Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 6, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204775
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3817204775.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Aleny Rradičovej v spore žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, C., právne zastúpená Podhorský & Partners, s. r. o., so
sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 46 962 000, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11Csp/46/2017-222 zo dňa 30. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11Csp/46/2017-222 zo dňa 30. júna 2020 m e n í tak, že žalovaný
j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11Csp/46/2017-222 zo dňa 30. júna 2020 súd prvej inštancie výrokom I.
žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol a výrokom II. priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške
100 %.

2. Súd prvej inštancie skorším rozsudkom zo dňa 7. marca 2019 rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie
sumy 675,05 eur s príslušenstvom zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur. Žalovanému zároveň priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 45,76 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, čo do výroku
o povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací
uvedený rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 400 eur (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že z odôvodnenia nebolo zrejmé, či sa súd
prvej inštancie zaoberal so vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k priznanému primeranému

finančnému zadosťučineniu.

3. Súd prvej inštancie v rozsahu zrušujúceho rozhodnutia vec opätovne prejednal a rozhodol v poradí
druhým rozsudkom z 30. júna 2020 tak, že primerané finančné zadosťučinenie zamietol s odôvodnením,žetentonárokžalobkynejepremlčaný.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňasapreukázateľne
(čo v konaní nebolo sporné) dozvedela, že zaplatila žalovanému viac ako mala, minimálne dňa 4.
februára 2015, odkedy začala plynúť 2-ročná premlčacia subjektívna doba, ktorá uplynula dňa 4.

februára 2017. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj jej výpoveď z konania vedeného pod sp. zn. 13C
145/2014 zo dňa 4.2.2015, kedy jasne a zrozumiteľne vo svojej výpovedi uviedla, že už vtedy (4.2.2015)
vedela (dozvedela sa), že zaplatila veriteľovi viac ako mala. Túto skutočnosť potvrdila aj na pojednávaní
dňa 7. marca 2019 v konaní sp. zn. 11Csp 46/2017. Žalobkyňa mohla už v konaní sp. zn. 13C 145/2014
na pojednávaní dňa 4. februára 2015, kedy vo veci súd meritórne rozhodol, uplatniť nárok na primerané

finančné zadosťučinenie. Tento nárok uplatnila až návrhom zo dňa 22. decembra 2017, teda viac
ako dva roky po rozhodnutí vo veci sp. zn. 13C 145/2014. Hoci žalovaný nezdôvodnil podrobnejšie
námietku premlčania, len uplatnil túto námietku, súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu a
predložených listinných dôkazov dospel k záveru, s prihliadnutím aj na skoršiu námietku premlčania
vznesenú v odpore, aj z výpovede žalobkyne, že nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie
je premlčaný, nakoľko žalobkyňa mohla tento nárok uplatniť skôr,

už 4. februára 2015, napr. aj vzájomnou žalobou. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorá začala
plynúť odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu v čase podania
žaloby uplynula, kedy uplynula aj 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá začne plynúť odo dňa, keď
k nemu došlo. Žaloba bola podaná dňa 16. marca 2017, teda zjavne po 2-ročnej subjektívnej premlčacej
dobe, ktorá uplynula dňa 4. februára 2017. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol z dôvodu

premlčania, pričom prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie podľa § 365

ods. 1 CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku premlčania nároku na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Návrh žalobkyne na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného odmietol

s nedostatočným a zmätočným odôvodnením. Podľa žalobkyne právna úprava premlčania primeraného
finančného zadosťučinenia nie je viazaná na posúdenie plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby. Žalobkyňa odvíja svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od úspechu
v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13C/145/2014, v ktorom bola žaloba
voči žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) zamietnutá, z dôvodu porušenia zákona

o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov, kedy pre absenciu zákonných náležitostí
bola zmluva o úvere vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov. Primerané finančné zadosťučinenie
nie je možné podľa žalobkyne stotožňovať s bezdôvodným obohatením, nakoľko ide o dva diametrálne
odlišné právne inštitúty, ktoré sú upravené rôznymi právnymi predpismi. Uplatnenie nároku na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou
podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a to
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne aplikoval na
posúdenie premlčania inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia nesprávnu právnu normu. Hoci
v odôvodnení absentuje výslovné uvedenie zákonného ustanovenia konkrétneho právneho predpisu,

žalobkyňa má za to, že súd aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, to znamená
ustanovenia o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyni nie je zrejmé, na
základe akých úvah súd prvej inštancie aplikoval práve predmetné zákonné ustanovenie. Na daný
prípad bolo potrebné aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí v lehote
troch rokov odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Podmienka uplatniteľnosti nároku podľa

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bola splnená vydaním rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 13C/154/2014 dňa 4.2.2015 kedy súd žalobu zamietol a konštatoval porušenie práva spotrebiteľa.
Premlčacia doba pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia začala
plynúť dňom 5.2.2015 a uplynula ku dňu 5.2.2018. Žalobkyňa si svoj nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia uplatnila už dňa 22.12.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila včas. Súd prvej inštancie podľa nej svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nakoľko nezdôvodnil akými úvahami sa pri posudzovaní otázky
plynutia premlčacej doby nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia riadil a ani ktoré
právne predpisy na daný prípad aplikoval. Na pojednávaní dňa 30.6.2020 právny zástupca žalobkynepredniesol návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu splnenia podmienok podľa
§ 274 CSP (žalovaný sa neospravedlnil včas a dôvod ospravedlnenia nepredstavuje vážny dôvod).
Súd prvej inštancie nepovažoval tento návrh právneho zástupcu za dôvodný, nakoľko mal za to, že

nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobkyňa má za to, že podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, právny zástupca žalovaného bol v predvolaní na
pojednávaniezodňa10.6.2020poučený,ževprípade,aksanapojednávanienedostavíaneospravedlní
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany
rozsudkom pre zmeškanie. Hospodárnosť konania, ktorým právny zástupca žalovaného ospravedlnil

svoju neprítomnosť nie je podľa žalobkyne vážnym dôvodom neúčasti na súdnom pojednávaní. Pojem
ospravedlniteľnýdôvodniejedefinovanýprostredníctvomprávnehopredpisuajehovýkladjeponechaný
na úvahu súdu a v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/184/2009 a Nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 369/2018, ako aj na dôvodovú
správu k zákonu
č. 160/2015 Z.z. CSP vo vzťahu k ustanoveniu § 274 a § 277 CSP. Žalobkyňa žiadala rozsudok

Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.6.2020 sp. zn. 11Csp/46/2017 zmeniť tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 675,05,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.3.2017 do
zaplatenia a žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom č.k. 16CoCsp/10/2020-298 zo dňa 30.11.2021
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov a žalovanému proti žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu
podala žalobkyňa dovolanie. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č.k. 9Cdo/68/2022-348 zo

dňa 30. marca 2023 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie, z dôvodu nereagovania odvolacieho súdu na rozhodujúce odvolacie námietky žalobkyne.

8.PozrušenírozsudkuodvolaciehosúduavrátenívecinaďalšiekonanieKrajskýsúdvTrenčíneakosúd
odvolací opätovne posúdil odvolanie žalobkyne proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie

z 30. júna 2020 a po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej
bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci v poradí prvým (skorším) rozsudkom
bola žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutá z dôvodu premlčania nároku
a zamietnutý bol aj nárok žalobkyne z titulu primeraného finančného zadosťučinenia presahujúci sumu
400 eur. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania zostal

len uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur.

10. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
(viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných

podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP a viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
podľa § 455 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie čo do veci
samej a čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388
CSP zmeniť. V odvolacom konaní nezistil dôvody na potvrdenie alebo zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 6.12.2023. Právny zástupca žalobkyne
ospravedlnil svoju neprítomnosť a neprítomnosť žalobkyne telefonicky a aj písomným podaním zo dňa
6.12.2023 a súhlasil s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Právny
zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa

29.11.2023 a súhlasil s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti ako
aj v neprítomnosti žalovaného. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a ich právnych
zástupcov.12. Odvolací súd zopakoval dokazovanie a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že námietka
žalobkyne týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia plynutia premlčacej doby uplatneného nároku
je dôvodná.

13. K odvolacej námietke žalobkyne v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, týkajúcej sa nevyhovenia jej
návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP odvolací súd uvádza:
V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v konaní pred
súdom prvej inštancie sa uskutočnili 3 pojednávania (dňa 3.8.2017, 31.10.2017, 7.3.2019), na ktorých

bolo vykonané dokazovanie. Vo veci bol dňa 7.3.2019 vyhlásený rozsudok, ktorý bol v časti napadnutý
odvolaním žalovaného. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil
na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.6.2020,
na ktorom opätovne rozhodol. Žalovaný podal vo veci niekoľko písomných vyjadrení, v konaní nebol
pasívny. V ospravedlnení zo dňa 23.6.2020 zotrval na svojich minulých podaniach a žiadal žalobu
zamietnuť. Žiadal o oznámenie, pokiaľ súd nebude uvedené ospravedlnenie akceptovať ako dôvodné.

Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.6.2020 vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v súlade s §
204 CSP, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

14. Aj keď žalobkyňa v odvolaní správne uvádzala, že žalovaným udávaný dôvod hospodárnosti
konania nie je možné považovať za tzv. vážne okolnosti neprítomnosti na pojednávaní, odvolací súd

konštatuje, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zaoberal sa tvrdeniami strán sporu. Žalovaný sa k žalobe
vyjadroval opakovane a žalobkyňa na jeho vyjadrenia reagovala. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného
- kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Pokiaľ sa týka
procesnej pasivity, túto treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo

veci nekoná, nevyjadruje sa k veci, nereaguje na vyjadrenia žalobkyne, nemá o pojednávanie záujem
a z toho dôvodu je na mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. Účelom právnej úpravy
rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je umožniť žalobkyni a ani súdu, aby v prípadoch, keď žalovaný
nebol v konaní pasívny, vyjadroval sa k žalobe, iba sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, navyše
dokonca súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, vydal tzv. kontumačný rozsudok. Takýmto

postupom by zo strany súdu dochádzalo k tomu, že žalovanému by bola odňatá možnosť brániť svoje
práva na súde, čo by predstavovalo výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces (viď rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/5/2018). Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nebol
v konaní pasívny a postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol na návrh žalobkyne rozsudkom pre
zmeškanie, bol správny. V tomto smere sa na margo prílišného formalizmu pri vydávaní rozsudkov pre

zmeškanie vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS
233/2019-22, keď uviedol, že formalistický výklad ustanovenia
§ 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v
konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu.
V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže takéto

vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo namietané právne posúdenie veci. Vo vzťahu
k napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie z dôvodu jeho premlčania, odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 382 CSP

a výzvou zo dňa 04.11.2021 vyzval strany sporu k vyjadreniu sa k možnej aplikácii § 101 Občianskeho
zákonníka pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril právny
zástupca žalobkyne a právny zástupca žalovaného.

16. Právny zástupca žalobkyne na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že pre inštitút primeraného

finančného zadosťučinenia je pri posúdení dĺžky premlčacej doby potrebné aplikovať úpravu § 101
Občianskeho zákonníka. Podmienka uplatniteľnosti nároku podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bola splnená vydaním rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 13C/154/2014 dňa 04.02.2015, kedy súd žalobu zamietol a konštatoval porušenie práva
spotrebiteľa.

17. Právny zástupca žalovaného na výzvu uviedol, že súd prvej inštancie po vecnej stránke správne
posúdil otázku premlčania. V danej veci nebola splnená podmienka úspešného uplatnenia práva
z porušenia práva a povinnosti. Žalobkyňa odvíja svoj nárok od úspechu v konaní vedenom naOkresnomsúdePrievidzapodsp.zn.13C/145/2014,pričomžalobkyňavuvedenomkonanížiadneprávo
neuplatnila,nepodalažalobuatď.Podúspešnýmuplatnenímprávajepotrebnérozumieťpodaniežaloby,
vzájomnej žaloby, kompenzačnej námietky. Vo vyjadrení poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením časti rozsudku, ktorý súd prvej inštancie prezentoval
v odseku 20. o tom, že nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie je premlčaný. Súd
prvej inštancie aplikoval na premlčanie nároku nesprávny právny predpis, kedy premlčanie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie posúdil podľa ustanovení
§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal premlčanie
nároku na primerané finančné zabezpečenie posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka a aplikovať

3-ročnú premlčaciu dobu. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok dňa 16.3.2017 a 3-ročná premlčacia doba
začala plynúť dňom 4.2.2015, kedy sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o vzniku bezdôvodného
obohatenia, ktoré si uplatnila v predmetnom konaní a bez ktorého nebolo možné uplatňovať si
primerané finančné zabezpečenie. Premlčacia lehota uplynula dňom 4.2.2018. Žalobkyňa si svoj nárok
na primerané finančné zabezpečenie uplatnila pred uplynutím premlčacej doby.

20. V prejednávanej veci bol predmetom konania ako aj predmetom odvolacieho konania nárok
žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované
ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto

porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje
splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom
č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti

privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma
tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, svojim postupom zapríčinil, že
Zmluva

o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2009 bola posúdená ako neplatná, v dôsledku čoho sa žalovaný
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.

21. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je spravodlivé, aby táto vychádzala
z ujmy, ktorá hrozila žalobkyni v súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaného. Priznaná suma

zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušovania práv spotrebiteľov. Pri učení výšky primeraného finančného zadosťučinenia na základe
úvahy odvolacieho súdu, tento prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane
odvolacích námietok žalovaného. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva
v prejednávenej veci, v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 13C/145/2014. Je bez

právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky
finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila (675,05 eur, o ktoré
sa žalovaný skutočne obohatil). Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom Profi Credit
Slovakia a. s., je priznaná výška finančného zadosťučinenia požadovaná žalobkyňou vo vzťahu k

porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu, primeraná.

22. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP
rozhodnúť súčasne o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích). O náhrade
trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu. Žalobkyňa bola úspešná

a preto jej vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, ktoré jej priznal odvolací súd proti
žalovanému v rozsahu 100 %.23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).