Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822201463
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3822201463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika vo veci starostlivosti súdu o maloletú: V. V.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, Prievidza, dieťa rodičov: matka: H.. C.. X. K. N., C.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.,
N. U. XXX/XX, prechodne bytom J. XX, t.č. L. H. XX/X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Martina Mrázová, advokátka, so sídlom Y. XX, XXX XX L., otec: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. F.
XXX/XX, XXX XX Y., zastúpený právnou zástupkyňou Mgr.et.Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so

sídlom J. G. X, B. X. P., o návrhu otca o uloženie povinnosti matke informovať otca o maloletom dieťati,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/49/2022-373 zo dňa 1. júna 2023 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 4P/49/2022-374 zo dňa 29. júna 2023

r o z h o d o l :

Odvolanie matky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/49/2022-374 zo dňa
29. júna 2023, ktorým návrh matky na prerušenie konania zamietol, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/49/2022-373 zo dňa 1. júna 2023 p
o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že matka maloletého dieťaťa je
povinná informovať otca maloletého dieťaťa jedenkrát mesačne, vždy k poslednému dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, o zdravotnom stave maloletej V., o zmene jej zdravotného stavu, o
absolvovaných zdravotných prehliadkach a lekárskych vyšetreniach s údajom o dátume vyšetrenia,
mieste vyšetrenia, dôvodu vyšetrenia a osoby, ktorá vyšetrenie vykonala, o priebehu liečby, o liekoch,
o alergiách, o názve a sídle predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, o vzdelávaní v

predškolskom zariadení, o dochádzke do predškolského zariadenia, o záujmových a voľnočasových
aktivitách maloletej, o návštevách záujmových krúžkov maloletou, o mieste pobytu maloletej, o
zmene pobytu maloletej, o mieste pobytu maloletej počas výletov v čase trvajúcom viac ako dva
dni, a to emailom na adresu otca dieťaťa O. , počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Výrokom výroku II. uložil matke dieťaťa povinnosť oznámiť otcovi dieťaťa najneskôr tri dni pred
zamýšľaným podaním žiadosti o zmenu predškolského zariadenia názov a sídlo ňou vybraného
nového predškolského zariadenia maloletej V., a to emailom na adresu otca dieťaťa O.>,počnúc dňom

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa výroku III. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.2. V odseku 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh otca maloletého
dieťaťa podaný dňa 19.4.2022 a jeho zdôvodnenie, v odseku 2. na vyjadrenie matky v podaní zo dňa
20.6.2022 a v ňom uvedené dôvody, v odseku 3. na vyjadrenie kolízneho opatrovníka.

3. Okresný súd procesný postup v súvislosti s doručovaním predvolania na nariadené pojednávania na
deň14.2.2023a1.6.2023,akoaj s vykonanímpojednávanídňa14.2.2023a01.06.2023vneprítomnosti
matky a otca maloletej podrobne popísal v odsekoch 4. až 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

4. V odsekoch 11. - 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol rozsah vykonaného
dokazovania, a to listinnými dôkazmi, predloženou e-mailovou, sms komunikáciou, vyjadrením
splnomocneného zástupcu otca na pojednávaní dňa 14.2.2023 a dňa 1.6.2023, obsahom správ
kolízneho opatrovníka a jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 1.6.2023, záznamami ÚPSVaR,
Potvrdením OR PZ v Prievidzi- OKP zo dňa 6.4.2022, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiari
nad Hronom, OKP PZ zo dňa 31.3.2022, Potvrdením Pomoc obetiam násilia, občianskeho združenia,

Bratislava, nájomnou zmluvou, záverečnou správou z poradenského procesu Orchidea n.o., Znaleckým
posudkom č. 27/2022, zisteniami z veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 9C/32/2022
(uznesením nariadené neodkladné opatrenie, uznesením návrh žalovaného - otca - na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietnutý), obsahom spisov sp. zn. 9P/11/2020, sp. zn.
16Em/1/2022, sp. zn. 18P/16/2021 (t.č. 18P/43/20122) z neho zistený stav, ktorý právne posúdil za

aplikácie § 24 ods. 3 Zákona o rodine a po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh
otca maloletej V. na uloženie povinnosti matke maloletej informovať ho o maloletej V. je dôvodný.

5. Okresný súd poukázal na to, že otec maloletej žiadal rozhodnúť o povinnosti matky maloletej
informovať ho raz mesačne o maloletej V., a to najmä o jej zdravotnom stave, zdravotných problémoch,

absolvovaných lekárskych vyšetreniach, priebehu liečby, liekoch, absolvovaných zdravotných
prehliadkach, alergiách, názve a sídle predškolského zariadenia, vzdelávaní v predškolskom zariadení,
dochádzke do predškolského zariadenia, ako aj o zamýšľanej zmene predškolského zariadenia,
záujmových a voľnočasových aktivitách, návštevách záujmových krúžkov, výletoch a dovolenkách,
mieste pobytu, ako aj o prípadnej zmene pobytu, hoci aj dočasného, a to emailom na jeho (otcom udanú)

emailovú adresu, ďalej o povinnosti matky maloletej oznámiť mu uskutočnenie akéhokoľvek lekárskeho
vyšetrenia maloletej V., a to: dátum vyšetrenia, miesto vyšetrenia, dôvod absolvovania vyšetrenia,
označenie osoby, ktorá vyšetrenie vykonala, a to emailom na jeho (otcom udanú) emailovú adresu,
a ďalej o povinnosti matky oznámiť mu najneskôr 3 dni pred zamýšľaným podaním žiadosti o zmenu
predškolského zariadenia, názov a sídlo ňou vybraného nového predškolského zariadenia maloletej V.

V., a to e-mailom na jeho (otcom udanú) emailovú adresu.

6. Okresný súd uviedol, že matka maloletej s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný
zamietnuť s odôvodnením, že povinnosť informovať otca maloletej včas o podstatných okolnostiach
na strane dieťaťa si plní, že otec maloletej vie, kto je pediater maloletej, a že si vie sám zistiť

zdravotný stav dieťaťa, druh ošetrenia, odoslanie na odborné vyšetrenie výmenným lístkom pediatra,
vrátenie výmenného lístka odborného lekára s jeho nálezom pediatrovi, a nie je možné, aby svoje
povinnosti prenášal na matku, a že splnomocnená zástupkyňa matky doručila dňa 20.6.2022 e-mailovú
správu, v ktorej oznámila otcovi dieťaťa nástup do predškolského zariadenia v L., vrátane doručenia
uzavretej zmluvy o predškolskom zariadení a uzavretej nájomnej zmluvy. Nárok otca maloletej označila

za šikanózny výkon práva.

7. V súvislosti s návrhom otca maloletej okresný súd všeobecne uviedol, že pre riadnu ochranu záujmov
dieťaťa je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa a povinnosť informovať
o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa by sa mala plniť dobrovoľne. Ak rodič, ktorý má

maloleté dieťa v starostlivosti, túto informačnú povinnosť voči druhému rodičovi neplní dobrovoľne,
má mu byť v zásade uložená súdom, pokiaľ sa takejto úpravy druhý rodič domáha. Právo rodiča na
informácie o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa patrí k rodičovským právam. Právo rodiča, ktorý
sa plnenia informačnej povinnosti druhým rodičom domáha, nemožno považovať za šikanózny výkon
práva. Nemožno poprieť, že každý rodič si môže určité skutočnosti o svojom dieťati zistiť aj z vlastnej

iniciatívy, napr. dotazom u lekára, ale zmyslom a účelom ustanovenia § 24 ods. 6 Zákona o rodine
je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu rodičovských práv a povinností aj
týmto spôsobom, keďže informačná povinnosť v rodinách, ktoré nie sú rozvrátené, funguje na báze
dobrovoľnosti a zjavne to nikto nepovažuje za šikanu.8. Okresný súd poukázal na to, že medzi maloletou V. a otcom maloletej je rodičovský vzťah. Rodičia
maloletej spolu nežijú. Vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré a ich komunikácia bola problematická.

Maloletá V. je v osobnej starostlivosti svojej matky, súdom je síce upravený styk otca s maloletou, ten
je však aktuálne zamedzený uznesením Okresného súdu Bratislava 1, č.k. 9C/32/2022-66 zo dňa
4.7.2022, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal otcovi maloletej písomne,
telefonicky, elektronicky, komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať matku maloletej
i maloletú a priblížiť sa k matke maloletej i k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Matka

maloletej na základe uznesením uloženej povinnosti podala na tamojšom súde návrh na zákaz styku
otca s maloletou, o ktorom návrhu nebolo dosiaľ vo veci samej rozhodnuté. Otec maloletej podľa svojho
vyjadrenia (matka maloletej to nepoprela) nariadené neodkladné opatrenie dodržiava. Matka síce tvrdila,
že o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa otca informuje, skutočnosťou však je, že po 2. septembri
2023 si túto povinnosť neplní. Otec maloletej napriek vyššie uvedenému nariadenému neodkladnému
opatreniu sa svojho práva na informácie domáha aj naďalej. Z vykonaného dokazovania okresný súd

zistil, že v čase od začiatku októbra 2021 do začiatku septembra 2022 matka v určitom rozsahu otcovi
maloletej podávala informácie o maloletej V. (čo vyplýva z nižšie uvedeného prehľadu), ale tieto po
17.8.2022, resp. po 2.9.2022 už otcovi maloletej neposkytuje, a teda túto informačnú povinnosť voči
otcovi si dobrovoľne neplní, čo pretrváva ku dňu rozhodnutia vo veci.

9. V odseku 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne dátumovo popísal e-mailovú a sms
komunikáciu otca maloletej, ktorou žiadal od matky maloletej informácie a dátumovo podávanie
informácii matkou maloletej s preukázanou skutočnosťou, že v čase rozhodovania vo veci matka otcovi
neposkytuje žiadne informácie o maloletej, a to po 17.8.2022. Jej poslednými e-mailovými správami
adresovanými otcovi maloletej sú správa z 02.09.2022 o tom, že je na rodinnej dovolenke a z 05.09.2022

o tom, že sa riadi rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/32/2022-66. Za tohto stavu si tak
matka maloletej neplní informačnú povinnosť uloženú § 24 ods. 6 Zákona o rodine. V plnení svojej
informačnej povinnosti jej nebránia žiadne objektívne dôvody.

10. Okresný súd konštatoval, že otec maloletej síce získal informácie o maloletej aj z e-mailových správ

splnomocnenej zástupkyne matky JUDr. Martiny Mrázovej z 23.06.2022 a z 20.06.2022 (plánovaný
program maloletej V. na leto 2022 a nástup maloletej 05.09. do škôlky v L. a presťahovanie matky z
mesta J. do mesta L. bez bližšie uvedenej adresy), prípadne zo správ kolízneho opatrovníka, ktorý získal
údajeomaloletejodmatkymaloletejprivýkonesvojejčinnosti,avšakpovinnosťinformovaťomaloletejje
povinnosťou predovšetkým rodiča. To znamená, že ak matka podávala informácie o maloletej kolíznemu

opatrovníkovi v súdnych konaniach, nešlo o splnenie povinnosti matky informovať druhého rodiča (otca),
keďže tieto informácie získaval otec len sprostredkovane od kolízneho opatrovníka.

11. Okresný súd uviedol, že právo na informácie o skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa,
napr. o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho mieste pobytu, o jeho voľnočasových aktivitách, a podobne,

patrí k rodičovským právam. Aj rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, má
právo byť o nich informovaný. Keďže matka maloletej si svoju informačnú povinnosť týkajúcu sa vecí
maloletej neplní (podľa § 217 veta prvá CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP je pre rozsudok rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia), okresný súd jej uložil povinnosť podávať informácie o maloletej V. týkajúce
sa jej záležitostí v určenom (primeranom) časovom intervale - raz mesačne, vždy k poslednému dňu v

mesiaci a určenou formou - emailom. Okresný súd uložil matke maloletej povinnosť informovať o veciach
týkajúcichsamaloletejV.tak,abytátoinformačnápovinnosťbolaprimeranázistenýmpomeromanebola
šikanóznym výkonom práva. Uložené podávanie informácií o zdravotnom stave maloletej, o názve a
sídle predškolského zariadenia, ktoré navštevuje, o vzdelávaní, o zariadení, o voľnočasových aktivitách
maloletej, o mieste pobytu maloletej počas výletov sú, podľa názoru okresného súdu, štandardnými

informáciami týkajúcimi sa maloletej a patria medzi základné informácie týkajúce sa podstatných
záležitostí maloletej V.. S ohľadom na to, že matka maloletej bez toho, aby otca vopred informovala
o jej úmysle prihlásiť maloletú do daného predškolského zariadenia, hoci nešlo o bežnú vec týkajúcu
sa maloletej, okresný súd vyhovel návrhu otca aj v súvislosti s jeho návrhom o uloženie povinnosti
matke oznámiť mu vopred pred zamýšľaným podaním žiadosti o zmenu predškolského zariadenia s

uvedením názvu a sídla ňou vybraného nového predškolského zariadenia maloletej V.. Rodičovské
práva a povinnosti majú totiž obaja rodičia a rovnako obaja rodičia zastupujú maloleté dieťa a rozhodujú
o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.12. Vzhľadom na právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/32/2022-66
zo dňa 04.07.2022, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, a to zákaz otcovi maloletej písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať matku maloletej a tiež

maloletú, ako aj zákaz priblížiť sa k obom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okresný súd uložil
matke povinnosť informovať otca maloletej nie len všeobecne, ale konkrétne tak, aby medzi rodičmi
nebolo sporné, čo má byť predmetom podávaných informácií a v akom rozsahu sa tieto informácie majú
podávať. Komunikácia medzi rodičmi bola a je dlhodobo problematická, a bola aj pred právoplatným
a vykonateľným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia. Medzi rodičmi nebolo ujasnené, aké

informácie o maloletej V. a v akom rozsahu majú byť poskytované matkou otcovi maloletej. Práve pre
odstránenie týchto nejasností mal okresný súd za to, že je na mieste, aby konkrétne určil, aký druh
informácií má matka maloletej otcovi maloletej ohľadom maloletej poskytovať, v akom rozsahu a v akom
časovom intervale.

13.PodľaokresnéhosúduvyššieuvedenénariadenéneodkladnéopatrenieOkresnýmsúdomBratislava

I. nebráni matke podávať informácie o maloletom dieťati otcovi, keďže právoplatné a neodkladné
opatrenie zakazuje otcovi maloletej (nie matke maloletej) kontaktovať sa s matkou a maloletou a
zakazuje otcovi približovať sa k matke a k maloletej. Aj za existencie právoplatného vykonateľného
neodkladného opatrenia má otec maloletého naďalej právo, aby mu boli matkou maloletej poskytované
informácie o maloletej. Otec maloletej nemá poručenským súdom pozastavený výkon rodičovských práv

a povinností, nemá poručenským súdom obmedzený výkon rodičovských práv a povinností a nie je
poručenským súdom pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností. Ku dňu rozhodnutia vo veci nie
je rozhodnuté ani o zákaze styku otca s maloletou vo veci samej, ani v príslušnej trestnej veci, v ktorej
je otec maloletej obvinený pre skutky voči matke maloletej. Výkon jeho rodičovských práv a povinností
je (v rozsahu akéhokoľvek kontaktu s maloletou a priblíženia sa k nej) však obmedzený právoplatným a

vykonateľným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia. Keďže otec má na základe nariadeného
neodkladného opatrenia aktuálne, v čase rozhodnutia vo veci, obmedzené možnosti získavať informácie
o maloletej z vlastnej iniciatívy, prípadne z osobných stretnutí s maloletou, či komunikáciou s maloletou
alebo s matkou maloletej, a to v súvislosti s jeho zákazom kontaktovať matku i maloletú a zákazom
približovať sa k nim, bolo podľa názoru okresného súdu na mieste určiť povinnosť matky informovať

otca o maloletom dieťati podrobnejšie.

14. Okresný súd uviedol, že rodičia sa majú zásadne dobrovoľne informovať o všetkých podstatných
skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa, a preto považoval za irelevantnú argumentáciu matky o šikanovaní
jej osoby, keď jej uložil informačnú povinnosť týmto rozhodnutím, keďže túto povinnosť si mala plniť aj

dobrovoľne a rovnako neobstáli matkine argumenty, že otec si môže zisťovať všetky skutočnosti ohľadne
maloletého dieťaťa sám. Nemožno poprieť, že každý rodič si môže určité skutočnosti o svojom dieťati
zistiť, avšak okresný súd zdôraznil, že zmyslom a účelom ustanovenia § 24 ods. 6 Zákona o rodine
je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu rodičovských práv a povinností aj
týmto spôsobom.

15. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Otec maloletej navrhol,
v prípade vyhovenia návrhu s poukazom na § 55 CMP, uložiť povinnosť matke nahradiť otcovi aj
trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli, v rozsahu 100%. Okresný súd uviedol, že v mimosporových

konaniach upravených CMP platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). CMP však pripúšťa výnimky, a to v § 53 až § 55 CMP. V
prípade § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Okresný súd v tejto veci usúdil,
že nie sú dôvody na priznanie náhrady trov konania otcovi maloletej. Otec maloletej podal návrh v čase,
kedy matka maloletej podávala otcovi dieťaťa informácie týkajúce sa maloletej V., reagovala na žiadosti

otca dieťaťa o podanie informácií, i keď nie v rozsahu požadovanom otcom dieťaťa. Vzťahy medzi
rodičmi sú poznačené ich vzájomným konfliktom. Podľa názoru okresného súdu za takýchto okolností
by rozhodnutie o povinnosti matky dieťaťa nahradiť trovy tohto konania otcovi dieťaťa bolo neprimerane
tvrdé.

16. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č.k. 4P/49/2022-374 zo dňa 29. júna 2023 návrh matky na
prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia v odseku 2. poukázal na návrh matky na
prerušenie konania podaný v priebehu konania dňa 20.01.2023, v odseku 3. na vyjadrenie kolízneho
opatrovníka a v odseku 4. na vyjadrenie otca k návrhu na pojednávaní dňa 14.2.2023.17. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že postupoval podľa ust. § 225 ods. 1 CSP za situácie,
že rozsudkom č.k. 4P/49/2022-373 zo dňa 01.06.2023 (ktorý dosiaľ nenadobudol právoplatnosť)

nerozhodol o celom predmete konania, a to o návrhu matky dieťaťa na prerušenie konania.

18. Za aplikácie Čl. 12 CMP, Čl. 5 Zákona o rodine, § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 164 § 162 ods. 3, §
162 ods. 1 písm. a) CSP okresný súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania.

19. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 164 CSP, podľa ktorého prerušenie konania je upravené
len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Ide o procesný inštitút, ktorý sa zvolí vtedy, ak
je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletého
dieťa možno prerušenie konania pripustiť len celkom výnimočne v prípade, ak výsledok konania, v
ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť
rozhodnutie súdu vo veci samej. Výnimočnosť použitia ustanovení o fakultatívnom prerušení konania

vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je daná aj tým, že súd v tomto konaní postupuje a robí
vhodné opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa aj bez návrhu účastníkov konania.

20. Okresný súd uviedol, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradým
záujem maloletého dieťaťa. Zákon ponecháva na rodičov, aby sa vzájomne informovali, pokiaľ tomu tak

nie je, rodič, ktorému informácie poskytované nie sú, sa môže obrátiť na súd. V prípade obmedzenia
kontaktu a stretávania rodiča s dieťaťom, ako je tomu v danom konaní, má právo na informácie o dieťati
o to väčší význam. Právo na styk rodiča s dieťaťom a právo na informácie o dieťati sú dve rozdielne
rodičovské práva. V žiadnom prípade nemožno právo na informácie o dieťati subsumovať pod právo na
styk. Výkon oboch týchto práv môže byť súdom upravený, prípadne obmedzený. Obmedzenie práva na

styk rodiča s dieťaťom nemožno vykladať tak, že rodič, ktorému bolo právo na styk obmedzené, nemôže
byť informovaný o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa.

21.Okresnýsúdsanestotožnilsargumentácioumatky,ževzhľadomnanariadenéneodkladnéopatrenie
a konanie vo veci samej by bolo rozhodnutie o uložení povinnosti matke podávať informácie otcovi

nevykonateľné. Nariadené neodkladné opatrenie, ani prebiehajúce konanie vo veci samej o návrhu
matky o zákaz styku otca s maloletou, nebránia tamojšiemu súdu pokračovať a rozhodnúť v konaní,
netvoria neodstrániteľnú prekážku pre prebiehajúce konanie, nakoľko sa líšia odlišným predmetom
konania. Nebol tak daný dôvod ani na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP.

22. Proti rozsudku okresného súdu č.k.4P/49/2022-373 zo dňa 1. júna 2023 a dopĺňaciemu rozsudku
č.k. 4P/49/2022 - 374 zo dňa 29. júna 2023 (ďalej len ,, rozsudok“) v zákonnej lehote podala odvolanie
matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP. Mala za to, že rozhodnutia okresného súdu sú nesprávne, nakoľko pri rozhodovaní neboli brané
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli doložené matkou maloletej V.. K odvolaciemu dôvodu podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP namietala, že v konaní boli porušené jej práva na spravodlivý proces,
a to nesprávnou interpretáciou / výkladom nariadeného neodkladného opatrenia vydaného Okresným
súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 9C/32/2022 zo dňa 04.07.2022, ako aj v tom, že nebol akceptovaný
jej návrh na prerušenie konania a zároveň jej žiadosť o vytvorenie časového priestoru, aby si mohla
zadovážiť svoje procesné zastupovanie ňou zvoleným advokátom, ktorého nemala zmluvne zaisteného

k termínu nariadeného pojednávania dňa 01.06.2023, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý
rozsudok. Súd prvej inštancie odoprel matke maloletej ústavné právo na právne zastúpenie v konaní
pred súdom. Žiadala preto zrušenie rozsudku vrátane dopĺňacieho rozsudku.

23. V odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP matka namietala vady konania okresného

súdu spočívajúce v tom, že 1/ vecne nesprávne interpretoval / vyložil právoplatné a vykonateľné
neodkladné opatrenie v konaní sp.zn. 9C/32/2022, 2/, nevzal do úvahy doložené znalecké posudky
vo veci posúdenia náležitostí v rozsahu zisťovania v trestnom konaní najmä vo vzťahu k posúdeniu
osobitnosti otca mal., 3/ nevzal do úvahy začaté trestné konanie v štádiu ukončenia dokazovania vo
vzťahu k vydanému uzneseniu o vznesení obvinenia na konkrétnu osobu - otca mal., 4./ nevzal do úvahy

začatétrestnékonanieajvovzťahukmal.dcére,5/nevysporiadalsavecnesprávnesoskutočnosťou,že
rodičovské práva otca mal. neboli obmedzené, môže ich realizovať bez potreby zásahu zo strany súdu,
6/ súd prvej inštancie porušil zásadu byť zastúpený advokátom v konaní na strane matky mal., 7/ porušil
zásadu ústnosti prejednania veci pred nestranným súdom, ak konal na pojednávaní dňa 01.06.2023bez prítomnosti matky a na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej, 8/ nepostupoval vecne
správne, ak pred vyhlásením rozsudku vo veci samej dňa 01.06.2023 sa nevysporiadal s návrhom matky
na prerušenie konania, ktoré vady zakladajú dôvod na zrušenie odvolaním napadnutých rozsudkov v

celom rozsahu s návrhom na zamietnutie návrhu ako nedôvodného v celom rozsahu.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP matka poukázala na listinné dôkazy a ich
obsah, a to a) uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície zo
dňa 15.10.2021 sp. zn. ČVS: ORP-298/1-VYS-ZH-2021, o začatí trestného stíhania pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby - maloletej V. podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, b) uznesenie
vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS: ORP-298/1-VYSZH-2021 dňa 31.03.2022, ktorým v zmysle ust. § 199
ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin týranie blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona a za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a za zločin sexuálneho násilia podľa

§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona a súčasne podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vzniesol otcovi obvinenie za zločin
týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona a za zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného

zákona a ust. § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona a za zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného zákona., c) proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podal otec ako
obvinený sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. 1 Pv
272/21/6613-16zodňa28.04.2022tak,žesťažnosťotcaakoobvinenéhozamietlaakonedôvodnú,ktoré

súd prvej inštancie ignoroval a ktoré jednoznačne zakladajú minimálne prerušenie konania, ak nie
rovno zamietnutie návrhu, nakoľko rodičovské práva otca mal. neboli zrušené, obmedzené, takže ich má
zachované v plnom rozsahu a vie si tieto informácie v prípade potreby zabezpečiť sám bez povinnosti
ukladania matke.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP poukázala na obsah spisu, z ktorého
vyplýva, že doložila všetky potrebné dôkazy, listiny, znalecké posudky, ako aj dôkazy zakladajúce
zamietnutie návrhu ako nedôvodného v celom rozsahu. Ďalej poukázala na nezvratné skutočnosti, a to,
žeknarušeniupsychickéhozdraviadošlo,atopráveškodlivýmsprávanímzostranyotca,žejenaplnená
hmotnoprávna podmienka na vydanie rozhodnutia o zákaze styku. Bolo preukázané, že styk otca s

maloletým dieťaťom ohrozuje jeho zdravý fyzický a najmä psychický vývoj. Matka mal. má dôvodnú
obavu, že ak by mala mať právoplatne uloženú povinnosť, ktorá má vyplývať z rozsahu odvolaním
napadnutého rozsudku, došlo by k ujme na strane mal. dcéry, nakoľko by informácie mohli byť zneužité
na jej ujmu a boli by dokonca poskytnuté uloženou povinnosťou na strane matky. Tak ako matka, tak
aj mal. dcéra je v postavení obete. Podľa matky, ak styk otca s mal. dcérou môže ohroziť jej zdravý

vývoj, aj rozsah nariadených povinností a poskytnutých informácii zakladá rovnaký záver o možnom
ohrození mal. dcéry. Citovala Článok 3 bodu 1, 2, Článok 19 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 8
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutie ESĽP, ÚS ČR.
Navrhla zrušiť odvolaním napadnuté výroky rozsudku zo dňa 01.06.2023, ako aj doplňujúceho rozsudku
zo dňa 29.06.2023 a vrátiť vec súdu prvej inštancie alebo zmeniť a návrh zamietnuť s priznaním nároku

na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 392 spisu) uviedol, že maloletá má právo
na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. V minulosti, pred vydaním uznesenia o neodkladnom
opatrení, ktorým súd zakázal otcovi akýkoľvek kontakt s matkou a aj s maloletou, sa realizovalo

stretávanie maloletej V. s otcom. V záujme maloletej V. je predovšetkým to, aby vyrastala v harmonickom
prostredí tak, aby sa pozitívne rozvíjala jej osobnosť, ako aj rozumové a fyzické schopnosti. Zotrval na
vyjadreniach v konaní a bol názoru, že rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
má právo byť informovaný o všetkých náležitostiach ohľadom dieťaťa.

27. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej prostredníctvom právnej
zástupkyne (č.l. 398-400 spisu).V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím, vrátane
dopĺňacieho rozsudku, Podľa otca matka v odvolaní neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, s ktorou by
sa príslušný prvoinštančný súd nevysporiadal a odvolacie argumenty je možné vnímať ako nedôvodnéa právne i skutkovo neopodstatnené, nespôsobilé privodiť iné ako totožné rozhodnutie súdu. Otec
uviedol, že matka si zákonom danú povinnosť informovať otca o záležitostiach mal. V. dobrovoľne
neplnila a neplní, pričom informácie pred otcom úmyselne zatajuje a zamlčiava. Z tohto dôvodu sa

domáhal informovania uložením povinnosti navrhovateľke prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia
súdu. Poukázal na ust. § 24 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z.z. s tým, že matka neustále činí podľa otca
tak, aby disponoval o mal. V. pokiaľ čo možno najmenej informáciami a súčasne, aby sa s mal. V.
osobne stretával minimálne, ideálne podľa predstáv matky vôbec, ktoré tvrdenie podporuje uznesenie
Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.03.2022, č.k. 16Em/1/2022-92, ktorým nariadil výkon uznesenia

Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.10.2021, č.k. 18/16/2021-325. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza,
že otec si informácie týkajúce sa mal. V. môže zadovážiť sám vo svojej réžii, tak úmyselne neuvádza
tú skutočnosť, že dlhodobo odmietala otcovi, aj napriek jeho viacerým e-mailovým správam, poskytnúť
takú elementárnu informáciu akou bolo to, aké predškolské zariadenie mal. V. navštevuje, čím konala
v rozpore s ust. § 35 Zákona o rodine. Matka sama, bez akejkoľvek konzultácie s otcom vybrala
materskú školu, napriek tomu, že sa jednalo o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv

a povinností. Matka dlhodobo nielen odmietala rešpektovať odporcove rodičovské práva, ale súčasne
odmietala rešpektovať povinnosti, ktoré jej zákon ukladá. To, že matka chcela informáciu týkajúcu sa
predškolského zariadenia mal. V. utajovať pred otcom, deklaruje Správa kolízneho opatrovníka zo dňa
23.03.2022. Otec dlhodobo nevedel aké predškolské zariadenie mal. V. navštevovala, t.č. disponuje
od matky výlučne iba informáciou, ktorá mu bola sprostredkovaná na základe obdržanej elektronickej

písomnosti jej právneho zástupcu zo dňa 20.06.2022, avšak ďalšími odpoveďami nedisponuje. Otcovi
matka poskytuje minimum relevantných informácií o ich spoločnom mal. dieťati čo sa týka aj otázky
predškolského vzdelávania, pričom mu nie je úplne známe ani to, akým záujmom a voľnočasovým
aktivitám sa mal. V. venuje. Matka nedostatočne informuje otca o zdravotnom stave mal. V., otec nemá
vedomosť ani len o tom, kto sa okrem matky podieľa na výchove a starostlivosti o mal. V., kto mal. V.

zabezpečuje starostlivosť a vykonáva nad ňou dohľad v čase, keď sa matka venuje svojim pracovným
povinnostiam mimo mesta svojho bydliska, ktoré právo mu prináleží. Bol nútený podať na OR PZ v
Prievidzi oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že konaním matky mohol byť spáchaný
trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Považoval za nevyhnutné, aby bola rozhodnutím
súdu uložená matke povinnosť informovať odporcu v pravidelných intervaloch o podstatných veciach

týkajúcich sa mal. V.. Navrhol rozsudok okresného súdu ako aj dopĺňací rozsudok ako vecne správny
potvrdiť s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 21.09.2023 (č.l. 408 spisu) bolo vyjadrenie
kolízneho opatrovníka a vyjadrenie otca doručené matke prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne

s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť (doručenka na č.l. 409 spisu), ktorú možnosť matka v
lehote určenej okresným súdom a ani do momentu rozhodovania krajského súdu nevyužila.

29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie a dopĺňaciemu rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v

spojení s § 2 ods. 1 CMP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bolo odvolanie matky voči dopĺňaciemu rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým návrh matky na prerušenie konania zamietol, odmietnuté podľa ust. § 386
písm. c) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal podľa

ust. § 65, § 66 CMP, s prihliadnutím na vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (68 CMP)
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie matky bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/88/2023-414 zo dňa
29.11.2023,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 29.11.2023. a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli

splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania matky
proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. č.k. 4P/49/2022-374 zo dňa 29. júna 2023,sa poukazuje na to, že aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie
musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku.
Jednouzobjektívnychzákonnýchpodmienokprípustnostiodvolaniaje,abysmerovaloprotirozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné.

32. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

33. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP.

34. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

35. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd zistil, že odvolanie matky smeruje
proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, ktorým návrh matky na prerušenie konania zamietol.

36. Podľa § 212 ods. 1 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

37. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

38. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam je nepochybné, že výrok dopĺňacieho rozsudku
okresnéhosúduniejerozhodnutímvovecisamej,apretosanapredmetnývýrokvzťahujúustanoveniao
uznesení v zmysle § 234 ods. 1 CSP. Právna úprava v zákone č. 160/2015 Z.z. pripúšťa podať odvolanie

proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa a ktoré je taxatívne vymenované v § 357
CSP. Zo znenia citovaného ustanovenia § 357 písm. n) CSP vyplýva, že zákon pripúšťa podať odvolanie
proti uzneseniu o prerušení konania. V danom prípade však súd prvej inštancie matkou podanému
návrhu na prerušenie konania nevyhovel, pričom proti tomuto zamietajúcemu výroku odvolanie nie je
prípustné, a preto odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie matky proti dopĺňaciemu rozsudku

odmietnuť. Z vyššie uvedeného je nesporné, že i keď okresný súd o návrhu na prerušenie konania
rozhodol dopĺňacím rozsudkom, nešlo o vec samu, a preto sa vzťahujú na výrok ustanovenia viažuce
sa k spôsobu rozhodovania uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Krajský súd preto s
poukazom na ust. § 386 písm. c) CSP rozhodol tak, že odvolanie matky voči dopĺňaciemu rozsudku
okresného súdu odmietol (primerane uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/15/2018 zo dňa 4. decembra

2018). V tomto smere preto krajský súd poukazuje i na nesprávne poučenie, ktoré uviedol okresný súd
v napadnutom dopĺňacom rozsudku, v zmysle ktorého proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku je prípustné
odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Z
dôvodu, že proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky
na prerušenie konania, odvolanie nie je prípustné, sa následne krajský súd ani nemohol zaoberať

odvolacími dôvodmi matky vyjadrenými v ňou podanom odvolaní zo dňa 18.07.2023 k tomuto výroku.

39. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak bolo podľa ust. § 65, § 66 CMP posúdiť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uložil matke povinnosť e - mailom jedenkrát mesačne informovať
otca o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa podrobne špecifikované vo výrokoch I. a II. rozsudku.

40. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku
okresného súdu napadnutého odvolaním matky, krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je
aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku okresného súdu k nemu sa viažucim, s prijatými skutkovými zisteniami a právnym

vyhodnotením, preto v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387
ods. 2 CSP nie je potrebné ani žiadúce, aby krajský súd ako odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
zopakoval tie skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku,
pretože je postačujúce na ne odkázať, ak rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského
súdu tvoria organickú jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože tak prvoinštančné, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08).41. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a potrebu vysporiadať sa s námietkami
odvolateľky v procesnej, ako aj vecno-právnej rovine za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP krajský súd
uvádza nasledovné.

42. V procesnej rovine k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd poukazuje
na podrobné zdôvodnenie okresného súdu v odsekoch 4. až 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom jasne a výstižne vysvetlil a zdôvodnil zvolený procesný postup vykonania pojednávaní dňa
14.02.2023a01.06.2023vneprítomnostimatkysdôrazomnaust. §31CSP.Zároveňdodávaodvolací

súd, že nebolo porušené právo matky na právnu pomoc, ak dňa 20.6.2022 matka splnomocnila na
zastupovanie JUDr. Martinu Mrázovú (č.l. 48 spisu), následne po skončení Dohody o právnom zastúpení
dňa 18.7.2022 bolo okresnému súdu dňa 9.9.2022 doručené oznámenie, že právne zastúpenie preberá
E.. C. D. (č.l. 132 spisu). Dňa 30.11.2022 bolo doručené splnomocnenie, ktorým matka opätovne
splnomocnila JUDr. Martinu Mrázovú dňa 29.11.20222 a bolo oznámené odvolanie plnomocenstva
E.. D. (č.l. 203 spisu). Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 14.02.2023, ktoré predvolanie bolo

doručené splnomocnenej zástupkyni matky dňa 19.1.2023 a matke dňa 19.1.2023 (doručenky na č.l.
209, 210 spisu). Dňa 20.01.2023 bol splnomocnenou zástupkyňou matky JUDr. Martinou Mrázovou
podaný návrh na zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 14.02.2023 z dôvodov, že bolo 1.
vydané vykonateľné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia Okresným súdom Bratislava I,
sp.zn. 9C/32/2022 zo dňa 04.07.2022, 2. podaný návrh matkou na zákaz styku otca s maloletou

dcérou zo dňa 20.09.2022 a 3. vedené trestné konanie na OR PZ Žiar nad Hronom, OKP proti otcovi
maloletej č. ČVS:ORP-298/1-VYS-ZH-2021. Súčasne požiadala o zrušenie nariadeného pojednávania
na deň 14.02.2023, na ktorom sa matka nemôže objektívne zúčastniť pre prekážku priblíženia sa k
otcovi a žiada zároveň o ospravedlnenie jej neprítomnosti, ako aj neprítomnosti advokáta. Okresný
súd podaním zo dňa 30.1.2023 splnomocnenej zástupkyni matky maloletej oznámil, že návrh na

zrušenie pojednávania zo dňa 19.01.2023 posúdil ako návrh na odročenie pojednávania, a že tejto
žiadosti o „zrušenie pojednávania“ nevyhovuje, pretože dôvod matky dieťaťa na odročenie pojednávania
nariadeného na deň 14.02.2023 nepovažuje za dôležitý dôvod, a to s poukazom na § 183 ods. 1
CSP, a teda ak sa matka dieťaťa nemôže dostaviť na pojednávanie s ňou uvádzaného dôvodu a
je zastúpená splnomocneným zástupcom - advokátom, ktorý sa na pojednávanie môže dostaviť, nie

je daný dôležitý dôvod pre odročenie nariadeného pojednávania. Súčasne odkázal na Čl. 5 ods. 2,
Čl. 12, Čl. 13, § 30 CMP a na vykonávanie dôkazov v zmysle príslušných ustanovení CMP a CSP.
Na to dňa 10.02.2023 bolo okresnému súdu doručené odvolanie plnomocenstva advokátkou JUDr.
Martinou Mrázovou spolu s návrhom na zrušenie termínu pojednávania z dôvodu žiadosti matky
maloletej o právne zastúpenie, ktoré nemá zvolené, datované dňa 09.02.2023. Z listín predložených

JUDr. Martinou Mrázovou vyplývalo, že v odvolaní plnomocenstva adresovanom matke maloletej
sa uvádza, že z rodinných dôvodov jej oznamuje, že ju nemôže zastupovať v konaní vedenom na
Okresnom súde Prievidza o uloženie povinnosti matke informovať otca o maloletom dieťati sp.zn.
4P/49/2022 a že jej doručuje jednostranný právny úkon - odvolanie plnej moci. Ďalšou z listín je list
matky maloletej adresovaný JUDr. Martine Mrázovej, advokátke zo dňa 09.02.2023, v ktorom matka

maloletej požiadala advokátku o vykonanie neodkladných úkonov, a to o doručenie ospravedlnenia jej
(matkinej) neúčasti na pojednávaní dňa 14.2.2023 vo veci sp.zn. 4P/49/2022 z dôvodu nariadeného
neodkladnéhoopatreniaOkresnýmsúdomBratislavaI.stým,žechcebyťpredsúdomprávnezastúpená
advokátom, nakoľko sa z objektívnych príčin nemôže tohto pojednávania zúčastniť ani ona ani otec
maloletej. Na túto opakovanú žiadosť matky maloletej o odročenie pojednávania okresný súd oznámil

matke a JUDr. Mrázovej, že žiadosti matky o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu zvolenia si nového
právneho zástupcu po odvolaní splnomocnenia doterajším advokátom a za účelom zvolenia si nového
právneho zástupcu matkou nevyhovuje, pretože takýto dôvod pre zrušenie pojednávania (a tým aj pre
odročenie pojednávania) nepovažuje za dôležitý s poukazom na § 183 ods. 1, 2 CSP. Okresný súd
uviedol aj chronológiu nariadenia pojednávania, keď pojednávanie v tejto veci na termín 14.02.2023

bolo nariadené dňa 22.12.2022, pričom matke bolo predvolanie doručené dňa 19.01.2023 a vtedajšej
splnomocnenej zástupkyni - advokátke v rovnaký deň 19.01.2023, t.j. v dostatočnom časovom predstihu,
keď podaním zo dňa 19.01.2023 doručeným súdu dňa 20.01.2023 podala matka prostredníctvom
svojej splnomocnenej zástupkyne návrh na zrušenie pojednávania, ktorému nevyhovel, keď následne
došlo k odvolaniu splnomocnenia advokátkou v tejto veci dňa 08.02.2023 „z rodinných dôvodov“ a

následne v krátkom čase pred pojednávaním dňa 14.02.2023 bola opakovane doručená súdu žiadosť
matky o zrušenie pojednávania, a to dňa 09.02.2023 o 14.11 hod.. Dňa 03.02.2023 oznámila JUDr.
Martina Mrázová e-mailom okresnému súdu, že matka zotrváva na nemožnosti osobnej účasti na
pojednávaní dňa 14.02.2023 z dôvodu predbežnej vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatreniaOkresným súdom Bratislava I., za tým účelom je vylúčená osobná účasť matky a v prípade potreby
osobného vypočutia žiada o vypočutie s vylúčením otca cez dožiadaný súd Okresný súd Bratislava I
a že do doby zvolenia advokáta sú splnené podmienky vylučujúce jej osobnú účasť na pojednávaní

dňa 14.02.2023. Okresný súd dňa 14.2.2023 pojednával v neprítomnosti matky maloletej, s odkazom
na svoje rozhodnutia o žiadosti matky maloletej o odročenie pojednávania, a to z dôvodu hospodárnosti
konania s poukazom na Článok 5, 7, 12 CMP a § 30, 31 CMP a pojednávanie odročil na neurčito bez
rozhodnutia vo veci samej. Následne vyzval matku maloletej výzvou zo dňa 15.2.2023, aby oznámila,
či po výpovedi splnomocnenia advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou dňa 08.02.2023 splnomocnila na

svoje zastupovanie inú osobu - advokáta, a ak áno, nech doloží príslušné splnomocnenie. Výzva bola
doručená matke maloletej dňa 26.2.2023 a opakovane dňa 3.3.2023 do elektronickej schránky matky
(č.l. 332, 333 spisu). Okresný súd opätovne vyzval matku maloletej na odpoveď, ktorá výzva zo dňa
21.03.2023 bola doručená matke maloletej dňa 22.3.2023, na ktorú reagovala podaním doručeným
súdu dňa 27.03.2023 elektronicky a dňa 03.04.2023 písomne tak, že zatiaľ nemá zvoleného žiadneho
právneho zástupcu - advokáta a požiadala súd o určenie primeranej lehoty, v ktorom oznámi právne

zastupovanie svojej osoby v tejto veci vrátane doloženia konkrétneho plnomocenstva zo zvoleným
advokátom (č.l. 341, 342 spisu). Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 01.06.2023 a
predvolal oboch rodičov, kolízneho opatrovníka a splnomocneného zástupcu otca ( doručenky na č.l.
355-328 spisu). Matku maloletej súčasne upovedomil, že mieni na nariadenom pojednávaní vykonať
jej výsluch v neprítomnosti otca maloletej (s poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava I.

č.k. 9C/32/2022-337 zo dňa 23.01.2023) a v prítomnosti splnomocneného zástupcu otca maloletej, o
čom budú otec maloletej a jeho splnomocnený zástupca informovaní. Súčasne oznámil, že súd mieni v
prípade dlhodobej PN otca maloletej postupovať podľa § 195 ods. 3 CSP, a teda uložiť otcovi maloletej,
aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedal písomne, a to po výsluchu matky maloletej na
súdnom pojednávaní. Zároveň matke okresný súd oznámil, že čas od doručenia výzvy súdu zo

dňa 21.03.2023, jej doručenej dňa 22.03.2023, do nariadeného termínu pojednávania dňa 01.06.2023,
považuje za dostatočne primeraný na to, aby si mohla zvoliť splnomocneného zástupcu - advokáta,
pričom v prejednávanej veci CSP ani CMP neupravuje povinné zastúpenie účastníka advokátom.
Matka si predvolanie na pojednávanie doručované do jej elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu nevyzdvihla v úložnej lehote, doručenka sa okresnému súdu vrátila 08.05.2023 údajom, že

správa s predvolaním bola 06.05.2023 úspešne doručená (č.l. 358). Matka sa ani na pojednávanie
nedostavila, hoci mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané (aj podľa zákona č. 305/2013
Z.z. o e-Governmente), z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie
pojednávania. Okresný súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky maloletej s poukazom na
hospodárnosť konania, na § 31 CMP.

43. Na základe vyššie uvedeného okresného súdu krajský súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej
inštancie, bola tak matke, ako i otcovi maloletého dieťaťa, poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie
ich práv a právom chránených záujmov, mali vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy
a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Matka a otec maloletej mali

rovnaképrocesnéprávaapovinnosti,ktorémohliuplatňovaťaplniťzarovnakýchprocesnýchpodmienok
bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z nich. Matke procesným postupom okresného súdu
nebolaznemožnenárealizáciajejpatriacichprocesnýchoprávnení,bolajejposkytnutádodatočnálehota
na zvolenie si právneho zástupcu, ktorú nevyužila, bolo jej oznámené, že jej výsluch na pojednávaní sa
vykoná v neprítomnosti otca maloletej a v prítomnosti splnomocneného zástupcu otca maloletej, na čo

matkou nebolo nereagované. Postupom okresného súdu neboli marené možnosti aktívnej účasti matky
na konaní. Bolo zachované právo matky ako účastníka konania, aby sa vec verejne prerokovala bez
zbytočnýchprieťahovavjejprítomnostistým,abysamohlavyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom,
pričom k realizovaniu tohto práva matkou postupom okresného súdu, boli vytvorené podmienky. Pokiaľ
toto aj ústavou dané právo matka nenaplnila, nevyužila ho, tak bol správny postup okresného súdu,

ktorý je povinný postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, aby ochrana práv bola rýchla a
účinná. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu procesnoprávny predpis priznáva, za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov, k čomu postupom okresného súdu vo vzťahu k matke nedošlo.

44. K námietkam, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre posúdenie danej veci, vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami, obsah ktorých
podrobne popísal v odsekoch 11. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď je potrebné uviesť,že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z onačených dôkazov
vykoná a ktoré nie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach a napokon
skutočný stav veci zistil v dostatočnom rozsahu (§ 35 CMP), a tento aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

45. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné preberá súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, pretože ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

46. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

47. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

48. Odvolací súd zvýrazňuje, že zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú obaja rodičia.
Maloleté dieťa bolo podľa rodičovskej dohody, schválenej rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.

9P/11/2020-173 zo dňa 2.6.2020 zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať
výživným a bol upravený styk otca s maloletou. Pre posúdenie veci nebolo rozhodujúce, že uznesením
Okresného súdu Bratislava č.k. 9C/32/2022-66 zo dňa 4. júla 2022 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým bolo zakázané žalovanému (otcovi) úplne kontaktovať a priblížiť sa k žalobkyni v 1/
rade (matka) a žalobkyni v 2/ rade (maloletá V.), pretože tak, ako konštatoval okresný súd v odseku 47.

odôvodnenia napadnutého rozsudku otec nemá pozastavený výkon rodičovských práv a ani nie je týchto
práv pozbavený. Podľa odvolacieho súdu zákazy uložené otcovi nariadeným neodkladným opatrením
nezahŕňajú v sebe zbavenie práva otca na informácie v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Inak
povedané, zákazy uložené otcovi neznamenajú, že matka ako preferenčný rodič informačnú povinnosť
nemusí vykonať, resp. že je z tejto zákonnej povinnosti oslobodená. Matka v odvolaní nespochybnila,

že by informácie o mal. dieťati v období do 17.8.2022, t.j. aj po nariadení neodkladného opatrenia
otcovi neposkytovala tak, ako bolo podrobne uvedené okresným súdom v odseku 43. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, avšak ani v odvolaní neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by informácie
týkajúce sa maloletej od 17.8.2022 nemohla alebo nebola schopná poskytnúť.

49. K námietke matky, že okresný súd ignoroval doložené listinné dôkazy týkajúce sa trestného konania
vedeného voči otcovi maloletej dcéry, odvolací súd uvádza, že v dôsledku narušených vzájomných
vzťahov bolo spolužitie účastníkov konania ukončené. Za daného stavu aktuálnych vzťahov medzi
účastníkmi (ako bývalých partnerov) a k poukazu na trestné konanie dodáva, že len začatie trestného
konania, prípadne vznesenie obvinenia na osobu otca, ktoré nebolo skončené, nie je dôvodom pre

neakceptovanie prezumpcie neviny, a preto ide o okolnosť, na ktorú správne okresný súd v danej veci
neprihliadal.

50. Nesprávny je názor matky, že nakoľko rodičovské práva otca neboli zrušené, obmedzené takže ich
má zachované, potom si vie informácie v prípade potreby zabezpečiť sám, bez povinnosti ukladania

matke. Predsa na to, aby mohol otec získať informácie musí vedieť, kde a u koho ich má hľadať. Ak
otec nebude mať vedomosť o tom, ktoré školské zariadenie dieťa navštevuje, aké má voľnočasové
aktivity, na aké krúžky je zapísané/ navštevuje, kto je jeho lekárom, či je alebo nie je problém v oblasti
zdravotného stavu dieťaťa, nevie od koho a čoho sa týkajúce informácie má žiadať, miesto pobytu
maloletej. Povinnosť rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, informovať druhého

rodiča o dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého nie je možné presúvať na ošetrujúceho lekára či
učiteľa v predškolskom zariadení, keď takáto povinnosť zo zákona vyplýva rodičovi vo vzťahu k druhému
rodičovi. Keď otec získa podstatné informácie o dieťati od matky, môže si ich komplexnosť a pravdivosť
overiť dopytom na príslušných miestach. Účelom informačnej povinnosti je v zmysle § 24 ods. 5 Zákonao rodine zabezpečiť ,,pravidelné“ informovanie o maloletej s cieľom, aby aj druhý rodič mal informácie
o tom, ako sa jeho dieťaťu darí, čím a akým spôsobom žije, a to s určeným spôsobom a intervalom
informovania.

51. Podľa názoru odvolacieho súdu informácie, o ktorých má matka povinnosť otca maloletého dieťaťa
informovať, matku zbytočne ani nadmieru nezaťažia, ich včasnosť a aktuálnosť bude zodpovedať tomu,
čo sa udialo alebo udeje alebo očakáva v rozpätí jedného mesiaca, a to k poslednému dňu príslušného
mesiaca. Pokiaľ bude zo strany oboch rodičov dobrá vôľa, sami nájdu spôsob, ako pristupovať k výkonu

rodičovských práv a povinností aj bez zásahov a rozhodnutí súdu. Tak ako konštatoval okresný súd v
odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj za existencie nariadeného neodkladného opatrenia
otec má právo na poskytovanie informácii o maloletej a vzhľadom na rozsah uloženého zákazu bolo
na mieste určiť povinnosť matky informovať otca o maloletej podrobnejšie. Rozhodnutie súdu zavedie
do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa pravidelnosť a obsah, ktoré
zodpovedajú právnej úprave.

52. Z vyššie uvedených len doplnených záverov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP s tým, že v podrobnostiach na jeho
zdôvodnenie cez ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

53. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania podľa ust. § 387 ods.1 a
2 CSP, ktorý osobitnými odvolacími dôvodmi napadnutý nebol, pretože okresný súd správne aplikoval
ust.§ 52 CMP.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože neboli zistené dôvody postupu podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.