Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sžk/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201929
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1017201929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu Prales, o.z., Odtrnovie 563, 013 22 Rosina
IČO: 42 071 879, proti žalovanému (sťažovateľ 1/): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik (sťažovateľ 2/), so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 2.
EuroForest, s.r.o. (sťažovateľ 3/), so sídlom Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen IČO: 36 627 453, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou, PhD. so sídlom Kármana 22/A, 984 01 Lučenec,

adresa na doručovanie Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, 3. Správa národného parku Nízke Tatry,
so sídlom Partizánska 69, 974 98 Banská Bystrica, 4. Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri
Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina IČO: 36 442 151, 5. SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/
b, 825 11 Bratislava IČO: 35 910 739, 6. Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná
595, 031 05 Liptovský Mikuláš IČO: 36 672 441, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 742/2015-720 z 6.2.2015, konajúc o kasačných sťažnostiach žalovaného a
ďalších účastníkov konania 1. a 2. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/279/2017-125 z

20.5.2020, takto

r o z h o d o l :

I.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyrozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2S/279/2017-125
z 20.5.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalších účastníkov 1. a 2. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina rozhodnutím (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/

SCH z 30.10.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v bode:
A. podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) schválil návrh
programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka vyhotovený firmou Euroforest s.r.o. na obdobie
rokov 2014-2023 na výmeru lesných pozemkov 6 469,7245 ha s tým, že celkový objem dreva určený
na ťažbu pre lesný celok Javorinka je 273 192 m3, pričom vlastnícky celok je totožný s lesným celkom,
B. podľa § 16 ods. 1 zákona o lesoch vyhlásil v bode:
1) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 201,74 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v

zmysle § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa,
2) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 1915,23 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v
zmysle § 2 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa,3) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 51,97 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa,
4) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 82,57 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle

§ 2 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa,
s tým, že celková výmera ochranných lesov v lesnom celku je 2251,51 ha.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 742/2015-720 z 6.2.2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 58
ods. 1 písm. k) zákona o lesoch a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) zamietol odvolanie žalobcu (Prales, o.z.) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
II.
Konanie na krajskom súde

3. Žalobca sa žalobou včas podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa
7.4.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia,

ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

4. Žalovaný listom z 29.4.2015, doručeným krajskému súdu 5.5.2015, požiadal o nariadenie
pojednávania. Žalobca v liste z 12.5.2015 rovnako požiadal o nariadenie pojednávania.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom z 29.5.2015, na ktorý reagoval žalobca vyjadrením z
8.2.2018.

6. Krajský súd uznesením č.k. 2S/279/2017-101 z 7.1.2020 pribral do konania ďalších účastníkov 1. až
6. Následne krajský súd týmto ďalším účastníkom zaslal na vyjadrenie žalobu, vyjadrenie žalovaného

z 29.5.2015 a repliku žalobcu z 8.2.2018.

7. Právo vyjadriť sa k veci využil len ďalší účastník 4., ktorého stručné vyjadrenie z 28.1.2020 bolo
zaslané na vedomie ostatným účastníkom konania. Ďalší účastník 4. vo svojom vyjadrení nepožiadal
o nariadenie pojednávania.

8. Krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom č.k. 2S/279/2017-125 z
20.5.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal voči
žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

9. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že:
- po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a z listín založených v administratívnom spise zistil, že
námietka žalobcu, týkajúca sa absencie vymedzenia biotopov chránených zákonom č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) v dokumentácií, tak ako túto náležitosť

vyžaduje § 54 ods. písm. b) až d) zákona o ochrane prírody, bola opodstatnená. V schválenom programe
starostlivosti o lesy nebolo možné dohľadať údaje týkajúce sa identifikácie a vymedzenia biotopov, ako aj
zásad vývoja biotopov vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví. Relevantné stanoviská neobsahovali
ani stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny (Okresného úradu v Žiline,
odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2014/0011550-3/Dno z dňa 26.06.2014 a

Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/
KM zo dňa 18.08.2014),
- program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti podľa § 54 ods. 4 písm. d) zákona o
ochrane prírody. Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny môže vyhotovovať len oprávnená osoba,
ktorá je zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb vedenom Ministerstvom životného prostredia

Slovenskej republiky. Ustanovenie § 55 zákona o ochrane prírody určuje podmienky zápisu, opätovného
zápisuataktiežpodmienkyvyčiarknutiaztohtozoznamu.Odbornespôsobilouosobousarozumieosoba
oprávnená vyhotovovať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny uvedenú v § 54 zákona o ochrane
prírody. Podstatné je v danom prípade to, že program starostlivosti o lesy bol vyhotovený ako dokument
na účel uvedený v § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona o ochrane prírody. Z pohľadu environmentálnej

odbornosti zákon o ochrane prírody stanovil špecifickejšie predpoklady odbornej spôsobilosti na účel
vypracovania dokumentácie týkajúcej sa ochrany prírody, než stanovil zákon o lesoch v § 42 ods. 2.
Program starostlivosti o lesy vypracovaný ďalším účastníkom 2. EuroForest, s.r.o. bol preto vypracovaný
osobou, ktorá nemala postavenie odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona o ochrane prírody,- správne orgány oboch stupňov preto v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku nedostatočne zistili
skutkový stav.

III.
Konanie na kasačnom súde

10. Proti rozsudku krajského súdu podali včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ 1/“),
ďalší účastník 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len „sťažovateľ 2/“) a ďalší účastník

2. EuroForest, s.r.o. (ďalej len „sťažovateľ 3/“).

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.
1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel
z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 8Sžk/4/2021. Od 1.8.2021 je na
konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom
pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol

v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

IV.
Právny názor kasačného súdu

A. Posúdenie kasačnej sťažnosti žalovaného

12. Žalovaný ako sťažovateľ 1/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g)
Správnehosúdnehoporiadku(ďalejaj„SSP“),pretožekrajskýsúdvkonaníaleboprirozhodovaníporušil
zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ 1/ navrhol kasačnému súdu
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ 1/ dôvod kasačnej sťažnosti týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý proces odôvodnil

tým, že listom z 29.4.2015 doručeným krajskému súdu 5.5.2015 požiadal o nariadenie pojednávania,
pričom krajský súd rozhodol napriek tomu bez toho, aby vo veci vykonal pojednávanie a ešte v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ani zo strany žalobcu, ani žalovaného nedošlo k
požiadaniu o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

14. Dôvody kasačnej sťažnosti týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľ 1/ bližšie
vymedzil v sťažnostných bodoch, v ktorých predovšetkým namietal, že:
- program starostlivosti o lesy je podľa § 54 zákona o ochrane prírody dokumentáciou ochrany prírody a
krajiny, ktorá sa v zmysle 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody vyhotovuje postupom podľa osobitného
zákona s odkazom na § 41 zákona o lesoch, pričom zákon o lesoch vymedzuje aj jeho náležitosti. Pod

pojmom postup nemožno chápať len administratívno-procesné úkony, ale aj jeho obsahovú stránku,
ktorú vymedzuje zákon o lesoch a predpisy vydané na jeho vykonanie. Týmto je vyhláška Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody
(ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z.z.“), ktorá ustanovuje podrobnosti ku všetkým dokumentom ochrany
prírody a krajiny okrem programu starostlivosti o lesy, pretože tento sa vyhotovuje osobitným postupom

podľa zákona o lesoch a preto aj podrobnosti o obsahu programu starostlivosti o lesy ustanovuje zákon
o lesoch,
- záujmy ochrany prírody v danom konaní zastupoval odbor starostlivosti o životné prostredie okresných
úradov v Žiline a Prešove a tieto závery prevzal do svojho rozhodnutia prvostupňový orgán. Program
starostlivosti o lesy obsahuje preto všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona o lesoch,

- nie všetky programy starostlivosti o lesy obsahujú všetky štyri náležitosti vyplývajúce z § 54 ods. 4
zákona o ochrane prírody. Podľa názoru krajského súdu by boli neplatné všetky doterajšie programy
starostlivosti, pretože nevymedzujú chránené územia a ochranné pásma, keďže tieto sa vymedzujú
príslušným právnym predpisom podľa § 17 až § 27 zákona o ochrane prírody postupom podľa § 50daného zákona a to na základe projektu ochrany podľa § 54 ods. 13 a nie podľa programu starostlivosti
podľa § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Nakoniec aj vyhláška č. 24/2003 Z.z. neupravuje
„vymedzenie a mapovanie biotopov“ ale iba ich opis,

-zákonoochraneprírodynestanovuje,akýspôsobklasifikáciebiotopovmusíbyťzvolenýprijednotlivých
dokumentoch ochrany prírody podľa jeho § 54, pričom priamo predpokladá použitie výsledkov lesníckej
typológie v takejto dokumentácií. Program starostlivosti o lesy preto obsahuje údaje o výskyte a popise
biotopu, pretože obsahuje údaje o lesnom type (klasifikácii) biotopu pre jednotlivé jednotky priestorového
rozdelenia lesa,

- hodnotenie vplyvov činností stanovených programom starostlivosti o lesy na biotopy z hľadiska ochrany
prírody je kompetenciou orgánov ochrany prírody v rámci predkladania pripomienok a požiadaviek na
vypracovanie programu starostlivosti pre lesy, ktoré sú pre jeho vyhotoviteľa záväzné. Po vypracovaní
návrhu programu starostlivosti o lesy následne orgány ochrany prírody prostredníctvom záväzného
vyjadrenia hodnotia splnenie svojich pripomienok. Takéto stanovisko je pre orgán lesného hospodárstva
záväzné a tento ho preberá do svojej rozhodovacej činnosti,

- keďže právnym predpisom stanovujúcim podrobnosti o dokumentoch starostlivosti o lesy je zákon
o lesoch, potom aj zoznam odborne spôsobilých osôb na ich spracovanie nevyplýva z § 55 zákona
o ochrane prírody ale z § 42 zákona o lesoch, čo potvrdzuje aj list Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 3454/2015-2.1. z 23.3.2015, resp. ďalšie príslušné listy tohto ministerstva, ktoré
je jednak gestorským ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany prírody a krajiny a súčasne

aj vedie zoznam odborne spôsobilých osôb podľa § 55 a § 65 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane prírody.

15. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného podal rozsiahle vyjadrenie žalobca, ktorý v ňom vo vzťahu
k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil,
prečo neuskutočnením pojednávania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ohľadom

nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom žalobca spochybnil závery žalovaného týkajúce
sa toho, že skutkový stav bol náležite zistený, či už vo vzťahu k záveru, že program starostlivosti
o lesy nemusel obsahovať údaje o identifikácií a vymedzení biotopov, resp. že vyhotoviteľ programu
starostlivosti o lesy nemusí mať postavenie odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona o ochrane
prírody.

16. Kasačný súd po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenými osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§
439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z
dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP).

17. Z dôvodu procesnej logiky sa kasačný súd pri posudzovaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi
spojených sťažnostných bodov najprv venoval skúmaniu, či krajský súd neporušil právo sťažovateľa 1/
na spravodlivý proces tým, že vo veci rozhodol bez nariadeného pojednávania.

18. Konanie na krajskom súde začalo doručením žaloby dňa 7.4.2015 teda ešte za pôvodnej procesnej
právnej úpravy danej znením piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Keďže žaloba bola podaná
proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, konalo sa podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Nastúpením účinnosti Správneho súdneho poriadku dňa 1.7.2016 sa
v dôsledku jeho okamžitej aplikability (§ 491 ods. 1 SSP) pokračovalo v konaní v procesnom rámci

všeobecnej správnej žaloby. Režim takéhoto pokračovania v konaní bližšie upravovalo prechodné
ustanovenie § 491 ods. 2 SSP, v zmysle prvej vety ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“ To znamená, že ak
účastník konania na podklade výzvy súdu podľa § 250f ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku požiadal
o nariadenie pojednávania, účinky takejto žiadosti sa premietli aj do správneho súdneho konania

spravujúceho sa režimom Správneho súdneho poriadku.

19. V zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, ako to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Uvedené zákonné ustanovenie
predstavuje povinnosť a nie možnosť nariadiť pojednávanie, pričom plnú dispozíciou s týmto procesným

oprávnením priznáva zákon účastníkovi konania (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová,
A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 592 s.). Inak povedané,
ak účastník konania požiada o nariadenie pojednávania, musí mu správny súd vyhovieť. Na druhej
strane zákonodarca toto právo účastníka konania z dôvodu aplikácie princípov rýchlosti a hospodárnostikonania obmedzil v tom zmysle, že každý účastník konania môže uplatniť nárok na nariadenie
pojednávania len pri prvom úkone voči správnemu súdu, t.j. žalobca v správnej žalobe podľa § 182 ods.
1 písm. g) SSP a žalovaný a ďalší účastníci konania vo vyjadrení k nej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP

s tým, že na neskoršie žiadosti sa neprihliada.

20. V danom prípade zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal o nariadenie
pojednávania listom z 29.4.2015 doručeným krajskému súdu 5.5.2015, ktorým reagoval na výzvu
krajského súdu z 20.4.2015 doručenú mu 27.4.2015. Rovnako pritom o nariadenie pojednávania

požiadal aj žalobca v liste z 12.5.2015 doručenom krajskému súdu 14.5.2015.

21. Krajský súd uvedené žiadosti zrejme opomenul, keď napadnutý rozsudok vydal bez nariadenia
pojednávaniaavjehoodôvodnenívposlednejvetebodu24uviedol,že„žalobcaaanižalovanýnežiadali
o nariadenie pojednávania vo veci.“

22. Znenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP ustanovuje ako dôvod kasačnej sťažnosti taký nesprávny postup
krajského súdu v konaní alebo pri rozhodovaní, ktorým sa znemožnilo účastníkovi konania uskutočnenie
jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Z daného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že nie každé procesné pochybenie krajského súdu

musí mať za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, pretože dôvodom kasačnej sťažnosti je len také
pochybenie, ktoré svojou závažnosťou porušilo právo na spravodlivý proces. Kasačný súd však dospel
jednoznačne k záveru, že porušenie práva (nároku) účastníka na prejednanie veci na pojednávaní
má povahu takého procesného pochybenia, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý proces bez
ďalšieho, teda bez ohľadu na povahu veci a procesné postavenie daného účastníka konania. V tomto

smere sa teda jedná aj o pretavenie princípu ústnosti (prvá veta § 5 ods. 8 SSP) ako interpretačnej
pomôcky pri výklade noriem a inštitútov Správneho súdneho poriadku.

24. Zároveň a predovšetkým právo účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti, teda na
pojednávaní je v zákone upravenom rozsahu aj ústavným právom vyplývajúcim z čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. V širšom kontexte je porušenie práva účastníka konania na prejednanie jeho
veci na pojednávaní aj v rozpore s princípmi verejnosti, bezprostrednosti a kontradiktornosti súdneho
konania, ktoré sú spoločne vyjadrené v zásade audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá
strana) a patria medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces (viď rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk41/2020 z 27.2.2023).

25. Krajský súd preto tým, že napadnutý rozsudok vydal bez nariadenia pojednávania, hoci o nariadenie
pojednávania žalovaný riadne a včas požiadal, porušil procesné práva žalovaného v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

26. Kasačný súd preto zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného je s odkazom na znenie § 440 ods. 1
písm. f) SSP dôvodná.

27. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzené v § 440 ods. 1 SSP možno deliť na vady zmätočnosti [§ 440
ods. 1 písm. a) až f) a j) SSP] a vady týkajúce sa riešenia právnej otázky [§ 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP].

Vady zmätočnosti majú procesnoprávny charakter a vzťahujú sa na nesplnenie niektorej z podmienok
konania, resp. postupu v konaní. Vady týkajúce sa riešenia právnej otázky sa dotýkajú vecnej správnosti
rozhodnutia krajského súdu. Hoci to Správny súdny poriadok explicitne neustanovuje, možno s odkazom
na princípy procesnej logiky skonštatovať, že pri skúmaní v kasačnej sťažnosti uvedených dôvodov,
majú vady týkajúce sa riešenia právnej otázky vo vzťahu k vadám zmätočnosti subsidiárnu povahu.

Inak povedané kasačný súd preskúmava namietané vady týkajúce sa riešenia právnej otázky len v tom
prípade, ak nezistil nezákonnosť rozhodnutia už na podklade namietaných vád zmätočnosti. Rovnaký
záver prezentuje aj odborná spisba, podľa ktorej „Ak je rozhodnutie krajského súdu postihnuté niektorou
z týchto vád (zmätočnosti), kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecnou
stránkou preskúmavaného rozhodnutia“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1604 s.). Uvedené je dané tým, že
ak je daná vada zmätočnosti, je preskúmavané rozhodnutie krajského súdu vždy nezákonné a to bez
ohľadu na jeho vecnú správnosť (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sak/1/2021 z 29.9.2021).28. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd po zistení, že je daný dôvod kasačnej sťažnosti
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, týkajúci sa porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v

dôsledku neprejednania veci na pojednávaní, už nepreskúmaval dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa §
440 ods. 1 písm. g) SSP vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

B. Posúdenie kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov

29. Ďalší účastník 1. ako sťažovateľ 2/ a ďalší účastník 2. ako sťažovateľ 3/ podali kasačné sťažnosti
z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli kasačnému
súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. sťažovateľ 2/
alternatívne navrhol aj zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa žaloba zamieta.

30. Kasačný súd skúmajúc procesné podmienky zistil, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 2/ a 3/ boli
podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné (§
439SSP)amajúpredpísanénáležitosti(§445ods.1SSPa§57SSP),avšaknebolipodanéoprávnenou
osobou.

31. Správny súdny poriadok vymedzuje sťažnostnú legitimáciu teda subjekty oprávnené podať kasačnú
sťažnosť v § 442.

32. Podľa § 442 ods. 1 SSP Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na
konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok

ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len "sťažovateľ").

33. Pre danú vec je rozhodujúcim znenie prvej časti vety § 442 ods. 1 SSP, v zmysle ktorej účastník
konania môže podať kasačnú sťažnosť, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, čo znamená, že zákon
vymedzuje dve kumulatívne podmienky pre podanie kasačnej sťažnosti a to (i) účastníctvo v konaní pred

správnym (krajským) súdom a (ii) skutočnosť, že dotknutému účastníkovi konania nebolo namietaným
rozhodnutím správneho (krajského) súdu vyhovené.

34. Zatiaľ čo obe procesné podmienky sú u žalobcu a žalovaného v podstate nesporné, inak je tomu
u ďalšieho účastníka konania. Ak je totiž ďalší účastník v správnom súdnom konaní na správnom

(krajskom) súde pasívny a k žalobe sa vôbec nevyjadrí či už písomne alebo na pojednávaní, nemožno
následne určiť, či mu bolo alebo nebolo rozhodnutím súdu vyhovené, resp. či bolo rozhodnuté v jeho
neprospech.

35. Hoci vyjadrenie sa k veci je právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka, je potrebné si uvedomiť,

že správne súdne konanie je kontradiktórnym súdnym konaním a pri ďalších účastníkoch konania
nie normatívne ustanovené, či zjednodušene povedané stoja na strane žalobcu alebo žalovaného.
Nemožno tiež opomenúť, že ďalší účastník môže mať podľa povahy veci jednak záujem na vyhovení
ale i nevyhovení žalobe a že súčasne nie je vylúčené ani to, že tento jeho záujem sa môže v priebehu
konania meniť.

36. Zároveň platí, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o nej
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, teda najvyššia justičná autorita správneho súdnictva a preto
nemožno akceptovať stav, kedy by predchádzajúca procesná pasivita ďalšieho účastníka v konaní pred
správnym (krajským) súdom mala byť nahrádzaná jeho aktivitou až v kasačnou konaní. Pripustenie

takéhoto stavu by totiž negovalo klasickú procesnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí
bdelým), pričom kasačné konanie by vo svojej podstate nahrádzalo konanie na správnom (krajskom)
súde, čím by mohol byť dotknutý aj zákaz novôt v kasačnom konaní v zmysle § 441 SSP. Rovnaký názor
vyplýva pritom aj z odbornej spisby (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdnyporiadok.Komentár.Bratislava:C.H.Beck,2018,1637s.).,podľaktorej„aksatedaďalšíúčastník

vo svojom vyjadrení k žalobe dostatočne určite nevysloví, ako navrhuje správnemu súdu rozhodnúť,
berie na seba riziko, že nebude mať prístup ku kasačnej sťažnosti v dôsledku nemožnosti určiť, či bolo
krajským súdom rozhodnuté v jeho neprospech. Nemožno totiž opomenúť, že ďalší účastník konania
môže mať v závislosti od konkrétnej veci aj záujem o vyhovenie žalobe i jej zamietnutie.“37. Len výnimočne a s prihliadnutím na konkrétny prípad by bolo možné uvažovať nad uznaním
sťažnostnej legitimácie pri takom ďalšom účastníkovi, ktorý sa v konaní pred správnym (krajským)

súdom síce vôbec nevyjadril k veci, avšak správny (krajský) súd napadnutým rozhodnutím zrušil také
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, z ktorého sťažovateľovi priamo vyplývali práva
alebo povinnosti. Túto skutočnosť by však mal takýto sťažovateľ vyargumentovať v podanej kasačnej
sťažnosti.

38. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že napriek tomu, že sťažovatelia 2/ a 3/ boli krajským
súdom listom z 8.1.2020 doručeným sťažovateľovi 2/ 20.1.2020 a sťažovateľovi 3/ 17.1.2020 vyzvaní
na vyjadrenie sa k veci, túto možnosť nevyužili, nepožiadali ani o nariadenie pojednávania a počas
celého konania na krajskom súde zostali úplne pasívni, pričom prvým ich úkonom v správnom súdnom
konaní bolo až podanie kasačnej sťažnosti. V podanej kasačnej sťažnosti zároveň sťažovatelia ani
bližšie neargumentovali v rozsahu opísanom v bode 37 odôvodnenia tohto rozsudku.

39. S prihliadnutím na procesnú pasivitu sťažovateľov 2/ a 3/ a absenciu ich vyjadrenia k veci preto
sťažovatelia nepreukázali, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo rozhodnuté v ich neprospech
a teda ani neosvedčili svoju sťažnostnú legitimáciu v zmysle § 442 ods. 1 SSP.

V.
Záver

40. Vzhľadom na to, že kasačný súd zistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa 1/
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie

podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41. Keďže ďalší účastníci 1. a 2 ako sťažovatelia 2/ a 3/ nepreukázali svoju sťažnostnú legitimáciu,
kasačný súd ich kasačné sťažnosti podľa § 459 písm. b) SSP odmietol ako podané neoprávnenou

osobou.

42. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred správnym súdom
rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP Správny súd v Bratislave.

43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom
hlasov 3:0

44. (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Porušenie práva (nároku) účastníka na prejednanie veci na pojednávaní má povahu takého procesného

pochybenia, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý proces bez ďalšieho, teda bez ohľadu na
povahu veci a procesné postavenie. V tomto smere sa teda jedná aj o pretavenie princípu ústnosti
danéhoprvouvetou§5ods.8SSPakointerpretačnejpomôckyprivýkladenoriemainštitútovSprávneho
súdneho poriadku. Zároveň a predovšetkým právo účastníka konania na prejednanie veci v jeho
prítomnosti, teda na pojednávaní je v zákone upravenom rozsahu aj ústavným právom vyplývajúcim z

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 442 ods. 1 vymedzuje dve kumulatívne podmienky pre podanie kasačnej sťažnosti a
to účastníctvo v konaní pred správnym (krajským) súdom a skutočnosť, že dotknutému účastníkovi
konanianebolonamietanýmrozhodnutímsprávneho(krajského)súduvyhovené.Zatiaľčoobeprocesné

podmienky súd u žalobcu a žalovaného v podstate nesporné, inak je tomu u ďalšieho účastníka konania.
Ak je totiž ďalší účastník v správnom súdnom konaní na správnom (krajskom) súde pasívny a k žalobe
sa vôbec nevyjadrí či už písomne alebo na pojednávaní, nemožno následne určiť, či mu bolo alebo
nebolo rozhodnutím súdu vyhovené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.