Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210681
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8212210681.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX/XXX, XXX XX D. - D. E. F., o vymoženie 256,52 eura a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3Er/900/2012-12 zo

dňa 17.04.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil

exekúciu a vo výroku II. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie voči
oprávnenému vo výške 65,87 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným dňa 09.03.2019 súdny exekútor
podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Dospel k záveru, že nakoľko šetrením súdneho exekútora nebol zistený postihnuteľný
majetok povinného, je odôvodnený záver o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku.
Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 65,87 eura
voči oprávnenému v zmysle ust. § 200 v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Bol toho názoru,
že v tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného.
Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považoval za predčasné. Taktiež nevyplýva zo zistení súdneho
exekútora, či boli preverované iné majetkové práva povinného, t.j. či nie je vlastníkom práv na plnenie
z poistných zmlúv a pod Je toho názoru, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii

hospodárne, patrí oprávnenému. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku (30
rokov) čo v svedči v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne
majetok či už prostredníctvom podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.
Predčasné zastavenie exekúcie by uprelo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu
a inú ochranu. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že odvolací súd zamietne návrh súdneho
exekútoranazastavenieexekúciealebonapadnutéuzneseniezrušíavrátisúduprvejinštancienaďalšie

konanie.4.Vovyjadreníkodvolaniuoprávnenéhopovinnýuviedol,žejenezamestnaný,nemážiadnymajetok,má
s manželkou 3 deti, ktoré vyživuje, a preto nesúhlasí s odvolaním oprávneného. Tvrdil, že všetky platby,
ktoré mal voči oprávnenému uhradil a nie je si vedomý iných nedoplatkov a dlhov voči oprávnenému.

5. V odvolacej replike oprávnený uviedol, že eviduje úhradu povinného zo dňa 17.07.2020 vo výške
256,20 eura, ktorá bola oznámená súdnemu exekútorovi 22.07.2020. Napriek tomu stále eviduje vo
vlastnom informačnom systéme neukončené exekučné konanie vzhľadom na skutočnosť, že povinný
doposiaľ neuhradil trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi.

6. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti

od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.

10. Z obsahu exekučného spisu Ex 5185/12 vyplýva, že súdny exekútor vykonal v priebehu exekúcie
v období rokov 2013 až 2019 šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym

exekučne postihnuteľným majetkom. Zo šetrenia súdneho exekútora vyplýva, že dopytoval Sociálnu
poisťovňu o poskytnutie súčinnosti s výsledkom, že povinný v relevantnom období vykonával prácu
mimo pracovného pomeru na základe dohody o vykonaní práce, ako aj bol zamestnancom u viacerých
zamestnávateľoch. Napriek tomu snaha súdneho exekútora vymôcť pohľadávku prostredníctvom
príkazu na začatie exekúcie vykonávaním zrážok z dvoch tretín (prednostná pohľadávka) mzdy a iných

príjmov povinného za relevantné obdobie nebola úspešná. O uvedenom svedči aj email zamestnávateľa
povinného zo dňa 18.06.2019 adresovaný súdnemu exekútorovi, že povinný pracuje na polovičný
úväzok, a keďže má 3 maloleté deti, nevychádzajú mu zrážky zo mzdy.

11. Ak na základe šetrenia súdny exekútor zistil, že v exekučnom konaní nie je možné exekúciu vykonať

z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
postupoval správne, ak navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť.
Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti
vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho
exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne

nemajetnosti povinného. Pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku
povinného ani na úhradu trov exekúcie, je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia
uznesenia a nie v budúcnosti. Uvedené je zrejmé z ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234
ods. 2 CSP. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie majetok povinného nestačil ani na úhradu trovexekúcie, pričom odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sa začalo v roku 2013, teda zistené osobné
a majetkové pomery povinného sa až do podania návrhu súdneho exekútora, resp. rozhodnutia súdu
prvej inštancie v roku 2019, t.j. po dobu ôsmich rokov nezmenili.

12. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok, je právne významná len v tom, že
oprávnenýmôževbudúcnostipodaťnovýnávrhnazačatieexekúcie,aksaukáže,žepovinnýnadobudol
majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie
pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu

nebráni. V prípade ak nastane zlepšenie majetkových pomerov povinného, má oprávnený možnosť
opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nezakladá prekážku res iudicata (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011). Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver
o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie
majetkových pomerov povinného.

13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti
nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného nevyplývajú

žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a
to vrátane výroku o trovách exekúcie, ktorých náhradou bol správne podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku zaviazaný oprávnený.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v
súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom
konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli
a neúspešný oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádza z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a

následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).