Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-3C/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222201106
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6222201106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobkyne: J. T., rod. D.Á.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., zastúpená splnomocneným zástupcom T.. U. Ď., nar.
XX.XX.XXXX, proti žalovanému Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosti patria dedičstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že pozemok vedený Okresným úradom, katastrálny odbor pre k. ú.
Ž., obec Ž., okres F. B. na LV č.XXXX, ako parcela registra „V.“, parc. XXX o výmere XXXX m2,
druh pozemku: trvalý trávny porast patrí do dedičstva po nebohej V. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Ž. zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému, aby súd určil, že
nehnuteľnosti, ktoré sú vedené Okresným úradom F. B., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. a
obec Ž., okres F. B. ako parcely registra V.-B. parc. č. XXX/X o výmere X XXX m2, druh pozemku: orná

pôda, parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 druh pozemku: orná pôda a na LV č. XXXX pre k. ú. obec
Ž.V., okres F. B. ako parcela registra V.-B. a parc. č. XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: trvalý
trávny porast (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) patria do dedičstva po neb. V. D., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX.

2. Predmetnú žalobu zdôvodnila tým, že je dcérou neb. V. D., zomr. XX.XX.XXXX, po ktorej smrti
súdny komisár T.. U. A. pri prejednaní dedičstva nezistil žiadny majetok po poručiteľke, čím došlo k

zastaveniu konania o dedičstve sp. zn. 4D/502/2006 zo dňa XX.XX.XXXX pre nemajetnosť. Nebohá
poručiteľka nadobudla počas života do vlastníctva poľnohospodárskej nehnuteľnosti v k. ú. Ž., ktoré jej
boli pridelené na základe výmeru o vlastníctve pôdy v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. N. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku.
Na základe prídelového plánu boli poručiteľke pridelené nehnuteľnosti pôvodne vedené v U. vložke č.
XXXX/XX pod parc. č. XXXX/XX roľa, o výmere X,XXXX ha, parc. č. XXXX/XX roľa o výmere X,XXXX
ha, parc. č. XXXX lúka o výmere X,XXXX ha. Na základe identifikácie vykonanej Okresným úradom

vo F. B., katastrálny odbor boli spomenuté nehnuteľnosti identifikované ako parcely registra V.-B., ako
sú označené v žalobnom návrhu. predmetné nehnuteľnosti následne boli pridelené štátu - Slovenskej
republike, napriek tomu, že neb. poručiteľka v čase svojej smrti bola riadnou vlastníčkou označených
pozemkov.3. Dňa 08.08.2022 bola predmetná žaloba doručená postupom podľa § 167 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) žalovanému. Súd výzvou zo dňa 08. 08.08.2022 žalovaného

vyzval v zmysle § 167 ods. 2 CSP, aby sa k žalobe určenej lehote vyjadril.

4.ŽalovanýzastúpenýzákonnýmzástupcomSPFkpredmetnejžalobesavyjadrilvpísomnompodanízo
dňa 16.08.2022. Poukázal, že určenie vlastníckeho práva sa vždy dotýka spoločných práv a povinností
všetkých účastníkov konania o dedičstve, ktorých treba považovať za nerozlučných spoločníkov.

Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí dedičstva sa preto musí vzťahovať na všetky dedičov. Z
priloženého dedičského rozhodnutia nie zrejmé, či žalobkyňa patrí do okruhu dedičov. Zároveň žaloba
musí smerovať voči všetkým subjektom, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Na na
LV č. XXXX okrem žalovaného figurujú aj ďalší spoluvlastníci, ktorí neboli označení v žalobe. Pritom
parcela č. XXXX o výmere X,XXXX ha bola z výmeru č. XXXX/XX vyčiarknutá a nebola predmetom
pridelenia do vlastníctva.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2022 uviedla, že jej vecná legitimácia vyplýva zo
zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva sp. zn. R. XXX/XX.

6. Predmetný spor súd prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 23. 01.2024.

7. Žalobkyňa uviedla, že má záujem sa podieľať na dedení predmetnej nehnuteľnosti, ktoré boli
nadobudnuté jej právnou predchodkyňou (L.). Ďalej uviedla, že nebola účastná predchádzajúceho
dedičského konania, pričom jej sestra jej osobu vyššieho veku. Žalobkyňa netrvala na žalobe v časti
o určenie vlastníckeho práva k parcela registra K. p. č. XXX, v ktorom rozsahu zobrala žalobu späť.

Zotrvalanatom,abysúdurčilvlastníckeprávovovzťahukparcelám,ktoréboliidentifikovanéakoparcely
registra V.-B. parc. č. XXX/XX, parc. č. XXXX/XX vo vzťahu ku ktorým boli naplnené podmienky vecnej
legitimácie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo/2375/2012, podľa ktorého
pre účel predmetného konania žalobou je oprávnený uplatniť žalobný nárok aj niektorí z dedičov, ktorý
nevytvára procesné spoločenstvo s ostatnými dedičmi. Uvedená otázka sa rieši v rámci dedičského

konania.

8. Zákonná zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii k nedostatku vecnej legitimácie strán v
predmetnom konaní. Poukázala, že k označenej nehnuteľnosť parcele registra V.-B. parc. č. XXX okrem
žalovaného sú evidovaní viacerí spoluvlastníci, čím nebola splnená podmienka vecnej legitimácie,

pretože na konaní by mali byť zúčastnení všetci do úvahy prichádzajúci potenciálni dedičia. Podľa
predloženého výmeru bol prídelcom Š. D. a manželka W., pričom parc. č. XXXX vedená ako lúka bola
podľa priloženej dokumentácie z výmeru vyškrtnutá. Nehnuteľný majetok bol pridelený do spoločného
vlastníctva uvedených osôb nie do výlučného vlastníctva právnej predchodkyne žalobkyne neb. V. D..

9. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov: Uznesenie Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 4D/502/2006 z 01. 02. 2007 č. l. 4-5, výmer o vlastníctve pôdy č .l. 6-8, prihláška
č. l. 9-11, zápisnica č. l. 12-14, identifikácia parciel č. l. 15-16, grafická identifikácia č. l. 17-18, výpis z
katastra nehnuteľností z LV č. XXXX č. l. 19-20, z LV č. XXXX č. l. 21-22, rodný list č. l. 55, zápisnica
o predbežnom vyšetrení č. l. 56-59, fotokópia pozemno-knižných vložiek XXX, XXXX, XXXX, XXX k. ú.

Ž. na č. l. 88-97, dedičský spis sp. zn. D 142/188, dedičský spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
4D/502/2006.

10. Na vyššie uvedenom základe súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa so sestrou L. B., nar. XX.XX.XXXX sú právne nástupkyne (R.) neb. poručiteľky V. D., zomr.
XX.XX.XXXX.

11. Neb. poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, pričom dedičské konanie bolo
vedené súdnym komisárom T.. U. A., notárom so sídlom vo F. B. pod sp. zn. 4 D/502/2006, Dnot.

267/2006 a právoplatne bolo zastavené uznesením č. k. 4D/502/2006 - 9 zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu
nemajetnosti neb. poručiteľky.12. Z obsahu dedičského spisu a zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva po neb. poručiteľke
spísanej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že právnymi nástupcami v dedičskom konaní po neb. poručiteľke V.
D., zomr. XX.XX.XXXX sú: 1. L. B., nar. XX.XX.XXXX, 2. J. T., nar. XX.XX.XXXX.

13 Ďalej súd zistil, že na Štátnom notárstve vo F. B. bolo vedené dedičské konanie pod sp. zn. D 142/88
po neb. poručiteľovi Š. D., zomr. XX.XX.XXXX. Podľa zápisnice o prejednaní dedičstva spísanej dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že právnymi nástupcami po nebohom boli neb. W. D. (L.), L. B. (R.), J. T. (R.).
Predmetom dedenia po nebohom boli nehnuteľnosti vedené U. zápisnici č. XXXX pre k. ú. Ž., r. č. X,

parc. č. XXX, F. XXXX siahov pod Q. F. X/XX v odhadne cnie XXX Kčs, ktorý majetok podľa dedičskej
dohody nadobudla dcéra L. B..

14. Na základe Výmeru č. XXXX/XX vydaného dňa XX.XX.XXXX Povereníctvom pôdohospodárstva
pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy v zmysle
prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Ž., potvrdeného okresnou roľníckou

komisiouvL.B.boliosobámD.Š.amanž.W.(r.B.),Ž.č.XXXpridelenépôdohospodárskenehnuteľnosti
k. ú. Ž. označené ako parcela č. XXXX/XX roľa o výmere X,XXXX ha, parcela č. XXXX/XX roľa, o výmere
X,XXX ha a parcela č. XXXX, lúka o výmere X,XXXX ha. Pozemnoknižná parcela č. XXXX bola z prídelu
vymazaná. Predmetné nehnuteľnosti boli pridelené v celosti X/X ku dňu XX.XX.XXXX, pričom úradná
listina - Výmer je opatrená pečiatkou povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ako aj

podpisom povereníka.

15. Z ďalšej prídelovej dokumentácie z prihlášky adresovanej Národnému výboru Ž.V. vyplýva, že Š. D.
spoločne s L. dňa XX.XX.XXXX sa uchádzali o prídel v k. ú. Ž.V. z majetku dovtedajšieho vlastníka F. N..

16. Zo zápisnice spísanej Pôdohospodárskym odborom rady G. v L. B. je preukázané, že príjemcovia za
pridelenúpôduuhradiliplatbyXXXKčs(XXXKčskudňuXX.XX.XXXXaXXXKčskudňuXX.XX.XXXX),
pričom celková platobná povinnosť za prídel pôdy bola vo výške XXXX Kčs.

17. Z identifikácie parciel vykonanej Okresným úradom F. B., katastrálny odbor č. k. B.-XX/XXXX (č. l. 15

- 16) je zrejmé, že parcela č. XXXX/XX, roľa o výmere X XXX m2 a parcela č. XXXX/XX, roľa o výmere
X XXX m2, ktoré sú uvedené vo Výmere č. XXXX/XX Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy zo dňa XX.XX.XXXX boli identifikované ako parcely registra V.-B. parc. č. XXX/XX orná pôda
o výmere X XXX m2 a parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere X XXX m2. Ďalej v zmysle identifikácie
pozemkov vyplýva, že parc. č. XXXX, lúka o výmere X XXX m2 uvedená vo Výmere č. XXXX/XX zo dňa

XX.XX.XXXX bola identifikovaná ako V.-B. parcela č. XXX, trvalý trávny porast, o výmere X XXX m2.

18. Na základe výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec Ž.V., okres
F. B. súd mal potvrdené, že k parcele V.-B. parc. č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý
trávny porast v časti Q. pod poradovým č.1/ až 5/ je okrem žalovaného evidované vlastnícke právo

ďalších vlastníkov a to: pod č. 1/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX
v pomere k celku, B. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX v pomere k celku, B. J. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X/XX v pomere k celku, J. Ž. K. P..D..G.. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
X/XX v pomere k celku, W. T. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX pomere k celku.

19. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobu možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

21. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

22. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.23. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

24. Súd citované zákonné ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že
žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovieť z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie
strán.

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou dožadovala, aby súd voči žalovanému určil, že predmetné
nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom petite patria do dedičstva po neb. poručiteľke V. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, resp. že menovaná neb. poručiteľka bola ku dňu svojej smrti
vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

26. Súd pred skúmaním vecnej opodstatnenosti žaloby sa zaoberal tým, či boli splnené podmienky
vecnej legitimácie na strane subjektov súdneho konania a či boli splnené procesné podmienky určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) CSP (žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva), teda či na
navrhovanom určení existuje právny záujem a či ho žalobkyňa preukázala ako naliehavý.

27. Podľa ustálenej judikatúry vyplýva, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo
nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti,
môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) subjekt, ktorého práv a povinností sa takéto určenie týka.
Takouto osobou môže byť subjekt, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.
Rozhodnutie, či určitá vec patrí do dedičstva po neb. poručiteľovi sa musí vzťahovať na všetkých

dedičov, pretože právna úprava dedičského práva je založená na princípe štátnej ingerencie pri
nadobúdaní dedičstva, ktorý predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a
rozhodnuté. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo
nadobúda ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 OZ). V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva
alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, nemôže byť istota, s akým výsledkom

konanie o dedičstvo skončí, najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo
medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú do právoplatného rozhodnutia súdu
považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa
tejto veci sú dedičia oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie
vyplývajúce z ustanovenia § 77 CSP. Nesprávny alebo neúplný okruh subjektov súdneho konania

(sporných strán) v konaní o určenie, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva má za
následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorý súd žalobe nemôže vyhovieť.

28. Možno z vyššie uvedeného zhrnúť, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, že vec patrí do
dedičstva má dedič, ktorý má záujem na tom, aby určitý majetok bol prejednaný ako dedičstvo po

poručiteľovi. Pokiaľ je dedičov viac môžu vystupovať v aktívnom procesnom spoločenstve na strane
žalobcu. Na strane pasívne vecne legitimovaných sú potom ostatní dedičia, ktorí nevystupujú na strane
žalobcu, alebo iná, tretia osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľnosti odlišný od
dedičov.

29. Nakoľko žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o určenie, že pozemok vedený Okresným úradom,
katastrálny odbor pre k. ú. Ž., obec Ž., okres F. B. na LV č.XXXX ako parcela registra „V.“, parc. XXX
o výmere X XXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast patrí do dedičstva po nebohej V. D., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, preto súd konanie uvedenom rozsahu v zmysle ust. § 145 ods. 2
CSP zastavil.

30. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal žalobný nárok žalobkyne o určenie
vlastníckeho práva k pozemku parcely registra V.-B. parc. č. XXX/XX, o výmere X XXX m2, druh
pozemku: orná pôda a pozemku parcely registra V.-B. parc. č. XXXX/XX, o výmere X XXX m2, druh
pozemku: orná pôda, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. obec Ž.V., okres F. B..

31. K aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne súd uvádza, že bola doložená rodným listom (č. l. 35),
obsahom dedičského spisu Okresného súdu F. B. sp. zn. 4D/502/2006 a Zápisnicou o predbežnom
vyšetrení dedičstva po neb. poručiteľke V. D.Y.. Uvedená zápisnica bola spísaná súdnym komisáromT.. U. A. dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej žalobkyňa je právna nástupkyňa (dedičkou) neb. poručiteľky.
Žalobkyňou navrhované určenie sa týka jej práv, pretože ako R. neb. poručiteľky (rodný list č. l. 55) patrí
do okruhu zákonných dedičov a do času vyporiadania dedičstva ju bolo potrebné považovať za spoločnú

vlastníčku celého majetku patriaceho do dedičstva. Súčasne k vecnej legitimácii súd uvádza, že podľa
uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 4D/502/2006-9 dňa 01.02.2007 vydaného v dedičskej
veci po neb. poručiteľke V. D., zomr. XX.XX.XXXX vecne legitimovaná v konaní bola tiež L. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je R. neb. poručiteľky a so žalobkyňou tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo.
Keďže v predmetnom konaní na strane žalobcov (ani žalovaných) menovaná dedička nebola účastná,

okruh vecne legitimovaných subjektov predmetného konania žalobkyňou nebol vyčerpaný a ani správne
určený, čím je daný nedostatok vecnej legitimácie (pasívnej), pre ktorý žalobe nebolo možné vyhovieť.

32.ŽalovanázhľadiskasplneniapodmienokvecnejlegitimáciepoukazovalanarozhodnutieNajvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 28Cdo/2375/2012, podľa ktorého právo podať predmetnú žalobu má jednotlivo každý
potencionálny dedič, ktorý nemá postavenie nerozlučného spoločníka.

33. Označený právny názor ohľadom vecnej legitimácie sporových strán v spore o určenie, že vec patrí
do dedičstva vybočuje z ustálenej súdnej praxe. S prihliadnutím na čl. 3 základných princípov CSP do
pojmu ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu
pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani

rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod uvedený pojem nespadajú.

34. Vzhľadom k tomu súd k vecnej legitimácii sporových strán v predmetnom konaní konštatuje,
že ustálená súdna prax vyplýva zo stabilnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (R49/82, R 65/2003,
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/178/2006, 3Cdo/222/2010, 3 Cdo/197/2010, 4 Cdo/120/2009, 2 Cdo/45/2008

a 8Cdo/28/2019 a iné), z ktorej pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal.

35. Žalobkyňou uvádzané rozhodnutie súdu cudzieho štátu pre rozhodnutie okresného súdu v
predmetnom spore nebolo záväzné. Jedná sa o ojedinelý názor, ktorý jednoznačne vybočuje z
prevažujúcej názorovej škály vyššie citovaných súdnych rozhodnutí, ktoré k spornej otázke vecnej

legitimácie zaujali diametrálne opačný postoj.

36. Nakoľko v konaní nebola preukázaná vecná legitimácia súd v prvom rade z tohto dôvodu žalobu
zamietol. Absencia aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie vylučuje, aby sa súd zaoberal dôvodmi žaloby
z vecnej stránky (rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006).

37. Súd pre úplnosť k veci dodáva, že predmetná žaloba bola koncipovaná nesprávne. Žalobkyňa z
obsahového hľadiska nepreukázala, že jej právna predchodkyňa neb. V. D. ku dňu svojej smrti bola
výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. V zmysle Výmeru č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Q. jednoznačne vyplýva, že predmetné

nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované vo výmere na základe schváleného prídelového plánu mali byť
prideľované do spoločného vlastníctva Š. D. a jeho manželke W. D.. Nemožno na základe uvedeného
titulu určiť, že neb. poručiteľka ku dňu svojej smrti bola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.
Taktiežzostatnejdokumentácie,najmäZápisniceousporiadanípohľadávokvsúvislostisnadobudnutím
majetku prídelom nevyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva v takom rozsahu ako bol deklarovaný

žalobou. Je zrejmé, že platobná povinnosť k prideleným pozemkom bola splnená prídlecami v rozsahu
XXX Kčs, pričom celkom bola XXXX Kčs. Zároveň je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú
špecifikované výmerom neboli predmetnom dedenia po neb. poručiteľovi Š. D..

38. Z vyššie uvedených dôvodov súd predmetnú žalobu vo zvyšnej časti zamietol pre nedostatok vecnej

legitimácieapretoženebolopreukázané,ženeb.poručiteľkaV.D.kudňusvojejsmrti,t.j.kXX.XX.XXXX
bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

39. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa
zavinila čiastočné zastavenie konania , pretože zobrala späť žalobu v v časti o určenie, že parcela

registra „V.“, parc. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast patrí do dedičstva po
nebohej V. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Uvedené súd vyhodnotil ako procesný neúspech
žalobkyne. Vo zvyšnej časti bola žalobkyňa neúspešná, pretože súd žalobu zamietol. Možno potomkonštatovať, že žalovaný v predmetnom spore bol plnom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu
trov, ktoré nepožadoval, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v
Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).