Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200003
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424200003.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: N. R., G. XX.XX.XXXX, K. K. XX, XXX XX K.,
zastúpenéhoadvokátomPavolTrnka,sosídlomNovomeského1322/16,95701BánovcenadBebravou,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 29.12.2023 sa žalobca domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť skončiť vyšetrenie poistnej udalosti spočívajúcej v smrti L. R., G.. XX.XX.XXXX,
J.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Grécka republika, A. X, A., ktorá poistnú udalosť eviduje pod č.
9532369512 do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa
29.12.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi ako oprávnenej
osobe preddavok na poistné plnenie vo výške 7.500,- Eur v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil na skutkovom základe, že Poistnou
zmluvouč.6597147204/9750017780uzatvorenoumedzižalovanýmprostredníctvomsprostredkovateľa

a nebohou L. R., ako poistenou osobou dňa 28.02.2018, bolo ako druh poistenia dohodnuté investičné
životné poistenie s minimálnou poistnou sumou pre prípad smrti vo výške 700,- Eur a pripoistenie 1.
poistenejosoby-nebohejL.R.preprípadsmrtispoistnousumou30.000,-Eurstým,žeprávonapoistné
plnenievprípade1.pripoistenejosoby-nebohejL.R.mážalobcaakosynpoistenejosobyvovýške50%
dohodnutej poistnej sumy. Dňa 14.05.2022 došlo k poistnej udalosti - úmrtiu L. R. (matky žalobcu), ktorej
príčinou bola srdcová hypertrofia. Žalobca uviedol, že ako oprávnená osoba listom zo dňa 07.06.2022

požiadal žalovaného, ako povinnú osobu, o informáciu o nároku, ktorý mu podľa tvrdenia žalobcu vznikol
z titulu poistnej udalosti. Následne opakovane aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca
vyzval žalovaného na vyplatenie poistnej sumy vo výške 15.000,- Eur. 40C/1/2024 2

Žalovaný odmietol žalobcovi vyplatiť poistnú sumu vo výške 15.000,- Eur vzhľadom na prebiehajúce
šetrenie poistnej udalosti.

Žalobca konštatoval, že na opakované žiadosti žalovaného predložil žalovanému z gréckeho jazyka do
slovenského jazyka preložený matričný výpis z úmrtia L. R., lekárske potvrdenie úmrtia, v ktorom je ako
príčina smrti konštatovaná srdcová hypertrofia, röntgen hrudníka L. R. zo dňa 26.07.2016 ako aj výpis
z účtu poistenca a lekárske potvrdenie M.. M. A..
Žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že predložil žalovanému všetky ním požadované písomnosti, ku
ktorým sa mu vzhľadom na skutočnosť, že matka žalobcu žila dlhodobo v Grécku a žalobca bol s ňou

len v občasnom kontakte, podarilo dostať, žalovaný viac ako jeden a pol roka odmieta ukončiť šetreniepoistnejudalostiaopakovanežiadaoodpovedenaotázky,ktorýmiodpoveďamianipísomnosťami,ktoré
by požadované informácie mohli obsahovať, žalobca nedisponuje a ani ich nemá možnosť získať.
Žalobca má za to, že z predkladaných písomností je evidentné, že v čase trvania poistnej zmluvy

nastala poistná udalosť a zároveň je bezpečne zistený aj zdravotný problém, ktorý túto poistnú udalosť
vyvolal. Podľa tvrdenia žalobca sa žalovaný iba snaží získať informáciu, ktorá by mu umožnila odmietnuť
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, pričom svoju snahu zameriava na zistenie informácie, že nebohá
L. R. už v čase uzavretia poistnej zmluvy trpela kardiovaskulárnym ochorením a túto skutočnosť
žalovanému zatajila. Žalobca konštatoval, že pre takéto podozrenie žalovaný nedisponuje žiadnym

dôkazom a podľa jeho tvrdenia takýto dôkaz ani objektívne neexistuje.
Žalobca ďalej uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa
23.03.2023 na skončenie vyšetrovania poistnej udalosti a na vyplatenie poistného plnenia vo výške
15.000,- Eur a pre prípad, že sa žalovaný rozhodne pokračovať v šetrení poistnej udalosti, vyzval ho na
vyplatenie preddavku vo výške 7.500,- Eur. Žalovaný však ani šetrenie poistnej udalosti neukončil a ani
v rozpore s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka neposkytol žalobcovi primeraný preddavok.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku platného a účinného v
čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (ďalej len „CSP“), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 40C/1/2024 3

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
5. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami
sporu, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu)

medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej
potreby úpravy právnych pomerov, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná
obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným
predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď

neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní
a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj
vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie
neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho

vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov by bolo právo niektorej
strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postaveniaaj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu

medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže
rozhodnúť inak. 40C/1/2024 4

6. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a

hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto
konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu
pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje,

bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,abezosvedčenianebezpečenstvabezprostredne
hroziacej ujmy.
Zmyslom neodkladných opatrení je teda úprava pomerov strán sporu, pričom však musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu,

proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Úprava postupu pri rozhodovaní
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ neodkladného
opatrenia súdu (aspoň) opísal a osvedčil základné, rozhodujúce, skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu
neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, odôvodňujú existenciu práva navrhovateľa, ktorému
sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana; po začatí konania vo veci samej naviac vždy vo

viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec (vec samu). Ochrana ohrozených alebo porušených (ale
existujúcich) práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty (čl. 2 ods. l CSP).
7. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov
alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery

strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť
pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).
8. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom listinných

dôkazov predložených žalobcom, a po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel
k záveru, že v danom prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je možné vyhovieť, z
toho dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Z obsahu predloženej poistnej zmluvy číslo 9750017780 mal súd za osvedčené, že dňa 28.02.20218

bola medzi zmluvnými stranami, žalovaným prostredníctvom 40C/1/2024 5

sprostredkovateľa ako poisťovateľom a poistenou osobou p. L. R., G.. XX.XX.XXXX, uzatvorená poistná
zmluva, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie s minimálnou poistnou sumou pre prípad
smrti vo výške 700,- Eur a pripoistenie prvej poistenej osoby: p. L. R., G.. XX.XX.XXXX, K. G. XX,

XXX XXX A., W., (ďalej len „poistená osoba“) pre prípad smrti v poistnej sume vo výške 30.000,- Eur.
Z predloženej poistnej zmluvy mal súd za osvedčené, že právo na plnenie v prípade smrti poistenej
osoby má ako oprávnená osoba žalobca v rozsahu 50 % z poistnej sumy a p. Z. C., G.. XX.XX.XXXX,
v rozsahu 50 % z poistnej sumy.
Z obsahu úradne preloženého lekárskeho potvrdenia, podpísaného lekárkou N. J. zo dňa 16.05.2022,

mal súd za osvedčené, že neb. L. R., G.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. X, A., W., zomrela dňa
XX.XX.XXXX vo svojom súkromnom dome na adrese A. X, A., W.. Príčinou smrti podľa uvedeného
lekárskeho potvrdenia o úmrtí bola srdcová hypertrofia.Z obsahu žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 07.06.2022 mal súd za osvedčené, že žalobca
požiadal žalovaného o preverenie poistných zmlúv na rodné čísla priložené k žiadosti, prípadne o
informácie k poistným zmluvám, t. j. aby žalovaný uviedol, kde a v akých zmluvách sa žalobca nachádza

ako oprávnená osoba.
Z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.08.2022 adresovaného žalobcovi ohľadom poistnej udalosti
z poistnej zmluvy číslo 6597147204/9750017780 mal súd za osvedčené, že žalovaný listami zo
dňa 28.06.2022, 04.08.2022 a 22.08.2022 žiadal žalobcu o doloženie potrebnej dokumentácie, ktorá
je nevyhnutná k rozhodnutiu o nároku na poistné plnenie, a to o doloženie oznámenia o úmrtí

poisteného (tlačivo, kde je potrebné vyplniť kolonku ošetrujúcim lekárom - lekár musí uviesť dátum
prvého diagnostikovania ochorenia, ktoré viedlo k úmrtiu), a o doloženie vyjadrenia lekára, či sa k
dátumu uzatvorenia zmluvy poistená osoba liečila alebo neliečila na ochorenie, ktoré následne súviselo
s diagnózou, ktorá bola príčinou smrti. Zároveň žalovaný v uvedenom liste uviedol, že v zmysle
Všeobecných poistných podmienok pre Investičné životné poistenie č. 790 podľa čl. 5 ods. 9 poisťovňa
môže pre určenie poistného plnenia požadovať lekárske alebo úradné osvedčenie o príčine smrti a

doklady potrebné na posúdenie začiatku a priebehu choroby poisteného, ktorá bola príčinou jeho smrti
a podrobnejších skutočností o smrti a podľa článku 14 má žalovaný právo vyžiadať si ďalšie doklady
potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti, archivovať a preverovať podklady rozhodujúce pre stanovenie
rozsahu poistného plnenia. Žalovaný ďalej uvádza, že bez uvedeného dokladu, ktorý bude lekársky
potvrdený, nie je možné, aby žalovaný rozhodol o nároku na plnenie. Žalovaný požiadal žalobcu, aby si

od lekára M.. M. A., ktorého poistená uviedla, vyžiadal informácie o poistenej osobe neb. L. R..
Z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.09.2022 adresovaného žalobcovi ohľadom poistnej udalosti
z poistnej zmluvy číslo 6597147204/9750017780 mal súd za osvedčené, že žalovanému bolo doložené
písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára M.. M. A. ohľadne zdravotného stavu poistenej neb. L. R..
Ošetrujúci lekár sa v ňom vyjadril, že do konca augusta 2006 sa poistená neliečila na kardiovaskulárne

ochorenie a od septembra 2006 sa nemôže vyjadriť o jej zdravotnom stave, pretože ju prakticky
nevidel. Poistená bola na základe zmien zdravotného poistenia vyradená z evidencie, nakoľko odišla do
zahraničia. Žalovaný uviedol, že informácie od M.. M. A. nie sú postačujúce, a potrebuje informácie od
ošetrujúceho lekára poistenej z Grécka, kde poistená žila od septembra 2006 do roku 2018 do začiatku
poistnej zmluvy, kedy jej bolo diagnostikované ochorenie, ktoré viedlo k úmrtiu. Žalobca zároveň uviedol,

že aby mohol zistiť požadované 40C/1/2024 6

informáciepožiadalžalobcuouvedenieadresypraktickéholekáravGrécku,uktoréhosapoistenáliečila,
aby ho mohol žalovaný písomne osloviť.
Z obsahu vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.04.2023 adresovaného žalobcovi ohľadom poistnej udalosti

z poistnej zmluvy číslo 6597147204/9750017780 mal súd za osvedčené, že žalovaný žiadal žalobcu o
odpovede lekára, ktorý v čase uzatvorenia poistnej zmluvy poistenú osobu vyšetroval alebo u ktorého
bola dispenzarizovaná, a to o uvedenie dátumu prvého diagnostikovania ochorenia srdcová hypertrofia
a o oznámenie, či sa poistená osoba liečila k dátumu 28.02.2018 na nejaké ochorenie alebo odchýlky
od zdravia, ktoré majú súvislosť s úmrtím poistenej osoby.

10. Podľa § 799 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto má
právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná
udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil

vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 817 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je
smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou

udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému.
11. Z dôkazov predložených žalobcom súd nemal preukázané naplnenie zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním ako
oprávnenou osobou s právom na plnenie v prípade smrti poistenej soby a žalovaným ako poisťovateľom,ktorý vyplýva z uzavretej poistnej zmluvy číslo 9750017780 zo dňa 28.02.2018, avšak žalobca
neosvedčil porušenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný žalobcu písomnými
podaniami zo dňa 24.08.2022, 12.09.2022, 04.10.2022, 20.04.2023 a 24.11.2023 v zmysle § 799

Občianskeho zákonníka vyzýval opakovane na zodpovedanie otázok ohľadom doloženia oznámenia
o úmrtí poisteného (tlačiva, kde je potrebné vyplniť kolonku ošetrujúcim lekárom - lekár musí uviesť
dátum prvého diagnostikovania ochorenia, ktoré viedlo k úmrtiu), a o doloženie vyjadrenia lekára, či sa k
dátumu uzatvorenia zmluvy poistená osoba liečila alebo neliečila na ochorenie, ktoré následne súviselo
s diagnózou, ktorá bola príčinou smrti. Súd poukazuje na skutočnosť, že okrem § 799 Občianskeho

zákonníka aj obchodné podmienky žalovaného určujú, ako je 40C/1/2024 7

potrebné postupovať v prípade poistnej udalosti a čo všetko je potrebné žalovanému nahlásiť a aké
doklady predložiť. Žalovaný požaduje v zmysle všeobecných poistných podmienok pre investičné
životné poistenie č. 790 ako aj v zmysle osobitných poistných podmienok pre pripoistenie smrti
akejkoľvek č. 890 v prípade poistnej udalosti, ktorou je smrť poistenej osoby, predloženie úmrtného listu

alebooznámeniaoúmrtí,azároveňmáprávoprešetriťpoistnúudalosť-požadovaťdokladyakolekárske
správy alebo úradné osvedčenie o príčine smrti, doklady potrebné na posúdenie začiatku a priebehu
choroby poistenej osoby, ktorá bola príčinou smrti, prípadne podrobnejšie skutočnosti o smrti poistenej
osoby. Žalobca, ako oprávnená osoba s právom na plnenie z poistnej zmluvy, má zároveň povinnosť
nielen žalobcovi oznámiť poistnú udalosť, ale aj podať o nej bližšie informácie. Súdu je známa povinnosť

vykonať vyšetrenie poistnej udalosti, avšak to neznamená, že pri vyšetrení nahlásenej poistnej udalosti
si žalovaný musí vlastnou činnosťou zaobstarať všetky nevyhnutné doklady. Osoba, ktorá má právo na
plnenie, je povinná žalovanému poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. Okruh dokladov, ktoré je žalovaný
oprávnený požadovať, nie je Občianskym zákonníkom žiadnym spôsobom obmedzený, nepriamo sú
limity vytýčené iba „potrebnosťou“ týchto dokladov. Súd zároveň uvádza, že ani lehota na predloženie

vyžiadaných dokladov nie je stanovená. Z predložených listinných dôkazov súd považuje konanie
žalovaného vykonané v súlade s § 799 Občianskeho zákonníka a v súlade s poistnými podmienkami
žalovaného.
12. Jednou z náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP je
uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP má obsahovať rovnaké náležitosti ako žaloba, vrátane
pripojenia dôkazov na preukázanie vlastných tvrdení (§ 132 ods. 3 CSP) resp. označenia dôkazov na
ich preukázanie (§ 132 ods. 1 CSP).
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv

a oprávnených záujmov, prípade hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací
a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci
konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť 40C/1/2024 8

primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcovi
neadekvátnu výhodu.
13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu súd dospel k
záveru, že žalobca neosvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami a žiadne z tvrdení

žalobcu nenasvedčuje tomu, že je tu pretrvávajúca obava alebo konkrétne konanie žalovaného, ktoré
je potrebné korigovať neodkladným opatrením. Je povinnosťou žalobcu uviesť a opísať skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuježalobcu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobca podľa názoru súdu v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol resp. neosvedčil, aká konkrétna bezprostredná
nenapraviteľná alebo ťažko napraviteľná ujma (majetková prípadne nemajetková) mu hrozí v prípade,
ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, t.j. prečo je ním navrhovaná úprava pomerov sporových

strán neznesie odklad, osobitne keď ani neosvedčil, že by žalovaný postupoval v rozpore s uzavretou
Poistnou zmluvou číslo 9750017780 zo dňa 28.02.2018.
14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
15. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP súd nerozhodoval, nakoľko o nároku na
náhradu trov konania spojených s rozhodovaním súdu o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci ide o
rozhodovanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa sleduje iba dočasné

usporiadanie vzájomných vzťahov strán sporu, zároveň rozhodovanie o neodkladnom opatrení je v
predmetnej veci závislé od konania vo veci samej, v dôsledku čoho aj priznanie nároku na náhradu trov
konanie bude podmienené pomerom úspechu strán sporu v konaní vo veci samej. 40C/1/2024 9

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Mestský súd Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.