Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217207186
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2217207186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: EPHRAIM TRANS s.r.o.,
Holubyho 14, Košice, IČO: 46 431 802, zastúpenej: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o.,
Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C.
D. E. XXX, 2/ A. D., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F. E. XXX, 3/ G. A., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt H. I.
XX/X, A., 4/ H. A., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. XXX, 5/ J. A., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt H. I.
XX/X, A., 6/ K. H., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt H. I. XX/X, A., 7/ J. A., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt H. I. XX/
X, A., 8/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. I. XX/X, A., 9/ B. M., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt H. I.

XX/X, A., 10/ N. H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt H. I. XX/X, A., žalovaní 2/ až 10/ zastúpení: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o 1.114 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. júla 2022 č. k. 11C/17/2017-539,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nepripustení späťvzatia
žaloby voči žalovanej 1/ (I.) o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o zamietnutí žaloby (II.) a v treťom
výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní 1/ až 10/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom nepripustil späťvzatie žaloby voči
žalovanej 1/ (I.); druhým výrokom žalobu zamietol (II.) a tretím výrokom rozhodol o náhrade trov
konania tak, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.).
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods. 6, § 23 ods. 1, 5 ZoVB (zákon č. 182/1993 o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), § 100 ods. 1, 2, § 101, § 151n ods. 1, 2,
§ 151o ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), čl. 15 ods. 1,
2, § 77 ods. 1, 2, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.
z. v znení neskorších predpisov).

2. Vecne zdôvodnil uplatňovaným nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, z titulu
spoločného užívania pozemku žalovanými, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (parcela registra C č.

6/2 o výmere 1910 m2, zastavané plochy a nádvoria) z dôvodu, že žalovaní nemajú k pozemku
vlastnícke ani iné právo, ktoré by ich oprávňovalo pozemok užívať. Napriek výzve na vypratanie žalovaní
spoločne užívajú predmetný pozemok ako záhradu bez právneho dôvodu, a preto sa žalobkyňa voči
žalovaným domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2017 vo výške 1.114 eur,spoločne a nerozdielne, ktorá suma predstavuje obvyklé mesačné nájomné za užívanie obdobných
pozemkov v obci. Žalovaní sa bránili s poukazom na skutočnosť, že sú vlastníkmi bytov v bytovom
dome súpisné číslo XX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A., postavenom na pozemku parcela registra

C č. 6/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2 (byty nadobudli od Okresného stavebného
bytového družstva Dunajská Streda, ktorý však nebol vlastníkom pozemku pod bytovým domom, ako ani
priľahlého pozemku). Predmetný pozemok parcelné číslo 6/2 žalovaní užívajú na základe zákonného
vecného bremena v zmysle § 23 ods. 1, 5 ZoVB ako priľahlý pozemok k stavbe bytového domu.
V obytnom byte je šesť bytov, ktoré získali do užívania žalovaní (prípadne ich právni predchodcovia) ako

zamestnanci bývalého plemenárskeho podniku v A., následne ich nadobudli od Okresného stavebného
bytového družstva Dunajská Streda a od vystavenia bytového domu koncom 60-tich rokov užívajú aj
priľahlý pozemok parcelné číslo 6/2.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetný pozemok
parcelné číslo 6/2 spĺňa kritériá tzv. priľahlého pozemku, keď jeho účelom bolo najmä umožniť riadne

užívanie bytového domu, t. j. bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý zabezpečuje
obyvateľom bytového domu prístup k bytom a je ohradený pozemkom v súčasných hraniciach od
roku 1969. V zmysle definície priľahlého pozemku, môže sa na ňom nachádzať príslušenstvom domu,
záhrady, stavby, oplotenia, prístrešky a iné (porov. III. ÚS 589/2012 z 11.12.2012). Priľahlý pozemok
je potrebné vnímať ako pozemok, ktorý tvorí so stavbou bytového domu a so zastavaným pozemkom

(parcelné číslo 6/6) jeden funkčný celok, pričom je v bezprostrednom susedstve stavby bytového domu
a pozemku pod ním. Výsluchmi v danom spore ako i potvrdením obce bolo preukázané, že predmetný
priľahlý pozemok čo do polohy a spôsobu užívania prislúchal k bytovému domu od počiatku, čo
zodpovedalo všeobecným poznatkom o tom, akým spôsobom sa vytváralo a užívalo okolie obdobných
bytových domov, pričom rozdiely boli len v umiestnení stavieb a teréne pozemku, keď v malých obciach

a mestách boli uvedené plochy veľkorysejšie než v centrách miest. Žalovaným ako vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XX vzniklo podľa § 23 ods. 5 ZoVB právo
zodpovedajúcevecnémubremenu(§151nanasl.O.z.).Systematickýmvýkladomustanoveníoprávach
k pozemku (§ 23 ZoVB) súd prvej inštancie dospel k záveru, že vecné bremeno dopadá aj na priľahlý
pozemok, ktoré vzniká zo zákona, bez ohľadu na vôľu vlastníka pozemku či vlastníka domu, bez potreby

vykonať určitý právny úkon a do katastra nehnuteľností sa zapisuje záznamom (§ 34 zákona č. 162/1995
Z .z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálny zákon),
pričom zápis má len deklaratórny charakter. Skutočnosť, že zákonné vecné bremeno v danom prípade
nebolo zapísané v katastri nehnuteľností nemôže znamenať, že predmetný pozemok nie je priľahlým
pozemkom, prípadne že by právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nemu nevzniklo.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že hoci zákon o vlastníctve bytov neupravuje vznik vecného
bremena podľa § 23 ods. 5 ZoVB za náhradu, je potrebné mať za to, že finančná náhrada za zriadenie
vecného bremena prináleží osobe povinnej z vecného bremena. Túto finančnú náhradu sú povinní
uhradiť vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, spoločne a nerozdielne.

Finančná náhrada má byť jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia a podlieha premlčaniu
(porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2011). Právo na finančnú náhradu za obmedzenie
na priľahlom pozemku však mohlo vzniknúť len pôvodnému vlastníkovi takéhoto pozemku alebo jeho
právnemu nástupcovi, ak si pôvodný vlastník túto náhradu neuplatnil, a to len v zákonnej trojročnej
premlčacej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalovaní vzniesli námietku premlčania, uplatňovaný nárok

žalobkyňou súd posúdil ako možný nárok na finančnú náhradu za vznik zákonného vecného bremena na
priľahlom pozemku, ktorý bolo potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania práva. Pohľadávka žalobkyne,
resp. jej právneho predchodcu mohla vzniknúť najneskôr od doby účinnosti zákona o vlastníctve bytov,
t. j. 1.9.1993 a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, teda premlčacia doba uplynula
1.9.1996 (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2013, nález Ústavného súdu SR sp.

zn.II.ÚS506/2011),nožalobabolapodanánasúdaž23.7.2017.Spoukazomnavyššieuvedenéžaloba
bola súdom prvej inštancie zamietnutá, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní
neužívajú predmetný pozemok bez právneho dôvodu, v dôsledku vzniku zákonného vecného bremena,
pričom finančná náhrada za obmedzenia na priľahlom pozemku bola premlčaná.

5. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že v prejednávanej veci ide na strane žalovaných ako
vecne pasívne legitimovaných osôb o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP. Analogicky platí,
že ak zákon vyžaduje v § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, musí byť daný pri
nerozlučnomspoločenstvenastranežalovanýchsúhlasvšetkýchžalovaných.Akniektorýzožalovanýchvyjadrí relevantný nesúhlas so späťvzatím žaloby, súd späťvzatie žaloby nepripustí. Žalovaní 4/ až 10/
vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby voči žalovanej 1/, poukazujúc na obsah uznesenia súdu prvej
inštancie v skutkovo obdobnej veci sp. zn. 6C/21/2017 z 30.10.2021, z ktorého vyplýva, že výpoveďami

žalovaných bolo preukázané, že žalovaná 1/ spolu s nebohým manželom užívali sporné nehnuteľnosti
a v prípade späťvzatia žaloby voči žalovanej 1/, by prípadnú peňažnú náhradu za existenciu, resp.
zákonný vznik vecného bremena v prospech žalovaných, museli solidárne znášať všetci žalovaní
vrátane žalovanej 1/. Súd prvej inštancie preto späťvzatie žaloby voči žalovanej 1/ nepripustil.

6. S poukazom na ústavnoprávnu judikatúru súd prvej inštancie konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Pokiaľ sa v odôvodnení rozhodnutia súd osobitne nevysporiadal s niektorými námietkami strán sporu,
či i s niektorým dôkazom, neurobil tak z dôvodu, že by to neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovení § 255 ods. 1 CSP (Civilný
sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého boli žalovaní

v plnom rozsahu úspešní, v dôsledku čoho im vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP) neboli súdom prvej inštancie zistené. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými
zisteniami súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, tiež nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že hoci súd prvej inštancie konštatoval, že priľahlý pozemok je
determinovaný nielen vôľou vlastníkov bytom a nebytových priestorov, ale aj faktickým stavom či
k bytovému domu v reálnom čase existuje príslušenstvo. Z rozhodnutia nie je však zrejmé, ku ktorému

konkrétnemu času súd vyhodnocoval faktický skutkový stav. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že
predmetný pozemok spĺňal kritériá priľahlého pozemku, avšak technická dokumentácia drobnej stavby
oplotenia z roku 1982 nepreukazuje oplotenie celého pozemku, rieši len časť budúceho oplotenia
a z výpovede J. A. v skutkovo obdobnom spore vyplývalo, že žalovanými označené existujúce oplotenie
je v skutočnosti oplotením susedných pozemkov, teda nepatrí k bytovému domu. Žalovanými tvrdená

žumpa na pozemku je podľa výpovede J. A. viac ako 15 rokov nefunkčná, keďže bytový dom je napojený
na verejnú kanalizáciu. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že podľa výpovedí žalovaných títo na
pozemku ako vlastníci bytov dlhodobo užívajú záhradky, hoci niektorí žalovaní v skutkovo obdobnom
spore uviedli, že nie sú už vlastníkmi, ani užívateľmi bytov v bytovom dome (J. H., A. B.) a všetci
žalovaní s výnimkou žalovanej 1/ potvrdili, že záhradky užívajú samostatne, nie za účelom spoločného

účelného užívania bytového domu. Výpoveďami žalovaných malo byť preukázané, že na pozemku
vybudovali prístrešky pre účely uskladnenia vecí z pivničných priestorov pre priesaky žumpy, ktorá sa
však nachádzala na opačnom konci pozemku ako je bytový dom (cca 100 m), čo vytvára logicky rozpor
v uvedenom tvrdení. Naviac žalovaní v skutkovo obdobnom spore tvrdili, že prístrešky na pozemku
užívali ako murovanú kuchynku, špajzu, chlievy, dreváreň, maštaľ a pod. Pozemok parcelné č. 6/2 má

zabezpečovaťprístupkbytom,nozkatastrálnejmapyjezrejmé,žeprístupjezabezpečenýcezpozemok
č. 6/21, ktorý priamo hraničí s verejnou komunikáciou (pozemok parcelné č. 6/2 je prístupný z verejnej
komunikácie a samostatne využiteľný žalobkyňou bez obmedzenia vlastníkov bytov).

9.Súdprvejinštancieformálnedeklarovalspoločnéužívaniepozemkupreúčelybytovéhodomu,napriek

tomu, že zistený faktický stav v reálnom čase je diametrálne odlišný. Výpoveďami žalovaných v skutkovo
obdobnom spore bolo preukázané reálne rozdelenie pozemku na samostatné oplotené záhrady, pričom
každá z nich je výlučne užívaná konkrétnym žalovaným, nie spoločne, pestujú sa poľnohospodárske
produkty v jednotlivých záhradách, žalovanými samostatne, nie spoločne, sú tam vystavané súkromné,
nie spoločné, chaty, chlievy, drevárne, skleníky, zajačníky, chová sa hydina a ošípané jednotlivými

žalovanými.

10. Podľa názoru žalobkyne v odvolaní, súd prvej inštancie nevysvetlil, ako samostatné užívanie častí
pozemku jednotlivými žalovanými na poľnohospodárske účely, výlučne pre ich vlastné potreby, funkčnesúvisí s užívaním bytového domu, ako základný predpoklad pre klasifikáciu pozemku ako priľahlého
pozemku k bytovému domu. Záver súdu, že pozemok spĺňa kritéria priľahlého pozemku je potom
arbitrárny. Žalovaní nikdy nevykonávali spoločné právo k dotknutému pozemku v zmysle § 23 ods. 1

ZoVB. Preto ani drobné stavby neoprávnene zriadené na pozemku, nemožno podľa názoru žalobkyne
považovať za príslušenstvo bytového domu, ktorému neslúžia. Z výpovedí žalovaných vyplýva, že ide
o dva samostatné funkčné celky, ktoré žalovaní využívajú oddelene a nezávisle od seba. Rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 589/2021), na ktoré poukazoval
súd prvej inštancie, zohľadňuje odlišný skutkový stav (týka sa osobného užívania zriadeného ako

spoločné užívanie zastavaného pozemku s dvorom a záhradkou v ideálnych podieloch).

11. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nevykonanie predložených dôkazov, a to nájomnou zmluvou zo
dňa 2.8.2021 preukazujúcou, že časť pozemku odčlenená geometrickým plánom č. 77/2020 ako parcela
č. 6/24, o výmere 229 m2, je užívaná treťou osobou – nájomcom. Nedošlo ani k vyhodnoteniu záverov
katastrálneho konania na základe návrhu žalovaných na záznam vecného bremena k pozemku zo dňa

17.12.2020. Na základe uvedeného návrhu bolo zapísané zákonné vecné bremeno k zastavanému
pozemku bytovým domom, nie však k priľahlému pozemku. Podľa § 151o ods. 1 O. z. na nadobudnutia
práva zodpovedajúceho vecným bremenom je pritom potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Žalobkyňa poukázala i na zamietnutie návrhu protistrany, t. j. žalovaných na vykonanie obhliadky,
hoci v odôvodnení rozsudku vychádzal z vyhodnotenia faktického stavu užívania pozemku. Žalovaní

k predmetnému pozemku nikdy nevykonávali spoločné právo v zmysle § 23 ods. 1 ZoVB a preto na
ich strane nemohlo ísť o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Každý zo žalovaných samostatne
neoprávnene užíva konkrétne vymedzenú časť pozemku a teda sa samostatne (jeho vlastným konaním)
neoprávnene obohacoval na úkor žalobkyne.

12.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkupritomniejezrejmé,akýmspôsobombolsúdomvyhodnotený
rozsah a spôsob obmedzenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému pozemku s ohľadom na
jeho celkovú rozlohu a súdom uvádzané konkrétne účely spoločného užívania, napr. žumpa. Súd
prvej inštancie nevyhodnotil, či v danom prípade je splnená ústavná požiadavka nevyhnutnej miery
obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR.

13. Žalovaná v odvolaní namietala nepripustenie zmeny žaloby zo dňa 13.1.2022, odôvodnené tým,
že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, vzhľadom
na to, že od začiatku súdneho konania nedošlo k žiadnej zmene v skutkovom stave z hľadiska
dokazovania. Návrh na zmenu žaloby vznesenej žalobkyňou vyplynul z výsledkov dokazovania,

na základe výpovedí žalovaných v inom sporovom konaní a pred prvým pojednávaním vo veci.
Na pojednávaní pritom bolo vykonané dokazovanie zápisnicou obsahujúcou výpovede žalovaných
v obdobnom spore. Argumentácia súdu nebola preto opodstatnená, aj s ohľadom na judikatúru, na
ktorú žalobkyňa poukázala v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 13.1.2022. Nesprávny právny záver súdu
žalobkyňa vzhliadla aj v prípade nepripustenia späťvzatia žaloby voči žalovanej 1/. Namiesto aplikácie

zákonnýchustanoveníObčianskehozákonníkaobezdôvodnomobohatení,súdpoužilnesprávnyprávny
predpis, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že na strane žalovaných ide
o nerozlučné spoločenstvo, a preto späťvzatie žaloby voči žalovanej 1/ nepripustil.

14. Žalovaní v 2. až 10. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdiť. Predmetom posudzovaného nároku je priznanie peňažnej náhrady za užívanie predmetného
pozemku parc. č. 6/2, ktorý je priľahlým pozemkom k bytovému domu v zmysle § 2 ods. 6 ZoVB.
Tento pozemok bol aj riadne oplotený a funkčne užívaný spoločne s bytovým domom, ku ktorému
podľa § 23 ods. 5 ZoVB vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, ku ktorému prináleží priľahlý pozemok. S existenciou tohto zákonného

vecného bremena v zmysle judikatúry súdov, súvisí aj nárok na peňažnú náhradu pre vlastníka takéhoto
pozemku, ktorú sú povinní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uhradiť spoločne
a nerozdielne. Ide o osobitný druh nároku spojeného s existenciou zákonného vecného práva, ktoré
vzniká v prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z procesného hľadiska ide teda
o tzv. nerozlučné spoločenstvo (definované v § 77 CSP) na strane žalovaných, keďže prípadnú peňažnú

náhradu by museli znášať solidárne všetci žalovaní voči žalobkyni.

15. Žalovaní vo vyjadrení poukázali na ust § 2 ods. 6 ZoVB, v zmysle ktorého spoločnými časťami
domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domua nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len príslušenstvo), sa na účely tohto zákona rozumejú
oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na
pozemku patriacom k domu (priľahlý pozemok). Zákon o vlastníctve bytov upravuje aj práva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov k pozemku. Vo viacerých ustanoveniach rozlišujeme medzi pozemkom
zastavaným a pozemkom patriacim k domu, označovaný legislatívnou skratkou ako priľahlý pozemok.
Účelom priľahlého pozemku je umožniť riadne užívanie bytového domu, teda bytov a nebytových
priestorov, pričom sa na ňom môže nachádzať príslušenstvo domu. Priľahlý pozemok je potrebné vnímať
ako pozemok, ktorý tvorí so stavbou – bytovým domom a so zastavaným pozemkom jeden funkčný

celok. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, užívajú od výstavby bytového domu (koncom 60. rokov
20. storočia) predmetný pozemok parc. č. 6/2, ktorý spĺňa kritériá tzv. priľahlého pozemku (s poukazom
na § 2 ods. 6 ZoVB). Jeho účelom je najmä umožniť riadne užívanie bytového domu, bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, pričom na priľahlom pozemku sa môže nachádza príslušenstvo domu
(záhrady, stavby, oplotenia, prístrešky a iné, porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 589/2021).

16. Žalovaní argumentovali, vo vyjadrení že z katastrálnej mapy jednoznačne vyplýva, že predmetný
pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku č. X/X, ktorý je zastavaným pozemkom
bytovým domom, slúži obyvateľom bytového domu a zabezpečuje prístup k bytom. Je ohradeným
pozemkom v súčasných hraniciach od roku 1969. Účel využitia predmetného pozemku vyplýva aj
z technickej dokumentácie, doloženej k ohláseniu drobnej stavby oplotenia v roku 1982 (v ktorej sa

uvádza, že stredná brána bude slúžiť pre vstup obyvateľov bytovky). Podľa odbornej literatúry, priľahlý
pozemok je determinovaný nielen vôľou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale aj faktickým
stavom, či k bytovému domu v reálnom čase existuje príslušenstvo. Rozsah a samotné existencia
priľahlého pozemku ako entity nerozlučne spojenej s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru, nie
je prvoplánovo viazaná na evidenciu v katastri nehnuteľností, ale musí korešpondovať s konkrétnym

faktickým stavom, v konkrétnom čase, najmä so zákonnou dikciou v ustanovení § 2 ods. 6 ZoVB.

17. Systematickým výkladom jednotlivých ustanovení o právach k pozemku (§ 23), ako uviedli žalovaní
vo vyjadrení, je potrebné dospieť k záveru, že vecné bremeno dopadá aj na priľahlý pozemok. V zmysle
§ 23 ods. 5 ZoVB vecné bremeno vzniká priamo zo zákona, bez ohľadu na vôľu dotknutých osôb –

vlastníka pozemku a vlastníka domu, bez potreby vykonať akýkoľvek právny úkon (uzatvorenie zmluvy,
vklad do katastra nehnuteľností a pod.). Zapisuje sa do katastra nehnuteľností výlučne záznamom
(§ 34 Katastrálneho zákona). Ustanovenie § 23 ZoVB komplexne reguluje práva k pozemku, vrátane
priľahlého pozemku. Ciele sledované zákonodarcom by stratili na význame, ak by sa netýkali aj
priľahlého pozemku, s ktorým je vecne spojené príslušenstvo domu nachádzajúce sa na pozemku (§ 2

ods.6ZoVB).Ochranazvecnéhobremenaodvodenáodvlastníctvabytovdopadáajnaspoluvlastníctvo
spoločných častí a zariadení (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/41/2011).
Odvolacia námietka žalobkyne o neexistencii vecného bremena nebola preto opodstatnená.

18. Žalovaní vo vyjadrení zdôraznili, že predmetné vecné bremeno vzniká ex lege a jeho prípadný

zápis na jeho stave nič nemení. Záznam vo vzťahu k zápisu v katastri nehnuteľností je iba evidenčným
úkonom, ktorým sa zapisuje už existujúce právo (povinnosť alebo určitý stav a pod.) a jeho vykonaním
nedochádza k vzniku (zmene, zániku) práva alebo povinnosti, t. j. zápis vecného bremena do katastra
nehnuteľností ma len deklaratórny charakter. Predmetný pozemok ako priľahlý pozemok od počiatku
slúžilobyvateľombytovéhodomu,ktorýmakovlastníkombytovanebytovýchpriestorovvtomtobytovom

dome vzniklo právo zodpovedajúce vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 ZoVB. Takto vzniknuté vecné
bremeno vzniká len za náhradu, ktorá je majetkovým právom osoby povinnej z vecného bremena. Túto
finančnú náhradu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov ako oprávnení z vecného bremena povinní
uhradiť povinnému z vecného bremena spoločne a nerozdielne. Ide tu o nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 CSP.

19. Peňažná náhrada podľa vyjadrenia žalovaných predstavuje jednorazovú náhradu, ktorú je
nevyhnutné posudzovať i z hľadiska plynutia času (trojročnej všeobecnej premlčacej doby podľa § 101
O. z.), pričom táto náhrada môže vzniknúť len pôvodnému vlastníkovi pozemku alebo jeho právnemu
nástupcovi, ak si ju pôvodný vlastník neuplatní, avšak len v zákonnej trojročnej premlčacej dobe.

UvedenýzáverpotvrdzujeajnálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS506/2011.Prezačiatokjejplynutiaje
rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvý krát. Nepochybne je to deň účinnosti
zákona o vlastníctve bytov, teda 1. septembra 1993. Trojročná lehota preto uplynula 1. septembra 1996.
Podľa uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR peňažná náhrada nemá charakter opakovanéhoplnenia a podlieha premlčaniu. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými, došlo tu
k premlčaniu práva žalobkyne na finančnú náhradu za obmedzenie jej vlastníckeho práva. Premlčacia
doba uplynula 1.9.1996 (porov. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 474/2013, nález II. ÚS 506/2011), pričom

žaloba bola podaná na súd až 23.7.2017. Žalobkyni preto za obmedzenie užívania pozemku parc. č.
6/2 ako priľahlého pozemku, nevznikol nárok na finančnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia.

20. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní len zopakovali
ich vlastné tvrdenia a názory prezentované v súdnom spore. Tie však nenahrádzajú povinnosť

súdu uviesť zrozumiteľné a preskúmateľné právne úvahy, na základe ktorých meritórne rozhodol.
Napadnutý rozsudok nedáva odpovede na žalobcom vytýkané nedostatky. Uvedené potvrdzuje aj obsah
vyjadrenia. Chýbajúce časti napádaného rozsudku sa žalovaní snažia nahradiť ich vlastnými úvahami,
prezentovanými v súdnom konaní. Žalobkyňa zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

21. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

22. Podľa § 23 ods. 1 ZoVB s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne
spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený,
a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, prevedie zmluvou o prevode
vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel

na pozemku a na priľahlom pozemku.

23. Podľa § 23 ods. 5 ZoVB ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

24.Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciezaložilsvojezamietavérozhodnutienanemožnostidomáhať
sa vydania bezdôvodného obohatenia k predmetnému pozemku (parcela registra C parc. č. 6/2), ku
ktorému vzniklo priamo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5
ZoVB, ako k tzv. priľahlému pozemku v zmysle § 2 ods. 6 ZoVB. Žalovaným ako vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XX, prináležalo uvedené právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Vzhľadom k tomu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome majú
právny dôvod užívať priľahlý pozemok, nemohlo vzniknúť na ich strane bezdôvodné obohatenie ako
majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu.

25. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obsahuje úpravu špeciálneho druhu

spoluvlastníckeho práva existujúceho popri spoluvlastníctve upravenom v § 136 a nasl. Občianskeho
zákonníka. S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločnej
časti domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva
k pozemku (§13 ods. 1 O. z.). K zastavanému a priľahlému pozemku zákon výslovne nevyžaduje
existenciu vlastníckeho práva (vlastníka byty alebo nebytového priestoru v bytovom dome), ale pozemok

pod bytovým domom a priľahlý pozemok môžu byť zaťažené aj iným spoločným vecným právom.
Nerozlučná spätosť vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v bytom dome s priľahlým pozemkom
vyplýva už z účelu priľahlého pozemku, ktorým je umožniť riadne užívanie bytového domu, bytov
a nebytových priestorov v tomto dome, keďže sa na tomto pozemku môže nachádzať príslušenstvo
domu, ktorým sa rozumejú podľa § 2 ods. 6 ZoVB oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia,

prístreškyaoplotenénádvoria(t.j.napozemkupatriacomkbytovémudomu).Vzhľadomnanerozlučnosť
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru so spoluvlastníctvom alebo iným spoločným právom
k pozemku (napr. právom z vecného bremena), nie je možné uskutočniť prevod, či prechod vlastníckeho
práva k bytu či nebytovému priestoru na tretiu osobu bez toho, aby súčasne nedošlo k prevodu či
prechodu spoluvlastníckeho, alebo iného spoločného práva k pozemkom (§ 19 ZoVB).

26. Priľahlé pozemky možno tak definovať ako pozemky, na ktorých sa nachádza príslušenstvo domu
a ktorých využitie je spojené s riadnym a plnohodnotným výkonom vlastníckeho práva k bytu, či
nebytového priestoru. Priľahlý pozemok spolu s pozemkom, na ktorom je postavený bytový domabytovýmdomomtvoriafunkčnýcelokaslúžiakzabezpečeniuužívaniajednotlivýchbytovanebytových
priestorov v dome. Takýto funkčný celok a zabezpečenie plnohodnotného užívania je spojené s určitou
obslužnou funkciou priľahlého pozemku. Príslušenstvo domu určené na spoločné užívanie slúži výlučne

tomuto domu, hoci nie je jeho stavebnou účasťou.

27. Na to aby mohol vlastník domu a následne vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov
plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke právo, zákonodarca v § 23 ods. 5 ZoVB upravil, že na
pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, resp. na priľahlých pozemkoch, ktoré nie sú vo

vlastníctve vlastníka domu, sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo zákona. Dotknuté ustanovenie malo
riešiť situáciu, keď vlastník bytového domu nemôže nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je
bytový dom postavený alebo k priľahlým pozemkom. Na účely plnohodnotného a nerušeného výkonu
vlastníckeho práva uvedených subjektov, zákonodarca zaviazal vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (tým nie je vylúčené následné usporiadanie
pomerov vlastníka pozemku a vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov, napr. odkúpením

pozemkov, ako to navrhovali žalovaní žalobkyni písomnosťou zo dňa 20.2.2017, čl. 5). Vlastníkovi
pozemku dňom 1. septembra 1993 (účinnosťou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov),
ktorého vlastnícke právo bolo obmedzené a zaťažené vecným bremenom v zmysle § 23 ods. 5
ZoVB, vzniklo potom zo zákona právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/49/2014). Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak

upravil samotný vecnoprávny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby bytového domu (vecným
bremenom obmedzujúcim vlastníka pozemku), pričom možnosť ich vyrovnania je daná na základe
všeobecných ustanovením Občianskeho zákonníka (ako to posúdil aj súd prvej inštancie).

28. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 ZoVB sa týka aj okolitých

bezprostredne susediacich pozemkov, netýka sa len pozemku, ktorého grafické označenie kopíruje
stavbu bytového domu. Vecné bremená, ktoré vznikajú so zákona, majú špecifický režim, upravený
zákonom, na základe ktorého sa zriaďujú, a prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom
prevádzanej veci. Žiada sa dodať, že Ústavný súd SR odmietol návrh všeobecného súdu na vyslovenie
nesúladu ustanovenia § 23 ods. 5 ZoVB s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR (uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. PL.ÚS 14/2016, zo 7. decembra 2016).

29. Súd prvej inštancie dospel v prejednávanej veci k správnemu právnemu záveru, kvalifikujúc
predmetný pozemok (parcela č. 6/2, neskôr rozdelená geometrickým plánom na parcelu č. 6/2 a č. 6/21)
ako priľahlý pozemok k bytového domu, v ktorom sa nachádzalo 6 bytových jednotiek vo vlastníctve

žalovaných (v časovo vymedzenej dobe v žalobe). Predmetný pozemok už od konca 60. rokov minulého
storočia (podľa potvrdenia obce je ohradeným pozemkom v súčasných hraniciach od roku 1969),
spĺňal obslužnú funkciu vo vzťahu k predmetnému bytovému domu, teda slúžil (aj v žalobe časovo
vymedzenej dobe) výlučne obyvateľom tohto bytového domu, predovšetkým na prístup do bytového
domu, nachádzala sa na ňom žumpa (jej dlhodobejšie nevyužívanie bolo bez právneho významu), ako

i stojisko pre smetné koše, tiež záhradky, drobné stavby či prístrešky.

30. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že predmetný priľahlý pozemok tvorí so stavbou
bytového domu, ako i so zastavaným pozemkom (parc. č. 6/6) jeden funkčný celok, s ohľadom na jeho
polohu, i trvalé využitie. Žalovaní (prípadne ich právni predchodcovia) nadobudli vlastníctvo k bytom

a spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu na základe zmlúv o prevode
vlastníctva k bytu, uzavretých s Okresným stavebným bytovým družstvom Dunajská Streda, pričom
s prevodom vlastníctva bytu (prechodom) prešlo na nich aj spoločné právo k zastavanému a priľahlému
pozemku (§ 19 ods. 1 ZoVB). Ak vlastník bytu nie je spoluvlastníkom zastavaného pozemku a priľahlého
pozemku, v takom prípade je podľa § 23 ods. 1 veta prvá ZoVB s vlastníctvom bytu spojené iné

spoločné právo k zastavanému a priľahlému pozemku. Týmto iným spoločným právo je nepochybne
právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 ods. 5 ZoVB (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn.
2 Cdo 281/2005). Toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa pritom zmluvou o prevode vlastníctva
bytu neprevádza, ale podľa § 23 ods. 1 v spojení § 23 ods. 5 ZoVB prechádza priamo zo zákona
na nadobúdateľa bytu (keďže ide o vecné bremeno pôsobiace „in rem“). V takom prípade úprava

práv k zastavanému a priľahlému pozemku nemusí byť súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu
a prípadná absencia tejto úpravy nemôže byť ani dôvodom jej neplatnosti.31. Z dôvodu, že predmetné vecné bremeno vzniklo priamo zo zákona (§ 23 odsek 5 ZoVB), zápis do
katastra nehnuteľností záznamom mal len deklaratórny charakter, bez vplyvu na vznik tohto vecného
bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom

v zmysle § 34 katastrálneho zákona (porov. odkazovacia poznámka k § 23 ods. 5 ZoVB). Nebolo preto
rozhodujúce či príslušný orgán a z akých dôvodov odmietol urobiť záznam o vzniku tohto bremena vo
vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti (ktorú skutočnosť žalobkyňa v odvolaní namietala).

32. Z dôvodu, že žalovaní v období časovo vymedzenom v žalobe (február 2017) užívali predmetní

pozemoknazákladeprávnehodôvodu(právazodpovedajúcehovecnémubremenuinrem),obmedzujúc
vlastníka predmetného pozemku (žalobkyňu), nedošlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného
obohatenia užívaním predmetného pozemku bez právneho dôvodu. Odvolacia námietka žalobkyne
o nepreukázaní skutočnosti, že predmetný pozemok spĺňa kritériá priľahlého pozemku, nebola
dôvodná. Skutkový stav bol súdom prvej inštancie vyhodnocovaný vo vzťahu k rozhodnej dobe (t.j.
k časovému obdobiu vymedzeného v žalobe), kedy podľa tvrdenia žalobkyne pozemok spoločne

všetci žalovaní užívali ako záhradu (bez právneho dôvodu). Definičné znaky priľahlého pozemku súd
hodnotil komplexne (od roku 1969, vzhľadom na správu obce), prihliadajúc na dlhodobo neprerušené
faktické užívanie predmetného pozemku obyvateľmi bytového domu až po rozhodné obdobie v žalobe,
v priebehu ktorého nadobudol účinnosť zákon o vlastníctve bytov (1.9.1993), kedy došlo zo zákona
k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 23 odsek 5 ZoVB), a následne k nadobudnutiu

vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, ako
aj spoločného práva k pozemku a k priľahlému pozemku (právo zodpovedajúce vecnému bremenu).

33. Nebolo pritom rozhodujúce či oplotenie predmetného pozemku je vo vlastníctve vlastníkov
bytov v predmetnom bytovom dome, alebo prislúcha vlastníkom susediacich pozemkov, keďže

predmetný pozemok bol v súčasných hraniciach dlhodobo (od roku 1969) bezvýhradne slúžiaci výlučne
predmetnému obytnému domu a jeho obyvateľom (vo vzťahu k rozhodnej dobe). Na uvedený záver
nemá vplyv, že technickou dokumentáciou drobnej stavby oplotenia z roku 1982 nebolo preukázané
faktické oplotenie celého pozemku. S poukazom na vyššie uvedené závery, ako i ust. § 23 ods. 1
ZoVB, v zmysle ktorého s vlastníctvom bytu (nebytového priestoru) v bytovom dome je nerozlučne

spojené aj spoločné právo k priľahlému pozemku, ktorý plní obslužnú funkciu vo vzťahu k bytovému
domu, nebolo významné či a v akom rozsahu konkrétny vlastník bytu využil vzniknuté spoločné právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k priľahlému pozemku. Bez právneho významu bol i poukaz na účel
vybudovaných prístreškov v súvislosti s tvrdením o priesakoch žumpy. Vo vzťahu k funkcii priľahlého
pozemku zabezpečiť prístup k bytovému domu, ktorý zahŕňa nielen samotný vstup do bytového domu,

ale aj jeho okolie (oprava, údržba, vstup motorovým vozidlom), je treba poznamenať, že sa nejednalo
o jediné kritérium definujúce priľahlý pozemok.

34. Odvolací argument žalobkyne opisujúci výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
k priľahlému pozemku jednotlivými vlastníkmi bytov na základe zmeny v skutkových tvrdeniach, bol bez

vplyvu na posúdenie predmetu sporu, v ktorom sa žalobkyňa žalobou domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia z titulu spoločného užívania predmetného pozemku ako záhrady, bez právneho dôvodu (nie
tvrdení nastalých zmien a vzniku nepomeru na dotknutom pozemku).

35. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré priľahlý

pozemok so zastavaným a priľahlým pozemkom tvoria jeden funkčný celok, a to z hľadiska jeho využitia,
polohy, vzniku a trvalého užívania od jeho vzniku (ods. 46. a 47. napadnutého rozsudku). Nemohol preto
obstáť poukaz žalobkyne o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenej časti.

36. K odvolacej argumentácii žalobkyne namietajúcej funkčnú súvislosť priľahlého pozemku s bytovým

domom, tiež príslušenstvo k bytovému domu (ods. 6 až 8 odvolania) je potrebné uviesť, že vykonaným
dokazovaním bol preukázaný vznik vecného bremena na priľahlom pozemku vo vlastníctve žalobkyne
zo zákona (ZoVB), k dlhodobo nemennej účelovo určenej ploche, nachádzajúcej sa okolo predmetného
bytového domu, ohradenej od ostatného okolia, pričom spôsob využívania tejto plochy okolo bytového
domu zákonodarca vymedzil v ustanovení § 2 ods. 6 ZoVB, ako príslušenstvo domu, ktorým sa rozumejú

oplotené záhrady a stavby, oplotenie, prístrešky a iné, adekvátne zvyklostiam a individuálnemu užívaniu
príslušenstva bytového domu vlastníkmi bytov v bytových domoch.37. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom konštatovaní a riadnom nevykonaní predloženého
dôkazu nájomnou zmluvou zo dňa 2.8.2021 nemohla obstáť. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval,
že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že predmetný pozemok bol do rozhodnej doby užívaný iným

spôsobom, prípadne využívaný subjektom odlišným od užívateľov bytov. Označená nájomná zmluva zo
dňa 2.8.2021 sa nevzťahovala na posudzované rozhodné obdobie, časovo vymedzené v žalobe (február
2017). Skutočnosti, ktoré nastali po uvedenom období, teda konanie žalobkyne (uzatvorenie nájomnej
zmluvy), ako i zabezpečenie geometrického plánu v roku 2020 (rozdeľujúceho predmetný pozemok na
desať parciel) a s tým spojené tvrdené zmeny, neboli predmetom daného sporu.

38.Zákonpredpokladámožnosťvznikuvecnéhobremenazozákona.Ustanovenie§151oO.z.upravuje
spôsob jeho vzniku všeobecne. Či skutočne vzniklo (zo zákona), je možné zistiť iba z právnej úpravy
toho ktorého právneho predpisu. Pre jeho vznik nie je preto rozhodujúce, či jeho existencia je zapísaná
v katastri nehnuteľností. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o vlastníctve bytov, ktorý ako lex
specialis upravuje v ustanovení § 23 ods. 5 ZoVB vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to

záznamom (§ 34 katastrálneho zákona), nie vkladom (ako to namietala v odvolaní žalobkyňa).

39. Vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania navrhovanou miestnou obhliadkou za účelom potreby
vyhodnotenia faktického stavu užívania predmetného pozemku, je znovu potrebné poukázať na
rozhodné obdobie predmetu sporu, ako i predmet sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu

spoločného užívania predmetného pozemku žalovanými ako záhrady bez právneho dôvodu, v období
mesiaca február 2017). Navrhovaný dôkaz nebol spôsobilý preukázať stav v rozhodnej dobe, a bol
bez vplyv na právne posúdenie veci (vznik zákonného vecného bremena ako právneho dôvodu).
Nevyhovením dôkaznému návrhu žalobkyne, preto nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. To znamená, že

súd nie je viazaný návrhmi strán konania na vykonanie dokazovania, ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, preto nie je vadou spôsobujúcou
strane konania porušenie jej procesných práv (porov. R 37/1993, R 125/1999), ako to namietala
žalobkyňa v odvolaní.

40. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
ktorý napriek jej opakovanému deklarovaniu, že žalovaný nárok si neuplatňuje z titulu náhrady za
vecné bremeno (§ 23 ZoVB), vec takto posudzoval. Je potrebné uviesť, že súd nebol viazaný právnym
posúdením veci a vzhľadom na všeobecne platnú zásadu iura novit curia bolo dôvodné, aby sa
súd zaoberal otázkou vzniku nároku žalobkyne na peňažné plnenie voči žalovaným v súvislosti s

preukázaným vznikom spoločného práva k priľahlému pozemku. Odvolacia námietka žalobkyne, že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či a akým spôsobom, v súvislosti s obmedzením
vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému pozemku, súd vyhodnotil jeho celkovú plochu, nebola
dôvodná. V odseku 47 súd prvej inštancie uviedol, že predmetný priľahlý pozemok čo do polohy
a spôsobu užívania prislúcha k bytovému domu, od počiatku slúžil obyvateľom bytového domu, a

spôsob užívania spornej plochy zodpovedá poznatkom o tom, akým spôsobom sa vytváralo a užívalo
okolie bytových domov, pričom rozdiely boli len v umiestnení stavieb a teréne pozemku, a v malých
obciach a mestách boli uvedené plochy veľkorysejšie než v centrách miest. Ohľadom rozsahu a účelu
spoločného užívania predmetného pozemku súd prvej inštancie uviedol svoju argumentáciu v ods. 46
až 47 napadnutého rozsudku, vychádzajúc zo zákonnej dikcie vyjadrenej v ust. § 2 odsek 6 ZoVB

a predmetu sporu.

41. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho nepreskúmateľnosti a nevysporiadanie sa
s relevantnými námietkami žalobkyne, odvolací súd uvádza nasledovné.

42. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MCdo/7/2009).

43. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných
strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správne závery.44. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď

rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný
prípad.

45. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2010).

46. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/106/2010, RUIS
R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
19. februára 1998).

47. Odvolací súd na doplnenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadal s
odvolacími námietkami žalobkyne v odvolaní. Nedošlo tu k takej vade konania, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako ani ani k porušeniu procesných práv žalobkyne v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

48. Vo vzťahu k poukazu žalobkyne v odvolaní na ústavnú požiadavku nevyhnutnej miery obmedzenia
vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktorú súd prvej inštancie, podľa názoru žalobkyne,
v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil je potrebné uviesť nasledovné. Súd prvej inštancie posudzoval
v danej veci vznik vecného bremena zo zákona (porov. odsek 28 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).

Nevyhnutná miera obmedzenia je regulovaná zákonnou úpravou vzťahu medzi vlastníkom bytového
domu a vlastníkom pozemku (§ 23 ods. 5 ZoVB), ako aj definičných znakov priľahlého pozemku (§ 2
ods. 6 ZoVB), ktorých naplnenie bolo v prejednávanej veci vykonaním dokazovaním preukázané (zmeny
týkajúce sa vecného bremena predmetom sporu neboli).

49. Nemožno prehliadať, že žalobkyňa mala vedomosť, že kupuje ohradený pozemok (spolu s
pozemkom zastavaným bytovým domom), využívaný vlastníkmi bytov v predmetom bytovom dome,
čo vyplýva aj z jej tvrdení v žalobe (žalovaní spoločne užívajú predmetný pozemok ako záhradu).
V zmysle prejednacej zásady vzťahujúcej sa na sporové konanie súd prvej inštancie na základe
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 150 CSP a nasl.) prejednal žalobou vymedzený

spor o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2017 vo výške 1.114 eur, z dôvodu,
že žalovaní spoločne užívajú predmetný pozemok ako záhradu. V prípade, že žalobkyňa navrhla
zmenu žaloby podaním zo dňa 13.1.2022, na základe zmeny rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe, s poukazom na výpovede žalovaných v skutkovo obdobnom spore, na základe geometrického
plánu z roku 2020 (rozdeľujúceho predmetný pozemok na desať parciel), domáhajúc sa samostatného

nároku voči jednotlivým žalovaným, za užívanie geometrickým plánom vytvorených parciel, zastavaných
nepovolenými stavbami, postupoval v súlade s ustanovením § 143 CSP (keď zmenu žaloby nepripustil).
Odvolacia námietka o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nebola preto dôvodná.

50. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na prvom pojednávaní, pričom z hľadiska výsledkov

doterajšieho dokazovania, tieto nemohli byť dostatočným podkladom na konanie o zmenenej žalobe,
ako nepripustenie zmeny žaloby odôvodnil súd. Uvedený dôvod sa opiera o hospodárnosť konania,
pričom nešlo o prípad odmietnutia žaloby z formálnych dôvodov (zmenený skutkový stav týkajúci sa
individuálnych zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, ako i riešenie neoprávnených stavieb na
pozemku, nepochybne vyžadovali ďalšie rozsiahlejšie dokazovanie, i z hľadiska aplikácie právnych

noriem). Vo vzťahu k peňažnému plneniu (február 2017), riziko vplyvu na procesné postavenie
žalobkyne, tu nebolo dané.51. Na uvedené závery nemal vplyv namietaný poukaz na označenú judikatúru v predmetnom návrhu
na zmenu žaloby. V prejednávanej veci bol preukázaní vznik spoločného práva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome na základe osobitného právneho predpisu (porov. odsek

25 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu), nie bezdôvodné obohatenie viacerých osôb. V prípade
nepripustenia zmeny žaloby súd pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže
uplatniť svoj nárok v novom konaní. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred
žalobkyňou požadovanou zmenou žaloby, môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí
s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového

postupu; preto táto úvaha patrí súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby (porov.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/262/2009).

52. Podľa § 77 ods. 1, 2 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru
je potrebný súhlas všetkých ktorí vystupujú na jednej strane.

53. Vzhľadom na žalobkyňou vymedzený predmet sporu v žalobe (bezdôvodné spoločné užívanie
predmetného pozemku), ako i právnou normou (zákon o vlastníctve bytov) regulovanú právnu

úpravu spoločného práva k priľahlému pozemku, ktorým je spoločné právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v predmetnom bytovom
dome (§ 23 ods. 1, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 ZoVB), ako akcesorické spoločné právo, slúžiace
k plnohodnotnému a nerušenému výkonu vlastníckeho práva v bytovom dome, súd prvej inštancie
vychádzal z nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných (§ 77 CSP).

54. V prípade nerozlučného procesného spoločenstva na strane žalujúcej je potrebný súhlas všetkých
týchto žalobcov so späťvzatím žaloby. Analogicky platí, že ak zákon v § 146 ods. 2 CSP vyžaduje
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, musí byť pri nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane
žalovanýchdanýsúhlasvšetkýchžalovaných(porov.Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
542 s.). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní 4 až 10 vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby voči
žalovanej1/,sktoroutvoriliakovlastnícibytov,ktorýmprináležíspoločnéprávozodpovedajúcevecnému
bremenu, nerozlučné spoločenstvo, keďže peňažné plnenie v súvislosti so zákonným vznikom vecného
bremena v prospech žalovaných, by museli znášať všetci žalovaní, vrátane žalovanej 1/. Z dôvodu

vyjadreného nesúhlasu všetkých žalovaných so späťvzatím žaloby voči žalovanej 1/, súd prvej inštancie
nepripustil späťvzatie žaloby.

55. V súvislosti s rozhodnutím o nepripustení späťvzatia žaloby voči žalovanej I., okrem poukazu na
charakter procesného spoločenstva, odvolacie námietky neodzneli. Procesné rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo bez priameho vplyvu na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

56. V prípade nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby, na ktorý súd prihliada, rozhodne súd
uznesením o nepripustení späťvzatia žaloby (o nepripustení spävzatia žaloby v časti, rozhodne súd až
v rozhodnutí vo veci samej). Proti uzneseniu o nepripustení späťvzatia žaloby alebo jej časti (aj keď je

výrok súčasťou rozsudku) nie je odvolanie prípustné, vzhľadom na ustanovenie § 355 ods. 2 v spojení
s § 357 CSP (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 544 s).

57. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odvolanie žalobkyne proti prvému výroku rozhodnutia súdu

prvej inštancia o nepripustení späťvzatia žaloby voči žalovanej 1/, odvolanie ako neprípustné odmietol
(keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné).

58. Iné právne významné odvolacie námietky žalobkyňou v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd
(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces.

59. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhom výroku
o zamietnutí žaloby (II.) ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania
úspešných žalovaných 1/ až 10/, ktorým podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, voči žalobkyni v konaní neúspešnej. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

60. Z dôvodu, že žalovaní 1/ až 10/ boli úspešní aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, vzniklo im právo na náhradu trov odvolacieho konania. Analogicky podľa § 256 ods.
1 CSP v spojení s článkom 4 ods. 1 CSP bolo posúdené procesné zavinenie žalobkyne na odmietnutí
odvolania, v dôsledku čoho aj vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozhodnutia vznikol nárok
na náhradu trov konania protistrane. Odvolací sú preto rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 10/ majú voči

žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

61. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.