Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/106/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121495073
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121495073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobcu: ITALMARKET
SLOVAKIA, a. s., so sídlom: Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, zastúpený advokátskou
kanceláriou: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom: Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876
034, proti žalovanému: O.. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie sumy
1 784,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
30Cb/61/2021-90 zo dňa 05.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/61/2021-90 zo dňa 05.01.2023 p

o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“),
rozsudkom č. k. 30Cb/61/2021-90 zo dňa 05.01.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v plnom rozsahu vyhovel žalobe a uložil žalovanému O.. D. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/XX, XXX XX F. (ďalej len ako „žalovaný“) povinnosť zaplatiť žalobcovi
ITALMARKET SLOVAKIA, a. s., so sídlom: Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601 (ďalej
len ako „žalobca“), sumu vo výške 1 784,03 eura a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

657,18 eura od 03.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 656,42 eura od 03.09.2016 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 657,18 eura od 03.09.2016 do 27.09.2021, zo sumy 656,42 eura
od 03.09.2016 do 27.09.2021, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobou zo dňa 27.09.2021 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní
pred Okresným súdom Banská Bystrica. Domáhal sa zaplatenia istiny 1 784,03 eura spolu s úrokmi z
omeškania a zmluvnou pokutou, nakoľko žalobca dodal obchodnej spoločnosti JN TRADE s. r. o. (ďalej

aj ako „ obchodná spoločnosť“ alebo aj ako „dlžník“) tovar, za ktorý mu táto riadne a včas nezaplatila.
Žalobca si z tohto dôvodu uplatnil svoj nárok z titulu nezaplatenej faktúry voči dlžníkovi - obchodnej
spoločnosti JN TRADE s. r. o. na Okresnom súde Nitra (ďalej aj ako „súd“). Súdne konanie bolo vedené
pod sp. zn. 32Cb/3/2017. Rozhodnutím v tejto veci súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedeného
záväzku voči obchodnej spoločnosti a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2017.
Keďže obchodná spoločnosť priznaný nárok žalobcovi dobrovoľne neuhradila, žalobca podal návrh na
výkon exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené exekútorským úradom súdnej exekútorky JUDr. O.

I., so sídlom: J. T. XX, A., sp. zn. 402Ex 32/17, sp. zn. súdu 28Ek/73/2017. Exekučné konanie bolo
zastavené pre nemajetnosť povinného - obchodnej spoločnosti JN TRADE s. r. o v zmysle § 61n ods.1
písm. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). Uviedol, že žalovaný podľavýpisu z obchodného registra zastával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o. Nakoľko
bolo exekučné konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o.
podľa § 11a ods.2 ZoKR sa predpokladá, že osoby, ktoré sú povinné včas podať návrh na vyhlásenie

konkurzu a medzi ktoré patrí aj žalovaný ako štatutárny orgán. V konaní bolo nesporné, že žalovaný
ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti návrh na vyhlásenie konkurzu včas nepodal v zmysle § 11 a
§ 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „ZoKR“) a teda si nesplnil svoju povinnosť podľa citovaného ustanovenia zákona, a preto
zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi ako veriteľovi. Dôvodil, že v exekučnom konaní sa žalobcovi

nepodarilo vymôcť ani časť vymáhanej pohľadávky. S prihliadnutím na skutkový stav vyplýva, že škoda,
za ktorú žalovaný zodpovedá v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
ako „Obchodný zákonník“), predstavuje nárok priznaný žalobcovi súdnym rozhodnutím spolu s trovami
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 94,28 eura, súdnym poplatkom za návrh na výkon
exekúcie vo výške 16,50 eura a paušálnymi trovami starej exekúcie vo výške 72 eur s DPH.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1610/20216 zo dňa 28.10.2021

(ďalej aj ako „platobný rozkaz“), ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia
zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom a s náhradou trov konania.
4. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor a v ktorom uviedol, že pri existencii obchodnej
spoločnosti JN TRADE s. r. o. a platobného rozkazu, by žalobca získal na rovnakú pohľadávku dvakrát
exekučný titul, teda ide o prekážku veci rozhodnutej, keď žalobca už pri podaní žaloby mohol žalovať

aj jeho. Zastával názor, že pred zánikom tejto obchodnej spoločnosti bola žaloba voči nemu predčasná.
Argumentoval, že nároky žalobcu nemohla táto obchodná spoločnosť zaplatiť pre nedostatok majetku a
on ako fyzická osoba nemal povinnosť platiť jej dlhy, pretože splatil obchodný podiel. V čase splatnosti
faktúr, obchodná spoločnosť nemala prostriedky na zaplatenie nákladov na konkurz. Pred prevzatím
platobného rozkazu nemohol byť v omeškaní, nakoľko od žalobcu neprevzal výzvu, ku ktorej žalobca

nepripojil plnomocenstvo. Mal za to, že trovy exekúcie netvoria žalobcovi priznaný nárok voči obchodnej
spoločnosti a ktoré neboli žalobcom preukázané listinne, a preto nemôžu byť zavinenou škodou. Za
škodu žalobcu nemožno považovať jemu prisúdený úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a náhradu
trov konania, keďže ide o príslušenstvo pohľadávky vzniknutej výhradne pre omeškanie obchodnej
spoločnosti pre nedostatok majetku, teda nie nekonaním žalovaného. Škodou žalobcu nekonaním

žalovaného nie je ani samotná istina, pretože predĺženie spoločnosti existovalo už v čase splatnosti
faktúr žalobcu, a preto chýba zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu žalovaným, pretože ani
včasné podanie návrhu ním, by na nezaplatení dlhu žalobcovi nič nezmenilo. Okrem toho považuje
nároky žalobcu za premlčané. Žalobca najneskôr od uplynutia lehoty na plnenie (23.03.2017) resp.
uplynutia lehoty splatnosti faktúr (02.09.2016) sa mohol ako veriteľ dozvedieť o predĺžení obchodnej

spoločnosti, mal na to prihliadať pri uplatnení svojich práv v súdnych konaniach voči nemu Zdôraznil,
že podľa § 11 ZoKR účinného od 01.01.2018, predĺženosť obchodnej spoločnosti existovala už
pred prijatím tohto ustanovenia. Žalobca podal žalobu dňa 27.09.2021, teda po uplynutí subjektívnej
aj objektívnej premlčacej doby počítanej od 02.09.2016, keď pre chýbajúcu úpravu k premlčacím
dobám začatým už pred 01.01.2018 platí právny stav v čase začatia ich plynutia. Mal za to, že na

strane žalobcu bolo spoluzavinenie, ktorý mal sám podať návrh na vyhlásenie konkurzu obchodnej
spoločnosti a skúmať jej solventnosť už pred súdnym konaním po splatnosti faktúr. Ďalej žalovaný
namietal nesprávnosť uvedenia výšky istiny v platobnom rozkaze, nezákonnosť uplatňovania náhrady
trov právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu, nezákonnosť výšky úroku z omeškania a zmluvné
pokuty, ako aj nezákonnosť voči jeho osobe po zániku obchodnej spoločnosti.

5. Žalobca v replike uviedol, že podáva návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde na
prejednanie veci a nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Dôvodil, že jeho nárok spočíva v porušení
povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11a ods. 2 ZoKR a vzniku
zodpovednosti na náhradu škody, ktorá dôsledkom porušenia tejto povinnosti vznikla. Výška škody
je upravená v § 11a ods.3 ZoKR. Uvedené zákonné ustanovenie definuje škodu v rozsahu, v akom

pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po ukončení exekúcie. Istina, úroky z omeškania, zmluvná
pokuta, ako aj trovy súdneho a exekučného konania sú škodou, ktorá žalobcovi vznikla porušením
povinnosti žalovaného. Na preukázanie trov exekučného konania predložil upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 16.08.2018.
Mal za to, že jeho nárok voči žalovanému nie je premlčaný s poukazom na § 11 a ods. 4 ZoKR a

uviedol, že nárok žalobcu sa premlčí najskôr uplynutím 1 roku od ukončenia exekučného konania. Dňa
12.02.2021 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o zastavení exekúcie. Exekučné konanie sa podľa
§ 69n ods. 5 písm. a) Exekučného poriadku končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu,
ak neboli podané námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.K otázke nedoloženého plnomocentva žalobca uviedol, že žalovaný toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázal, v prípade, že mal pochybnosť o právnom zastúpení, mohol právneho zástupcu žalobcu
požiadať o preukázanie tejto skutočnosti. V prípade, ak by plná moc nebola pripojená k výzve, nešlo by

o neodstrániteľnú vadu. Uviedol, že plnomocenstvo udelil právnemu zástupcovi dňa 02.06.2021 a výzvu
na zaplatenie dlhu zaslal žalovanému dňa 06.09.2021.
K otázke začatia konkurzného konania na žalovaného žalobca uviedol, že mal právo podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, no nešlo o jeho povinnosť. V zmysle ZoKR má povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu práve štatutárny orgán spoločnosti, pričom žalovaný v odpore uviedol, že už v čase

splatnosti faktúr spoločnosť nemala prostriedky na zaplatenie nákladov na konkurz. Od žalobcu nie je
spravodlivé očakávať podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, s ktorým sú spojené náklady, ktorých
návratnosť je neistá.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca sa nevyjadril k všetkým jeho námietkam uvedeným v odpore, a
preto dospel k záveru, že ich akceptuje. Uviedol, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa, je len pohľadávka
vyplývajúca mu z exekučného titulu voči dlžníkovi. Trovy exekúcie nemôžu byť v príčinnej súvislosti so

vznikom škody s tým, že sú tiež dôsledkom nekonania žalobcu s odbornou starostlivosťou. Na výzvu
žalobcu nebol povinný prihliadať bez plnomocenstva a ani vyzývať ho na jej predloženie. Tvrdil, že
jeho konanie nie je v príčinnej súvislosti so vznikom žiadnej škody a žalobca nemôže mať ďalší nárok
na exekučný titul. Zánikom dlžníka bez právneho nástupcu zaniká dlh, a teda postavenie žalobcu ako
veriteľa.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vo veci nariadil pojednávanie dňa 07.12.2022, oboznámil
sa s predloženými dôkazmi a vykonal výsluch oboch strán sporu.
8. Žalobca na pojednávaní opísal vznik a dôvodnosť svojho nároku, pričom sa nijakým spôsobom
neodklonil od svojich písomných podaní, ktoré pojednávaniu predchádzali, zdôraznil, že jeho nárok
voči žalovanému uplatnený v súdnom konaní, vznikol až zastavením exekučného konania vedeného

voči obchodnej spoločnosti JN Trade, s.r.o., kedy sa ustálila výška škody, za ktorú žalovaný porušením
povinnosti zodpovedá žalobcovi. To znamená, že ustanovenie ZoKR, ktoré zakladá zodpovednostný
vzťah žalovaného voči žalobcovi bolo platné a účinné.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že § 11a ZoKR nemožno na tento spor vôbec aplikovať, nakoľko
by išlo o prípad neprípustnej retroaktivity. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2018. V

prechodných ustanoveniach § 206g a § 206h ZoKR nie je uvedené, že by sa § 11a ZoKR mal aplikovať aj
na prípady pred účinnosťou tohto ustanovenia. Teda nárok podľa § 11a ZoKR je voči nemu nedôvodný.
Toto zákonné ustanovenie je možné použiť len na prípady porušenia povinnosti po 01.01.2018, teda až
povznikuzaloženejosobitnejzodpovednostikonateľa.Pretonemožnouplatniťfikciuohľadnenesplnenia
povinnosti, výške škody a premlčania. Mal za to, že žalobca nepreukázal podľa právneho stavu do

31.12.2017 príčinnú súvislosť a ani právny základ nároku a teda neuniesol dôkazné bremeno.
9. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 373 Obchodného
zákonníka a § 11a ods1, 2, 3, 4, 5, 6 ZoKR.
10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o. porušil svoju zákonnú povinnosť podať

návrh na vyhlásenie konkurzu včas a v dôsledku toho, vznikla žalobcovi škoda vo výške pohľadávky,
ktorá nebola uspokojená v exekučnom konaní vedenom proti tejto obchodnej spoločnosti, teda boli
naplnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody žalobcovi.
Mal za to, že z vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že obchodná spoločnosť JN TRADE
s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 14.09.2022 ex offo bez právneho nástupcu a to na

základe zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 6 Exekučného poriadku
v Obchodnom vestníku č. 61/2021 dňa 30.03.2021. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti bol
počas celej doby jej existencie žalovaný - Ing. D. F..
Dôvodil, že v konaní nebolo sporné, že obchodná spoločnosť JN TRADE s. r. o. si ako kupujúci objednal
v roku 2016 od žalobcu ako predávajúceho tovar, ktorý jej riadne dodal a za ktorý mu nezaplatila

dohodnutú kúpnu cenu.
Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že už v čase objednania tovaru mu bola známa
finančná situácia v jeho obchodnej spoločnosti a že na zaplatenie kúpnej ceny tovaru žalobcovi nemal
finančné prostriedky, napriek tomu, však tovar objednal a prevzal. Žalovaný uviedol, že návrh na
vyhlásenie konkurzu nepodal, pretože jeho obchodná spoločnosť a ani on nemali peniaze potrebné na

podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Zároveň uviedol, že na základe návrhu žalobcu vydal platobný rozkaz dňa 21.02.2017, sp. zn.
32Cb/3/2017-13, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2017 a ktorým bola
obchodná spoločnosť JN TRADE s. r. o. ako žalovaná strana zaviazaná na zaplatenie istiny vo výške 1313,60 eura (kúpna cena), zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania
od 03.09.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 03.09.2016
do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Súd

žalobcovi priznal proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania vo výške 169,15 eura.
Žalovaná obchodná spoločnosť JN TRADE s. r. o. žalobcovi neposkytla plnenie, na ktoré bola zaviazaná
v predmetnom platobnom rozkaze, a preto sa žalobca obrátil za účelom vymáhania súdom priznanej
sumy na súdnu exekútorku JUDr. O. I., exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 402EX 32/17 a
začalo dňa 15.08.2017. Predmetom exekúcie bolo vymoženie istiny 1 313,60 eura, zmluvnej pokuty,

úrokov z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 287,65 eura a trovy
exekúcie. Súdna exekútorka JUDr. O. I. zastavila exekučné konanie v celosti podľa § 61n ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku voči povinnému - obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o. a o tom upovedomila
strany oznámením zo dňa 10.02.2021 a zároveň oprávneného vyzvala na zaplatenie náhrady výdavkov
vo výške 72 eur.
Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 06.09.2021 na zaplatenie dlžnej sumy titulom náhrady škody

podľa § 11a ZoKR bezodkladne po doručení výzvy. Plná moc na vymáhanie dlžnej sumy od žalovaného
bola advokátovi žalobcu udelená dňa 02.06.2021.
Žalovaný uplatnenú sumu žalobcovi po doručení výzvy dňa 14.09.2021 nezaplatil. Namietal však
nepripojenie plnej moci k výzve, toto tvrdenie nepreukázal a nepreukázal ani, že by žalobcu alebo jeho
advokáta žiadal o predloženie plnej moci dodatočne.

Nakoľko žalovaný uplatnenú sumu nezaplatil, podal žalobca voči žalovanému žalobu na Okresný súd
Banská Bystrica dňa 27.09.2021.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že prijatím zákona č. 264/2017
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, došlo aj k nepriamej novelizácii ZoKR a ktorým
bola prijatá právna úprava o zodpovednosti za škodu štatutárneho orgánu spoločnosti za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu na obchodnú spoločnosť včas. Predmetná novela ZoKR nadobudla
účinnosť dňom 01.01.2018 a prechodné a záverečné ustanovenia sú upravené v § 206g a § 206h,
neobsahujú však úpravu vzťahujúcu sa k § 11a, zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti za
škodu spôsobenú veriteľom dlžníka nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Ide o osobitnú
právnu úpravu náhrady škody k všeobecnej úprave § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá

je spojená s porušením zákonnej povinnosti konateľa spoločnosti podať včas návrh na vyhlásenie
konkurzu, teda nejedná sa o náhradu škody spôsobenú porušením zmluvnej ale zákonnej povinnosti.
Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS 1/2017 a PL.ÚS 1/04 venujúce sa
zákazu retroaktivity a zovšeobecneniu zásady, podľa ktorej ten „kto konal, resp. postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný

spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia“ Rozlíšil pojmy pravá a
nepravá retroaktivita a dospel k záveru, že použitím ustanovenia § 11a ZoKR na právne postavenie
žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o. nedôjde k nedovolenej retroaktivite
právneho prepisu. Žalovaný Ing. D. F. sa stal konateľom obchodnej spoločnosti dňom 26.01.2012, kedy
bola zapísaná do obchodného registra. Bol jediným konateľom bez prerušeného výkonu funkcie až do

zániku spoločnosti 14.09.2022. Na právne vzťahy medzi žalovaným - konateľom a spoločnosťou ako aj
na jeho právne postavenie ako konateľa sa vzťahovali právne predpisy platné a účinné v čase vzniku
jeho funkcie, teda dňa 26.01.2012. V tom čase ZoKR neobsahoval právnu úpravu § 11a, táto sa stala
účinnou až 01.01.2018, teda v čase, keď už bol žalovaný konateľom spoločnosti. To však neznamená, že
na výkon jeho funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti nie je možné toto ustanovenie použiť, pretože

prijatím tejto právnej úpravy nedošlo k zmene alebo nahradeniu pôvodného právneho vzťahu, ale došlo
k zmene jeho obsahu, rozšíreniu povinností konateľa do budúcnosti, teda po 01.01.2018 (nepravá
retroaktivita). Nová právna úprava nepôsobí do minulosti (pravá retroaktivita), ale do budúcnosti aj na
právne vzťahy založené na základe skoršej právnej úpravy (nepravá retroaktivita). Schválením zákona
č. 264/2017 Z. z. zákonodarným orgánom došlo k rozšíreniu zodpovednosti konateľa za škodu veriteľovi

dlžníka, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal včas. Z vyjadrenia žalovaného v priebehu súdneho
konania vyplynulo, že už v roku 2016, keď bol tovar objednaný od žalobcu, spoločnosť nemala finančné
prostriedky na jeho zaplatenie a bola nemajetná. Pokiaľ bola spoločnosť už v roku 2016 platobne
neschopná alebo predĺžená, bol konateľ spoločnosti v jej mene povinný podľa § 11 ods. 2 ZoKR podať
na príslušný súd návrh na vyhlásenie konkurzu. S porušením tejto povinnosti konateľom zákon spájal

sankcie a tieto boli zákonom č. 264/2017 Z. z. dňom 01.01.2018 rozšírené o zodpovednosť za škodu
veriteľom dlžníka za nepodanie návrhu včas. Teda použitím právnej úpravy účinnej od 01.01.2018
nedošlo k retroaktivite právneho predpisu, ale tento sa len použil na právne vzťahy založené podľa
skoršej právnej úpravy počínajúc dňom 01.01.2018, teda do budúcna.V konaní nebolo sporné, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na obchodnú spoločnosť
JN TRADE s.r.o. do 01.01.2018 a ani po tomto dátume. Porušenie tejto povinnosti je po 01.01.2018
sankcionované zodpovednosťou konateľa dlžníka za škodu veriteľovi dlžníka.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti porušil svoju povinnosť
upravenú v § 11 ods. 2 ZoKR. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, že pri
plnení povinnosti konateľa v zmysle § 11 ods. 2 ZoKR konal s odbornou starostlivosťou a preto sa môže
svojej zodpovednosti zbaviť (§ 11 ods. 5 ZoKR). Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu na námietku
žalovaného o retroaktivite právneho predpisu neprihliadol.

Skutočnosť, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas v zmysle ustanovenia § 11a ods.
2 ZoKR súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca mal voči obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o.
súdom priznanú pohľadávku a to na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Nitra zo
dňa 21.02.2017, sp. zn. 32Cb/3/2017-13, právoplatným dňa 23.03.2017. Túto pohľadávku si vymáhal
žalobca v rámci exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou JUDr. O. I., sp. zn. 402EX 32/17,
ktoré bolo zastavené dňa 10.02.2021 podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku prenedostatok

majetku, čo už bolo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 264/2017 Z. z. a teda žalobcovi povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu vznikla.
Kotázkepremlčanianárokužalobcu,ktorúžalovanývzniesol,súdprvejinštancieneprihliadol,uviedol,že
podľa § 11a ods. 4 ZoKR, nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od
ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok

majetku. Exekučné konanie bolo súdnou exekútorkou zastavené dňa 10.02.2021, oznámenie bolo
žalobcovi doručené 12.02.2021, dňom 13.02.2021 začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, ktorá
uplynula13.02.2022.ŽalobcasipodanoužalobouuplatnilodkonateľaobchodnejspoločnostiJNTRADE
s.r.o. ako dlžníka náhradu škody dňa 11.10.2021, teda včas, pred uplynutím premlčacej lehoty.
K existencii dvoch exekučných titulov, ktoré žalovaný namietal súd prvej inštancie uviedol, že žalobca

si uplatnil pohľadávku proti žalovanému v súlade so zákonom (§ 11a ZoKR) až po tom ako bolo
exekučné konanie vedené proti povinnému, obchodnej spoločnosti zastavené pre nedostatok majetku,
teda exekúcia na základe skoršieho exekučného titulu bola neúspešná, pričom zánikom spoločnosti
nedošlo k zániku zodpovednosti konateľa za porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoKR. Žaloba bola
podaná proti nemu ako konateľovi obchodnej spoločnosti za porušenie povinnosti konateľa, nie proti

spoločníkovi na zaplatenie pohľadávky veriteľa voči spoločnosti
K nepripojeniu plnej moci k predžalobnej výzve žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného
žiadnym spôsobom nezbavuje zodpovednosti za spôsobenú škodu, okrem toho ide o odstrániteľný
nedostatok, ktorý v prípade konania v súlade s poctivým obchodným stykom mohol odstrániť sám
žalovaný tým, že by bol žalobcu alebo jeho advokáta vyzval na dodatočné predloženie plnej moci, čo

však žalovaný neurobil a na predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
CSP písm. b) - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - písm. d) konanie má
inúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,-písm.písm.f)súdprvejinštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h) rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho námietku proti aplikácii novej
právnej úpravy platnej až od 01.01.2018 a premlčania nároku. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého
rozsudku, že si ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o. do 01.01.2018 a ani po

tomto dátume nesplnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže táto obchodná spoločnosť
bola už v roku 2016 platobne neschopná. Vyjadril názor, že nemôže existovať z jeho strany nekonečná
povinnosť a jej nekonečné porušenie aj po 01.01.2018, keď z časového vymedzenia povinnosti podania
návrhu na konkurz je zrejmé, že je to možné iba jedenkrát a to vtedy, keď prvýkrát prestane dlžník
schopný uhrádzať svoje dlhy pre nemajetnosť, čo nesporne nastalo pred 01.01.2018 a to v čase

splatnosti faktúr 02.09.2016, resp. v momente nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti platobného
rozkazu dňom 23.03.2017, keď nemajetnosť v tomto momente sám uznal. Mal za to, že nepodanie
návrhu na konkurz po 01.01.2018 nepredstavuje už preto jeho porušenie povinnosti podať návrh na
konkurz včas, ale ide o iný skutkový prípad nepodania návrhu vôbec, pričom však namietal, že nová
právna úprava nebola a nie je, pre chýbajúce prechodné ustanovenia, použiteľná pre posúdenie konania

do 01.01.2018, lebo práve vtedy by išlo o prípad neprípustnej pravej retroaktivity.
Žalovaný namietal, že okresný súd vôbec neriešil, moment, kedy nastala skutočnosť, že návrh na
vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Zároveň namietal výšku spôsobenej škody, kedy uviedol,
že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní žalobca jednak nepreukázal a jednak ichspôsobil, tým, že exekučné konanie vyvolal. Uviedol, že trovy z exekučného konania by vôbec
nevznikli, keď preverením stavu hospodárenia spoločnosti na registrovom súde, na dostupných
internetových stránkach a u žalovaného by žalobca získal vedomosť o nemajetnosti spoločnosti a teda

nevymožiteľnosti pohľadávok voči spoločnosti, čím si trovy privodil výlučne sám. Žalovaný ďalej uviedol,
že sa svojej zodpovednosti zbavil aj v zmysle § 11a ods. 5 ZoKR, nakoľko obchodná spoločnosť nemala
finančné prostriedky na podane návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo aj súd prvej inštancie považoval za
preukázané. K otázke vzniku škody žalovaný ďalej namietal, že tá nastala ešte pred 01.01.2018 a hoci
by obchodná spoločnosť mala čiastočný majetok, nemohol byť tento prednostne použitý na uspokojenie

žalobcu. Nárok žalobcu na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu tým, že sám žalobca nepodal návrh na
vyhlásenie konkurzu do 01.01.2018 tak podľa názoru žalovaného ani nevznikol a mal byť súdom prvého
stupňa zamietnutý.
Žalovaný považoval za nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom námietok žalovaného,
ktoré uviedol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v dôsledku čoho platí procesná domnienka,
že ich súd prvého stupňa uznal. Uviedol, že sa jedná o bod 1-dva exekučné tituly, bod 2 - nedostatok

prostriedkov spoločnosti na podanie návrhu na konkurz bod 4-nepreukázanie reálneho zaplatenia
exekučných trov žalobcom, bod 7-premlčanie nároku už podľa všeobecnej úpravy zodpovednosti a bod
9 - nemožnosti priznania nárokov na úroky z omeškania zmluvnej pokuty do budúcnosti - po zániku
dlhujúcej spoločnosti podaného odporu.
Žalovaný zastával názor, že ďalším dôvodom pre zánik existencie uplatňovanej pohľadávky spred

01.01.2018 je v dôsledku premlčania zánik dlžníka - obchodnej spoločnosti, keďže jeho zodpovednosť
je naviazaná na nesplnenie si povinnosti plnenia z jej strany, a teda existencia jeho zabezpečovacej
zodpovednosti po jej zániku daná nie je.
Uviedol, že nie je pravdou, že by nemal finančné prostriedky na zaplatenie tovaru už v čase jeho
objednania, ako neprávne konštatoval súd prvého stupňa bez náležitého preverenia tejto skutočnosti,

čo predstavuje nerovnaký postoj k stranám sporu naznačujúci porušenie jeho nestrannosti.
Mal za to, že nová právna úprava od 01.01.2018 dávala veriteľom len možnosť uplatnenia si nároku zo
zodpovednosti za škodu voči konateľom a tvrdil, že nárok žalobcu voči nemu nevznikol, lebo ho pred
podaním žaloby nevyzýval o jeho úhradu, a preto bola podaná žaloba v čase začatia súdneho konania
minimálne nedôvodná pre jej predčasnosť danú neexistenciou jeho omeškania.

Namietal aj voči argumentácii súdu k nepredloženiu plnomocenstva právnym zástupcom žalobcu k
výzve, ktorá ani neuvádza, že by malo byť jej prílohou. Mal za to, že ide len o prevzatie argumentácie zo
strany žalobcu v snahe zhojiť jeho porušenie povinnosti, pričom neexistuje jeho povinnosť preukazovať
negatívnu skutočnosť, akou je nepripojenie plnomocenstva k výzve, rovnako ako neexistovala žiadna
jeho povinnosť žiadať o jeho predloženie.

Uviedol, že nie je možné konštatovať nesúlad jeho konania s poctivým obchodným stykom, nakoľko
si žalobca uplatňuje nárok voči fyzickej osobe a teda nejde o prípad obchodného styku so žalobcom,
keďže medzi ním a žalobcom neexistuje zmluvný záväzkový vzťah, ku ktorému sa poctivý obchodný
styk vzťahuje. Právo žalobcu sa tak môže odvíjať len od riadnej výzvy a až jeho následného omeškania
s plnením po tejto výzve, teda právne relevantné mohlo byť až jeho konanie po výzve žalobcu.

Záverom žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní modifikoval žalobný návrh, keď
úroky z omeškania si žalobca uplatnil do 27.09.2021 - rovnako ako zmluvnú pokutu, čím obsahovo došlo
k čiastočnému späťvzatiu žaloby, s ktorým vyjadril súhlas a požiadal o jej zohľadnenie pri náhrade trov.
Uviedol, že súd nemohol nad rámec upraveného žalobného nároku rozhodnúť o zaplatení úrokov z
omeškania do zaplatenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol alebo aby mu vec vrátil na ďalšie rozhodnutie bez potreby doplniť dokazovanie.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100 %. Uviedol,
že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť a v

súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil zákonné domnienky zakotvené v ZoKR,
pričom jeho obrana spočíva v nesprávnej interpretácii ZoKR a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov.
13. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
15. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.Podľaodseku2naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
18. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
20. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
21. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

22. Podľa § 11a ods. 1 ZoKR, osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa
§ 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas.
23. Podľa § 11a ods. 2 ZoKR, na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že
návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre

nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie
konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny orgán dlžníka
poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 11a ods. 3 ZoKR, ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla
škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania

pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok
majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi
pre nedostatok majetku.
25. Podľa § 11a ods. 4 ZoKR, nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného
roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu

vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného
vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
26. Podľa § 11a ods. 5 ZoKR, osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka
podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5.
27. Podľa § 11a ods. 6 ZoKR, právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu

v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým
dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).

29. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho námietku
proti aplikácii novej právnej úpravy platnej až od 01.01.2018 vo vzťahu k jeho zodpovednosti ako
jediného konateľa obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o., že si do 01.01.2018 a ani po tomto dátume
nesplnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu tejto obchodnej spoločnosti, keďže už v

roku 2016 bola platobne neschopná alebo predĺžená odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 11a
ZoKR, ktoré zakladá zodpovednostný vzťah žalovaného voči žalobcovi, nadobudlo účinnosť dňom
01.01.2018 - teda v čase, keď žalovaný bol ešte konateľom obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o.
a to od 26.01.2012 do 14.09.2022, kedy zanikla táto obchodná spoločnosť. Zákonom č. 264/2017 Z.
z. účinným od 01.01.2018, došlo k rozšíreniu zodpovednosti konateľa (dlžníka) za škodu veriteľovi, ak

nepodal včas návrh na konkurz. Prechodné a záverečné ustanovenia sú upravené v § 206g a § 206h,
neobsahujú úpravu vzťahujúcu sa k ustanoveniu § 11a ZoKR - zodpovednosti štatutárneho orgánu
spoločnosti za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. V
danom prípade sa však jedná o osobitnú právnu úpravu náhrady škody k všeobecnej úprave § 373 anasl. Obchodného zákonníka, ktorá je spojená s porušením zákonnej povinnosti konateľa spoločnosti
podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, teda nejedná sa o náhradu škody spôsobenú porušením
zmluvnej ale zákonnej povinnosti. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne aplikoval

vyššie uvedené ustanovenie a použitím právnej úpravy účinnej od 01.01.2018 nedošlo k retroaktivite
právneho predpisu, nakoľko sa aplikovalo na právne vzťahy založené podľa skoršej právnej úpravy
do budúcna. Odvolací súd poukazuje na to, že ochrana nadobudnutých práv, ako aj zásahy do týchto
práv sú úzko späté s nepravou retroaktivitou, čo je daný prípad. Pri nepravej retroaktivite nemožno
hovoriť o spätnej účinnosti v pravom zmysle slova. Pokiaľ došlo k zmene v právnej úprave, musia byť

subjektívne práva a povinnosti, vznikajúce z právnych vzťahov, posudzované podľa práva účinného v
čase ich vzniku. Príslušné subjekty musia požívať rovnaký rozsah týchto práv a povinností, avšak daný
rozsah sa musí s určitými výnimkami meniť na základe účinnosti nových zákonov. Tzn. pri nepravej
retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej
normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu teda ide, ak zákonodarca
prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých

práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni
zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr
prijatejprávnejnormyameniťichrežim.Zaprípustnésapovažuje,pokiaľnováprávnaúprava(uznávajúc
práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim
a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej

právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku
nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej
úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V konaní bolo nesporné, že nárok
žalobcu voči žalovanému uplatnený v súdnom konaní, vznikol až zastavením exekučného konania v
zmysle § 61n ods. 6 Exekučného poriadku vedeného voči obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o.

a to dňom 10.02.2021, kedy sa ustálila výška škody, za ktorú žalovaný porušením svojej povinnosti
zodpovedá žalobcovi, t. j. ešte v čase, keď žalovaný bol konateľom predmetnej obchodnej spoločnosti. V
konaní bolo nesporné, že obchodná spoločnosť JN TRADE s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra
dňa 14.09.2022 ex offo bez právneho nástupcu a to na základe zverejnenia upovedomenia o zastavení
exekúcie v Obchodnom vestníku č. 61/2021 dňa 30.03.2021. Odvolací súd preto považuje túto námietku

žalovaného za nedôvodnú.
30. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý považoval za nedostatočné odôvodnenie súdu prvej
inštancie ohľadom jeho námietok a ktoré uviedol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal so
všetkými argumentami žalovaného a riadne odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné,alebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavav
odvolacomkonaní(II.ÚS78/05).Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť

zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(II. ÚS 76/07).Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
31. K odvolacej námietke žalovaného, že existovali dva exekučné tituly, ktoré žalovaný namietal
odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že žalobca si uplatnil
pohľadávku proti žalovanému v súlade s § 11a ZoKR a to až po tom, ako bolo exekučné konanie vedené

proti povinnému, obchodnej spoločnosti zastavené pre nedostatok majetku. Odvolací súd zdôrazňuje,
že zánikom obchodnej spoločnosti JN TRADE s.r.o. nedošlo k zániku zodpovednosti žalovaného za
porušenie povinnosti podľa § 11a ods. 2 ZoKR. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného
za nedôvodnú.
32. K odvolacej námietke žalovaného, že nárok na náhradu škody žalobcu vzniknutý pred 01.01.2018,

zanikol v dôsledku premlčania daného neskorým podaním žaloby žalobcom a teda existencia jeho
zabezpečovacej zodpovednosti po zániku povinnosti obchodnej spoločnosti jej výmazom z obchodného
registra daná nie je, odvolací súd uvádza, že žalobca mal voči obchodnej spoločnosti JN TRADE
s.r.o. súdom priznanú pohľadávku a to na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom
Nitra zo dňa 21.02.2017, sp. zn. 32Cb/3/2017-13, právoplatným dňa 23.03.2017. Túto pohľadávku

si vymáhal žalobca v rámci exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou JUDr. O. I., sp. zn.
402EX 32/17, ktoré bolo zastavené dňa 10.02.2021 podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku
(nedostatok majetku).Podľa § 11 a ods. 4 ZoKR sa nárok žalobcu premlčí najskôr uplynutím jedného
roku od ukončenia exekučného konania. Exekučné konanie sa podľa § 69n ods. 5 písm. a) Exekučnéhoporiadku končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, ak neboli podané námietky
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. V danom prípade, bolo v konaní preukázané, že žalobcovi
bolo doručené upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 12.02.2021, dňom 13.02.2021 začala plynúť

jednoročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 13.02.2022. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči
žalovanému náhradu škody dňa 11.10.2021, teda včas, pred uplynutím premlčacej lehoty. Odvolací súd
preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
33. K odvolacej námietke žalovaného, že nová právna úprava od 01.01.2018 dávala veriteľom len
možnosť uplatnenia si nároku zo zodpovednosti voči konateľom, avšak tento nárok bez riadneho

uplatnenia žalobcom ešte nevznikol, lebo žalobca pred podaním žaloby - pred jej doručením neučinil
riadnu výzvu voči žalovanému, čím bola podaná žaloba v čase začatia súdneho konania minimálne
nedôvodná pre jej predčasnosť danú neexistenciou omeškania žalovaného, odvolací súd uvádza, že
výzvu na zaplatenie dlhu zaslal žalovanému dňa 06.09.2021 a teda pred podaním žaloby. Odvolací súd
preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
34. Kodvolacejnámietkežalovaného,žeknepredloženiuplnomocenstvaprávnymzástupcomžalobcuk

výzve, ktorá ani neuvádza, že by plnomocenstvo malo byť jej prílohou odvolací súd uvádza, že žalovaný
toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, v prípade, že mal pochybnosť o právnom zastúpení, mohol
právneho zástupcu žalobcu požiadať o preukázanie tejto skutočnosti. V prípade, ak by plná moc nebola
pripojená k výzve, nešlo by o neodstrániteľnú vadu. Plnomocenstvo udelil právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 02.06.2021 t. j. pred výzvou na zaplatenie dlhu žalovanému. Odvolací súd preto považuje túto

námietku žalovaného za nedôvodnú.
35. K odvolacej námietke žalovaného, že nie je možné konštatovať nesúlad jeho konania s poctivým
obchodným stykom, nakoľko si žalobca uplatňuje nárok voči nemu ako fyzickej osobe a teda, nejde
o prípad obchodného styku so žalobcom, odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa jednalo o
obchodný spor v zmysle Obchodného zákonníka podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon

upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
36. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné
princípy CSP).

37. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 CSP).
38. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP.
39. Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacísúduvádza,žedôkaznébremenojeinštitútomprocesného
práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje
sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení.
40. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu
k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého
podrobným odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého

rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
41. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

42. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
43. Relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie
premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími

dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a z tohto dôvodu potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
47. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP
v nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

48. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d/ a e/ CSP).