Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208524
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123208524.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín,
č. k. 17C/62/2023-16 zo dňa 3. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd mení uznesenie Okresného súdu Trenčín, č. k. 17C/62/2023-16 zo dňa 3. októbra 2023
v odvolaním napadnutom výroku I. tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým z a k a z u j e
C. B., nar. XX.XX.XXXX, priblížiť sa k A. B., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s
výnimkou procesných úkonov v konaniach vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi
Slovenskej republiky.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Trenčín doručený dňa 26.09.2023 domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/, g/, h/ Civilného sporového poriadku.
Žiadala, aby súd žalovanému, ktorý je jej bývalým manželom, uložil povinnosť nevstupovať do rodinného
domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C" č. XXX/X a na pozemky: parcely registra

„C" parcelné číslo XXX/XX a parcelné číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území XXXXXX A. D. D., obec XXXXXX A., okres XXX E., zapísaných na LV č.
XXX, ktorých vlastníkmi sú rodičia navrhovateľky F. G. a H. F.. Ďalej sa domáhala zákazu priblížiť sa
k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov v konaniach vedených
pred činnými orgánmi v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky a povinnosť, aby ju písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval.

2. Súd posúdil návrh a dospel k záveru, že návrh je dôvodný v časti a dňa 03.10.2023 vydal uznesenie
č. k. 17C/62/2023-16, ktorým vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal C. B., priblížiť
sa k A. B., na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov, s výnimkou procesných úkonov v konaniach
vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky. Vo výroku II. zakázal
C. B. vstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcela č. XXX/

X, na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2
a na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155
m2, evidovaných na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. D. D. a vo výroku III. návrh vo
zvyšnej časti zamietol.

3. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah

(pomer), nakoľko sú bývalými manželmi a zároveň medzi nimi existuje aj vzťah páchateľa násilného
trestného činu a poškodeného týmto trestným činom. Z predloženého rozsudku Krajského súduv Trenčíne sp. zn. 2To/37/2017 z 29.06.2017 a zo súdom zabezpečeného rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 4T/28/2017 z 20.04.2017 mal preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek

3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Skutok spočíval v tom,
že približne od roku 2008 do októbra roku 2016 na adrese A. XXX žalobkyňu ako jeho
vtedajšiu manželku, fyzicky napádal aj pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, takým spôsobom,
že ju viackrát bil päsťami, sácal, škrtil a udieral jej hlavu o stenu, ďalej sa jej vyhrážal tým spôsobom,

že ju zabije, zaškrtí, vyhodí z balkóna, že bude visieť za vlasy a že ju rozreže a pošle naspäť rodičom
po častiach, čím svojim agresívnym správaním poškodenej spôsoboval stres a strach, kde uvedené
dlhodobé konanie obvineného vyvolalo u poškodenej rozvinutý syndróm týranej ženy. Z lustrácie v ZVJS
súd zistil, že žalovaný si vykonáva trest odňatia slobody a mal by ho vykonať dňom 31.10.2023. Teda
týmto dňom by mal byť prepustený na slobodu. Jeho trvalé bydlisko sa nachádza na adrese: A. XXX.
Žalobkyňa v súčasnosti býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde je prihlásená na trvalý pobyt. Tento

dom s priľahlými pozemkami je v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov G. a H. F., ako to vyplýva
z LV č. XXX pre katastrálne územie A. D. D..

4. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že okrem spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, bol žalovaný rovnakým

rozsudkom odsúdený aj za spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2016 v čase približne o 20.00
hod. vnikol do rodinného domu č. XXX v obci A., ktorého majiteľom je G. F., takým spôsobom, že potom
čo zvonil pri vchodových dverách a tieto mu nikto neotváral aj napriek tomu, že mal
vedomosť, že v dome sú osoby a bolo mu nimi dané najavo, že ho nechcú vpustiť do

domu, vchodové dvere vykopol nohou v oblasti zámku a vošiel do rodinného domu, kde zotrval po dobu
približne 30 minút, napriek nesúhlasu jeho majiteľa.

5. Vo vzťahu k navrhovanému nariadeniu zákazu priblíženia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa
voči žalobkyni už v minulosti dopustil trestnej činnosti, ktorou už ohrozil a porušil jej telesnú a duševnú

integritu. Keďže ide o bývalých manželov, nie je nevyhnutné, aby sa žalovaný k žalobkyni približoval.
Uložený zákaz mu nebráni viesť riadny život bez obmedzení v neprítomnosti žalobkyne. Súd ďalej
konštatoval, že nariadil neodkladné opatrenie podľa výrokov I. a II. tohto uznesenia z dôvodu, aby
zabránil prípadnému útoku odporcu na žalobkyňu, ktorý nie je možné vylúčiť (teda vzhľadom
na závažnú násilnú trestnú činnosť, ktorej sa už voči žalobkyni dopustil).

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ Civilného sporového
poriadku súd prvej inštancie zamietol, pretože uloženie zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, nepovažoval za adekvátne
a nevyhnutné. Uviedol, že určitú možnosť komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné

zachovať. Žalobkyňa neosvedčila, že by s ňou žalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody
komunikoval takým nežiadúcim spôsobom, že by mu v tom bolo potrebné zabrániť súdnym rozhodnutím.
Vyslovil záver, že len písomnou alebo telefonickou komunikáciou nie je ohrozená duševná a už vôbec
nie telesná integrita žalobkyne. Žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni a zákaz vstupu
do jej obydlia, považoval v tomto smere za plne postačujúce.

7. Žalovaný podal včas odvolanie, ktorým napadol výrok I. uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým mu
bol uložený zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných
úkonov v konaniach vedenými pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky,
s tým, že nesúhlasil s takto určenou vzdialenosťou, ktorú ma od žalobkyne dodržiavať. Žiadal nahradiť
vzdialenosť 50 metrov piatimi metrami. Trval na tom, že rozhodnutím stanovená 50 metrová vzdialenosť

zákazu priblíženia je v rozpore s jeho právami a slobodami garantovanými Ústavou Slovenskej republiky
a Európskym dohovorom o ľudských právach.

8. Navrhnutú vzdialenosť piatich metrov, ktorú v odvolaní navrhol, považoval za dostatočne
bezpečnú, diskrétnu, komfortnú a ľahko merateľnú. Podľa jeho názoru takáto vzdialenosť spĺňa účel,

pre ktorý bolo uznesenie súdu vydané a súčasne minimalizuje obmedzovanie jeho práv a slobôd.
K zásahu a obmedzeniu jeho práv a slobôd nariadeným neodkladným opatrením konkrétne uviedol, že
so žalobkyňou bývajú v jednej obci, vzdušnou čiarou asi 400 metrov od seba, a aj preto nie je objektívne
možné dodržiavať odstup 50 metrov. Poukázal na to, že obaja sú kresťanmi a chodia do kostola v obci,v ktorej bývajú. V kostole pritom taktiež nie je možné dodržať takýto odstup, čo by znamenalo, že by
sa nemohol vôbec zúčastňovať bohoslužieb, svadieb a pohrebov. Taktiež by bola obmedzená aj jeho
účasť na kultúrnych, politických a športových aktivitách v obci, kde obaja žijú. Nemohol

by ani cestovať autobusom (napríklad do práce), nakoľko by v dopravnom prostriedku nemohol takúto
vzdialenosť 5 metrov dodržať. Auto si pritom nemôže kúpiť, nakoľko mu to nedovoľuje finančná situácia.
Nemožnosť prepravy by pritom mohla mať vplyv na jeho dochádzanie do práce,
spôsobovať neskoré príchody, čo by predstavovalo porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo byť
zamestnávateľom sankcionované. Uviedol, že sa mieni uchádzať o prácu u bývalého zamestnávateľa,

ktorýsnímbolprednástupomnavýkontrestuodňatiaslobodynadmieruspokojný,čobolozdokladované
aj v trestnom konaní. U tohto zamestnávateľa pracuje aj žalobkyňa.

9. Zdôraznil, že určený odstup 50 metrov mu znemožňuje po vykonaní trestu odňatia slobody začleniť sa
do života, vrátane života v obci. Aj u lekára môže stretnúť žalobkyňu v čakárni, čo má vplyv na jeho práva
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zmeniť lekára je pritom problémom. Taktiež nemôže v mieste

svojho bydliska chodiť do potravín, na poštu a podobne. Nemôže svoje maloleté deti po ukončení styku
riadne odprevadiť do ich bydliska, nakoľko miestna komunikácia je cca 8 metrov od domu, kde bývajú.
Realizácia neodkladného opatrenia, tak ako bolo nariadené, by pre neho de facto znamenala nutnosť
opustiť miesto svojho trvaného pobytu a stať sa bezdomovcom. Určenie takejto vzdialenosti súd ani
riadne neodôvodnil. Zdôraznil, že po vykonaní trestu má tiež práva a slobody, ktoré sú nariadením

neodkladného opatrenia (konkrétne jeho prvým výrokom) ohrozené a dotknuté.

10. V závere odvolania uviedol, že nežiada úplné zrušenie zákazu priblíženia, ale určenie vzdialenosti
na 5 metrov, keď je ochotný takéto obmedzenie po určitú dobu znášať, a to pre vnútorný
pokoj bývalej manželky.

11. Žalobkyňa k podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že niektoré
tvrdenia žalovaného považuje za absurdné (napríklad tvrdenie ohľadne obmedzenia poskytovania
zdravotnej starostlivosti v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia). Pokiaľ o realizáciu styku,
tak dcéry sú dostatočne veľké, aby za ním prišli samé, nemusí po ne chodiť. Poukázala na to, že ona

chodí do práce autom a v obci nechodí do potravín a ani na poštu. Z tohto dôvodu je
malá pravdepodobnosť, že by ju na týchto miestach žalovaný stretol. Poukázala na povahu žalovaného,
pričom potvrdila, že ho spočiatku chodila navštevovať do väzenia, nakoľko sa jej trest, ktorý mu bol
uložený zdal príliš vysoký. Pri poslednej návšteve sa jej však vyhrážal a tak ho
prestala navštevovať. Súhlasila s tým, aby sa vzdialenosť, na ktorú sa k nej nemôže priblížiť,

skrátila na 20 metrov.

12. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa bagatelizuje dopad
nariadeného neodkladného opatrenia na jeho práva a slobody. Poukázal na to, že ho posledných
5 rokov nevidela, nie je mu teda zrejmé, z čoho vychádzala pri svojich tvrdeniach. Ak žalobkyňa tvrdila,

že necestuje autobusom, nenakupuje v potravinách v obci a taktiež tu nechodí na poštu, tak na čo
žiadala nariadiť neodkladné opatrenie. Uviedol, že žalobkyňa môže hocikedy prísť
o prácu ako aj o auto a bude tu problém, na ktorý v odvolaní poukázal. Uviedol, že jeho exmanželka je
pre neho uzavretá kapitola. Váži si však, že súhlasila s tým, aby bola vzdialenosť znížená na 20 metrov,
čo však v konečnom dôsledku nerieši problémy s cestovaním, na ktoré poukazoval. Taktiež pokiaľ ide

o realizáciu styku s maloletými dcérami, tak v čase, keby sú s ním, je za nich zodpovedný, a preto ich
musí odprevadiť.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej

telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej

časti podľa § 388 CSP zmeniť.

15. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi
a majú bydlisko v rovnakej obci. Žalovaný bol odsúdený za trestný čin týrania žalobkyne, ktorá bola v tomčase jeho manželkou, ako aj za porušovanie domovej slobody, keď neoprávnene vstúpil do rodinného
domu, do ktorého mu bolo výrokom II. neodkladného opatrenia zakázané vstúpiť. Za uvedené mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, ktorý si odpykal a v októbri 2023 bol prepustený na

slobodu.

16. Žalovaný napadol odvolaním len výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie, žiadal však, aby bola
minimálna vzdialenosť od žalobkyne stanovená na 5 metrov, aby sa mohol riadne začleniť do života
v obci, chodiť v obci do kostola, obchodu a poštu, cestovať hromadnou dopravou a riadne odprevadiť

maloleté deti po skončení styku.

17. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak
je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu,

keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo

obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp
efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

19.Akoužbolouvedenévyššie,predmetomodvolaciehokonaniajenariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorýmboložalovanémuzakázanépriblížiťsaksvojejbývalejmanželkenavzdialenosť50metrov.Obaja
pritom žijú v rovnakej dedine, pričom žalovaný sa dopúšťal opakovane a po dlhšiu dobu na

žalobkyni násilia, za čo bol odsúdený a odpykal si trest odňatia slobody. Žalobkyňa trpela
rozvinutým syndrómom týranej ženy.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zohľadniť aj
zásadu proporcionality. Uplatnenie tejto zásady predstavuje požiadavku, aby účinky

neodkladného opatrenia povinnú osobu nezaťažovali nad nevyhnutnú mieru.

21. Účelom neodkladného opatrenia v predmetnej právnej veci je ochrana telesnej a duševnej integrity
žalobkyne, ktorá bola v minulosti obeťou násilia zo strany žalovaného, za ktoré
konanie bol žalovaný aj právoplatne odsúdený. Takúto ochranu je možné dosiahnuť aj zabezpečením

takých podmienok, za ktorých sa eliminuje fyzický kontakt medzi žalobkyňou a žalovaným tak, aby sa
predchádzalo vzniku situácii, za ktorých by mohlo prísť k násiliu alebo inému nebezpečnému
správaniu zo strany žalovaného.

22. Ochrana záujmu žalobkyne na zachovaní jej fyzickej a duševnej integrity bola v prejednávanej veci

realizovaná nariadením zákazu priblíženia, čo súčasne predstavuje určité obmedzenie práv a slobôd
žalovaného. Takáto úprava pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným je vzhľadom na okolnosti veci
bez potrebná. Súčasne je však potrebné pri nariadení takéhoto neodkladného opatrenia postupovať aj
s ohľadom na zásadu proporcionality.

23. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v záujme pokoja svojej bývalej manželky súhlasí s tým, aby mu bol
uložený zákaz priblíženia, avšak vzhľadom na okolnosti veci, určená minimálna vzdialenosť 50 metrov
pre neho de facto znamená, že sa v obci nemôže pohybovať, zúčastňovať sa na živote v obci, chodiť tu
do kostola, obchodu a na poštu, resp. cestovať v prostriedkoch hromadnej dopravy.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že súdom určená minimálna vzdialenosť, na ktorú
sa nemôže priblížiť k žalobkyni, je neprimeraná. Vzdialenosť minimálne 50 metrov nie je nevyhnutná pre
dosiahnutie cieľa, ktorý je nariadením neodkladného opatrenia sledovaný a ktorý má byť dosiahnutý.
V závislosti na konkrétnych okolnostiach, môže byť z takej vzdialenosti aj obtiažné zistiť, či sa tamnachádza osoba oprávnená z neodkladného opatrenia. Vzdialenosť, na ktorú nie je možné sa k určitej
osobe priblížiť, má byť určená so zreteľom na dosiahnutie ochrany zákonom
chráneného záujmu, avšak tak, aby sa neproporcionálne nezasiahlo do právnej sféry povinnej osoby.

Určenie až 50 metrovej minimálnej vzdialenosti pri zákaze priblíženia, nie je nevyhnutne potrebné
pre dosiahnutie sledovaného cieľa. Okrem toho, obe strany žijú v menšej komunite, na dedine,
kde je problematické dodržiavať medzi dvoma osobami takúto vzdialenosť. Nariadenie neodkladného
opatrenia (resp. rozhodnutie súdu vydané v skrátenom konaní, bez vykonania riadneho dokazovania)
nemôže pre povinnú osobu znamenať také obmedzenie, ktoré môže v konečnom dôsledku znamenať

znemožnenie pohybu v obci, kde býva. Na druhej strane musí žalovaný akceptovať, že k jeho právam
nepatrí navštevovanie konkrétneho kostola v mieste svojho trvalého bydliska. Nariadenému zákazu
priblíženia sa musí prispôsobiť aj realizácia styku s maloletými dcérami, ako aj prípadné cestovanie
prostriedkami hromadnej dopravy.

25. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú žalovaný nemôže

prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu
vzdialenosti nie menšej ako 15 metrov. Túto vzdialenosť súd považoval za dostatočnú jednak na
vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie či iných útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej
identifikácie osoby, za účelom vyhnutia sa priblíženiu. V prípade, že by sa
žalovanýnaprieknariadenémuzákazukžalobkynipriblížilzaúčelomfyzickéhoataku,takátovzdialenosť

žalobkyni umožňuje včas reagovať. Odvolací súd má za to, že určením takejto minimálnej vzdialenosti
nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným opatrením nad nevyhnutnú mieru.

26. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel odvolaniu a zmenil v napadnutej časti uznesenie súdu
prvej inštancie tak, že znížil minimálnu vzdialenosť, na ktorú sa žalovaný nemôže priblížiť k žalobkyni.

Z dôvodov uvedených vyššie, súd považoval za primeranú minimálnu vzdialenosť 15 metrov tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ostatné výroky uznesenia súdu prvej inštancie neboli
odvolaním dotknuté.

27. Odvolací súd vzhľadom na zmenu odvolaním napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie,

rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP aj o trovách konania tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal
podľa § 255 ods. 2 CSP, vzhľadom na pomerný úspech každého z nich. Žalobkyňa nebola plne úspešná
v konaní pred súdom prvej inštancie, keď v časti bol jej návrh zamietnutý a súčasne žalovaný podal
dôvodne odvolanie, ktoré malo za následok zmenu napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).