Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211711
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8120211711.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
D. E. XX XXX/XXF., XXX XX D., zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080
01 Prešov, IČO: 42083541, proti žalovanej: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX D.,
zastúpená: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov,

IČO: 36 855 928, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 32C/90/2020-457 zo dňa 14. marca 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Do výlučného vlastníctva žalobcu sa p r i k a z u j e osobné motorové vozidlo AUDI A6, EČV: D..

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej sa p r i k a z u j e byt č. X na X. poschodí bytového domu súpisné
číslo XXXX postaveného na parcele KNC č. 14302/71, vchod č. XX na ulici H. v D., spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel na pozemku KNC p.č. 14302/71, katastrálne územie D. o veľkosti 75/2997, to všetko zapísané na

liste vlastníctva č. XXXXX, zariadenie a vybavenie bytu (vešiaková stena, komoda na topánky, komoda,
kuchynský stôl, kuchynské kreslo, skriňa so zrkadlom, práčka, chladnička, kuchynský robot, kávovar,
vybavenie kuchyne, šatníkova sktiňa, kancelársky nábytok, kancelárske kreslo, trojsedačka 2x, skriňa
nástenná wenge, sklenený stôl 1x1m, japonská stena, TV skrinka wenge, komoda wenge, halogénová
lampa, konferenčný stolík sklenený, osobné PC, domáce kino, TV Samsung, TV Orava, manželská
posteľ s matracom, nočný stolík, komoda v spálni, balkónový nábytok, balkónové kvetináče, 3 obrazy

v obývačke, 3 obrazy v chodbe, 4 obrazy v kuchyni, vysávač, kúpeľňový nábytok, svietidlá na mieru,
vstavaná skriňa, zabudované spotrebiče, krb, TV stena).

III. U k l a d á žalovanej ako výlučnej dlžníčke prevziať a splácať hypotekárny úver poskytnutý
spoločnosťou I., F. dňa 31.5.2002, na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č.
XXXXXXXXXX.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 37 236,71 eur, titulom finančného
vyrovnania, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 75%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.VII.Žalovanájepovinnánahradiťtrovykonaniaštátuvrozsahu25%,ovýškektorýchbuderozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku..“

2.Vychádzalzozistenia,žežalobcaažalovanáuzatvorilimanželstvodňa14.2.1998.Manželstvobolona
návrh žalobcu rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/122/2019 zo dňa 12.2.2020.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,

§ 150 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany za trvania manželstva
nadobudli byt v hodnote 115.000,- eur (nesporné tvrdenie), zariadenie a vybavenie bytu v hodnote
2.380,- eur (nesporné tvrdenie), osobné motorové vozidlo v hodnote 7.500,- eur (nesporné tvrdenie),
obchodný podiel spoločnosti B. H. v hodnote 5.556,- eur (nesporné tvrdenie), spolu 130.436,- eur. Pri

ustálení hodnoty predmetných vecí, práv a majetkových hodnôt súd vychádzal z nesporných tvrdení
sporových strán, nakoľko znalecké posudky neboli predložené s ohľadom na zásadu koncentrácie
konania. V priebehu konania strany predložili znalecké posudky ohľadom hodnoty nadobudnutého
bytu, avšak v rozpore so zásadou koncentrácie konania aj viac ako dva roky po podaní žaloby, súd
na tieto dôkazy neprihliadal, nakoľko toto dokazovanie by vyžadovalo odročenie pojednávania a nie

je predpoklad, že by došlo k ustáleniu ceny, resp. k predloženiu znaleckých posudkov s rovnakou
hodnotou bytu. Súd preto vychádzal z nespornej hodnoty bytu 115.000,- eur, na ktorej sa strany zhodli,
na dodatočnú zmenu skutkových tvrdení už nebolo možné prihliadať.

5. Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán súd posúdil tak, že existujú dôvody pre

disparitu podielov. Z výpovede žalobcu a žalovanej, ako aj z výpovedí svedkov zhodne vyplynulo, že
žalobca mal dlhoročné problémy so stávkovaním. Stávkoval denne, celé roky, podľa vlastného tvrdenia
minul 200,- eur mesačne (52.800,- eur za trvania manželstva), podľa vyjadrení svedkov 100 - 150,- eur
týždenne (105.600,- eur – 158.400,- eur za trvania manželstva). Žalobca si počas trvania manželstva
našiel družku, má s ňou dieťa a opustil spoločnú domácnosť so žalovanou, pričom za trvania manželstva

hradil nájom bytu družke v sume 450,- eur mesačne. Žalovaná za trvania manželstva pracovala ako
referentka na polícii za minimálnu mzdu, pričom celý svoj príjem vynakladala na zabezpečovanie
starostlivosti o deti a domácnosť. Žalobca pracoval ako vojak, neskôr si našiel prácu na bytovom
družstve, následne začal podnikať. Príjmy žalobcu boli v porovnaní s príjmami žalovanej minimálne
dvojnásobné.Žalovanásizdôvodunedostatkufinančnýchprostriedkovnanevyhnutnýchoddomácnosti

pred výplatou musela požičať tieto finančné prostriedky od rodiny a priateľov. Úvery, ktoré čerpali strany
zatrvaniamanželstva,šlivýhradnenaúčetžalobcu,žalobcanešpecifikoval,naakéúčelybolipredmetné
finančné prostriedky vynaložené, vo svojich tvrdeniach uvádzal, že sa jednalo o refinancovanie iných
úverov, prípadne preklenutie zlého obdobia. Žalobca mal na účte vedenom vo J. C. založený sporiaci K.
účet, ktorého zostatok ku dňu 5.3.2020 bol vo výške 100,66 eur, ku dňu 1.3.2022 vo výške 102.351,41

eur, z čoho s ohľadom na príjmové pomery žalobcu za trvania manželstva vyplýva, že žalobca zadlžoval
rodinu formou konsolidácie aj vlastných úverov, pričom na inom účte, resp. formou hotovosti ukladal
finančné prostriedky zo spoločného majetku na vlastný účet.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom spore sú dôvody pre

rozdelenie majetku nerovným podielom z dôvodu stávkovania žalobcu, nejasných finančných transakcií,
ako aj z dôvodu zavinenia žalobcu na rozpade rodiny. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca za trvania
manželstva minul z finančným prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 52.800,- eur – 158.400,- eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie výlučne žalobca zapríčinil vysokú
zadlženosť rodiny, avšak v priebehu konania časť dlhov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov splatil (úver č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX - č.l. 252 a úver č. XXXXXX XXXX – č.l. 23).
Úver vo výške 20.000,- eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX od spoločnosti
D. H. H., F. dňa 13.7.2010, úver vo výške 25.000,- eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX od spoločnosti L. M. C., F. dňa 11.9.2013, ako aj úver vo výške 6.538,40 eur
na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX od spoločnosti J. N. C., F. zo dňa 12.4.2016

zaväzujú výlučne žalobcu, ktorý nepreukázal ako tieto finančné prostriedky použil na nadobudnutie
a udržanie spoločného majetku. Žalovaná podrobne uviedla a preukázala (č.l. 65 a nasl.) ako boli
prostriedky z predmetných úverov použité na refinancovanie úverov, v ktorých v právnom postavení
dlžníka vystupoval výlučne žalobca.7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej byt so
zariadením a vybavením, ktorý strany nadobudli za cenu 27.219,- eur, nakoľko žalovaná v tomto byte

býva spolu s maloletým synom, pričom zohľadnil, že žalovaná po dobu 22 rokov celý svoj príjem
vynakladala sa starostlivosť o rodinu a domácnosť, žalovaný má zabezpečené bývanie s družkou. Bolo
nepochybné, že aj žalobca istou mierou prispel k udržaniu a nadobudnutiu spoločného majetku, no súd
s ohľadom na oddelené úspory žalobcu vo výške viac ako 100.000,- eur dospel k záveru, že sú dané
dôvody pre disparitu podielov tak, že čo sa týka aktív v pomere 75 % : 25 % v prospech žalovanej,

čo sa týka pasív 25% v prospech žalovanej, preto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej byt
so zariadením v hodnote 117.380,- eur, do výlučného vlastníctva žalobcu osobné motorové vozidlo v
hodnote 7.500,- eur s tým, že žalovaná zaplatí žalobcovi sumu titulom finančného vyrovnania 37.236,71
eur (vychádzajúc z hodnoty vyrovnacieho podielu spoločnosti B. H. vo výške 5.556,- eur). Súd vzal
do úvahy skutočnosť, že žalobca uhradil spoločné záväzky vo výške 64.550,- eur (č.l. 252 a 253).
Pri výpočte sumy finančného vyrovnania súd vychádzal z hodnoty majetku 130.436,- eur , 75 %

sumy predstavuje 97.827,- eur, 25 % sumy predstavuje 19.553,- eur, suma záväzkov 68.734,82 eur,
25 % predstavuje 17.183,71 eur, suma finančného vyrovnania patriaca žalobcovi je preto vo výške
37.236,71 eur (19.553,- eur + 17.183,71 eur + 500 eur splátky titulom úveru poskytnutého spoločnosťou
I., F. dňa 31.5.2002, ktoré uhradil žalobca za úver prikázaný žalovanej č. XXXXXXXXXX po zániku
manželstva). Súd zároveň uložil žalovanej ako výlučnej dlžníčke prevziať a splácať hypotekárny úver

poskytnutý spoločnosťou I., F. dňa 31.5.2002, na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č.
XXXXXXXXXX, ktorého hodnota ku dňu zániku manželstva bola vo výške 1.080,- eur, s ohľadom na
rozdelenie majetku medzi stranami.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, § 259 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V predmetnom spore súd vychádzal z disparity podielov
v pomere 75:25 v prospech žalovanej, v spore tak bola pomerne úspešná žalovaná, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
v spore bol neúspešný. V súvislosti so zabezpečovaním dôkazov zo strany sporu vznikli trovy konania
štátu, súd preto v závislosti od pomeru úspechu v spore zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu v rozsahu

75 % a žalovanú v pomere 25 %.

9. Proti výroku III., IV., V., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca namietal tú skutočnosť, že súd neprihliadal na všeobecné trhové ceny bytu v čase
vyhlásenia rozsudku, ale zobral do úvahy cenu bytu v sume 115.000,- eur, na ktorej sa mali strany
sporu ako nespornej dohodnúť ešte na pojednávaní v roku 2021. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2020, sp.zn. 6Cdo/53/2019, v zmysle ktorého „za ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí
pariacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase
kedy dochádza k vyporiadaniu, a ak súd pri určovaní ceny vychádzal z takmer trojročného znaleckého
posudku, odklonil sa od vyššie uvedeného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať

z ceny nehnuteľnosti s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM.“ V prejednávanej veci je zrejmé,
že ceny nehnuteľnosti boli v čase podania žaloby v roku 2020 iné, ako v roku 2023, kedy súd prvej
inštancie rozhodol rozsudkom. Pri konaniach o BSM, ktoré trvajú niekoľko rokov nemožno akceptovať
postup súdu prvej inštancie, že vezme do úvahy nejakú pôvodnú dohodou strán sporu o cene bytu ako
nespornú skutočnosť, hoci ju následne strany sporu sporujú, poprú a dajú si vyhotoviť nové znalecké

posudky. Súd prvej inštancie po celý čas súdneho konania neprezentoval predbežné právne posúdenie
veci, z ktorého pramení absolútna nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia v prejednávanom prípade.
Žalobca aj žalovaná si dali vypracovať znalecké posudky, ktoré súd vôbec nevzal do úvahy.

11.Vpodanomodvolanínamietalzáversúdu,podľaktoréhodôvodypredisparitupodielovmajúspočívať

v údajných dlhoročných problémoch žalobcu so stávkovaním, čo nebolo vôbec preukázané. Rovnako
nebolo preukázané, že žalobca za dobu manželstva prestávkoval sumu 52.800,- eur – 158.400,- eur.
Namietal aj ďalší dôvod pre disparitu, a to, že si žalobca našiel družku a porušil Zákon o rodine. Súd
prvej inštancie neuviedol, na základe čoho mal za preukázané, že žalobca stávkoval, ktorí svedkovia totvrdili, ako to preukázali, ktorí svedkovia ho videli, že prestávkoval 100 – 150,- eur týždenne. Podľa súdu
prvej inštancie mal žalobca stávkovať, brať úvery aby mohol vyplácať ďalšie úvery(takto sa dostať do
kolotoča), chodiť na dovolenky a financovať rodinu a potom dva roky po zániku manželstva mal vložiť

na voj bankový účet v hotovosti sumu 102.531,- eur. Súdu prvej inštancie sa muselo zdať nelogické,
odkiaľ by mal žalobca toľko finančných prostriedkov, jeho príjem by musel byť minimálne 500.000,-
eur za 22 rokov, aby mohol 158.000,- eur prehrať v stávkach, splatiť úvery za 100.000,- eur za trvania
manželstva,vložiťďalších102.000,-eurvhotovostipozánikumanželstvaaeštemaťpeniazevofondoch
(čestné prehlásenie p. E. E.). Neboli preukázané ako pravdivé tvrdenia súdu (bod 35), že žalovaná

nemala rovnakú životnú úroveň ako žalobca, že žalovaná si musela pred výplatou požičiavať od rodiny
a priateľov, a že úvery, ktoré čerpali strany za trvania manželstva išli výhradne na účet žalobcu a žalobca
nepreukázal na aké účely boli predmetné finančné prostriedky vynaložené. Dôvodom na disparitu nie
sú ani údajné oddelené úspory žalobcu v sume 102.531,- eur vložené v hotovosti na jeho K. účet,
nakoľko bolo preukázané, že sa jedná o novú hypotéku po zániku manželstva a išlo o nesprávne
pochopenie súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie tieto peňažné prostriedky nesprávne zaradil ako

prostriedky patriace do BSM, pričom nie je zrejmé, na základe akých dôkazov, nakoľko žalobca na
pojednávaní vysvetlil súdu odkiaľ je táto suma na účte. Z načerpanej sumy úveru 200.200,- eur po zániku
manželstva na základe zmluvy o poskytnutí úvery s J. F. zo dňa 23.9.2021, boli vyplatenú úvery patriace
do BSM (ktoré sú predmetom žaloby) vo výške spolu 91.552,45 eur, zvyšných 108.647,55 eur z týchto
prostriedkov bol vyplatený exmanžel družky žalobcu ku dňu 5.11.2021 v sume 14.117,74 eur a následne

sumu 94.500,- eur obdržal žalobca od J. F. ako načerpanú časť úveru dňa 11.02.2022 na svoj bankový
účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený o J. F.. Túto sumu si následne žalobca poukázal dňa
11.2.2022 bezhotovostným prevodom na svoj podúčet sporiaci K. účet, kde už predtým boli peňažné
prostriedky v sume 7.800,- eur k 31.1.2022, preto bola výsledná suma na K. účte ku dňu 28.2.2022 vo
výške 102.531,41 eur.

12. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia v bode 14 napadnutého rozsudku
konštatoval, že za trvania manželstva nadobudol výlučne žalobca záväzky, a to úver vo výške 20.000,-
eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX od D. H. H. F. zo dňa 13.7.2010 a úver
vo výške 25.000,- eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX od L. F. zo

dňa 11.9.2013 a úver vo výške 6.538,40 eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX
od J. F. zo dňa 12.4.2016, pričom absolútne neodôvodnil na základe akých dôkazov a úvah dospel
k takémuto právnemu nesprávnemu záveru. Napadnutý rozsudok je aj v tejto časti nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé ani z odôvodnenia rozsudku ani z vykonaného dokazovania,
aké dôkazy svedčili v prospech záveru súdu prvej inštancie, že tieto záväzky patria výlučne žalobcovi,

nakoľko o tom nesvedčí žiaden dôkaz. Žalobca na pojednávaní predložil množstvo listinných dôkazov
presne preukazujúcich ako boli peňažné prostriedky z týchto úverov použité, a to jednak podrobný
rozpis zakúpeného materiálu na rekonštrukciu bytu na ul. H. XX, D. ako aj podrobný rozpis financovania
predchádzajúcich úverov patriacich do BSM.

13. Žalobca namietal aj bod 37 rozsudku, kde súd videl vysokú zadlženosť rodiny z príčiny na strane
žalobcu.

14. Súd prvej inštancie nesprávne a mylne neprihliadol na to, že žalobca vyplatil počas súdneho
konania po zániku manželstva všetky spoločné záväzky v celkovej sume 108.134,57 eur a nie v sume

64.550,- eur, ktoré uznal súd s poukazom na č.l. 252 a 23 súdneho spisu. Súd pochybil, keď vo výroku
III. enunciátu rozsudku prikázal žalovanej úver z I. F. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2002, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval, nakoľko žalobca splatil
počas trvania súdneho konania aj tento úver.

15. Vo výrokovej časti absentuje aj výrok o prikázaní do vlastníctva žalobcu obchodný podiel
v spoločnosti B. H.. Súd nesprávne a nezákonne mal za to, že suma 102.531,41 eur na účte vo J.
F. sú úspory žalobcu patriace do BSM, ale tieto mu neprikázal do vlastníctva vo výrokovej časti, teda
absentuje výrok rozsudku o sume 102.531,41 eur.

16. Súd prvej inštancie vecne a právne nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, kedy zaviazal
na ich náhradu žalobcu voči žalovanej, čo je v konaniach o vyporiadanie BSM neštandardné, nakoľko
ustálená súdna prax je taká, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.17. K odvolaniu žalobca priložil prílohy Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „J.“ Hypotéka refinančná
zo dňa 23.9.2021, Požiadavka na čerpanie úveru zo dňa 3.11.2021, výpisy z účtu vedenom vo J., F.,
Kúpna zmluva zo dňa 2.8.2022, nečitateľný dokument zo dňa 19.11.2003 potvrdenie o evidencii úradu

práce, výpisy z účtu vedenom v I. C., F., Pracovná zmluva, Dohody o zmene pracovnej zmluvy, výpočet
príjmov z činností počas manželstva, potvrdenie o platbách za prenájom, Zmluva o poskytnutí úveru
na bývanie „J. O. bezúčelová“ č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 29.6.2022, potvrdenie D. H. H.,
F. o úplnom splatení úveru zo dňa 11.2.2022, Výzva poisťovne Uniqua na úhradu poistného k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.9.2022.

18. S poukazom na uvedené, z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
zhodnotenia vo veci vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca navrhol
vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, pre závažné
procesné chyby a potrebu doplniť dokazovanie, aby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd

v zmysle § 388 CSP, zmenil rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že

„1. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. D., a to
byt č. X na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele KNC p.č. 14302/71,
vchod č. XX na ul. H. v D., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku KNC p.č. 14302/71, k.ú. D., vo veľkosti
75/2997.

2. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľné veci tvoriace zariadenie a vybavenie bytu č. X
na X. poschodí bytového domu súdpisné číslo XXXX zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. D..

3. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje osobné motorové vozidlo značky Audi A6, ŠPZ: D., VIN:P..

4. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje obchodný podiel v spoločnosti B., H., so sídlom H. XX,
XXX XX D., IČO: XX XXX XXX.

5. Žalovaná je povinná na úplné finančné vyrovnanie podielov z BSM vyplatiť žalobcovi sumu 128 139,28
eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že námietky žalobcu sú nedôvodné a dôvod na
disparitu podielov je daný. Pre správne právne posúdenie veci je východiskom konštatovanie právnych
skutočností, ktoré boli tvrdením a dokazovaním zistené v konaní pred súdom prvej inštancie takto:
všeobecná hodnota bytu 115.000,- eur, zariadenie bytu 2.380,- eur, úver I. C. F. č. XXXXXXXXXX vo

výške 18.154,82 eur nepatrí do BSM, zo spoločného majetku sa vynaložilo na výlučné dlhy žalobcu
32.153,06 eur, úver D. H. H., č. XXXXXXXXXX vo výške 9625,71 eur patrí do BSM (vo výške
1.864,- eur zaplatený po rozvode žalovanou), obchodný podiel B. H. 5.556,- eur (žalovaná v konaní
deklarovala hodnotu 14.353,- eur), motorové vozidlo Audi 7.500,- eur. Za predpokladu, že sa byt,
hnuteľnévecitvoriacezariadenieavybaveniebytuprikazujúdovýlučnéhovlastníctvažalovanej,zároveň

za predpokladu, že motorové vozidlo a obchodný podiel sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu,
je žalovaná povinná na úplné finančné vyrovnanie zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 39.966,- eur, teda
pri aplikácii disparity vo výške 23.979,- eur.

20. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Zotrval na svojom odvolaní a trvá na skutočnostiach

v ňom uvedených.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené.22. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

23.Podľa§145Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovaťkaždý

z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

24. Podľa § 149 ods. 1 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia

povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom

každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o
ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v

rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

25.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

27. Vo vzťahu k všeobecnej hodnote bytu žalobca v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 9.10.2020
tvrdil všeobecnú cenu nehnuteľnosti v sume 115.000,- eur. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala
prikázať byt do jej výlučného vlastníctva, pričom ňou tvrdená všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola
95.000,- eur. Emailom zo dňa 19.8.2021 (č.l. 160, 177 spisu) právna zástupkyňa žalovanej oznámila

právnemu zástupcovi žalobcu, že ohľadom ceny bytu sa zhodnú na cene 115.000,- eur. Žalobca vo
vyjadrení zo dňa 30.8.2021 (č.l. 170 a nasl. spisu) k vyjadreniu žalovanej zo dňa 18.8.2021 uviedol cit.:
„Vzhľadom na rast cien bytov od podania žaloby dňa 8.10.2020 a od potvrdenia o cene bytu zo dňa
28.09.2020, kde 3-izbové byty na sídlisku H. sa predávajú za trhovú cenu 125.000,- Eur – 130.000,-
Eur je už cena bytu v sume 115.000,- Eur neaktuálna a žalobca s touto cenou bytu nesúhlasí. Žalobca

v konaní predložil aj Znalecký posudok č. 221/2021 zo dňa 2.11.2021 vyhotovený A. K. B., znalcom
v odbore stavebníctvo, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 128.000,- eur. Vo vyjadrení zo
dňa 11.1.2022 (č.l. 258 spisu) žalobca žiadal prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej byt v hodnote
128.000,- eur s povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 64.000,- eur . Dňa 13.2.2022 predložil žalobca
Znalecký posudok č. 27/2022 zo dňa 19.12.2022 vyhotovený znalcom v odbore stavebníctvo A. B. Q.,

podľa ktorého všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 161,000,- eur. Žalovaná dňa
20.2.2023 doručila súdu Znalecký posudok č. 9/2023 zo dňa 10.2.2023 podľa ktorého bola všeobecná
hodnota nehnuteľnosti 132.000,- eur. Súd prvej inštancie na tieto znalecké posudky žalobcu a žalovanej
v konaní vzhľadom na zásadu koncentrácie konania neprihliadal, nakoľko by dokazovanie vyžadovalo
odročenie pojednávania a nie je predpoklad, že by došlo k ustáleniu ceny bytu.

28. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.2.2023 vyplýva, že na pojednávaní žalobca uviedol, že
je potrebné vychádzať zo sumy 161.000,- eur, žalovaná navrhla ustáliť cenu bytu na sume 130.000,- eur.29. V bode 33 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie mal za nesporné tvrdenie skutočnosť, že
strany za trvania manželstva nadobudli byt v hodnote 115.000,- eur. Takýto záver súdu nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní vzhľadom na to, že aj na záverečnom pojednávaní strany tvrdili inú cenu

nehnuteľnosti ako tú, ktorú súd považoval za nespornú, a zároveň tento záver je aj v rozpore s ustálenou
judikatúrou, podľa ktorej pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva
platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. (Pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Ccdo/9/1997, sp.zn. 4Cdo
113/2000), sp.zn. 3Cdo/88/2010, Najvyšší súd ČR sp.zn. 2Cdon 2060/1997)

30. Žalobca v podanom odvolaní ďalej dôvodne namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý videl
dôvody pre disparitu podielov v údajných dlhoročných problémoch žalobcu so stávkovaním. V bode
34 odôvodnenia súd uviedol, že žalobca stávkoval denne, celé roky podľa vlastného tvrdenia minul
mesačne 200,- eur (52.800,- eur za trvania manželstva), podľa vyjadrenia svedkov 100 – 150,- eur
týždenne (105.600,- – 158 400,- eur za trvania manželstva). Žalovaná na pojednávaní dňa 19.5.2021

uviedla, že žalobca začal stávkovať po svadbe, zo začiatku to boli menšie sumy, avšak neskôr to bolo
150,- eur, niekedy 70,- eur (č.l. 141 spisu). Svedok, R. C. na pojednávaní dňa 9.11.2021 (č.l. 216 spisu)
k stávkovaniu otca uviedol, že má vedomosť, že otec niekedy stávkoval zápasy, stalo sa, že napríklad
v piatok mi zavolal, že mám ísť podať zápas. Boli to sumy okolo 50,- – 100,- eur. Ďalej vo výpovedi
uviedol, že si myslí, že išlo o sústavnú a dlhodobú činnosť. Viedol si tabuľky, bolo to odkedy si svedok

pamätá.Niekedyviac,niekedymenej.Podľatohočosipamätátakotec(žalobca)savenovalstávkovaniu
odkedy býval na Sekčove, teda od jeho (svedkových) 7-mich rokov.

31. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a z vykonaného dokazovania podľa názoru
odvolacieho súdu nie je možné nepochybne ustáliť, že žalobca za trvania manželstva prestávkoval sumu

52.800,- – 158.400,- eur. Takýto záver súdu v konaní nebol preukázaný.

32. So záverom súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť ani vo vzťahu k jeho záveru o zadlžovaní
rodiny formou konsolidácie aj vlastných úverov a ukladaní si finančných prostriedkov zo spoločného účtu
navlastnýúčet(bod36odôvodnenia).Súdprvejinštanciepovažovalúsporyvovýškeviacako100.000,-

eur na účte K. účet vedenom vo J., F. za úspory zo spoločného majetku. Súd prvej inštancie nevenoval
pozornosť skutočnosti, že suma vo výške 102.351,41 eur bola na tomto účte ku dňu 1.3.2022, teda dva
roky po zániku manželstva, súd bez ďalšieho ustálil, že ide o osobné úspory žalobcu, ktoré si vytváral
na úkor spoločného majetku. Odvolaciemu súdu nie je jasné na základe akých úvah súd prvej inštancie
tento záver prijal, a preto aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

33. Dôvodnou je aj odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k úverom, ktoré majú výlučne zaväzovať
žalobcu. V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie určil, že úvery od spoločnosti D. H. H.,
F. zo dňa 13.7.2010 č. XXXXXXXXXX, úver od spoločnosti L. M. C., F. zo dňa 11.9.2013 ako aj úver
vo výške 6.538,40 eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX od spoločnosti J.,a .s.

zo dňa 12.4.2016 zaväzujú výlučne žalobcu, ktorý nepreukázal ako tieto finančné prostriedky použil na
nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.

34. Ušlo však pozornosti súdu, že žalovaná v podaní zo dňa 13.5.2021 označenom ako Doplnenie
dôkazov (č.l. 113b, 113c, 113d spisu) k úveru D. H. H., F. č. XXXXXXXXXX uviedla cit.: „podpisovali obaja

manželia, použitie časť vo výške 15.558,52 eur na refinancovanie spoločného hypotekárneho úveru I.
C., F., časť vo výške 3.283,81 eur bola použitá na vyplatenie úveru v D. C., ktorý bol na meno žalovanej
a ako spoludlžníka žalobcu (žalobca ju o to požiadal, avšak s peňažnými prostriedkami disponoval
len žalobca...), vo vzťahu k úveru od spoločnosti L. F. XXXXXXXX/XXXXXXXXX žalovaná uviedla, že
podpisovali obaja manželia, okrem iného časť úveru vo výške maximálne vo výške 3.000,- eur bola

použitá na investovanie do bytu – plastové okná, podlahy v kuchyni, chodbe, stierky na jednej strane,
vstupné dvere, sadrokartón.“

35. Vzhľadom na uvedené nemožno jednoznačne prijať záver, že tieto úvery zaväzujú výlučne žalobcu.

36.Podľaustanovenia§150Občianskehozákonníkajemožnéponechaťnaúvahesúdu,abynazáklade
riadne zisteného skutkového stavu zistené skutkové okolnosti vlastnou úvahou premietol do rozsahu
v akom podiele určí výšku podielu každého z bývalých manželov na spoločnom majetku. Táto úvahavšak nemôže byť ľubovoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku však takto spoľahlivo zistený skutkový stav nevyplýva.

37. Súd prvej inštancie výrokom III. uložil povinnosť žalovanej ako výlučnej dlžníčke prevziať a splácať
hypotekárny úver poskytnutý spoločnosťou I. C., F. dňa 31.5.2002, na základe Zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX. Je dôvodnou odvolacia námietka o pochybení súdu, ak prikázal
žalovanej prevziať a splácať úver, ktorý v čase rozhodnutia súdu už neexistoval.

38. Uvedené je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2023, sp.zn. 7Cdo/243/2021, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023 ako
R 72/2023, podľa ktorého cit.: „Majetok, ktorý v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva už neexistuje, nemôže súd prikázať žiadnemu z účastníkov. To isté platí aj pre
ich spoločný dlh (resp. pohľadávku), ktorý zanikol pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní tohto
spoluvlastníctva. Skutočnosť, že jeden z manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva

uhradil zo svojich výlučných prostriedkov spoločný dlh manželov, sa mu zohľadní pri vyporiadaní podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka.“

39. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol aj obchodný podiel
v spoločnosti B. H.. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý za

trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje
majetok, ktorý sa vyporiadava v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa neprikazuje hodnota obchodného
podielu, ale obchodný podiel môže byť prikázaný výhradne tomu z manželov, ktorý je spoločníkom
obchodnej spoločnosti.

40. Podľa Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/168/2005 (R 27/2007), súd rozhodujúci o vyporiadaní
obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť
prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti
s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu

v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. (Pozri aj Najvyšší súd
ČR, sp. zn. 22Cdo/2296/2004, Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22Cdo/1781/2004)

41. Výrok o prikázaní obchodného podielu však v odvolaním napadnutom rozhodnutí absentuje.

42. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská
k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

43. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

44. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodol
tak, že zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny

procesnýpostupsúdu,ktorýmboloznemožnenéžalobcovi,abyuskutočniljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

46. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi
predloženými účastníkmi v priebehu konania. Súd zistí skutkový stav, vykoná potrebné dokazovanie

vo vzťahu k nastoleným otázkam vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie
na základe takto zistených skutočností prijme právny záver a vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

47. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).