Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010275
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123010275.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2024 prejednal
odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXXX/XX a prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/21/2023
zo dňa 13.6.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora z a m i e t a j ú, pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/21/2023 zo dňa 13.6.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože
dňa 13.04.2022 v čase o 18.05 hodine pod vplyvom alkoholu v množstve 1,31 mg/l alkoholu v dychu,

ktorý stav vylučoval jeho spôsobilosť viesť a ovládať vozidlo spoľahlivo a bezpečne, viedol osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČV: D. patriace G. B. po výjazdovej vetve diaľnice D1 Ilava v
kilometri 144,64 smerom z Bratislavy na Žilinu, kde v dôsledku nezvládnutia riadenia vozidla s jeho
ľavou časťou narazil do pravej časti vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: C. vedeného vodičom H. I., ktorý
v tom čase stál na výjazdovej vetve a dával prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste II/574A, po
tomto náraze obžalovaný zotrvačnosťou pokračoval v jazde a následne narazil prednou časťou vozidla

do zadného kolesa jazdnej súpravy ťahača zn. Iveco, EČV: I. a do bočnej časti návesu značky Willig,
EČV: I. jazdiaceho po ceste II/574A v smere od obce Pruské do mesta Ilava, čím majiteľom vozidiel
G. B., ČSOB Leasing, a. s. Bratislava, SLOVNAFT TRANS a. s. Bratislava celkovo spôsobil škodu vo
výške 5.253,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. m) a 38 ods. 2, ods.

3, ods. 8 Tr. zák. a § 43 Tr. zák. na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorového
vozidlá každého druhu na dobu 3 roky.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol

odvolaním čo do výrokov o trestoch vo svoj prospech a prokurátor odvolaním čo do výrokov o trestoch
naopak v neprospech obžalovaného.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal najmä neprimeranú miernosť uloženého trestu
zákazu činnosti obžalovanému viesť motorové vozidlá každého druhu. Poukázal pritom na všeobecné
hľadiská ukladania trestov, pričom zdôraznil, že obžalovaný sa teraz stíhaného skutku dopustil v úvodnej
fáze plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a úroveň koncentrácie alkoholu u neho vysoko

prevyšovala hraničnú hodnotu jedného promile. Naviac obžalovaný na viacerých vozidlách spôsobil
škodu väčšieho rozsahu a v roku 2017 bol priestupkovo sankcionovaný za jazdu na motorovom vozidlepod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedol, že pri trestných činov v doprave patrí trest zákazu činnosti medzi
najefektívnejšie a najúčinnejšie sankčné prostriedky ochrany spoločnosti, z ktorého dôvodu trest zákazu
činnosti iba tri roky možno považovať za neprimerane mierny u obžalovaného. Ďalej namietal, že súd

prvého stupňa nesprávne určil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanému nemal
priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Obžalovaný sa v prípravnom konaní nepriznal,
tvrdil, že alkohol požil až po jazde, čo si vynútilo znalecké dokazovanie, závery ktorého jeho obranu
vyvrátili. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému zákonný,

primeraný a spravodlivý trest.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že súdom prvého
stupňa uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov považuje za neprimerane
prísny a na jeho potrestanie, ako aj ochranu spoločnosti postačuje aj uloženie peňažného trestu.
V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu skutku priznal, svoje konanie

oľutoval a pričinil sa o odstránenie následkov svojho konania. Ďalej uviedol, že trestný čin, pre ktorý mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, nie je taký závažný a bežne súdy nižších stupňov za
jeho spáchanie ukladajú peňažný trest s trestom zákazu činnosti. Trestný čin spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, preto do úvahy pripadá aj premena podmienečného 18 – mesačného trestu
odňatia slobody na trest nepodmienečný. Od roku 2019 nespáchal žiadny priestupok, pričom predtým sa

dopustil spáchania iba štyroch. Ďalej uviedol, že vedie riadny život, pracuje, pomáha rodičom a blízkym.
Poukázal na svoj zdravotný stav s tým, že od roku 2020 trpí závažným ochorením – pankreatitídou,
má nariadenú prísnu diétu a pravidelné kontroly u gastroenterológa. Nariadenie výkonu trestu odňatia
slobody by mohlo byť pre neho život ohrozujúce, lebo vo výkone trestu je ťažké zabezpečiť diétnu stravu.
S poukazom na uvedené považoval uložený trest za neprimerane prísny a preto navrhol, aby odvolací

súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a uložil mu
peňažný trest vo výmere 1000 Eur a zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na dobu kratšiu ako 3 roky.

Pred konaním verejného zasadnutia predložil obžalovaný pracovný posudok COOP Jednoty Liptovský

Mikuláš, z ktorého vyplýva, že je zamestnaný v tejto spoločnosti od 16.11.2023 a hodnotený je v rámci
tejto práce všestranne pozitívne.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného považoval výrok rozsudku súdu prvého
stupňa o uložení trestu odňatia slobody za dôvodný, vecne správny a v súlade so zákonom. S trestom

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu troch rokov nesúhlasil z dôvodov
uvedených v písomných dôvodoch svojho odvolania. Ďalej uviedol, že je paradoxné, že obžalovaný
poukazuje na svoje zdravotné problémy, keď trpí pankreatitídou, nakoľko je všeobecne známe, že na
priebeh a stav tejto choroby negatívne a škodlivo pôsobí požívanie alkoholu, ktorému sa obžalovaný
evidentne nevyhýba, tento požíva v nadmernom množstve, ako to bolo zistené aj pri teraz stíhanom

skutku. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Odvolací súd vzhľadom na výslovnú písomnú žiadosť obžalovaného v súlade s ustanovením § 293 ods.
5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržal konečného návrhu uvedeného
v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora a zároveň navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

· Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržal konečného návrhu v písomných dôvodoch
odvolaniaazároveňnavrhol,abyodvolacísúdodvolanieprokurátorapodľa§319Tr.por.akonedôvodné
zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o trestoch), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie
sú dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania prokurátora bola jednak nesprávnosť uložených trestov spočívajúca v nesprávne

určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež neprimeranosť uloženého trestu zákazu
činnosti (jeho miernosť).

Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeranosť uložených trestov (ich prísnosť).

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti

podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval
a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť, že
už bol za trestný čin odsúdený. Zistil tak prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi a trest mu
ukladal v sadzbe 0 až 16 mesiacov, pričom prihliadol na doterajší život obžalovaného, ako aj skutočnosť,
že spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a že už bol postihnutý za vedenie

motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, a preto za nielen zákonný, ale aj spravodlivý považoval
nepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvdolnejpoloviciupravenejtrestnejsadzbyvovýmere 6mesiacov
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky.

Odvolací súd úvodom uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa nielen pokiaľ ide

o druh a výmeru uloženého trestu odňatia slobody a nevyhnutnej potrebe výkonu tohto trestu, ako aj
výmery uloženého trestu zákazu činnosti, ale aj správne určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil všetkými zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.
zák. a správne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosti nápravy, pričom trest odňatia slobody uložil v dolnej polovici upravenej trestnej
sadzby (§ 289 ods. 3 Tr. zák.) a trest zákazu činnosti tiež v dolnej polovici trestnej sadzby. Odvolací
súd preto nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výrokoch o trestoch z dôvodu
ich nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) alebo neprimeranej miernosti či naopak prísnosti (§ 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por.).

V nadväznosti na odvolacie námietky prokurátora o nesprávne priznanej poľahčujúcej okolnosti súdom
prvého stupňa podľa § 36 písm. n) Tr. zák. odvolací súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožnil.
Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť vzhľadom na ním urobené
vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa prijal.

Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú
do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo

je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či
pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto
postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.

Naviac odvolací súd dodáva, že hoci prokurátor v písomných dôvodoch odvolania najskôr namietal
nesprávne priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti (ktorá bola inak uvedená iba vo výroku o treste odňatia
slobody), v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného už uviedol, že výrok rozsudku súdu prvého
stupňa o uložení trestu odňatia slobody považuje za dôvodný, vecne správny a v súlade so zákonom.

V súvislosti s prokurátorom namietanou neprimeranou miernosťou uloženého trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu odvolací súd uvádza, že sa v zásade stotožňuje s jeho názorom,
že uloženie tohto trestu pri dopravných trestných činoch je účinným a efektívnym prostriedkom ochranyspoločnosti. Na druhej strane však odvolací súd zastáva názor, že výrok o treste zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá nemožno pri posudzovaní všetkých zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák.
hodnotiť izolovane. Totiž nemožno opomenúť, že obžalovanému bol okrem trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky uložený aj najprísnejší trest uvedený v Trestnom
zákone, a to nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Na nápravu obžalovaného tak
bude v tomto prípade vôbec prvýkrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, pričom u neho nateraz
neexistuje dôvodný predpoklad, že by nepodmienečný trest odňatia slobody nemohol u neho splniť
zákonom predpokladaný účel trestu. Uložené tresty obžalovanému smerujúce primárne k náprave jeho

osobnosti, ale aj ochrane spoločnosti je tak potrebné hodnotiť komplexne, pričom v zhode s názorom
súdu prvého stupňa je aj odvolací súd toho názoru, že tresty uložené obžalovanému vo svojom súhrne
sú spôsobilé splniť účel trestu, pričom ich možno vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
nápravy považovať za nielen zákonné, ale aj spravodlivé a v súlade so zásadou individualizácie trestu.
Uložený nepodmienečný trest v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby v spojení s uloženým trestom

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v dolnej polovici trestnej sadzby dostatočne
zohľadňuje aj priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie,
ako aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní a zároveň v rámci individuálnej prevencie
vytvorí vhodné podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a v rámci
generálnej prevencie dostatočným spôsobom zabezpečí odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania obdobných trestných činov a tiež dodá pocit právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Tieto tresty zároveň dostatočne vyjadrujú aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ako vyplýva aj z vyššie uvedeného odôvodnenia

odvolacieho súdu, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd zastáva názor, že obžalovaným navrhovaný peňažný trest za spáchanú trestnú činnosť
by nebol trestom dostatočným a prípadne uložený peňažný trest ani v spojení s trestom zákazu činnosti
by v rámci individuálnej prevencie nevytvoril vhodné podmienky na výchovu obžalovaného k tomu,

aby viedol riadny život a v rámci generálnej prevencie by dostatočným spôsobom neodradil ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania obdobných trestných činov a dostatočne by ani nevyjadril
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd zdôrazňuje, že teraz stíhaný skutok nebol u obžalovaného prvým konaním, kedy by viedol

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. V roku 2017 bol totiž postihnutý pre spáchanie priestupku na
úseku dopravy, kedy už viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená pokuta
vo výške 400 eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov.

Z uvedeného vyplýva, že na obžalovaného už v minulosti bolo pôsobené peňažnou sankciou pre

obdobnékonanieatotopredchádzajúcepotrestaniezjavneneviedlokjehonáprave,keďopätovneviedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Je možné skôr zvýrazniť, že konanie obžalovaného má stúpajúcu tendenciu, keď v minulosti bol
postihnutý „iba“ pre spáchanie priestupku pri vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (teda

s nižšou hladinou alkoholu), avšak teraz nameraná hladina vo výške 1,31 mg/l alkoholu v dychu (2,73
promile) výrazne prekračuje aj hranicu hladiny alkoholu, ktorá sa už považuje za spáchanie trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. (nad jedno promile). Naviac zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného zistenú hladinu alkoholu znalec vyhodnotil dokonca
ako ťažkú opitosť.

Vedenie motorového vozidla v ťažkej opitosti výrazne znižuje schopnosť osoby viesť motorové vozidlo
bezpečne, naviac obžalovaný motorové vozidlo v takomto stave viedol dokonca aj na diaľnici, kde
vzhľadom na vyššiu rýchlosť pohybujúcich sa vozidiel dochádza často pri kolízii až k fatálnym následkom
na živote osôb. Obžalovaný naviac („našťastie“ už mimo diaľnice) narazil do dvoch iných vozidiel

a spôsobil tým škodu väčšieho rozsahu.

V neprospech obžalovaného výrazným spôsobom svedčí aj tá skutočnosť, že teraz stíhaného skutku
sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre iný úmyselný trestný čin.Obžalovaný tak v minulosti dostal možnosť preukázať, že nie je potrebné pre splnenie účelu trestu na
neho pôsobiť nepodmienečným trestom, ktorú však zjavne nevyužil, keď sa len krátko po začatí plynutia
skúšobnej doby opätovne dopustil spáchania úmyselného trestného činu podľa § 289 ods. 3 Tr. zák.,

pričom v rámci svojho konania spôsobil aj škodu na viacerých vozidlách.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania poukazoval na rozhodnutia v iných trestných
veciach, kde za rovnaký trestný čin Krajský súd v Trenčíne ukladal peňažné tresty (sp. zn. 2To/21/2020,
sp. zn. 3Tov/1/2019, sp. zn. 2To/8/2022, sp. zn. 2Tov/1/2021), je potrebné uviesť, že v zásade odvolací

súd nie je viazaný inými rozhodnutiami pri ukladaní trestu, avšak napriek tomu je potrebné zdôrazniť,
že ani v jednom z obžalovaným uvádzaných prípadov sa nejednalo o obdobné okolnosti spáchania
skutku či hodnotenie osoby páchateľa. Vo všetkých prípadoch bola zistená hladina alkoholu nižšia ako
u obžalovaného a vo väčšine prípadov výrazne nižšia, žiaden z páchateľov sa nedopustil spáchania
trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a najmä jednalo sa o osoby, na ktoré sa
hľadelo, akoby neboli odsúdené alebo osoby, ktoré pred spáchaním trestného činu viedli dovtedy riadny

život.

Napokon ani obžalovaným uvádzané závažné ochorenie (pankreatitída) nie je prekážkou pre súdom
prvého stupňa uložené tresty a ani pre ich výkon. V tejto súvislosti naviac možno dať za pravdu
prokurátorovi, že je všeobecne známe, že po diagnostikovaní tohto ochorenia nie je odporúčané

požívanie alkoholických nápojov, práve naopak. Obžalovaný však minimálne v tomto prípade požil
väčšie množstvo alkoholu, čím si privodil stav až ťažkej opitosti.

Z týchto dôvodov preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne v spojení
s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky, t.j. oba tresty v dolnej

polovici (upravených) trestných sadzieb, nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísne
či mierne a uložené v rozpore so zásadami ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) tak, ako to majú na mysli
ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.

Pri prieskume napadnutého výroku o treste odňatia slobody odvolací súd zistil len formálne pochybenie

súdu prvého stupňa, keď obžalovanému ukladal podľa § 43 Tr. zák. tzv. ďalší trest, ktorá skutočnosť ale
nemala vplyv na inak vecnú správnosť napadnutého výroku.

Podľa § 43 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest
uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu

s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,
rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.

Z ustanovenia § 43 Tr. zák. vyplýva, že významným je tu práve pojem výkon trestu. Tento pojem Trestný
zákon jednoznačne odlišuje od pojmu podmienečný odklad výkonu trestu. Obžalovaný však doposiaľ
nevykonáva a ani nevykonával žiadny výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane
v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Výkon trestu mu bol totiž podmienečne odložený so
skúšobnou dobou, nemožno preto tvrdiť, že by bol súdom prvého stupňa teraz odsúdený za trestný čin,

ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, pretože nateraz sa s jeho
výkonom ani nezačalo. Zo slovného spojenia použitého v § 43 Tr. zák. „s doteraz nevykonanou časťou
trestu uloženého skorším rozsudkom“ možno dospieť len k záveru, že v prípade ukladania ďalšieho
trestu minimálne aspoň časť trestu uloženého skorším rozsudkom musela byť reálne vykonaná.

Správne bolo napokon aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu (ale ani nikdy predtým) nebol vo výkone
trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd odvolania obžalovaného a prokurátora podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.