Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37Csp/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221202537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221202537.5

Uznesenie

Mestský súd Košice, v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom
Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, právne zast.: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom
Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom B.
XX, C., v konaní o zaplatenie sumy 60,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 9,80 eura
prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a.s., ktorý poplatok vráti do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.3.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy spolu 62,90 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 60,90 eura od 3.6.2020 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností
v žalobe, čo do sumy 60,90 eura cestovné a úhradu (prirážku) k cestovnému za cestovanie dopravným
prostriedkom žalobcu (električkou) bez platného cestovného lístka dňa 2.6.2020 a čo do sumy 2 eur

náhradu nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanému,
predžalobnou výzvou, za poštovú prepravu ktorej žalobca zaplatil uvedenú sumu.
2. Rozsudkom zo dňa 9.2.2023, č. k. K2-37Csp/66/2021-71 tunajší súd vo veci samej rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 62,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 60,90 eura od 3.6.2020 do zaplatenia, žalobu o zaplatenie sumy 0,50 eura zamietol
a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Následným šetrením súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný dňa 11.1.2023, t. j.
počas konania, ešte pred vyhlásením rozsudku (rozsudok vyhlásený dňa 9.2.2023), zomrel.

4. Z výsledkov dedičského konania po žalovanom vyplýva, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa
15.6.2023, č. k. K2-22D/67/2023-34, Dnot 55/2023, bolo konanie o dedičstve po žalovanom ako
poručiteľovi zastavené.

5. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.8. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Podľa ust. § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
10. Podľa ust. § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
11. Podľa ust. § 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

12. V predmetnom spore na strane žalovaného vystupoval ako jediný subjekt A. A., nar. XX.X.XXXX,
ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel. Žalovaný smrťou stratil svoju hmotnoprávnu subjektivitu (ust. § 7 ods. 2
Občianskehozákonníka)avtomdôsledkuajsvojuprocesnúsubjektivitu,t.j.spôsobilosťbyťúčastníkom
konania (ust. § 61 CSP). Dedičské konanie po žalovanom bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ –
žalovaný nezanechal žiaden majetok. Je teda nepochybné, že v danom prípade nie sú žiadne subjekty
(dedičia), ktoré by vstúpili do procesnoprávneho postavenia zosnulého žalovaného.

13. V danom prípade je takisto zrejmé, že k strate procesnej subjektivity žalovaného došlo ešte
predtým, než súd dňa 9.2.2023 vyhlásil meritórny rozsudok (t. j. rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí).Vyhlásený rozsudok teda trpí vadou zmätočnosti, pretože ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu (porov. ust § 420 písm. b/ CSP). Súd však aj napriek uvedenej nesprávnosti
je týmto vyhláseným rozsudkom viazaný (porov. ust § 219 ods. 4 CSP) a sám ho nemôže zrušiť.

Zrušenie rozsudku by prichádzalo do úvahy jedine v opravnom konaní, avšak v rozhodovanom spore
opravný prostriedok proti tomuto rozsudku podaný nebol. A keďže opravný prostriedok nebol podaný,
neprichádza do úvahy ani autoremedúra (napokon, autoremedúru v prípade rozsudkov okresných súdov
CSP vôbec neupravuje, a preto jej aplikáciu treba považovať za nedovolenú, keďže štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - porov. čl. 2

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedeného teda vyplýva, že vyhlásený rozsudok okresného súdu
doposiaľ nenadobudol a ani nikdy nenadobudne právoplatnosť, pretože na strane žalovaného neexistuje
subjekt, ktorému by bolo možné ho doručiť, a zároveň okresný súd nemá právny titul, na základe ktorého
by mohol vyhlásený rozsudok ako nesprávny sám zrušiť.
14. Riešenie načrtnutej procesnej situácie mimo opravného konania nie je výslovne predpokladané

CSP. Ten upravuje v § 66 CSP len situáciu, kedy k strate procesnej subjektivity strany dôjde až po
vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ by žalovaný zomrel bezprávneho nástupcu
po vyhlásení rozsudku, súd by konanie podľa § 66 CSP v spojení s § 63 ods. 1 CSP zastavil bez
toho, aby zrušil vyhlásený rozsudok. CSP ale neupravuje postup súdu v prípade, ak k strate procesnej
subjektivity strany dôjde ešte pred vyhlásením rozsudku, ako sa to stalo v prejednávanej veci. V

takomto prípade je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení CSP, v zmysle ktorých je súd
kedykoľvek počas konania povinný prihliadnuť na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (porov. ust. § 161 ods. 1 CSP).V danom prípade konanie ešte nebolo
právoplatne skončené a vyhlásený rozsudok objektívne nikdy nemôže nadobudnúť právoplatnosť, preto
súd prihliadol na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať, vrátane podmienky

existencie procesnej subjektivity sporových strán, a zistil, že na žalovanej strane v spore chýba subjekt,
ktorý by bol spôsobilý vystupovať v súdnom konaní ako sporová strana. Vzhľadom na to, že žalovaný bol
jedinýmsubjektomnažalovanejstraneaneexistuježiadnyjehoprocesnýnástupca(dedič),prichádzado
úvahy iba rozhodnutie o zastavení konania. Nedostatok procesnej subjektivity je totiž neodstrániteľným
nedostatkom procesnej podmienky konania.

15. Sumarizujúc uvedené, so zreteľom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania stratil procesnú
subjektivitu a podľa výsledku dedičského konania je zrejmé, že nemá žiadneho právneho nástupcu, na
ktorého by prešla povinnosť, o ktorú v konaní ide, keďže konanie o dedičstve po ňom bolo zastavené
pre neexistenciu majetku poručiteľa, súd uzatvára, že v danom prípade neexistuje žiadny subjekt, ktorý
by vstúpil do procesnoprávneho postavenia zomrelého žalovaného, ktorý svojou smrťou prestal byť

sporovou stranou, a preto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 63 ods. 1 CSP bez ďalšieho
zastavil.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a contrario CSP
tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žiadnej zo strán nemožnozavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska pričítať, keďže k nemu došlo v dôsledku objektívnej
právnej skutočnosti (právnej udalosti) - smrti žalovaného.
19. Podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov, (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby
na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie

konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa
polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci. (4) Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

20. Žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura. Nakoľko konanie
bolo zastavené, má žalobca právo na vrátenie kráteného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.
Na základe uvedeného preto súdu v zmysle citovaného ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil
žalobcovi ním zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania krátený o sumu 6,70 eura, t. j.
vo výške 9,80 eura, ktorý poplatok vráti Slovenská pošta, a.s., najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia

odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku.

Poučenie:

Protirozhodnutiusúduprvejinštancieozastaveníkonaniaanárokunanáhradutrovkonaniajeprípustné
odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o
vrátení súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).