Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204181
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722204181.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. a 2/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXX/XX, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou TRNKA s. r. o., so
sídlom Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, IČO: 55 085 075, proti žalovanému: obec Zvolenská

Slatina, Obecný úrad so sídlom SNP 370/19, 962 01 Zvolenská Slatina, v konaní o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/59/2022 – 201 zo
dňa 16. novembra 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania p o t v r
d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil súdny zmier, ktorým bolo určené
podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/ k nehnuteľnostiam: parcele CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 502 m2 a parcele CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha nádvorie o výmere
131 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. E. (ďalej aj „nehnuteľnosti“) a vzniknutým na

základe príslušného geometrického plánu overeného Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor;
ďalej bolo určené, že príslušné spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam patria do dedičstva
po poručiteľoch I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, J. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a L. J., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovaný sa zaviazal zaplatiť
žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 344,50 € do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a
vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pôvodní
žalobcovia 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 3/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX sa proti
žalovanej I. D. E. domáhali určenia vlastníckeho práva pôvodných žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam,
určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľkách J. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a L. J., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a požadovali od žalovanej zaplatenie

nákladov za vyhotovenie geometrického plánu nevyhnutného pre zápis vlastníckych práv k predmetným
nehnuteľnostiam podľa aktuálneho stavu evidencie v katastri nehnuteľností vo výške 689,- €. V priebehu
konania došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého právnym nástupcom sa
stal pôvodný žalobca 2/ A. B., ktorý tým pádom vstúpil na miesto žalobcu 1/. Úmrtiu jedného zo žalobcov
zodpovedala aj následná zmena žalobného návrhu ohľadom určenia podielového spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam a určenia, do dedičstva po ktorých poručiteľoch nehnuteľnosti, resp. príslušné

spoluvlastnícke podiely k nim patria.3. Žalovaná sa žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľoch nebránila vychádzajúc zo stanoviska I. M. D., katastrálny odbor,
podľa ktorého v roku 1997 síce došlo rozhodnutiami Okresného úradu vo Zvolene, odboru životného

prostredia,oddeleniastavebnéhoporiadkuaúzemnéhoplánovaniakzrušeniurozhodnutiaovyvlastnení
vydaného Okresným národným výborom - odborom výstavby vo Zvolene v roku 1966, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že v dôsledku geometrického plánu č. 182/2008 boli pôvodné pozemnoknižné vložky
prečíslované a parcely tam uvedené vznikli aj oddelením jednotlivých dielov, ktoré boli predmetom
vyvlastňovacieho konania a rozhodnutí o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia, súčasný stav evidovaný

v katastri nehnuteľnosti už nezodpovedá stavu v zmysle predmetných rozhodnutí, inak povedané
na základe týchto rozhodnutí nemožno vlastnícke právo zapísať, nakoľko údaje o parcelách v nich
uvedené už nevychádzajú z aktuálnych údajov katastra. Preto v zmysle tohto stanoviska boli
žalobcovia odkázaní domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Žalovaná vzhľadom na uvedené nebola
ochotná znášať náhradu trov konania, nakoľko vzniknutú situáciu nezavinila. Pokiaľ ide o možnosť
mimosúdneho riešenia veci, uviedla, že mimosúdnu dohodu nie je možné uzatvoriť bez súhlasu

obecného zastupiteľstva.

4. Pred začatím pojednávania strany sporu uzatvorili súdny zmier, ktorým upravili nielen vlastnícke
vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam, ale dohodli sa aj na povinnosti žalovanej znášať len polovicu
nákladov na vyhotovenie geometrického plánu uznávajúc, že za potrebu vyhotovenia geometrického

plánu niesli sčasti zodpovednosť aj žalobcovia, ktorí od zrušenia vyvlastňovacích rozhodnutí nepožiadali
o zmenu zápisu v katastri nehnuteľností už v čase ich zrušenia, resp. do roku 2008, ale až v roku
2021. Súd prvej inštancie takto uzatvorený súdny zmier v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“) schválil, nakoľko nevzhliadol jeho
nesúlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podotkol, že geometrický plán bolo potrebné dať

vyhotoviť za účelom aktualizácie údajov v príslušnom katastri.

5. Na náhrade trov konania sa však strany sporu v rámci súdneho zmieru nedohodli. Preto o nároku strán
sporu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 2 v spojení
s § 257 CSP. Zdôraznil, že žalobcovia neboli v konaní v plnom rozsahu úspešní, konanie sa skončilo

zmierom. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalobcom videl súd prvej
inštancie jednak v postoji žalovanej uvedenom vyššie, ale aj v správaní sa samotných žalobcov, ktorý od
roku 1997, kedy došlo k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností až do roku 2021 nepožiadali o
zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím si sami privodili situáciu, že vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam už bez súdneho rozhodnutia, či mimosúdnej dohody na podklade geometrického

plánu nebolo zapísateľné. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že uzatvorenie mimosúdnej
dohody bez súdneho konania by vzhľadom na postoje a stanoviská obecného zastupiteľstva mohlo byť
problematické, na jej uzavretie by bolo potrebné jej prejednanie a schválenie obecným zastupiteľstvom
žalovanej.

6. Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podali v zákonnej
lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napádali podľa obsahu odvolania
z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videli žalobcovia v aplikácii § 257 CSP pri
rozhodovaní o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Boli názoru, že v okolnostiach tohto prípadu
nemožno vzhliadnuť také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by aplikáciu predmetného zákonného
ustanovenia odôvodňovali, a preto mal súd prvej inštancie postupovať podľa zásady úspechu strán

sporu v konaní podľa § 255 CSP. S poukazom na ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a), b) a c), § 9a ods. 8
písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení (ďalej aj „zákon o majetku obcí“), § 7
písm. c), a § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej aj „katastrálny zákon“), mali za to, že
žalovaná mohla predísť súdnemu sporu mimosúdnym vyriešením vzniknutej situácie, a to uzatvorením

dohody o urovnaní a prevode nehnuteľností, či inej prevodnej zmluvy so žalobcami, ktorá by bola pre
účely zápisu do katastra vkladuschopnou listinou. Žalovaná im svojim konaním, resp. nekonaním nedala
inú možnosť, ako sa obrátiť podaním žaloby na súd, podanie žaloby bolo za danej situácie jediným
možným spôsobom, ako sa domôcť ich práv, a preto žalovaná musí znášať povinnosť nahradiť im trovykonania. Žalobcovia uviedli, že boli v konaní plne úspešní, nakoľko výrok uznesenia súdu prvej inštancie
o schválení súdneho zmieru je podľa nich totožný so žalobným návrhom, preto im mal byť priznaný
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Podľa žalobcov poukaz súdu prvej inštancie na ust. § 257 CSP nemôže obstáť napriek tomu, že
žalovaná sa síce nebránila určeniu vlastníckeho práva, ale ani nevyvinula žiadnu aktivitu k tomu, aby
bol tento spor vyriešený mimosúdne. Uviedli, že nemajú žiadnu možnosť zasahovať do vnútorného
vedeniaobce,ktorébyakojedinémohlovyriešiťvzniknutúsituáciumimosúdnoucestou.Vtejtosúvislosti

poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa 10.10.2018,
podľa ktorého „ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie
je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov.“.

9. Žalobcovia boli názoru, že nie je možné od seba oddeľovať pozíciu starostu a pozíciu obecného

zastupiteľstva. Žalovanou stranou bola obec ako samostatná právnická osoba a z pohľadu rozhodovania
o trovách konania nemôže obstáť poukaz na to, že orgán obce – obecné zastupiteľstvo by takýto prevod
neschválilo. Za vnútorné záležitosti žalovanej ako obce nesie zodpovednosť žalovaná. Navyše v konaní
nebolo preukázané, ani tvrdené, že by vôbec takáto žiadosť bola obecnému zastupiteľstvu na schválenie
predkladaná; vzhľadom na dĺžku súdneho konania viac ako rok mala žalovaná nepochybne na to časový

priestor.

10. Podľa žalobcov neobstojí ani poukaz súdu prvej inštancie na to, že záznamové listiny mohli dať
zapísať do katastra nehnuteľností už dávno. Podľa ich názoru, pri rozhodovaní o trovách konania je
rozhodujúce len to, ako sa strany sporu správali v konaní, čo vyplýva zo znenia § 251 CSP, t.j. ako sa

strana procesne správala počas konania a nie to, čo bolo pred konaním alebo po konaní. Vo vzťahu k
prípadnej aplikácii ust. § § 257 CSP zohráva rolu to, či strana (žalovaná) mohla svojím konaním podaniu
žaloby a tým pádom aj celému sporu predísť. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaná tak
mohla učiniť uzatvorením mimosúdnej dohody pred začatím sporu, resp. najneskôr v jeho priebehu, čo
však neučinila.

11. Žalobcovia 1/ a 2/ preto navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.

13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ podľa § 34 ods. 1
CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich

podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel
k názoru, že II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania
stranám sporu je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k predmetnému výroku,
na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na

odvolaciedôvodyžalobcovudáva,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzazosprávnehoprávneho
posúdenia veci.

14. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

15. V prvom rade má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobcovia neboli v
konaní plne úspešní. Z porovnania žalobného návrhu v pôvodnej žalobe, či po pripustení jej zmeny a I.
výroku uznesenia súdu prvej inštancie o schválení súdneho zmieru je zjavné, že žalobe nebolo v rámci
schváleného súdneho zmieru vyhovené v celom rozsahu, nakoľko žalobcovia v žalobe požadovali odžalovanej zaplatenie celých nákladov spojených s vyhotovením geometrického plánu, t.j. vo výške 689,-
€, pričom v rámci schváleného súdneho zmieru sa strany sporu dohodli na tom, že žalovaná bude
tieto náklady znášať len v polovici uznávajúc, že za potrebu vyhotovenia geometrického plánu niesli

(sčasti) zodpovednosť aj žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, ktorí od zrušenia vyvlastňovacích
rozhodnutí nepožiadali o zmenu zápisu v katastri nehnuteľností už v čase ich zrušenia, resp. do
roku 2008, ale až v roku 2021. Už z tohto dôvodu by žalobcom neprináležal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu, aj keby súd postupoval podľa pomeru úspechu strán sporu
v zmysle § 255 CSP.

16. Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP sú najmä výnimočnosť prípadu, okolnosti prípadu, ako sú
neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenia súdneho
konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, okolnosti (pomery) na strane strán sporu (viď napr. Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: CH.Beck, 2016, s. 940 – 942).

17. Aj keby sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov, že žalovaná mohla
predísť súdnemu sporu uzatvorením mimosúdnej dohody so žalobcami, na druhej strane žalobcovia

opomínajú tú skutočnosť, ktorá zohrala rolu aj pri uzatváraní súdneho zmieru ohľadne povinnosti
žalovanej znášať náklady na vyhotovenie geometrického plánu len v polovici, že žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia mohli taktiež predísť vzniku sporu tým, že riadiac sa zásadou „vigilantibus iura
scripta sunt“ (právo patrí bdelým) nemali odkladať žiadosť o zápis, resp. obnovenie ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia na kataster

nehnuteľností. Obdobie viac než 10 rokov (od roku 1997, kedy boli vydané zrušovacie rozhodnutia
do roku 2008, kedy bol vyhotovený geometrický plán, v dôsledku ktorého došlo k zmene údajov
o nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností), považuje odvolací súd za dostatočnú
dobu na vykonanie tohto úkonu. Ak by tak žalobcovia boli v tomto období učinili, neboli by
potrebné vypracovanie nového geometrického plánu za účelom zosúladenia údajov o nehnuteľnostiach

uvedených v zrušovacích rozhodnutiach s aktuálnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností,
žiadna mimosúdna dohoda so žalovanou a v konečnom dôsledku ani podanie žaloby na súd. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd považuje pre rozhodnutie o nároku strán sporu na náhradu trov konania
v týchto okolnostiach prípadu za nepodstatné, či žalovaná vyvinula úsilie smerujúce k prerokovaniu
prípadnej mimosúdnej dohody na obecnom zastupiteľstve.

18. Odvolací súd len podporne poukazuje na to, že problémovosť uzatvorenia takejto mimosúdnej
dohody vyplýva zo samotnými žalobcami citovaného ust. § 9a ods. 8 písm. e) v spojení s ust. § 9a ods.
1 písm. a), b) a c) zákona o majetku obcí, v zmysle ktorých preto, aby nemusel byť prevod vlastníctva
majetku obce vykonaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnej dražby alebo priamym

predajom, by bolo nutné okrem uvedenia dôvodu osobitného zreteľa a jeho zdôvodnenia potrebné tento
zámer previesť majetok týmto spôsobom zverejniť po zákonom stanovenú dobu najmenej 15 dní pred
schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na úradnej tabuli obce, prípadne na jej internetovej
stránke, pričom nie je vylúčené, že do tohto procesu by vstúpila tretia osoba napádajúca tento zámer.
Účelomzverejneniatohtozámerupozákonomstanovenúdobujetotižajoboznámenieverejnostistýmto

zámerom a tým danie možnosti tento zámer napadnúť. Odvolací súd uvedené uvádza preto, že k
uzatvoreniu mimosúdnej dohody by napokon teoreticky nemuselo dôjsť ani v prípade, ak by starosta
obce, či obecné zastupiteľstvo boli za jej uzavretie, avšak z dôvodov mimo nich, za ktoré nezodpovedajú,
by napokon zámer previesť majetok bez obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnej dražby alebo priameho
predaja neprešiel.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci zhodne so súdom prvej inštancie
vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výnimočnosti tohto prípadu a podiele oboch
strán na vzniku sporu. Dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP uvádzané súdom prvej inštancie a doplnené

odvolacím súdom nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za svojvoľné, či prijaté len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov, preto odvolací
súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesúladné so závermi nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa 10.10.2018 citovanými žalobcami v odvolaní. Preúplnosť odvolací súd uvádza, že právna veta predmetného nálezu znie: „Konanie o náhrade trov konania
je konaním kontradiktórnym, preto mal dať krajský súd priestor sťažovateľke na vyjadrenie k prípadnej
aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku; toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej

tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Pokiaľ je aplikované
bez toho, že by relevantné dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup svojvoľný, a teda
zasahujúci do základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Ústavný súd SR
v predmetnom náleze teda posudzoval prioritne otázku, či nedaním možnosti vyjadriť sa k aplikácii §

257 CSP stranám sporu zo strany (odvolacieho) súdu vopred, pred jeho aplikáciou došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, resp. na súdnu ochranu. Žalobcovia tento odvolací dôvod (podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP) v odvolaní neuplatnili.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že napriek plnému úspechu žalovaného v odvolacom konaní, keďže

odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nebolo vyhovené, mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom
nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, zo spisu nevyplývajú, pretože
v odvolacom konaní zostal pasívny, k odvolaniu žalobcov sa nevyjadril. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené
v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa

obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov
konania nepriznáva.“

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriekvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).