Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121200514
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121200514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, D., štátneho občana SR, zastúpeného E. B. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. D., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., štátneho
občana SR, 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, D., štátnej občianky SR, a 4/ E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, D., štátneho občana SR proti žalovaným 1/ B. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. A. XXX/XX, D., štátnemu občanovi SR, 2/ K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXX/X, L., štátnemu občanovi SR, 3/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.

A. XXX/XX, D., štátnemu občanovi SR,
4/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXXX/XX, D., štátnemu občanovi SR, 5/ M. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, Q. L., štátnej občianke SR, 6/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
H. XXX, B. - H., štátnemu občanovi SR, 7/ E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, D., štátnej občianke SR, 8/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O.
M. X, B., D., štátnemu občanovi SR, 9/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XX, L., štátnemu občanovi
SR, 10/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XX, L., štátnej občianke SR, všetkým zastúpeným Grand

Oak Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Na Vŕšku 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO 51673541,
11/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., Q., štátneho občana SR, zastúpeného Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO 17 335 345 a 12/ A. B., nar. neznáme,
bytom neznáme, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
IČO 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ A. B.
a 2/ B. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/2/2021-134 zo dňa 20. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 12/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu žalobcov
1/ až 4/ o určenie vlastníckeho práva. Vo výroku II. priznal žalovaným 1/ až 12/ voči žalobcom 1/ až
4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká povinnosť plnenia

ostatných žalobcov.2. Žalobcovia 1/ až 4/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. L., a to pozemku parcela registra E, parc. č. XXX, vinica o výmere
XXX m2, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre

k. ú. L., a to pozemkov parcela registra C, parc. č. XXX, záhrada o výmere XXX m2
a parc. č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre
k. ú. L., a to pozemkov parcela registra E, parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere X.XXX m2, parc. č.
XXX, lesný pozemok o výmere XXX m2; žalobca 2/ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre k. ú. L., a to pozemku parcela registra E, parc. č. XXX, vinica o výmere XXX m2 a nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX pre
k. ú. L., a to pozemkov parcela registra E, parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere X.XXX m2 a parc. č.
XXX, lesný pozemok o výmere XXX m2; žalobcovia 3/, 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. L., a to pozemku parcela registra E, parc. č. XXX, vinica o výmere
XXX m2 a nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX pre k. ú. L., a to pozemkov parcela registra E, parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere X.XXX

m2 a parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere XXX m2, každý v podiele 1/2. Svoju žalobu odôvodnili
tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre
k. ú. L., a to pozemkov parcely registra E, parc. č. XXX, vinica o výmere XXX m2, parc. č. XXX, vinica
o výmere XXX m2, parc. č. XXX, vinica o výmere XXX m2, parc. č. XXX, vinica o výmere XXX m2, a to

žalobcovia 1/, 3/, 4/ v podiele 5/24-ín a žalobca 2/
v podiele 1/6-ina; nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom U. V. D., katastrálnym odborom
pre k. ú. L., a to pozemky parcely registra E,
parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere XXX m2, parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere XXX m2, parc.
č. XXX, lesný pozemok o výmere XXX m2, parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere

X.XXX m2, parc. č. XXX, lesný pozemok o výmere X.XXX m2, parc. č. XXX, lesný pozemok
o výmere X.XXX m2, a to žalobcovia 3/, 4/ v podiele 5/48-ín, žalobca 1/ v podiele 5/24-ín
a žalobca 2/ v podiele 1/6-ina; nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. L., a to pozemky parcely registra C, parc. č. XXX, záhrada
o výmere XXX m2, parc. č. XXX, záhrada o výmere XXX m2 a parc. č. XXX, záhrada o výmere XXX

m2, a to žalobca v podiele 22/72-ín. Ich právni predchodcovia ako aj právni predchodcovia žalovaných
napriek zápisom v pozemkovej knihe a následne i v listoch vlastníctva užívali pozemky a držali ako svoje
vlastníctvo, ktoré si navzájom uznávali nehnuteľnosti nasledovne: žalobca 1/ parcelu registra E KN č.
XXX zapísanú na LV č. XXXX, parcely registra C KN č. XXX M. W. XXX zapísané na LV č. XXX a parcely
registra E KN č. XXX

M. W. XXX zapísané na LV č. XXXX, všetko k.ú. L.; žalobcovia 3/, 4/ parcelu registra
E KN č. XXX zapísanú na LV č. XXXX a parcely registra E KN č. XXX M. W. XXX zapísané na
LV č. XXXX, všetko k.ú. L.; žalobca 2/ parcelu registra E KN č. XXX zapísanú na
LV č. XXXX a parcely registra E KN č. XXX a č. XXX zapísané na LV č. XXXX, všetko
k.ú. L.. Vzhľadom na uplynutie viac ako 10-ročnej pokojnej, nepretržitej

a dobromyseľnej držby nadobudli k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním. Žalobca
1/ doplnil, že celá vec má historický rozmer, keď v minulosti sa spoluvlastníci dohodli, že si každý bude
užívať svoju časť. Svoje právo nepriamo odvodzujú od skutočnosti, že E. B. si dal osvedčiť vydržaním
vlastnícke právo k inej parcele, pričom zostal spoluvlastníkom na ostatných parcelách. Pokiaľ bolo
potvrdené vydržanie E. B., naznačuje to dohode o rozdelení si týchto parciel. Na pozemky odjakživa

chodil žalobca 1/ so svojim otcom a dedom a vždy obhospodarovali daný pás pozemkov. Tak sa dohodli
dedovia a potom aj otcovia. Titul nadobudnutia vlastníckeho práva odvodzoval od dedenia.

3. Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenia § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ až 4/ nie je dôvodná. Pred tým, ako

súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu veci samej, skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, pričom
skonštatoval, že v prípade určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX bola žaloba podaná proti všetkým do
úvahy prichádzajúcim pasívne legitimovaným osobám a podávali ju všetky do úvahy prichádzajúce
aktívne legitimované osoby. Pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX však z dôvodu neoznačenia

spoluvlastníka E. B. ani ako žalovaného, ani ako žalobcu v podanej žalobe, súd prvej inštancie dôvodil,
že žaloba v tejto časti nesmeruje proti všetkým do úvahy prichádzajúcim osobám, a preto je dôvodné v
tejto časti žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.4. Žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva, preto sa súd prvej inštancie
zaoberal, či žalobcovia majú v zmysle § 137 písm. c/ CSP na takomto určení naliehavý právny záujem,
pričom ustálil, že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi

skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva daný vždy a teda žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení ich
vlastníckeho práva.

5. Následne súd prvej inštancie preskúmaval tvrdenie žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho

práva k dotknutým pozemkom vydržaním, pričom dospel k záveru, že žalobcovia ani ich právni
predchodcovia neboli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam patrí, vzhľadom k tomu, že aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve,
nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu, alebo musia byť známe skutočnosti,
z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržanie
ktorého ide. Žalobcovia sami v žalobe uviedli a preukázali výpismi z príslušných listov vlastníctva, že

so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, teda mali tak vedomosť, že
vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam patrí aj žalovaným.

6. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie R 65/1972, podľa ktorého vedomie, že
niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje - ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne

sám - dobromyseľnosť v tom, že mu patrí celá vec, ak nedošlo k udalosti, ktorá v užívateľovi mohla
dôvodne vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov, pričom
takouto udalosťou môže byť napríklad uzavretie kúpnej zmluvy, darovanie a pod. K tvrdeniu žalobcov,
že ich právni predchodcovia sa v minulosti na užívaní pozemkov v zmysle žaloby dohodli, súd prvej
inštancie uviedol, že táto dohoda nebola bližšie špecifikovaná a najmä súdu nebola nijakým spôsobom

preukázaná. Dodal tiež, že skutočnosť, že si v minulosti právni predchodcovia strán sporu dohodli
užívanie nehnuteľností, neznamená, že sa vzdali svojho vlastníckeho práva
k svojim spoluvlastníckym podielom na dotknutých nehnuteľnostiach. K žalobcom 1/ tvrdenému titulu
nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam dedením, súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca 1/ zdedil vždy len spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach; nikdy predmetom

dedenia neboli dotknuté nehnuteľnosti
v celosti. Preto titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu 1/ nemôže byť za žiadnych okolností
prípadné rozhodnutie v dedičskom konaní.

7. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že dobromyseľnosť držby dotknutých nehnuteľností bola

spochybnená aj skutočnosťou, že najmä žalobca 1/ sa snažil spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX zrušiť a vyporiadať. Z toho možno dôvodne usudzovať, že rešpektoval
vlastnícke právo ostatných spoluvlastníkov na týchto nehnuteľnostiach.

8. Záveromsúdprvejinštanciezhrnul,žežalobcovianepreukázalisúdudobromyseľnúdržbudotknutých

nehnuteľností, nepreukázali ani, že dotknuté nehnuteľnosti držali po zákonom stanovenú 10-ročnú
vydržaciu lehotu, keď v žalobe, ani počas konania neuviedli, od kedy sa podľa nich mali ujať
dobromyseľnej držby, a teda, kedy mala začať plynúť zákonom stanovená lehota.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie, za zistenia, že vo vzťahu

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX neboli stranou sporu všetci vlastníci ako aj, že žalobcovia
vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam nepreukázali zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním, zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

10. Súd prvej inštancie dôkazy navrhované žalobcami (vyžiadanie notárskej zápisnice

o osvedčení vlastníckeho práva E. B. vydržaním a výsluch E. B.)
v zmysle § 153 CSP nevykonal, nakoľko tieto neboli uplatnené včas a za účelom ich vykonania by súd
prvej inštancie musel odročiť pojednávanie.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní

1/až12/bolivcelomrozsahuúspešní,pretoimsúdprvejinštanciepriznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
s tým, že zaplatením trov konania jedným zo žalobcov zaniká povinnosť ich zaplatenia ostatným zo
žalobcov.12. Proti rozsudku, čo do všetkých jeho výrokov, podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktoré odôvodnili tým,
že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu veci a tým aj nesprávne vec

právne posúdil. V odvolaní zopakovali skutočnosti uvedené v žalobe, pričom dodali, že na preukázanie
týchto skutočností už v žalobe navrhli vykonať výsluch všetkých účastníkov a to tak žalobcov, ako
aj žalovaných. Súd prvej inštancie však tieto dôkazy nevykonal a neumožnil zistiť skutočný stav
veci, pričom nepripustil ani vykonanie dôkazu predloženia notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX,
podľa ktorej právny predchodca žalovaného 6/ E. B. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísaných na LV č. XXX parc. č. XXX, XXX M. XXX, k. ú. L., ktorých pôvodne boli spoluvlastníkmi
právni predchodcovia, tak žalovaných ako aj žalobcov, podľa Pkn vložky XXX k.ú. L.. Ako dôkaz
predložili fotokópiu vl. XXX, identifikáciu parciel zo dňa XX.XX.XXXX a notársku zápisnicu zo dňa
XX.XX.XXXX. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalobcov 1/ a 2/ bez vykonania potrebných
dôkazov nesprávne a predčasné. Uplynutím viac ako desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej
držby v súlade s ustanovením

§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka nadobudli k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo
vydržaním.Záveromnavrhli,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátil
na doplnenie dokazovania výsluchom účastníkov a vyžiadaním notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX
a až po takto vykonanom dokazovaní o veci rozhodnúť podľa podaného návrhu.

13. Žalovaní 1/ až 10/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ (postup podľa § 373 ods. 3 CSP)
uviedli, že v celom rozsahu nesúhlasia s odvolaním a majú za nedôvodné tvrdenia uvádzané v odvolaní.
Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní neuviedli žiadny odvolací dôvod, resp. ak aj uviedli, tak žalovaní
1/ až 10/ majú za to, že sa nejedná o odvolací dôvod
v zmysle § 365 CSP, a preto odvolací súd nemá možnosť riadne posúdiť odvolanie, pričom táto

vada rovnako znemožňuje aj žalovaným 1/ až 10/ sa riadne k odvolaniu vyjadriť, keďže odvolanie
je neúplné, zmätočné a nemožno od žalovaných 1/ až 10/ požadovať, aby „hádali“, o ktorý zákonný
odvolací dôvod sa žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní opierajú a čím, resp. akými okolnosťami by mal byť
tento dôvod v danom prípade naplnený. Odvolanie tiež nespĺňa obsahové náležitosti odvolania a preto
odvolací súd na takto podané odvolanie nemá prihliadať a odvolanie v celom rozsahu v zmysle § 386

písm. d/ CSP odmietnuť. K návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom všetkých účastníkov
súdneho konania (podaný na pojednávaní dňa 20.02.2023 po viac ako 2 rokoch od podania žaloby)
žalovaní
1/ až 10/ uviedli, že majú za to, že cieľom tohto návrhu predloženom až priamo na pojednávaní
bolo len „naťahovanie času“ pre žalobcov, bezdôvodné odročenie pojednávania a tým zapríčinenie

prieťahov v súdnom konaní. Žalovaní 1/ až 10/ tiež majú za to, že už právni predchodcovia žalobcov
neboli dobromyseľní, keď podľa tvrdení žalobcov 1/ a 2/ napriek zápisom v pozemkovej knihe a listoch
vlastníctva užívali pozemky ako svoje vlastníctvo, teda vedeli, že konajú napriek zápisu v pozemkovej
knihe a listoch vlastníctva. Podľa žalovaných 1/ až 10/ súd prvej inštancie nepochybil, keď odmietol
vykonať dôkaz výsluchom v zmysle § 153 CSP a akýkoľvek iný postup by bol nehospodárny a v rozpore

so zásadami CSP. Rovnako pripustenie vykonania dôkazu predložením notárskej zápisnice zo dňa
12.12.1996, ktorý bol navrhnutý žalobcami až priamo na pojednávaní by došlo
k nehospodárnosti celého konania a zbytočným prieťahom, naviac za situácie keď tento dôkaz nebol
uplatnený včas. K dôkazom predloženým spolu s odvolaním žalobcov 1/ a 2/ žalovaní 1/ až 10/ uviedli, že
ani z nich ani zo samotného odvolania nie je zrejmé, z čoho aj naďalej odvodzujú vydržanie pozemkov,

naviac predložený dôkaz - notárska zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovená notárom Mgr. Adrianou
Laczkovou je nečitateľná a nie je možné ju preskúmať pre nedostatočnú kvalitu. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaní 1/ až 10/ navrhli, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd potvrdil rozsudok v
celom rozsahu a odvolanie odmietol a zároveň, aby žalovaným 1/ až 10/ priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%. Alternatívne, ak sa odvolací súd nestotožní s názorom žalovaných

1/ až 10/ ohľadom nesplnenia obsahových náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, navrhli, aby Krajský
súd v Trenčíne ako odvolací súd potvrdil rozsudok v celom rozsahu a odvolanie zamietol a zároveň, aby
žalovaným 1/ až 10/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

14. Žalovaní 11/ a 12/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ (postup podľa § 373 ods. 3 CSP)

uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v súvislosti
s požiadavkou žalobcov na určenie ich vlastníckeho práva vydržanímk nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, XXXX M. XXXX v k. ú. L.. Podľa ich názoru, v danom
prípade neboli splnené skutkové ani právne náležitosti pre určenie vlastníckeho práva vydržaním a
postup súdu prvej inštancie, tak ako to vyplýva z výroku

i z odôvodnenia napadnutého rozsudku považujú za vecne správny.

15. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

17. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP

(viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolateľom – žalobcom 1/ a 2/ (nakoľko žalobca 3/ a 4/ proti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolanie nepodali), je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť. V odvolacom konaní nezistil odvolací súd žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP. Odvolací
súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože v danej veci
nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení

s § 378 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na ním citované ustanovenie žalobu žalobcov zamietol a žalovaným ako úspešnej strane
sporu priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Za aplikácie § 387 ods.

2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje. Hlavne poukazuje na ods. 15 až 18 napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej
inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2
CSP nie je žiadúce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne
závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.

Odvolacísúdvrámcipostupupodľa§387ods.2a3CSPkodvolacímdôvodomžalobcov1/a2/ uvádza:

20. Vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto

dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba z jehosubjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia), resp. jeho právnych predchodcov. Odvolací súd
dodáva, že treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú

vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

21. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva vydržaním
k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe a preto súd prvej inštancie správne skúmal splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktorými sú vydržacia doba a oprávnená držba. Tieto podmienky

musia byť splnené kumulatívne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
vychádzal z ustanovenia § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a predovšetkým správne
skúmal osvedčenie dobromyseľnosti žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ktorá je nevyhnutnou
podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

22. Podmienka spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania bola
v danej veci splnená, nakoľko ide o nehnuteľnú vec ako predmet vydržania a osoby, ktoré sú spôsobilé
nadobúdať vlastnícke právo ako subjekt vydržania. Ďalšia podmienka, ktorou je oprávnená držba,
nebola v konaní preukázaná a ani osvedčená. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie konštatuje,
že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali právny titul, od ktorého odvodzujú svoju dobromyseľnosť, ako aj

dobromyseľnosť právnych predchodcov a nepreukázali ani uplynutie zákonom stanovenej 10-ročnej
vydržacej doby, nakoľko neuviedli, od kedy mala začať plynúť. Súd prvej inštancie po preskúmaní
a posúdení žaloby žalobcov 1/ a 2/ správne dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili titul pre
dobromyseľnú držbu, ktorou podľa ich tvrdenia mala byť dohoda uzavretá právnymi predchodcami
žalobcov. Tvrdenú dohodu bližšie nešpecifikovali a ani žiadnym spôsobom nepreukázali.

23. Odvolaciu námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa nevykonania navrhnutých dôkazov a to výsluch
svedka E. B. a vyžiadanie si notárskej zápisnice, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd
prvej inštancie v ods. 19 napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne odôvodnil nevykonanie týchto
dôkazov a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Strany sporu a teda aj žalobcovia boli

v zmysle ustanovenia § 153 CSP poučení, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
sú povinní uplatniť včas. Žalobca 1/ prevzal poučenie (č.l. 9 -10) dňa 4.3.2021 a žalobca 2/ dňa
8.3.2021. Následne bolo poučenie v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, ktoré bolo súčasťou
výzvy na vyjadrenie k vyjadreniam žalovaného, doručené žalobcovi 1/ dňa 13.7.2021 a žalobcovi 2/
dňa 13.7.2021. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Žalobcovia 1/ a 2/ až na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.2.2023 navrhli ďalšie dokazovanie
výsluchom E. B. a vyžiadaním si notárskej zápisnice o osvedčení vlastníckeho práva E. B., z ktorej

by malo podľa žalobcu 1/ logicky vyplynúť, že keď E. B. nadobudol vlastnícke právo k iným
pozemkom vydržaním, tak aj žalobcovia vydržali sporné pozemky. Navrhovanie ďalšieho dokazovania
na pojednávaní, ako prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, nakoľko od poučenia do
navrhnutia ďalšieho dokazovania uplynulo viac ako 20 mesiacov, čo nie je možné považovať za včasné
uplatnenie.

25. K predloženiu dôkazov v rámci odvolacieho konania odvolací súd uvádza: Ustanovenie § 366 CSP
má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie
za podmienok uvedených v § 366 CSP.

26. Odvolací súd nemohol pripustiť predloženie ďalších dôkazov v odvolacom konaní, nakoľko v zmysle

ustanovenia § 366 CSP je možné v odvolaní použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej veci
neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie tzv. novôt v odvolacom konaní.

27. Odvolanie žalobcov nesmerovalo proti zamietnutiu žaloby v časti určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX (žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie) a preto táto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola odvolacím súdom preskúmavaná,
nebola predmetom odvolacieho konania.

28. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku vo veci samej. Odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/ posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Súd
prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na každú odvolaciu námietku žalobcov. Rozsudok
súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom
svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Žalovaným 1/ až 12/ správne priznal voči žalobcom

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k žalobcom 3/ a 4/ nadobudol rozsudok súdu prvej
inštancie právoplatnosť, nakoľko žalobcovia 3/ a 4/ odvolanie nepodali.

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní a preto im odvolací
súd priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).