Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202763
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8213202763.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne Komerční banka,
a.s., Na Příkope 969/33, Praha 1, IČO: 453 170 54, právne zastúpená spoločnosťou HAVEL &
PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. A. XXXX/XX, D., o zaplatenie 114.742,89 Kč s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/90/2013-110 zo dňa 02.10.2017,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuvcelomrozsahuzamietol.Vyslovil,žežalovanému
priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením článku 5 ods.1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), § 262 ods.4, § 387
ods.1,2, § 388 ods.1, § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky v znení platnom
kudňuuzavretiazmluvy,tedadňa10.04.2008,§52ods.1,§55ods.1,3,§100ods.1,§101Občianskeho
zákonníka platného na území Českej republiky v čase uzavretia zmluvy, teda dňa 10.04.2008, článkom

2 bod 1, článkom 16 bod 2, článkom 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001.

3. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú
a preto na jej právne posúdenie v zmysle § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v Českej
republike dopadajú nielen ustanovenia Obchodného zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy ale
aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v § 52 až 57 Občianskeho zákonníka

platného v tom čase na území Českej republiky a z nich odvodeného použitia § 100 a § 101 Občianskeho
zákonníka,ktoréobsahujepriaznivejšiuprávnuúpravupremlčacejdobyoproti§387anasl.Obchodného
zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako dodávateľ a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je dôvodný
záver, že v právnom vzťahu medzi stranami sporu má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Taktiež je

zrejmé, že žalobca ako banka etablovaná na bankovom trhu v Českej republike zmluvu uzatvárala
vo viacerých prípadoch a klient - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
Samotná zmluva pritom odkazuje na všeobecné obchodné podmienky ako aj úverové podmienky pre
fyzické osoby nepodnikateľov, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keďže ide o dokumenty
formulárovéhotypu.Jetedajednoznačné,ževdanomprípadeideospotrebiteľskývzťahanapredmetnú
zmluvu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia Obchodného zákonníka ale aj ustanovenia právnych

predpisov, ktorých cieľom je vyváženie nerovnomerného postavenia účastníkov zmluvného vzťahu a
jehopodstatouochranaspotrebiteľa.Všetkyrežimyaopatreniaurčenénaochranuspotrebiteľatakplatiabez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv.
absolútnemu obchodu.

4. Zároveň súd prvej inštancie prezentoval názor, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo
podnikateľské (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5MCdo 20/09). Základ
vnútroštátnej úpravy ochrany spotrebiteľa v ČR predstavujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ

ide o otázku premlčania predstavuje zhoršenie právneho postavenia spotrebiteľa. Obdobný záver
zaujala aj na to nadväzujúca súdna prax (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXXX/XX/
XXXX z 05.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXXX XX/XXXX z 26.01.2016).

5. Žalovaný na nariadenom pojednávaní nenamietal tvrdenie žalobcu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru v sume 120.000,- Kč, ktorú sa tento zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 2.607,- Kč

do 25.03.2014 ako aj to, že uvedený úver nebol plne splatený. Rovnako nebolo zo strany žalovaného
spochybnené ani tvrdenie žalobcu vyplývajúce z podanej žaloby o zosplatnení celého poskytnutého
úveru následkom omeškania žalovaného výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky z
02.04.2009, pričom do omeškania so zaplatením celej nezaplatenej časti úveru sa v zmysle obsahu
uvedenej výzvy žalovaný dostal 17.04.2009. V danom prípade je tiež zrejmé, že k uplatneniu práva

žalobou došlo zo strany žalobcu až 15.04.2013. Aplikujúc na prípad výhodnejšie ustanovenie o plynutí
premlčacej doby vyplývajúce z § 101 Občianskeho zákonníka platného v období vzniku právneho vzťahu
medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že v danom prípade uplynutím 3 rokov od 17.04.2009, t.j.
dňom 17.04.2012 došlo v dôsledku premlčania k oslabeniu práva žalobcu na zaplatenie ním žalovaného
dlhu.

6.Sohľadomnauvedenésúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovanýnárokbolžalobcomuplatnený
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, na ktoré premlčanie súd vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu medzi stranami prihliada ex offo, čo našlo výraz v zamietajúcom výroku
súdu ohľadne uplatneného žalobného nároku v celom rozsahu.

7. Na vyhlásené rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby nemôže mať vplyv ani na pojednávaní žalobcom
predložený rozhodcovský nález z 24.11.2010 vydaný v sídle E. F. G. H., I., E. XX, F. rozhodcom C. C. A.
pod sp. zn. J., keďže uvedený nález bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z čl. K.
k žalobe pripojených úverových podmienok pre fyzickej osoby nepodnikateľa účinných od 29.05.2007.

Súd v tejto súvislosti zastal názor, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere vopred žalobcom určenému súdu
(rozhodcovi), a to v obvode, v ktorom sa nachádza jeho sídlo a nie bydlisko spotrebiteľa. Podľa názoru
súduideajsohľadomnaobsahužnotorickyznámejsmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom možno
považovať skôr za teoretickú, ktorá nič nemení na tom, že pokiaľ dodávateľ si vyberie rozhodcovský súd,
spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť. Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby podanej voči
žalovanému, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jeho nezáväznosť.

Právna teória takéto rozhodnutia považuje za ničotné, tzv. paakty a preto v tomto smere nemôže byť
v danom prípade titulom predloženého rozhodcovského rozsudku daná ani prekážka konania veci už
rozhodnutej (res iudicata).

8. Výrok o trovách konania odôvodil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže žalovaný bol plne úspešný súd zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady jeho trov konania.
Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že o výške náhrady trov konania žalovaného
bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a to
konkrétne aplikáciu Občianskeho zákonníka a § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa
názoru žalobcu vo veci bola daná v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 právomoc slovenského
súduvovecirozhodnúť.Vsúladesozmluvouaust.článkuXXXIII.Všeobecnýchobchodnýchpodmienokodvolateľa je pre riešenie sporov rozhodné české právo, t.j. Právni řád České republiky, konkrétne
zákon č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník v znení do 31.12.2013. Rozhodné právo si tak zvolili
strany a v súlade so zákonom a európskymi právnymi predpismi sa vzťah medzi stranami riadi českým

právnym poriadkom. Zmluva o úvere je ako absolútny obchod obchodno-záväzkový vzťah podriadená
pod ust.§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníku a to vrátane úpravy behu premlčacej doby
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Premlčacia doba je tak v tomto prípade
4-ročná a s ohľadom na skutočnosť, že splatnosť záväzku nastala ku dňu 16.04.2009, bola žaloba
podaná v riadnej 4-ročnej premlčacej dobe. Obchodní zákonník obsahuje ust.§ 387 a § 408 kogentnú

a ucelenú úpravu problematiky premlčania v obchodných záväzkových vzťahoch a je tak vylúčené
použitieustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesapremlčania.Úpravapremlčanianiejeúpravou,
ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd Českej republiky
vo svojom rozhodnutí sp.zn. 32Cdo/3337/2010, keď judikoval, že ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní nie je možné považovať za ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 262 ods.4
časti prvej vety za stredníkom Obchodného zákonníka. Ustanovenie o premlčaní je hmotnoprávneho

charakteru, keď v ust.§ 388 Obchodného zákonníka je výslovne uvedené, že námietku premlčania
musí vzniesť povinná osoba, t.j. žalovaný. Odvolateľ je tak toho názoru, že žalovaný bol jediným
legitimovaným účastníkom, ktorý mohol vzniesť námietku premlčania, keď súdu neprislúcha premlčanie
nároku skúmať z úradnej povinnosti. Ak však dospeje odvolací súd k názoru, že je právomoc súdu
v Slovenskej republike daná, odkazuje odvolateľ na skutočnosť, že na predmetný záväzkový vzťah

sa vzťahuje 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2013. Čo sa
týka rozhodcovského a následne exekučného konania vo veci, bolo rozhodcovské konanie zahájené
dňa 18.08.2010, kde rozhodol 24.11.2010 C. C. A. rozhodcovským nálezom č.j. J.. Na základe tohto
rozhodcovského nálezu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť bolo dňa 17.06.2011 zahájené
exekučné konanie na L. M. N. O.. Žiadosť súdneho exekútora C. F. P. bola Okresným súdom Bardejov

uznesením zo dňa 18.12.2012 č.k. XXX/XXX/XXXX-XX zamietnutá z dôvodu neplatne dojednanej
rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej ničotnosti rozhodcovského nálezu, ktorý bol predložený
ako exekučný titul. Odvolateľ konštatuje, že pri vymáhaní pohľadávky postupoval bez zbytočného
odkladu, keď uplatnil svoju pohľadávku riadne a včas v rozhodcovskom konaní a následne v exekučnom
konaní. Odvolateľ má za to, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, keď bola vznesená

na úkor strany, ktorá prípadné márne uplynutie nezavinila a voči ktorej by zánik nároku na plnenie
v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom ním uplatneného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Hradci
Králove, pobočka Pardubice sp.zn. 60ICm/113/2013. Zároveň odkázal čo do plynutia premlčacej doby
na rozsudok Vrchného súdu v Prahe č.j. 104 VSPH 50/2014-62 zo dňa 04.08.2014, podľa ktorého

premlčacia doba prestala bežať podľa § 43 ods.1 Obchodného zákonníku aj vtedy, ak veriteľ zahájil
rozhodcovské konanie o splnenie svojho majetkového nároku na základe neexistujúcej rozhodcovskej
doložky. Iba ak by bol rozhodcovský nález zrušený súdom a veriteľ by nepodal žalobu na súde v 30-
dňovej lehote stanovenej podľa § 16 ods.2 rozhodcovského konania v nadväznosti na § 34 ods.1
rozhodcovského konania, by neboli zachované účinky podaných rozhodcovských žalôb a pohľadávky

by boli premlčané. Podľa ďalšej judikatúry, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 29Cdo/19/2015 zo dňa 01.06.2016 je pri výklade ust.§ 403 ods.1 Obchodného zákonníku nutné
prihliadaťkzmysluaúčeludanéhoustanoveniasprihliadnutímkzmysluaúčeluobdobnéhoustanovenia
obsiahnutého v Občianskom zákonníku. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba nebeží
bez ohľadu na to, či bolo rozhodcovské konanie začaté na základe platnej alebo neplatnej rozhodcovskej

doložky. Kľúčovou otázkou je, či zákonodarca zamýšľal celkom odlišné právne účinky rozhodcovského
konania začatého na základe neplatnej rozhodcovskej doložky podľa Občianskeho zákonníka, kedy
by sa premlčacia doba zastavovala a podľa Obchodného zákonníka, kde by premlčacia doba ďalej
bežala. Pre odlišný beh premlčacej doby v rozhodcovských konaniach v závislosti na tom, či sú v
týchto konaniach uplatňované práva podľa Obchodného, či Občianskeho zákonníka nie je žiadny dôvod.

Pokiaľ by bol prijatý doslovný výklad ust. § 403 ods.1 Obchodného zákonníka, teda že premlčacia doba
nebeží iba vtedy, ak bolo rozhodcovské konanie zahájené na základe platnej rozhodcovskej doložky,
potom by sa účastníci nachádzali v právnej neistote. Odvolateľ má za to, že premlčacia doba v čase
rozhodcovského konania a exekučného konania nebežala, lebo bola prerušená podaným návrhom na
vydanie rozhodcovského nálezu dňa 18.08.2010 v súlade s § 403 ods.1 Obchodného zákonníka. Preto

navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe vyhovel tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi čiastku vo výške 114.742,89 Kč s úrokom z úveru vo výške 12.716,42 Kč a s úrokom z úveru
vo výške 15,72 % ročne z čiastky 110.402,89 Kč od 17.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 30.884,59 Kč a s úrokom z omeškania z čiastky vo výške 114.742,89 Kč od 17.07.2012 dozaplatenia vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 % bodov, pričom v
každom kalendárnom polroku, keď trvá omeškania dlžníka je výška úroku z omeškania závislá na výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho

polroku a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v prvoinštančnom i odvolacom konaní a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10.Odvolaniežalobcubolodoručenéžalovanému.Vyjadreniekodvolaniuodvolaciemusúdupredložené
nebolo.

11. Odvolací súd už na základe podaného odvolania žalobcom raz rozhodol, a to rozsudkom č.k. XXX/
XX/XXXX–XXXzodňa10.01.2019.Odvolacísúdpotvrdilrozsudokavyslovil,žestranámsporunáhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Tento rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený rozsudkom NS SR č.k. XXXX/XX/XXXX – XXX zo

dňa 27.10.2022.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 12. odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že
z rozhodnutí súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že súdy v danom spore
aplikovali český právny poriadok, t. j. český Obchodný zákonník a český Občiansky zákonník. Nie je

potom zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie aplikoval na vec aj § 5b slovenského zákona č.
250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď

by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S poukazom na citované
ustanovenie zákona č. 250/2007 Z. z. posudzoval otázku premlčania z úradnej povinnosti, bez námietky
žalovaného. Keďže dospel k záveru, že žalovaný nárok bol zo strany dovolateľky uplatnený na súde
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, na ktorú skutočnosť prihliadol ex offo, žalobu z
tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd takýto postup súdu prvej inštancie odobril a jeho

rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. S poukazom na potrebu poskytnutia
patričnej ochrany žalovanému - spotrebiteľovi v bode 24. svojho rozsudku skonštatoval, že súd prvej
inštancie správne premlčanie posúdil v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.
mája 2014. Odvolací súd však tento postup náležíte nevysvetlil, a preto je jeho rozhodnutie zmätočné
a nepreskúmateľné. Je tak dôvodná aj námietka dovolateľky, ktorá považuje aplikáciu rôznych noriem

hmotného práva (českých aj slovenských) v súdenom spore za nesprávnu.

14. Zároveň obiter dictun dovolací súd v bode 13. odôvodnenia uviedol, že v ďalšom konaní bude
potrebné aplikovať v spore český právny poriadok, pričom jeho interpretáciu vrátane interpretácie
príslušnej českej judikatúry, uskutočňuje slovenský súd s prihliadnutím na názory, resp. ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

15. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia sa dovolací súd už
nezaoberal opodstatnenosťou dovolacej argumentácie vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci odvolacím súdom.

16. Zároveň dovolací súd konštatoval, že ak sa vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania, a o trovách dovolacieho konania
v zmysle § 453 ods. 3 CSP.

17.Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniaajvzhľadomnazrušeniesvojhorozhodnutiadovolacím
súdom preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc
právny názor dovolacieho súdu v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

21. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na záver NS SR v jeho zrušujúcom uznesení,
ktorý jednoznačne uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné aplikovať český právny poriadok,

pričom jeho interpretáciu, vrátane interpretácie príslušnej českej judikatúry, uskutočňuje slovenský súd
s prihliadnutím na názory, respektíve ustálenú rozhodovaciu prac najvyšších súdnych autorít podľa
článku 4 ods. 2 CSP.

22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil,

a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanmie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva zo základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Z rozhodnutí Ústavného súdu
napríklad II.ÚS 410/06 vyplýva, že toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne
konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody na základe ktorých je založené.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť pochybenia vytýkané dovolacím súdom, vec opätovne

prejednať, vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami, a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP.

25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, i o trovách
dovolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

26. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).