Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 4, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212107
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2316212107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
D., o zaplatenie 1.900,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 25. mája 2017 č. k. 10C/293/2016-44 – voči zvyškovo zamietajúcemu výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zvyškovo zamietajúcom výroku II. m e n í
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ďalších 318,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 318,93 eura od 27.5.2016 do zaplatenia, úrok 109,56 eura, úroky z omeškania 0,94

eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,56 eura od 27.5.2016 do zaplatenia, poplatky
1,94 eura, a to do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.582,05 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.5.2016 do zaplatenia, výrokom II. žalobu
v ostatnej časti zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66 % trov
konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalejlen„Obchodnýzákonník“alebo„ObZ“),§52ods.1až4zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. g/,
k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“ alebo „ZoSÚ“) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy.

3. Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 20.3.2015 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru/pôžičky vo výške
2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 39,68 eura, t.j.
celkovo sumu 3.809,28 eura. V zmluve však žalobca uviedol, že celková čiastka, ktorú klient musí
zaplatiť, je 3.909,28 eura. V zmluve absentuje údaj, koľko zo splátky bude účtované na istinu, koľko
na zmluvný fixný úrok. Podľa prehľadu splácania prvá splátka zaplatená dňa 20.4.2015 vo výške 40,65
eura bola započítaná tak, že suma 30,83 eura na úrok (75,8%) a suma 8,85 eura na istinu (21,77%),

už druhá splátka bola započítaná tak, že suma 29,70 eura na úrok (73%) a suma 9,98 eura na istinu
(24,55%). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že bolo na určení žalobcu, ako si bude anuitnú
splátku účtovať, nebolo to dohodnuté v zmluve, preto súd ustálil, že náležitosť zmluvy v zmysle § 9
ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. absentuje. Taktiež súd posúdil, že celková čiastka, ktorú musíklient zaplatiť, je uvedená v nesprávnej výške (3.909,28 eura), nakoľko 96 mesiacov mal dlžník splácať
0,97 eura poistné, 39,68 eura anuitnú splátku a jednorazovo poplatok 100 eur za poskytnutie úveru, t.j.
celková čiastka, ktorú by mal spotrebiteľ uhradiť, predstavuje sumu 4.002,40 eura. V zmluve uvedené

poplatky, ktoré si následne účtoval žalobca, súd vyhodnotil ako neprijateľné, nakoľko boli dlžníkovi
oznámené v zmluve a ich výšku a spôsob ukladania nemohol ovplyvniť, ani s nimi nesúhlasiť, musel ich
len prijať. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a

na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní úverovej zmluvy z pohľadu, či obsahuje náležitosti uvedené
v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, súd zistil, že
zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/
citovaného zákona) a obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú dlžník musí zaplatiť. Zmluva
obsahuje len údaj o počte splátok 96, výšku mesačnej splátky 39,68 eura. Zo zmluvy preto nie je zrejmé,

aká časť splátky je určená na splátku istiny a aká na splátku úroku. Táto skutočnosť nevyplýva ani z
ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť nemôže
byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného
údaja nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť, aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z
akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. Ide o

náležitosť stanovenú priamo zákonom. Pre absenciu uvedenej náležitosti je preto nutné úver v zmysle
ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že žalovanému bola ako poskytnutá na úver čiastka 2.000 eur, pričom žalobca preukázal,
kedy a v akej časti došlo k úhrade jednotlivých splátok (417,95 eura), preto žalobe v časti zaplatenia
istiny vo výške 1.582,05 eura vyhovel. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania vo výške 5% (výška

dohodnutá v zmluve) z nesplatenej istiny, súd ich žalobcovi priznal odo dňa 27.5.2016. Vo zvyšnej časti
súd žalobe nevyhovel a zamietol ju, a to v časti zaplatenia vyčíslených nezaplatených úrokov vo výške
109,56 eura, vyčísleného úroku 0,94 eura a nezaplatenej istiny vo výške 318,93 eura (t.j. žalovaná suma
1.900,98 eura mínus vyhovené v časti 1.582,05 eura), nakoľko v zmysle vyššie uvedeného považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, kde

žalobca ako vo veci čiastočne úspešný účastník má právo na náhradu trov konania v pomere úspechu
66 % voči žalovanému (úspech žalobcu 83%, úspech žalovaného 17 %).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti náhrady trov
konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe

v celom rozsahu vyhovieť, a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle
právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere
a ďalšie náležitosti sú v obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach (VOP).
Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov boli uvedené v samotnom texte zmluvy tak, že výška

anuitnej splátky je 39,68 eura, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 20.4.2015, počet anuitných
splátok 96 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, v 20. deň kalendárneho
mesiaca. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov boli rovnaké a boli určené termínom splatnosti
anuitnej splátky, pričom uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo

forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich
úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať
podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné
rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej

dokumentácie. Poukázal na aktuálnu judikatúru, konkrétne uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 12Co/149/2016 zo dňa 15.2.2017 a rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/68/2017 zo
dňa 28.2.2017 a 6Co/84/2017 zo dňa 28.3.2017. Upriamil pozornosť aj na informáciu Odboru ochrany
finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18.4.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová, pričom uvedené

stanovisko predstavuje právny názor Odboru ochrany finančných spotrebiteľov a tento právny názor
bude uplatňovaný NBS pri vybavovaní podaní finančných spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení
prvostupňových konaní. NBS uvádza, že vo svetle rozsudku vo veci C-42/15 nie je možno podľa
smernice 2008/48 v rámci náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počtea termíne splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom
úvere žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis
splátok po častiach. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. l) hovorí o

výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní
spotrebiteľov, výkonu dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa
týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine,
úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky
a iné poplatky. Odvolateľ ďalej poukázal na konkrétne odseky rozsudku Európskeho súdneho dvora z

9.11.2016 vo veci C-42/15, ktoré podľa jeho názoru podporujú jeho právnu argumentáciu. Žalobca sa
zároveň nestotožnil s tvrdením súdu, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v úverovej
zmluve uvedená v nesprávnej výške. V zmysle bodu 1.2 zmluvy je celková čiastka 3.909,28 eura, pričom
sa jedná o sumu vypočítanú podľa vzorca – 96 x 39,68 eura (3.809,28 eura) plus 100 eur. V zmysle
zmluvy je celková čiastka tvorená súčtom výšky úveru a celkových nákladov s ním spojených, v tomto
prípade sa k súčinu počtu splátok a výšky splátky pripočíta poplatok za poskytnutie úveru v sume 100

eur. Zároveň je nesprávne aj nazeranie súdu na poistné, nakoľko 0,97 eura mesačne je suma poistného
zahrnutá v anuitnej splátke 39,68 eura.

5. Rozsudkom z 24.10.2018 č. k. 11Co/205/2017-88 Krajský súd v Trnave ako odvolací súd výrokom I.
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti nároku na náhradu

trov konania potvrdil a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

6. Na základe dovolania žalobcu proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením z 27.10.2022 sp. zn. 2Cdo/108/2021 rozsudok

Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v danom prípade dovolací
súd rozhodoval o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania
vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 235/2017, 2 Cdo 161/2019, 2 Cdo 103/2020, 3 Cdo
146/2017, 3 Cdo 56/2018, 5 Cdo 132/2017, 3 Cdo 45/2018, 7 Cdo 147/2019, 7 Cdo 50/2020, 7

Cdo 22/2021, v ktorých dospel dovolací súd k zhodnému riešeniu právnej otázky vedúcej k záveru,
že „eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. (ZoSÚ v znení
v čase uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/) umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny

a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru, od
ktorého sa dovolací súd nepovažoval za potrebné odkloniť, dospel dovolací súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.h/CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP v napadnutom výroku II. zmeniť.

8. Keďže vyhovujúci výrok I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.582,05 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.5.2016 do zaplatenia, nebol napadnutý
odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a nebol predmetom

prieskumu odvolacieho súdu.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonanéhodokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
(titulom zaplatenia nesplatenej časti poskytnutého úveru) čiastočne zamietol, keď dospel k záveru, že
poskytnutýúverjebezúročnýabezpoplatkov,pretožezmluvaneobsahujevýšku,početatermínysplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) a obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke,
ktorú dlžník musí zaplatiť(§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ).

10. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom
je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol daný

zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda ani na
nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny

1.900,98 eura, zmluvného úroku z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia v sume 109,56 eura, úroku
z omeškania z neuhradených splátok do zosplatnenia v sume 0,94 eura, úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatenej istiny 1.900,98 eura od 27.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatených úrokov 109,56 eura od 27.5.2016 do zaplatenia a nezaplatených poplatkov za
poistenie vo výške 1,94 eura. Podľa zisteného skutkového stavu, strany sporu uzavreli dňa 20.3.2015

úverovú zmluvu č. 197152, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou
úveru za podmienok uvedených v zmluve, a to vo výške úveru 2.000 eur, s fixnou úrokovou sadzbou
17,9 % ročne do splatnosti, poplatkom za poskytnutie úveru 100 eur, výškou anuitnej splátky 39,68 eura,
poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 0,97 eura mesačne, termínom splatnosti 1. anuitnej
splátky 20.4.2015, počtom anuitných splátok 96, splátky boli dojednané mesačne so splatnosťou v 20.

deň kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.3.2023, výška RPMN 21,76
%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 16,16 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 3.909,28
eura. Za obdobie od 20.4.2015 do 22.2.2016 žalovaný žalobcovi na úver zaplatil sumu 417,95 eura,
z ktorej sumy žalobca zaúčtoval na istinu 99,02 eura, na úrok 308,26 eura, na poistné 10,67 eura.
Keďže žalovaný neplnil podmienky úverovej zmluvy - neplatil splátky riadne a včas, rozhodol žalobca

o predčasnej splatnosti celého úveru dňa 26.5.2016, a to po predchádzajúcom zaslaní upozornenia na
omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/ opakovaným upozornením zo
14.4.2016. Žalovaný zostal v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

12. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý poskytnutý

úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods.
2 písm. g/ a k/ ZoSÚ.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/, k/ ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe odvolania žalobcu (pri viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania) konštatuje, že zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu prvoinštančný súd správne
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalobca ako právnická osoba konal pri uzatváraní a

plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal. Právny
vzťah medzi stranami založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávne vzťahy spotrebiteľského charakteru, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ. Súd prvej
inštancie však obsahové náležitosti uzatvorenej spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle § 9 písm. g/
a k/ ZoSÚ nesprávne právne posúdil, ako dôvodne namietal odvolateľ.

16. Pokiaľ ide o údaj o celkovej výške úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), tento údaj zmluva nepochybne
obsahuje v správnej výške 3.909,28 eura, t.j. ako súčin počtu splátok 96 a výšky splátky 39,68 eura
(t.j. 3.809,28 eura) s pripočítaním sumy poplatku za poskytnutie úveru 100 eur (§ 2 písm. h/ ZoSÚ).
Nesprávny výpočet celkovej výšky úveru súdom prvej inštancie vychádzal z nesprávneho pripočítania

sumy poistného, pretože dojednané poistné už bolo zahrnuté v mesačnej anuitnej splátke 39,68 eura.

17. Rovnako tak nesprávne právne posúdil súd prvej inštancie i absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ ZoSÚ v predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluve. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov,
je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.

umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej
splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení
informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu,

úverový úrok a iné platby. Vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, právnych
záverov vyjadrených v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a účelu
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné uzatvoriť, že predmetné ustanovenie je potrebné

interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona
č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne

ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

18. Z pohľadu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ
v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva
obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a preto úver na základe tejto zmluvy poskytnutý nemožno

považovať v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda nárok na úroky
z poskytnutého úveru, ako aj poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti nebolo vecne správne.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie

podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pretože neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

20. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania.

Tento nárok tvorí jeden celok. V celom rozsahu úspešnému žalobcovi preto odvolací súd podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov celého konania voči žalovanému
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).