30. rozsudku potvrdil, že považuje za preukázané nasledovné platby
vo výške 993,36 eur, ktoré pozostávajú z platieb vykonaných žalobkyňou dňa 8.3.2017 suma 32,49

eur, dňa 31.3.2017 suma 366,95 eur, dňa 24.4.2017 suma 235,67 eur, dňa 2.5.2017 suma 235,67 eur
a suma 57,50 eur, dňa 25.5.2017 suma 32,59 eur, dňa 31.5.2017 suma 32,49 eur. Preto mala za to, že
súd nesprávne vyhodnotil nepreukázanie celkovej požičanej sumy vo výške 15.296,15 eur. Nesúhlasila
s tým, že suma prevyšujúca 5.000,00 eur je plnenie bez právneho dôvodu, keďže nie je možné aplikovať
na danú vec ani subjektívnu premlčaciu dobu v trvaní dvoch rokov a rovnako námietka premlčania bola

vznesená oneskorene a súd na ňu nemal v súlade so sudcovskou koncentráciou konania prihliadnuť.
Súdtaknesprávnezameriavajednotlivépoložkybezposúdeniacelkovejpožičanejsumy,resp.požičanie
čiastkového plnenia žalovaného. Rovnako nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatňovať
procesné práva žalobkyni, keďže nepripustil zmenu žaloby v zmysle jej podania zo dňa 12.10.2022, aj
keď súd by nepotreboval vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a obrana žalovaného spočívala len v tom,

že z jeho strany už neexistuje voči žalobkyni žiaden dlh.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne s podaným odvolaním nesúhlasil, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho navrhoval potvrdiť. Dával do pozornosti, že už na
pojednávaní dňa 11.10.20221 žalobkyňa jasne špecifikovala svoj návrh s tým, že právne posúdenie

je vždy vecou súdu. Až po vznesení námietky premlčania žalovaným, žalobkyňa zmenila svoj žalobný
návrh a žiadala uhradiť žalovanú sumu na základe iných položiek jej tabuľky, čím dochádza k zmene
skutkových tvrdení, vychádzajúc aj zo zmätočnosti podanej žaloby a predložených dôkazov s tým,
že je absurdné, aby nemohol vzniesť námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany. Súd
rovnako jasne uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o celkovej výške ňou tvrdeného dlhu

žalovaného v sume 15.296,16 eur v konaní, čím je rozhodnutie vecne správne.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla rovnaké skutočnosti, na ktoré poukazovala
v podanom odvolaní a preto zotrvala v celom rozsahu na uvádzaných skutočnostiach, ako aj na svojom
odvolacom návrhu.

11. Žalovaný v podanom vyjadrení apeloval na účelovosť a špekulatívnosť celej žaloby, pričom on svoj
dlh v celom rozsahu zaplatil.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania odvolateľky.13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.2.2024 o 11,15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo

zverejnené dňa 5.2.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Z obsahu odvolania ale odvolací súd zistil, že žalovaná pri uplatnení odvolacieho dôvodu aj

poukazovala na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo je odvolacím dôvodom podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom inou vadou procesného charakteru je aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo
konštatovalajNajvyššísúdSRvStanoviskuobčianskoprávnehokolégiazodňa3.12.2015uverejneného
v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016, nakoľko spravodlivé súdne konanie v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého strany musia dostať príležitosť na primeranú reakciu vo
vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu a jeho právnemu posúdeniu konajúcim súdom v odôvodnení
napadnutého rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky odvolateľky nie sú nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

19. Odvolací súd odkazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP a odôvodnenie súdu prvej inštancie, keďže sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje s tým, že odvolacie námietky žalobkyne pramenia z učineného procesného

útoku v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal, načo
aj odvolací súd poukazuje.

20. Odvolací súd s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje nedôvodnosť uplatnených odvolacích
námietok zo strany žalobkyne, keďže súd prvej inštancie svojim konaním neodňal žalobkyni právo

na spravodlivý proces, rozhodnutie je v každom smere riadne preskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2
CSP, keďže jasne a stručne dáva odpoveď na všetky relevantné skutočnosti v konaní, vychádzajúc
z dôkazných prostriedkov strán sporu a keďže žalobkyňa predloženými dôkazmi v rámci ňou tvrdených
skutočností učinila predmet tohto konania tak, ako ho správne, vychádzajúc z výsledkov vykonanéhodokazovania a právneho posúdenia veci preskúmal aj súd prvej inštancie, pričom zaplatenie žalovanej
sumy vo výške 15.993,36 eur pozostávalo zo zaplatenia sumy 5.000,00 eur titulom pôžičky a suma
993,36 eur po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 2,80 eur titulom bezdôvodného obohatenia,

v kontexte učinených položiek 2 až 6, 8 a 9 tabuľky predloženej žalobkyňou s tým, že po vznesenej
námietke premlčania, ktorá je riadnym dôkazným prostriedkom v spore v zmysle § 149 CSP a jej
právneho preskúmania v zmysle § 107 OZ, mal súd prvej inštancie vecne správne za to, že v časti
uplatneného žalobného návrhu titulom bezdôvodného obohatenia je nárok vo výške 993,36 eur
premlčaný a keďže žalovaný žalobkyni svoj dlh vo výške 9.300,00 eur uhradil na účet žalobkyne, a to

dňa 10.5.2018 sumu 6.000,00 eur a dňa 28.6.2018 sumu 3.000,00 eur, tak uhradil titulom poskytnutej
pôžičkyvovýške5.000,00eurdňa1.3.2017vzmysle§657OZa§563OZsozreteľomnaust.§559ods.
1 OZ aj tento svoj dlh, keďže splatnosť tohto dlhu do dátumu úhrady prvej splátky nastala do 10.5.2018.

21. S poukazom na hore uvedené skutočnosti tak odvolací súd má za to, že ani po zrušení rozsudku
a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie mal rovnako

vecne správne za to, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o existencii celkového dlhu
žalovaného v sume 15.296,16 eur, keďže na preukázanie tohto tvrdenia žalobkyňa predložila iba výpis
z jej účtu, ktorým nebolo preukázané, že žalobkyňou označené platby v prospech iných subjektov sú
plneniami poskytnutými za žalovaného v prospech jeho veriteľov a že platby poskytnuté priamo na
účet žalovaného sú platbami poskytnutými z titulu pôžičiek pre žalovaného, vychádzajúc aj z jej výziev,

ktorými žiadala žalovaného len o zaplatenie 5.000,00 eur poskytnutej žalovanému z titulu pôžičky dňa
1.3.2017. Treba súhlasiť s tým, že ide o najväčšiu položku, prvú v poradí medzi platbami poskytnutými
žalobkyňou žalovanému, a preto plnením žalovaného vo výške 9.300,00 eur bola táto platba zaplatená
žalovaným ako prvá, pričom nasledujúce platby viažuce sa k ďalším uplatneným položkám 2 až 6, 8
a 9 tabuľky predloženej žalobkyňou vo výške 993,36 eur sú premlčané a to aj podľa odvolacieho súdu,

nakoľko nasledujúci deň po poskytnutí týchto pôžičiek, keďže išlo o ústnu dohodu a čas plnenia nebol
dohodnutý, preto začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej
inštancie v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

22. Čo sa týka nepripustenia zmeny žaloby, vecne správne súd rozhodol, keďže súd je viazaný

žalobným návrhom, ktorý vychádza z dispozičného prejavu žalobkyne a podanej žaloby, k čomu sa viaže
preukázanie skutkových tvrdení a vyhodnotenie skutkového stavu veci s tým, že jednoznačne podaním
doručeným súdu dňa 12.10.2022 si už žalobkyňa uplatnila iné plnenia, ktoré ani bližšie nezdôvodnila
a nekonkretizovala, ktoré už ale vychádzajú z iných skutkových tvrdení, k čomu sa viaže vykonanie
nového dokazovania a jeho vyhodnotenia, ako aj právneho posúdenia veci, keďže následne žalobkyňa

tvrdila, aby predmetom konania boli iné položky, konkrétne položky uhradené v období od 20.10.2017,
kedy už ide aj podľa odvolacieho súdu o podstatnú zmenu žalobných tvrdení v zmysle ust. § 140 ods.
1, 2 CSP.

23. Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmena žaloby je návrh, ktorým

sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon
žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. Za zmenu návrhu na začatie konania sa považuje predovšetkým taká jeho
zmena, ktorá sa dotýka pôvodného žalobného petitu. Je to vtedy, ak navrhovateľ dodatočne, po

začatí konania, požaduje viac (kvantitatívna zmena), než uplatnil v pôvodnom návrhu. Je to tiež
vtedy, ak navrhovateľ požaduje niečo iné (kvalitatívna zmena), než pôvodne uplatnil. Za zmenu
návrhu sa považuje aj zmena, ktorá sa nedotýka zmeny žalobného petitu, ak dochádza k zmene
tvrdeného skutkového stavu (Ficová, S. a kol.: Občianske právo procesné. Základné konanie. Univerzita
Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2005, ISBN 80-7160-194-2; uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 29.9.2011 sp.zn. 2Cdo 161/2011, nález Ústavného súdu SR z 27.9.2011 sp.zn. III.ÚS 271/2011).

24. Tu treba apelovať na to, že ak by súd v sporovom konaní vec riešil so zreteľom na iný právny
vzťah, iné právo a iné plnenie, čo sa týka druhu alebo výšky, porušil by tak zásadu hospodárnosti
a rýchlosti konania, vychádzajúc aj zo skutočnosti, že žalobca má vždy dispozíciu s podanou žalobou

a len v prípade, keď dôkaznými prostriedkami, t.j. učinenými v konaní preukáže dôvodnosť uplatneného
nároku, mu súd aj prizná uplatnený nárok a to buď v celom rozsahu alebo v časti. V danom prípade treba
vychádzať zo skutočnosti, že išlo o družobný pomer v spoločnosti domácnosti a vzájomné plnenia oboch
strán sporu v rámci zabezpečenia spoločného hospodárenia a chodu domácnosti, ako aj v rozsahudohody o spoločnom chode domácnosti v rámci výdavkov k tomu prináležiacich, keďže žalobkyňa žila
v domácnosti žalovaného aj so svojimi deťmi s tým, že nebolo sporné, že poskytnuté platby boli dané
titulom ústneho dojednania medzi stranami sporu, pričom doba vrátenia, ako aj právny titul zaplatenia je

v prípade ústnej dohody strán sporu potrebné vždy jednoznačne preukázať. V konaní bola preukázaná
len tá skutočnosť, že po ukončení vzťahu strán sporu v družobnom pomere v apríli 2018 si žalobkyňa
učinenými výzvami uplatňovala zaplatenie poskytnutých súm žalovanému, či už titulom pôžičky alebo
titulom bezdôvodného obohatenia, keďže právne posúdenie sporu je vždy vecou súdu, a preto je práve
na žalobkyni potrebné preukázať dôvodnosť uplatnených súm, ich výšku a rovnako v čase podanej

žaloby učiniť aj predmet uplatneného nároku, čo sa aj stalo, aj keď až na základe výzvy súdu označila
položky 2 až 6, 8, 9 tabuľky predloženej žalobkyňou. Preto súd z neho vychádzal vecne správne,
keď z dôvodu zániku dlhu v zmysle § 559 ods. 1 OZ titulom zmluvy o pôžičke vo výške 5.000,00 eur
a premlčania uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ, § 107
OZ žalovaného na úkor žalobkyne, uplatnený nárok súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 150 OZ strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu (1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (2).

27. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

28. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

29. Treba dodať, že námietka premlčania tvorí procesnú obranu žalovaného a to s apelom na ust. §

152 CSP, keďže vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je právny úkon spôsobujúci zánik
práva žalobkyne, keďže uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia neuplatnila žalobkyňa včas
s odkazom na ust. § 107 ods. 2 OZ.

30. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, tie možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, čo v danom prípade aj bolo učinené
a preto vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného spĺňa zákonnú požiadavku zákonnej
koncentrácie konania v zmysle § 154 CSP.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako

vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému proti neúspešnej žalobkyni priznal
100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ani odvolací súd nezistil dôvodnosť naplnenia

zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP spočívajúcich v existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).