Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 6, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/3347/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122505561
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Trenčanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122505561.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX
D., práv. zast. SOPKO LEGAL s. r. o., so sídlom Paulínska 7523/214, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741,
proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX G., H. E., práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Michal Antal, PhD. s. r. o., so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, IČO: 55 121 071, o vymoženie
zameškaného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Dobiašová so sídlom exekútorského

úradu F. I., 908 51 Holíč, IČO: 42 400 651, pod číslom 2624EX 38/23, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 400,- eur podľa § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II.Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievozvyšnejčastipodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 20.12.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného na základe exekučného
titulu – Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/83/2014 zo dňa 08.04.2015, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 16.12.2015 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 16.01.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Jana Dobiašová so sídlom exekútorského úradu F. I., 908 51 Holíč, ktorý exekúciu
vedie pod sp. zn. 2624EX 38/23.
3. Súdny exekútor predložil Okresnému súdu dňa 27.04.2023 na rozhodnutie návrh povinného na
zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené
dňa 28.03.2023. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi

dňa 12.04.2023, a teda bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Oprávnený sa k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 24.04.2023.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili čiastočný zánik vymáhaného nároku. Tvrdí, že oprávnená sa exekúciou voči povinnému
domáha zaplatenia výživného, ktoré už bolo uhradené. Povinný uvádza, že po celý čas vykonateľnosti
exekučného titulu výživné platil, avšak z dôvodu znížených príjmov v nižšej výške, v akej mu bola táto

povinnosť súdom uložená. Oprávnená však tieto platby (resp. niektoré z nich nezohľadňuje). V súvislosti
s plnením jeho vyživovacej povinnosti prebehlo i trestné konanie, v ktorom bol trestným rozkazom zo dňa
5. januára 2023, sp. zn. 8T/1/2023 uznaný za vinného. V danom konaní došlo aj k výpočtu zameškaného
výživného a to vo výške 14.598 € (za obdobie mája 2016 do 5.1.2023). V priloženom prehľade platieb na
výživnésúevidovanévšetkyplatbypovinnéhozarozhodnéobdobie,ktorévykonalnaoprávnenúakoina
jeho druhú dcéru J.. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že oprávnená pri svojom návrhu na exekúciu opomína

viaceré jeho platby. Platby na obe mal. deti od počiatku uhrádzal na číslo účtu, ktoré mu oznámila matka
oprávnenej,keďževtedyboliobedcéry(vrátaneoprávnenej)eštemaloleté.Hneďporozvodovomkonaní(apríl 2015) začal platiť výživné v súdom určenej výške spolu 600,- eur alebo 200,-eur mesačne (a to
napriek tomu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť až v novembri 2015). Nikto z nich (oprávnená, moja
druhá dcéra Sarah a ani ich matka) až do minulého roka mu nikdy neoznámili, že má výživné platiť

na iný účet. Až v súvislosti s trestným oznámením začala zrejme účelovo matka oprávnenej tvrdiť, že
dané číslo účtu mu neoznámila a tieto platby, ktoré na obe dcéry uhrádzal, nemali byť i na oprávnenú.
Povinný má za to, že v trestnom konaní bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní dostatočným
spôsobomvyriešené,akýnedoplatokvýživnéhonaoprávnenúvsúčasnostimá.Tátosumabolaustálená
vykonaným vyšetrovaním do mesiaca december 2022 vo výške 14.598 eur (pričom od mesiaca jún 2022

už uhrádzal a stále uhrádza plnú výšku výživného). Zároveň od mesiaca február 2023 začal povinný
nedoplatok na výživnom splácať vo výške 350,- eur mesačne (uhradil zatiaľ 2 platby – v mesiaci marec a
mesiaci apríl, t. j. spolu 700,- eur). Na základe vyššie uvedeného zastávam názor, že exekúcia je v časti,
ktorá presahuje sumu istiny 13.898 eur, nedôvodná (14.598 eur – 700,- eur). Pre úplnosť uvádza, že
keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť až dňa 27.11.2015, tak nie je namieste, aby bola exekúcia
vedená aj za mesiace marec, máj a september 2015, ako to vyplýva z poverenia na vykonanie exekúcie

vydaného v konaní sp. zn. 68Ek/3347/2022 dňa 16.1.2023 (bod 6.3 poverenia). Povinný žiada, aby
súdny exekútor vyzval oprávnenú na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v prípade,
že táto bude s čiastočným zastavením exekúcie súhlasiť, aby súdny exekútor vydal upovedomenie o
zastavení exekúcie v časti prevyšujúcej vymáhanú istinu 13.898 eur a v príslušnej časti príslušenstva.
V prípade, ak by oprávnená s navrhovaným čiastočným zastavením exekúcie nesúhlasila, na základe

vyššie uvedeného a označených dôkazov navrhuje, aby o tomto návrhu rozhodol podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku súd tak, že povinnému vyhovie a exekúciu v príslušnej časti (presahujúcej sumu
istiny 13.898 eur a v príslušnej časti príslušenstva) zastaví a zároveň aby rozhodol o trovách exekúcie
a o ich výške.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že skutočnosť, že

povinný po rozvodovom konaní (apríl 2015) začal výživné platiť, oprávnený nepopiera. Za toto obdobie
napokon návrh na vykonanie exekúcie ani nepodal. Prestal ho však platiť od času, za ktorý sa
oprávnený domáha vykonania exekúcie. Oprávnenému nie je zrejmé ani to, o akej zmene bankového
účtu sa povinný zmieňuje. Fakt, že ohľadom neplatenia výživného prebiehalo trestné konanie, nemá na
prebiehajúcu exekúciu žiadny vplyv. Trestný rozkaz opisovaný povinným bol vydaný po podaní návrhu

na vykonanie exekúcie. Povinný v návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie neprikladá žiaden dôkaz
(napr. výpis z bankového účtu), ktorým by preukázal, že výživné za jednotlivé mesiace uhradil, t. j. že by
existoval dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že ak by takéto platby reálne
uskutočnené boli, povinný by ich vo svojom návrhu preukázal. Oprávnený vykonanie takých platieb
popiera. Oprávnený popiera, že by povinný výživné presahujúce sumu 14.598,- eur za exekvované

obdobie uhradil, resp. že by exekúcia nad túto sumu bola nedôvodná. Pravdou je len to, že povinný
po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uhradil 2 platby spolu vo výške 700 eur, ktoré je potrebné
započítať na najstaršie mesiace zameškaného výživného. Zároveň však poukazuje na ust. § 61f ods.
1 Exekučného poriadku (plnenie sa nedostalo exekútorovi). To, že povinný má uhrádzať 350,- eur
mesačne, nemá vplyv na prebiehajúcu exekúciu. To, že povinný údajne nemôže splácať mesačne viac

ako 350,- eur, je len jeho tvrdením, pričom však limity pre vykonanie exekúcie môžu byť v závislosti od
príjmu a majetkových pomerov povinného, zistené lustráciami v exekučnom konaní. Ak povinný nevie
preukázať, že výživné za exekvované obdobie zaplatil, potom dôvod pre zastavenie exekúcie nemôže
byť daný. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje, aby návrhu povinného na čiastočné zastavenie
exekúcie vyhovené nebolo, aby sa v exekúcii riadne pokračovalo, nakoľko nie je splnená ani podmienka

pre odklad exekúcie §61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku) a ani žiadna zákonná podmienka pre
zastavenie exekúcie súdom alebo exekútorom.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu
iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,

bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť
je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov.8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 45 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia

exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez

ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom
tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej

exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie
exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné
bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky
dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

13. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom
obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez
ohľadu na jeho druh je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti)

rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú
vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená.
14. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie
exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu
Trnava sp. zn. 14P/83/2014 zo dňa 08.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2015 a

vykonateľnosť dňa 16.12.2015; a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného
vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť
vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa
teda začali dôvodne.

15. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie je čiastočne dôvodný. Podmienky podania návrhu na vykonanie exekúcie boli
splnené, keď v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému dňa20.12.2022 (deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu) oprávnený disponoval vykonateľným
exekučným titulom, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/83/2014. Exekučným titulom bol
povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletej Lujzy 300,- eur mesačne vždy do 15.teho mesiaca

vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd opätovne preskúmal návrh
oprávnenej na vykonanie exekúcie, exekučný titul a návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň
sa zaoberal otázkou predbežnej vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko povinný namietal nárok
oprávnenej za obdobie pred právoplatnosťou exekučného titulu a teda momentu, kedy mal povinný platiť
na výživu maloletej. K uvedenému súd uvádza, že podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku sú

rozsudky o výživnom vykonateľné doručením. Predbežná vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je
vykonateľné skôr ako nadobudne právoplatnosť. Vzhľadom na zákonnú dikciu rozsudok o výživnom je
vykonateľný momentom doručenia bez ohľadu na paričnú lehotu. V danej veci sa súd zaoberal zistením,
kedybolrozsudokOkresnéhosúduTrnavadoručenýpovinnémuanazákladedoručenkyzpredmetného
spisu mal preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručený dňa 27.11.2015. Z uvedeného vyplýva,
že oprávnená si uplatnila zameškané výživné za obdobie 3/2015 a 5/2015 (za každý mesiac 50,- eur,

t. j. spolu 100,- eur) a za mesiac 9/2015 (vo výške 300,- eur) predčasne a neoprávnene. Na základe
uvedeného súd exekúciu z časti zameškaného výživného vo výške 400,- eur podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku zastavil. (výrok I.)

16.Povinnývnávrhunazastavenieexekúcieďalejnamietal,žeoprávnenásaexekúciouvočipovinnému

domáha zaplatenia výživného, ktoré už bolo uhradené. Povinný taktiež uviedol, že po celý čas
vykonateľnosti exekučného titulu výživné platil, avšak z dôvodu znížených príjmov v nižšej výške, v
akej mu bola táto povinnosť súdom uložená. K námietke povinného, že zameškané výživné platil,
súd uvádza, že túto skutočnosť povinný súdu nepreukázal. V prílohe návrhu povinného na zastavenie
exekúcie predložil podanie označené ako „tabuľka platby výživného“, kde sú rozpísané platby povinného

za rozhodné obdobie, ktoré vykonal na oprávnenú ako i na jeho druhú dcéru J.. Tieto však nepreukazujú
jeho tvrdenie, nakoľko takúto listinu súd nemôže posudzovať ako dôkaz, ktorým by povinný preukázal
plnenie oprávnenému k jeho rukám, resp. na jeho účet a taktiež nepreukazuje, že oprávnený tieto
sumy a v uvedenej výške prijal. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval argumentáciu
povinného v uvedenom smere za nedôvodnú. Povinný má za to, že v trestnom konaní bolo zo strany

orgánov činných v trestnom konaní dostatočným spôsobom vyriešené, aký nedoplatok výživného na
oprávnenú v súčasnosti má. Skutočnosť, že povinný predložil súdu uvedenú tabuľku, ktorá bola
vystavená a vyčíslená v trestnom konaní, nemá na prebiehajúce exekučné konanie vplyv, nakoľko
absentuje preukázanie platieb, ktoré by tieto skutočnosti potvrdzovali (výpis z bankového účtu). Keďže
povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny

záver o zániku vymáhaného nároku, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere
považovalzanedôvodný.Súdtaktiežuvádza,ževedenietrestnéhokonanianemápreexekučnékonanie
žiaden vplyv, nakoľko v trestnom konaní bol povinný uznaný vinným, kde mu súd uložil povinnosť
v skúšobnej dobe (3 roky) zaplatiť zameškané výživné. Povinnosť zaplatiť výživné má trestnoprávny
rozmer, to znamená, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti sa povinnému uložená podmienka zruší

a povinný bude musieť nastúpiť na výkon trestu, ktorý mu bol podmienečne odložený.

17. Povinný ďalej uviedol, že od mesiaca február 2023 začal nedoplatok na výživnom splácať vo
výške 350,- eur mesačne (uhradil zatiaľ 2 platby – v mesiaci marec a mesiaci apríl, t. j. spolu
700,- eur), ktoré oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie potvrdil. Súd

sa v rámci tejto platby zameral na časové obdobie vykonanej úhrady a na základe opätovného
preskúmaniaspisovéhomateriáluzistil,žebolavykonanápozačatíexekučnéhokonaniaakoajsamotnej
exekúcie. K danej skutočnosti súd uvádza, že ak nastane splnenie nároku oprávneného povinným
po začatí exekučného konania, ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré
spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné

rozhodovať rozhodnutím súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky po
začatí exekučného konania. V prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného
konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o
začatí exekúcie), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Ak povinný splní
po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného

nároku. Súdny exekútor je povinný na platbu uvedenú povinným ako aj na platby uvádzané oprávneným
prihliadať, aby neprišlo k duplicitnému vymoženiu. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej
pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konaniapreto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom
vrátane trov exekúcie.

18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal o zastavenie exekúcie v príslušnej časti a zároveň
žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie a o ich výške. Súd sa pri posudzovaní návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zaoberal aj trovami exekúcie, keďže v časti zameškaného výživného vo výške 400,-
eur exekúciu zastavil. Pri výpočte trov exekúcie súd vychádzal z celkovej výšky zameškaného výživného
21.700,- eur, ktoré po prepočítaní ostávajú nezmenené, a teda nie je prítomný dôvod na zastavenie trov

exekúcie v časti.

19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej
časti nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie
exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku

vo zvyšnej časti zamietol. (výrok II.)

20. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.