Uznesenie Judgement was issued on Monday, February 12, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17P/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203581
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6622203581.11

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpené Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: matky - C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom trvale A. X, XXX XX B., t. č. F. XX, XXX XX
G. H., bytom zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka, so sídlom
Žižkova 19, 040 01 Košice a otca - I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale J. XX, XXX XX F., zastúpeného

splnomocneným zástupcom: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice,
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha nahradenia súhlasu rodiča
I. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX F. vo veci prijatia maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX bytom u matky do C. K. L., G. XXXX/XX, G. H., a to tak, že súhlasí s prijatím

maloletého do C. K. L., G. XXXX/XX, G. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.01.2024 matka doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal
nahradenie súhlasu otca vo veci prijatia maloletého A. B. do Materskej školy Óvoda, G. XXXX/XX, G.
H., a to tak, že otec súhlasí s prijatím maloletého do Materskej školy Óvoda, G. XXXX/XX, G. H..

2. V podanom návrhu uviedla, že sa presťahovala do G. H. spolu s maloletým. V B. bývala v nájomnom
byte, pričom jej tento nájom platili rodičia z dôchodkových úspor jej otca, a to za obdobie 2 rokov. Rodičia
navrhovateľke oznámili, že vzhľadom na to, že im úspory došli, môžu jej finančne vypomáhať najviac do
mája. Matka sa preto rozhodla, že musí nastúpiť do zamestnania (nájsť si zamestnanie), aby dokázala
zabezpečiť adekvátne bytové a životné podmienky pre seba a maloletého. Nájom v B. matke rodičia
hradili z dôvodu, že jej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 470,-Eur a výživné pre maloletého,

ktoré bolo uhrádzané vo výške 150,- Eur až 200,-Eur. Matka z vyššie uvedených dôvodov od októbra
začala aktívne hľadať materskú škôlku, do ktorej by maloletého prijali, aby si ona mohla nájsť v danom
meste zamestnanie. Matka sa prvotne obrátila s týmito žiadosťami na západné Slovensko, najmä na
D. a okolie, kde sú podmienky zamestnanie výrazne lepšie, ako v iných častiach Slovenska. Matka
rozposlala cca120 emailov po materských škôlkach v rámci Slovenska, ktoré jej zhodne uviedli, že pre
nízky vek maloletého dieťaťa nemôžu dieťa prijať a bolo jej odporúčané, aby maloleté dieťa umiestnila do

jaslí. Z dôvodu, že matka nedisponuje finančnými prostriedkami, aby vedela zaplatiť jasle, táto možnosť
neprichádzala do úvahy. Matka oslovila aj materskú škôlku v meste G. H., ktorá jej ako jediná potvrdila,
že by maloleté dieťa mohla prijať, nakoľko im jedno dieťa odišlo a z tohto dôvodu sa im uvoľnilo miesto.
MatkesavyskytlapracovnáponukavmesteG.H.vspoločnostiM.A.N.M.H..Matkavdanejspoločnosti
úspešne absolvovala prvé kolo pohovoru a ako jediná uchádzačka postúpila do druhého kola. Po tom
ako matka našla materskú škôlku a vyskytla sa jej pracovná pozícia, začala hľadať bývanie v G. H.,

pričom sa jej podarilo nájsť nájomný byť, ktorý si zarezervovala do konečného rozhodnutia, či maloletý
bude do materskej škôlky prijatý. Matka nevlastní osobné motorové vozidlo, preto musela bývanieprispôsobiť vzdialenosti od materskej škôlky, aby presun pre maloleté dieťa bol čo najmenej náročný.
Byt sa nachádza na ulici F. XX, G. H., čo predstavuje vzdialenosť do škôlky 7 minút pešo. Matka sa dňa
11.01.2024 zúčastnila pohovoru týkajúceho sa prijatia maloletého do materskej škôlky v G. H., pričom

jej riaditeľka tejto materskej škôlky oznámila, že maloletého môže prijať ku dňu 01.02.2024 a do tohto
dňa môže maloletý syn absolvovať adaptačnú prípravu, pričom matke uviedla, že je potrebný súhlas
s umiestnením maloletého do danej škôlky aj druhého rodiča. Riaditeľka škôlky jej zároveň oznámila,
že trieda bude dvojjazyčná, nakoľko nemajú voľné miesta v čisto slovenskej ani maďarskej triede,
ale vytvorili triedu slovensko-maďarskú. Matka v tento deň 11.01.2024 hneď po stretnutí s riaditeľkou

škôlky o týchto skutočnostiach písomne informovala aj otca a uviedla mu aj dôvody, prečo sa rozhodla
odsťahovať do G. H. a prečo chce maloletého umiestniť do danej materskej škôlky. Otec potrebný súhlas
neudelil, tento súhlas si podmienil absurdnými podmienkami, na matku vyvíja nátlak, vydiera ju tým,
aby ona pristúpila na určité (pre matku nezmyselné) dohody. Otec teda nehodlá dobrovoľne dať súhlas,
aby maloletý mohol nastúpiť do vyššie uvedenej materskej škôlky a absolvovať adaptačnú prípravu.
Zásadné je, že otec nesúhlasí, aby maloletý navštevoval slovensko-maďarskú triedu. Matka sa márne

snažila vysvetliť otcovi, že sa nejedná o maďarskú škôlku, resp. triedu. Otec si dokonca tieto informácie
zisťoval priamo u riaditeľky škôlky, ktorá mu tieto informácie potvrdila a vysvetlila mu, že sa nejedná o
čisto maďarskú triedu, ale o slovensko-maďarskú.
Otec dňa 16.01.2024 poslal matke email s podmienkami, ktoré musí akceptovať, aby udelil súhlas s
prijatím maloletého do materskej škôlky, aj to len do augusta. V tomto emaily otec nútil matku, aby

nekomunikovala s maloletým v maďarskom jazyku, čo je matkin materinský jazyk. Túto podmienku chcel
od matky potvrdiť dokonca písomne s tým, že od nej žiadal, aby mu matka podpísala čestné prehlásenie,
že bude s maloletým komunikovať iba v slovenskom jazyku a taktiež ju nútil podpísať dohodu o
realizácií úplne rozdielnych stykov otca s maloletým synom, ako tých, na ktorých sa na poslednom
pojednávaní dohodli (a vzdali sa obaja práva podať odvolanie proti nariadenému neodkladnému

opatreniu, upravujúceho rozsah stykov).
Matka poukázala na správanie otca, ktorý nie len, že ju do tejto celej situácie dostal, ale jej ešte
úmyselne bráni v tom, aby maloletý začal navštevovať vyššie uvedenú materskú školu, ktorá ho pre
jeho nízky vek zo všetkých matkou oslovených materských škôl prijala. Tento postup otca automaticky
bráni matke, aby sa mohla zamestnať a mať príjem. Otec týmto správaním bráni a odmieta, aby sa

maloletý postupne adaptoval na nové prostredie v rámci vyššie uvedenej materskej školy, bráni mu vo
vzdelávaní, mentálnom vývoji a samotnej socializácii s deťmi jeho veku. Matke v danej situácii neostáva
iné východisko ako žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča, pričom má za to, že je to znova len
výsledok správania otca.
Matka sa rozhodla podať toto neodkladné opatrenie, nakoľko zo správania otca je zrejmé, že tento

súhlas nikdy nedosiahne zmierlivou cestou. Otec týmto bezdôvodne odmietavým prístupom ohrozuje
zdravý fyzický a psychicky vývoj maloletého syna, pričom ide o jedno z najdôležitejších období dieťaťa
v živote, kedy dostáva prvé vzdelávanie, nastáva socializácia medzi deťmi, vývoj osobnosti, charakteru,
nastupuje prvý pravidelný režim, povinnosti, prvé dlhšie odlúčenie od rodiča. Toto obdobie možno
považovať za jedno z najväčších zmien v živote maloletého dieťaťa.

Dňa 17.01.2024 matka písomne komunikovala s otcom a žiadala ho, aby sa jasne vyjadril, či udelí alebo
neudelí súhlas s nástupom maloletého do materskej škôlky a s procesom adaptácie maloletého do tejto
škôlky, pričom by tak matka mohla nastúpiť do zamestnania. Otec na to reagoval dňa 18.01.2024 a
vyjadril sa, že súhlas neudelí.
Matka má za to, že otcovo správanie je absolútne sebecké už nie len k nej, ale aj k maloletému, nakoľko

ak nie sú splnené požiadavky otca, tak maloleté dieťa nebude navštevovať materskú škôlku.
Maloletý napriek jeho nízkemu veku je prijatý do materskej škôlky v G. H.. Matka si našla zamestnanie
v G. H.. Matka zabezpečila bývanie v blízkosti materskej škôlky. Matka vytvorila ideálne podmienky pre
život maloletého. Táto jej snaha je momentálne bezvýsledná, pretože otec odmieta dať súhlas s prijatím
maloletého do materskej škôlky, a to bez zrozumiteľného dôvodu, keďže on žije v F. a styk má určený

každý párny víkend.
V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí uskutočňovanej súdmi je záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce
tak z medzinárodnoprávnej úpravy ako aj zo slovenskej právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi,
pričom záujem dieťaťa je potrebné vykladať čo najextenzívnejšie.

Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 695/2000 k čl. Dohovoru o právach dieťaťa
vyplynulo, že „záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí vo svojom
čl. 3 reflektuje totiž skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo
vychovávané svojimi rodičmi, nedá sa odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou,obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými práva a
slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie, aby uvedené atribúty
nezostali prázdnymi slovami.“

Komentár k zákonu o rodine ( Horváth, E. – Varga, E.: Zákon o rodine Komentár, 2009, D., IURA
EDITION ) k pojmu záujem dieťaťa uvádza, že „ v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a faktických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva“.

Matka zastáva názor, že vydaním neodkladného opatrenia o nahradenie súhlasu druhého rodiča budú
zachované a akceptované práva maloletého syna v rámci Dohovoru o právach dieťaťa a dôjde k
jeho pozitívnemu fyzickému a psychickému vývoju. Z dôvodu, že otec matke neudelí súhlas s prijatím
maloletého syna do materskej škôlky, matka má za to, že je nevyhnutné, aby boli neodkladným
opatrením dočasne upravené pomery účastníkov.

3. K návrhu boli ako listinné dôkazy priložené Žiadosti o prijatie maloletého do MŠ – emaily, Žiadosť
o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie do Materskej školy – Óvoda G. XXXX/XX G. H.,
Google maps vzdialenosť bytu od materskej škôlky, Nájomná zmluva (nájom bytu v G. H.), Emailová
komunikácia zo dňa 11.01.2024, Emailová komunikácia zo dňa 16.01.2024, Rozsudok Mestského súdu
Košice, sp. zn.: 20C/18/2023, Predvolanie Mestský súd Košice, sp. zn.: 25C/24/2023.

4. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na základe výzvy súdu vyjadril otec
ako aj kolízny opatrovník.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 25.01.2024 odporučil podanému návrhu matky vyhovieť

s odôvodnením, že aktuálne maloletému dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť v rozsahu svojich
možností a schopností matka D. E.. Maloletý A. je na osobu matky primárne citovo naviazaný.
Obidvaja rodičia deklarujú skutočnosť, že sa nevedia dohodnúť na zásadných otázkach súvisiacich so
starostlivosťou o dieťa. So zmenou bydliska matky a maloletého dieťaťa súvisí aj výber predškolského
zariadenia, nakoľko matka nastúpila do zamestnania. Z mnohých matkou písomne oslovených

predškolských zariadení ako jediná možné prijatie mal. dieťaťa potvrdila Materská škola – Óvoda G.
XXXX/XX G. H.. Z dostupných zdrojov má kolízny opatrovník za preukázané, že predmetná materská
škola vznikla v r. 1987 a je zaradená do siete škôl a školských zariadení MŠ SR. Je právnym subjektom
od 01.01.2005. Má 7 tried, jedna trieda je heterogénna s vyučovacím jazykom maďarským. Zabezpečuje
predprimárne vzdelávanie v Materskej škole podľa Štátneho a Školského vzdelávacieho programu.

V súlade s § 144 zákona č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov „dieťa má právo na vzdelanie v štátnom a v materinskom jazyku, na individuálny prístup
rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav, úctu k jeho vierovyznaniu,
svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti..“
Pred samotným rodičovstvom rodičia žili v spoločnej domácnosti, pričom matka pred otcom nezatajovala

svoju príslušnosť k maďarskej národnosti. Pre maloleté dieťa je z hľadiska jeho sociálneho statusu
významné identifikovať sa s národnostnou príslušnosťou rodiča ku ktorému má vytvorené silné citové
puto a je pre neho životným príkladom vytvárajúcim pocit istoty a bezpečia. V záujme maloletého dieťaťa
je aby v rámci jeho ďalšej výchovy bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti k tomuto
rodičovi.

V rámci prebiehajúceho konania kolízny opatrovník nezistil, že by túto skutočnosť matka nejakým
spôsobom zneužívala v neprospech otca. Maloletý pri stretnutiach aktívne reagoval na otázky kladené
zo strany kolízneho opatrovníka v slovenskom jazyku. Je prirodzené, že v tomto vývinovom období
maloletý v komunikácii s matkou preferuje maďarský jazyk, to však neznamená, že matka účelovo
maloletého vychováva a nevedie ku komunikácii v slovenskom jazyku. Udelenie súhlasu matke na

prijatie maloletého do MŠ- Óvoda G. XXXX/XX, G. H. rešpektuje právo maloletého dieťaťa na výchovu
a vzdelávanie v súlade s § 144 Školského zákona a právo dieťaťa na zachovanie identity zakotvené v
článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa .
Na základe uvedených skutočností mal kolízny opatrovník pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa
za to, že návrh matky je dôvodný a odporučil mu vyhovieť.

6. Otec vo vyjadrení zo dňa 05.02.2024 s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
nesúhlasil a žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázal na tú skutočnosť,
že maloletý A. má v súčasnosti 2 roky a 6 mesiacov, pričom v priebehu roka a pol, teda od 15. júla2022 matka zmenila svojvoľne bydlisko maloletého A. bez súhlasu otca niekoľkokrát. Ak berieme do
úvahy len zmenu mesta, v ktorom maloletý A. žije, ide za rok a pol jeho života o v poradí tretie mesto,
v ktorom maloleté dieťa na základe svojvoľných rozhodnutí matky býva. Pokiaľ však ide o obydlie, v

ktorom maloletý A. žije, od 15. júla 2022 žil v byte rodičov na J. O. P. F., následne do septembra v
krajne nedôstojných pomeroch v podnájme v F., neskôr v domácnosti rodičov matky, ďalej v byte, ktorý
si matka prenajímala a v súčasnosti, podľa oznámenia matky, v Rimavskej Sobote. Od 15. júla 2022 ide
o piate obydlie, v ktorom sa maloletý A. zdržiava. O akejkoľvek zmene bydliska maloletého A. matka
otca len informovala. Ani na jednom z presťahovaní maloletého A. sa rodičia nedohodli. Otec od samého

počiatku nesúhlasil ani s presťahovaním mal. A. Q. F. I. B., vzdialeného 160 km, a nesúhlasí ani teraz
s tým, aby matka opäť zmenila bydlisko maloletého A.. Keďže k zmene bydliska maloletého A. do G. H.
došlo nie spôsobom, predpokladaným zákonom, teda
dohodou rodičov, neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodovať o udelení súhlasu
otca s návštevou škôlky, vybratej matkou v G. H..
Otec v tejto súvislosti zároveň dal do pozornosti súdu, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je

definovaný v čl. 5 Zákona o rodine, pričom tento záujem je definovaný, okrem iného, stabilitou prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava. Otec považuje za úplne vylúčené, aby bol tento aspekt najlepšieho
záujmu dieťaťa rešpektovaný správaním matky, ktorá v priebehu roka a pol vystaví dieťa vo veku 2
a pol roka piatemu obydliu, ktoré má pre dieťa predstavovať domov. Zároveň je podľa otca zrejmá
neschopnosť matky rešpektovať úlohu otca, ako rovnocenného rodiča, keď rozhodnutia o zmenách

bydliska maloletého A. otcovi oznamuje bez toho, aby rešpektovala jeho právo participovať na týchto
rozhodnutiach.
Otec poukazuje na ust. § 36 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 24 zákona o rodine v zmysle ktorých pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv súd prihliadne, okrem iného, na stabilitu budúceho výchovného
prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom,

a súd je povinný dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, potom pri zohľadnení týchto skutočností nie je
možné nebrať do úvahy skutočnosť, že snaha matky o prijatie dieťaťa do materskej školy v Rimavskej
Sobote je len dôsledkom opätovného nerešpektovania práva otca participovať na rozhodnutiach o

výchove a starostlivosti o maloletého A..
Otec poukázal na prílohu, ktorú matka predložila k svojmu návrhu, kde uvádza, že napísala do „117
bratislavských škôlok“, „do R., F. A. I. H.“. Z tohto vyjadrenia matky vyplýva nespochybniteľne, že matka
si uzurpuje právo odsťahovať maloletého A. nielen 160 km z miesta jeho bydliska, ale aj o ďalších 200
km, teda presťahovať ho do D. a otcovi túto informáciu len oznamuje. Poukázal tiež na vyjadrenie matky

„od októbra aktívne rieši otázku škôlky“, pričom otcovi túto informáciu poskytla 11. januára 2024. Otec
nikdy nedal matke súhlas na to, aby maloleté dieťa presťahovala „na západné Slovensko, či do D.. Z
uvedeného je zrejmé, že matka neskúšala nájsť žiadne zamestnanie, ani škôlku v Košiciach, tvrdiac,
podľa jej vlastných vyjadrení, že hľadala výrazne lepšie podmienky zamestnania. Nie je zrejmé, v čom
by mali byť podmienky zamestnania lepšie napríklad v F., S. I. H., kam matka, podľa vlastných slov, tiež

chcela ísť oproti podmienkam v F..
Otec ďalej poukázal na tú skutočnosť, že matka maloletého A. pred nástupom na rodičovskú dovolenku
pracovala v H. T. C. – C. F. C. na Slovensku. Podľa internetovej stránky zamestnávateľa matky, táto
je naďalej vedená v stave jeho zamestnancov ako zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke. Nie je
teda pravdou tvrdenie matky, že by nemala možnosť pracovať v F.. Matka má k dispozícii (aj podľa

Zákonníka práce) miesto, ktoré zastávala pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V F. je podielovou
spoluvlastníčkou bytu na J. S. XX. Z príloh k tomuto podaniu vyplýva, že otec opakovane ponúkal matke
nielen možnosť, aby sa vrátila do predmetného bytu s maloletým A. a užívala ho, ale vyjadril aj ochotu
opustiť tento byt, ak matka nie je ochotná zdieľať tento byt s ním. Matka by teda v prípade, že by vrátila
maloletého A. do F., mala zabezpečené bývanie bez akýchkoľvek nákladov, ktoré sú spojené s nájmom

cudzích nehnuteľností a zároveň má k dispozícii pracovné miesto, nehovoriac o možnosti v prípade jej
záujmu uchádzať sa o inú prácu.
Otec akceptuje skutočnosť, že matka má možnosť zvoliť si miesto pre svoj život podľa
svojho slobodného rozhodnutia. O tom kde bude žiť ich maloleté dieťa však už matka nerozhoduje
sama a podľa otca neschopnosť matky rešpektovať ho ako rovnocenného rodiča pri rozhodovaní o

podstatných veciach v živote dieťaťa, ju vedie aj k tomu, že svojimi rozhodnutiami kladie zjavné prekážky
rozvíjaniu vzťahu medzi maloletým A. a otcom.
Okrem zásadných dôvodov nesúhlasu s návrhom matky na nástup dieťaťa do materskej školy v mieste
najnovšieho bydliska dieťaťa, poukazuje otec aj na skutočnosti, ktoré usvedčujú matku z uvádzanianepravdivých údajov aj ohľadom jej postupu pri zabezpečovaní svojho najnovšieho bydliska, ako aj,
pokiaľideojejpostuppriprihlasovanímal.A.doMaterskejškolyÓvoda,G.XXXX/XX,G.H.. Akovyplýva
zo žiadosti matky o prijatie maloletého A. do matkou vybranej materskej školy, na tejto písomnosti je

dátum 28. decembra 2023. Matka zároveň tvrdí, že po tom, čo našla materskú škôlku a vyskytla sa jej
pracovná pozícia, začala hľadať bývanie v G. H. a „zarezervovala si byt“ až do konečného rozhodnutia o
nástupe maloletého A. do materskej školy. Avšak v prílohách, ktoré matka predložila súdu, predchádza
dátum uzavretia nájomnej zmluvy dátumu potvrdenia lekára na žiadosti o prijatie mal. A. do materskej
školy. Materská škola - Óvoda, G. XXXX/XX, G. H., na svojej vlastnej webovej stránke uvádza, že

trieda Včielky, do ktorej mieni matka mal. A. zapísať, je trieda s vyučovacím jazykom maďarským. Otec
maloletého A. neovláda maďarský jazyk. Po tom, čo matka znemožnila zmenou bydliska maloletého
A. pravidelný, intenzívny kontakt otca s maloletým A., je s postupujúcim časom, čím ďalej, tým viac
zrejmé, že maloletý A. vyrastá v prostredí, v ktorom sa komunikuje výlučne, alebo takmer výlučne, po
maďarsky. Otec nechce nijakým spôsobom brániť svojmu maloletému synovi, aby rozvíjal svoju znalosť
maďarského jazyka, ale v situácii ako je, začína vznikať komunikačná bariéra medzi otcom a maloletým

A., keď sa maloletý A. obracia v komunikácii na otca v maďarskom jazyku. To v akom jazyku sa bude
maloletý A. vzdelávať je zásadnou otázkou podmieňujúcou rozvoj a intenzitu vzťahu medzi otcom a
synom. Je nemožné si predstaviť rozvoj tohto vzťahu v situácii, keď okrem stretnutí raz za dva týždne sú
tieto navyše poznačené aj komunikačnou bariérou, ktorá neumožňuje užívať si spoločné chvíle takým
spôsobom, ktorý vytvára vzájomnú vrúcnosť a blízkosť. Otec okrem vyššie uvedených dôvodov vníma

vzdelávanie svojho syna v maďarskom jazyku ako spôsob, ktorý prehĺbi odcudzenie, ktoré sa snaží
matka navodiť tak svojvoľným odsťahovaním A. z miesta jeho bydliska, a opakovaným marením a
neumožňovaným styku s otcom.
Otec v závere vyjadrenia upriamil pozornosť aj k stanovisku kolízneho opatrovníka k návrhu matky,
ktorý návrh matky podporuje. Pre otca je nepochopiteľné stanovisko kolízneho opatrovníka akcentujúce

právo dieťaťa na vzdelávanie v štátnom a materinskom jazyku a zdôrazňovanie skutočností, že matka
nezatajovala svoju príslušnosť k maďarskej národnosti. Stanovisko kolízneho opatrovníka je podľa otca
celkom zjavne ovplyvňované snahou podporiť matku a vykresliť nesúhlas otca ako prejav národnostnej
neznášanlivosti. Kolíznemu opatrovníkovi však podľa otca nevzal do úvahy, že maloletý A. je synom
dvoch rodičov a otec , ako jeden z nich, má právo na zachovanie vzťahu s maloletým A. zodpovedajúcej

vzťahu otec a syn. V situácii, kedy je v dôsledku svojvoľného konania matky odkázaný na kontakt s
maloletým A. raz za dva týždne, je otázka ich vzájomného porozumenia esenciálnou otázkou rozvoja ich
vzťahu. Pokiaľ kolízny opatrovník uvádza, že maloletý A. rozumie otázkam kladeným mu v slovenskom
jazyku, otec túto skutočnosť nepopiera, ale zároveň opätovne zdôrazňuje, že maloletý A. komunikuje
spontánne aj s ním v maďarskom jazyku, čo vyvoláva, ako už bolo uvedené, komunikačnú bariéru.

Právom dieťaťa je predovšetkým mať rovnocenný vzťah s obidvoma rodičmi, pričom v situácii aká
nastala vo výchove maloletého A., jeho vzdelávanie v maďarskom jazyku, ešte výraznejším spôsobom
ako doteraz znevýhodní otca v udržiavaní rovnocenného vzťahu s maloletým A.. Pokiaľ ide o právo
dieťaťa na vzdelávanie, otec považuje za nenáležitú argumentáciu tým, že by dieťaťu vo veku dva
a pol roka malo byť upierané na vzdelávanie ak v tomto veku nenastúpi do materskej školy. Pokiaľ

kolízny opatrovník poukazuje na právo dieťaťa na zachovanie jeho identity zakotvené v čl. 8 Dohovoru
o právach dieťaťa, nie je celkom zrejmé, akým spôsobom by mal byť tento argument využitý na podporu
matkinho návrhu. Predmetný článok zaručuje dieťaťu právo na zachovanie jeho totožnosti, vrátane
štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov. Nie je zrejmé akým spôsobom vyhovenie návrhu matky
toto právo dieťaťa zachová a jej zamietnutie do tohto práva zasiahne.

7. Podľa § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto
zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej
len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu strán a bez nariadeného pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

15. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

16. Podľa § 28 ods. 9 písm. a) zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), najvyšší počet detí v triede materskej
školy je 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky.

17. Podľa § 28a ods. 1 školského zákona, pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta,

ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v
základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre

právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá
je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá
má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi,
vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo niektorého z
týchto spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,

je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov
veku.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.

21. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je nariadenie neodkladného opatrenia na mieste, ak si
to vyžaduje verejný záujem § 361 CMP, ak je potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere §
367 CMP, a aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti § 367 ods.1 CMP. Ustanovenia § 360 a nasl. CMP

odrážajú úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu
a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti, s cieľom ochrany
práv účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana
práv a právom chránených záujmov. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradýzáujem maloletého dieťaťa. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to
z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté
deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu
právnychvzťahovapotrebaichúpravymusíbyťvždybezodkladná,toznamenánaliehanáanevyhnutná.

22. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu vyjadrení účastníkov konania
na pojednávaní dňa 12.02.2024 súd zistil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na
nahradenie súhlasu otca vo veci prijatia maloletého A. B. do Materskej školy L. G. XXXX/XX, G. H. nie
je dôvodný.

23. Matka ako jeden z podstatných dôvodov podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

uviedla tú skutočnosť, že Materská škola Óvoda G. XXXX/XX, G. H. ako jediná z cca 120 osloveným
materských škôl v rámci Slovenska potvrdila, že by maloleté dieťa mohla prijať, ostatné materské školy
uviedli, že pre nízky vek maloletého dieťaťa nemôžu dieťa prijať. Matke sa zároveň vyskytla pracovná
ponuka v meste G. H. v spoločnosti M. A. N. M. H.. Ako dôvod, pre ktorý matka pristúpila k aktívnej snahe
nájsť si zamestnanie, uviedla zložitú finančnú situáciu, kedy rodičia matky už nedokážu matke finančne

vypomáhať a táto si musí zdroj obživy zabezpečiť z vlastných finančných prostriedkov. Matka zároveň
potvrdila na pojednávaní, že uvedené skutočnosti a svoj zámer (zamestnať sa a umiestniť maloletého do
predškolského zariadenia) v čase, keď aktívne začala dopytovať materské školy (október 2023) otcovi
maloletého neoznámila, o riešení uvedenej situácie s otcom nekomunikovala.

24. V tejto časti súd oboznámil matku (ako aj ostatných účastníkov konania), že na základe dopytu
materských škôl v okolí mesta B. A. G. H. boli dohľadané dve materské školy, v ktorých evidujú voľné
miesta, a to C. K. P. a C. K. H. J., pričom v uvedených materských školách vyučovacím jazykom je
jazyk slovenský. Dopytom v Materskej škole Óvoda G. XXXX/XX, G. H. súd zistil, že v predmetnej
heterogénnej triede, do ktorej mal byť maloletý zaradený, je primárnym vyučovacím jazykom maďarský

jazyk, slovenský jazyk sa je používaný v doobedňajších hodinách počas vzdelávacích aktivít a hier.
Dopytom na matku súd zistil, že matka uvedené materské školy neoslovila, nakoľko nedisponuje
osobným motorovým vodidlom, a teda by nevedela zabezpečiť dochádzku maloletého do niektorej
z uvedených materských škôl.

25. Matka v podanom návrhu opakovane poukazovala na správanie otca, ktorý podľa matky úmyselne
bráni v tom, aby maloletý začal navštevovať materskú školu v G. H., ktorá ho pre jeho nízky vek zo
všetkých matkou oslovených materských škôl ako jediná prijala. Tento postup otca podľa matky jej
automaticky bráni, aby sa mohla zamestnať a mať príjem. Uvedeným správaním otec podľa matky bráni
a odmieta, aby sa maloletý postupne adaptoval na nové prostredie v rámci vyššie uvedenej materskej

školy, bráni mu vo vzdelávaní, mentálnom vývoji a samotnej socializácii s deťmi jeho veku.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nie je pravdou tvrdenie matky, že materská škola v G.
H. ako jediná dokáže maloletého prijať na predprimárne vzdelávanie, nakoľko sú ďalšie minimálne
dve materské školy, ktoré deklarovali voľné miesto a môžu dieťa do troch rokov veku prijať. Súd sa
nestotožnil ani s tvrdením matky, že by nedokázala zabezpečiť dochádzku maloletého do materskej

školy z dôvodu, že nedisponuje osobným motorovým vozidlom, nakoľko C. K. P. sa nachádza
4,5 km od pôvodného pobytu matky v B. s pravidelnou dostupnosťou prostredníctvom mestskej
hromadnej dopravy (viď cestovný poriadok: https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/vysledky/?
date=20.02.2024&time=05:00&f=Lu%C4%8Denec&fc=1&t=Vidin%C3%A1&tc=1).
Rovnako súd odvolávajúc sa na ustanovenie § 28a ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a

vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“),
nesúhlasí s tvrdením matky, že odopretím súhlasu otca s nástupom maloletého do materskej školy mu je
odňatéprávonavzdelanie,nakoľkovzmysleuvedenéhoustanoveniaškolskéhozákonajepredprimárne
vzdelávanie povinné len pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza
začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

Preto sa súd plne stotožnil s názorom otca, že nenastúpením maloletého dieťaťa pred tretím rokom
veku do škôlky nedochádza k upieraniu jeho práva na vzdelanie, nakoľko predprimárne vzdelávanie
je povinné až od piatich rokov a nástup dieťaťa do materskej školy pred tretím rokom veku je výlučne
na rozhodnutí rodičov.26. Ďalej súd vyzval matku, aby listinným dôkazom preukázala, že uspela vo výberovom pohovore u
budúceho zamestnávateľa s možnosťou prijatia do zamestnania, keďže uvedenú skutočnosť v podanom

návrhu nijakým spôsobom nepreukázala. Matka uvedeným listinným dôkazom nedisponovala, naopak,
existenciu budúceho zamestnania preukazovala odkazom na živnostenský register, nakoľko matka
dostala ako podmienku na toto zamestnanie od zamestnávateľa povinnosť vytvoriť si živnosť

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a

nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní“), nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba
pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo
s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu.

28. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, fyzická
osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.

29. Z citovaného znenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je zrejmé, že matka
činnosťou pre spoločnosti M. A. N. M. H. bez uzatvorenia pracovnej zmluvy (bez založenia pracovného

pomeru) chcela vedome vykonávať závislú prácu bez založenia pracovného pomeru (na základe
živnosti ako SZČO), ktorý výkon práce nemá oporu v zákone, nakoľko výkon takejto práce fyzickými
osobami je výslovne ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní zakázaný (výnimka je stanovená § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnomzamestnávaní,matkavšakpodmienkystanovenéuvedenýmustanovenímzákonanespĺňa).

30. Matka ďalej súdu nedokázala preukázať ani aktívnu snahu zamestnať sa u iného zamestnávateľa,
keďže sama potvrdila, že k uvedenej ponuke práce v spoločnosti M. A. N. M. H. sa dostala náhodou,
predmetná práca plne spĺňala požiadavky matky, a teda nemala dôvod ďalej hľadať inú vhodnú prácu.

31. Ďalšou podstatnou námietkou otca voči predloženému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bola tá skutočnosť, že maloletý používa v komunikácii maďarský jazyk, čo mu výrazne
sťažuje komunikáciu so synom, keďže otec maďarský jazyk neovláda. Otec mal za to, že vzdelávanie
maloletého v maďarskom jazyku aj mimo domácnosti matky len prehĺbi odcudzenie, ktoré matka
spôsobila svojvoľným odsťahovaním A. z miesta jeho bydliska (F.), ako aj opakovaným marením a

neumožňovaným styku s otcom. Nástupom maloletého do materskej školy s vyučovacím jazykom
maďarským sa podľa otca výraznejším
spôsobom ako doteraz sťaží udržiavanie rovnocenného vzťahu s maloletým A..
Vykonaným dokazovaním, predovšetkým z tvrdenia kolízneho opatrovníka, mal súd preukázané, že
maloletý hoci rozumie slovenskému jazyku, v tomto jazyku nekomunikuje spontánne, vo výraznej miere

preferuje komunikáciu v maďarskom jazyku. Matka s rozšírením styku otca s maloletým za účelom
prehĺbenia vzťahu otca s maloletým nesúhlasila.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že matka sa bez predchádzajúcej
komunikácie s otcom maloletého dieťaťa rozhodla opätovne zmeniť bydlisko dieťaťa s odôvodnením,

že si musí zabezpečiť pravidelný finančný príjem zo zamestnania, kedy prijala pracovnú ponuku od
spoločnosti v spoločnosti M. A. N. M. H., výkonom ktorej práce by sa však preukázateľne dopustila
nelegálnej práce, ktorú v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, nesmie vykonávať. Aktívnu snahu o prijatie do zamestnania u iných zamestnávateľov
matka nepreukázala. Rovnako matka nepreukázala ani tú skutočnosť, že Materská škola Óvoda G.

XXXX/XX, G. H. je jedinou materskou školou, ktorá má kapacitné možnosti pre prijatie maloletého
dieťaťa vo veku 2 a pol roka (viď úradný záznam č. l. 880).

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že na nariadenie neodkladného opatrenia
nie sú splnené zákonné podmienky, a to potreba bezodkladnej potreby úpravy pomerov, nakoľko matka

nepreukázala aktívnu snahu zamestnať sa v mieste svojho bydliska (B.), ani snahu zabezpečiť synovi
predprimárne vzdelávanie v okolí tohto miesta (bez potreby opätovného sťahovania), pričom ako jedinú
možnosť stabilizácie svojej neúnosnej finančnej situácie prezentovala potrebou presťahovať sa do bytu
v G. H., za ktorý pravidelne mesačne uhrádza nájom vo výške 500,-Eur (v B. v byte na M. matka platilanájom 400,-Eur), zamestnať sa u zamestnávateľa v rozpore so zákonom a umiestniť dieťa do materskej
školy s primárnym vyučovacím jazykom maďarským, a to bez toho, aby uvedené rozhodnutie vopred
komunikovala s druhým rodičom (otcom), ktorý matke znemožnil realizáciu svojho plánu tým, že neudelil

súhlas s prijatím maloletého dieťaťa do materskej školy.

34. Na základe uvedených skutočností súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrh matky na
nahradenie súhlasu otca vo veci prijatia maloletého A. B. do Materskej školy Óvoda G. XXXX/XX, G. H.
nie je dôvodne podaný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

35. Matka na pojednávaní žiadala o možnosť v lehote na rozhodnutie o neodkladnom opatrení doplniť
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o listinné dôkazy na preukázanie rozhodných skutočností.
Otec s takýmto postupom nesúhlasil s odôvodnením, že súd na doplnenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyzýva. Matka zároveň namietla postup súdu spočívajúci v doručení návrhu
na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 326 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Zároveň ustanovenie § 329 ods. 1 CSP dáva možnosť
(nie povinnosť) rozhodnúť o návrhu po tom, čo je predložené vyjadrenie účastníkov k predmetnému
návrhu a po ich výsluchu. V zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a podľa § 328 ods. 1 CSP má súd možnosť
len návrh odmietnuť (§ 327), nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Súd nemá zákonnú možnosť
vyzývať navrhovateľa na doplnenie návrhu predložením potrebných listinných dôkazov, ani mu uložiť
potrebnú lehotu na ich doloženie. Preto súd neakceptoval návrh matky na doplnenie návrhu a o tomto

na pojednávaní rozhodol.

37. Zároveň súd poznamenáva, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline cestou Okresného súdu Lučenec, I. J. XX, XXX XX B., a to písomne.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.