Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234326
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123234326.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Eva Fulierová, advokátka, so sídlom D. E.
XXXX, F., G. žalovanej: B. H., I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina č. k. 9C/72/2023-67 zo dňa 22. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). Uznesenie Okresného
súdu Žilina č. k. 9C/72/2023-52 z 14.9.2023, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zrušil
v celom rozsahu (výrok II.). Žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok
III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. a sú

zapísané na LV č. XXXXX a nariadenia neodkladného opatrenia. Uznesením č. k. 9C/72/2023-52 zo
dňa 14.9.2023 nariadil neodkladné opatrenie. Žalobkyňa podaním zo dňa 18.09.2023 zobrala žalobu
o určenie vlastníckeho práva a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť a žiadala konanie
zastaviť.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý je ľahko ovplyvniteľná a v čase,
keď na jej žiadosť došlo k späťvzatiu žaloby, prebiehali intenzívne mimosúdne rokovania s protistranou.
Žalovaná však podmienky predbežnej dohody nedodržala, ani neposkytla potrebnú súčinnosť, preto jej
zavinením k dosiahnutiu mimosúdnej dohody nedošlo. Je presvedčená, že sú dané okolnosti hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné v začatom súdnom konaní pokračovať a je potrebné ponechať

v platnosti aj vydané neodkladné opatrenie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

4.Abydošlokvecnémuprejednaniuodvolaniaodvolacímsúdom,odvolaniemusíspĺňaťvšetkyzákonom
predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych

podmienok prípustnosti odvolania je, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolaniea zároveň je podané oprávnenou osobou. Nesplnenie týchto podmienok má za následok odmietnutie
odvolania.

5. Podľa § 359 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý
a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

8. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Konanie sa začína doručením žaloby, prípadne
návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156 CSP). Žalobca
ako dominus litis disponuje po začatí konania právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia
zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia
(§ 145 CSP). Zastavenie konania alebo jeho časti ako bezprostredný následok späťvzatia žaloby je

však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob
usporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,jenazastaveniekonaniavdôsledku
späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného (§ 146 ods. 2 CSP). V ostatných prípadoch súd
konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí; s výnimkou
späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 CSP alebo pred pojednávaním

(§ 146 ods. 3 CSP).

9. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon žalobcu adresovaný súdu, ktorý súd vždy posudzuje
podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby
nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle,

prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne (tzv. teória prejavu). Civilné právo
procesné je odvetvím verejného práva a doktrinálna procesualistika nepripúšťa analogickú aplikáciu
hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov na procesné úkony strán v sporovom konaní.
Prípadné vady procesných úkonov posudzuje súd vždy podľa predpisov procesného práva. Účinky
späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca odvolať ani

iným spôsobom negovať jeho právne následky (v režime CSP sa neaplikuje pravidlo vyjadrené napr.
v § 41a ods. 4 OSŘ, podľa ktorého môže byť procesný úkon odvolaný, ak jeho odvolanie dôjde súdu
najneskôr súčasne so samotným úkonom) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 532
s.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

III. ÚS 606/2014-12 zo dňa 15. októbra 2014, podľa ktorého „Je notorietou, že právne účinky každého
procesného úkonu účastníka súdneho konania, ak spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti,
nastávajú v momente, keď sa prejav vôle účastníka dostane do dispozičnej sféry konajúceho súdu.
Zároveň platí, že po tomto momente (teda ex post) už nemožno účinne právne relevantným spôsobom
uskutočnený procesný úkon odvolať (k tomu pozri napr. aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo

27/98 zverejnené pod č. R 60/1999)...“. Žalobca nemôže odvolať späťvzatie so žiadosťou pokračovať
v konaní. Takúto žiadosť je potrebné posudzovať ako podanie nového návrhu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 27/98 zo dňa 28. mája 1998). Rovnako Najvyšší súd SR
vuznesenísp.zn.6Sžo/372/2009zodňa20.8.2010konštatoval,že„Späťvzatiežalobyjejednostranným
procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do

dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším
úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho,
ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne
navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“
Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 3Obo/12/2018-1164 zo dňa 20. novembra 2018 konštatoval, že „Právny

stav, ktorého sa žalobca domáha podaním odvolania (v znení jeho doplnenia), t. j. pokračovanie v spore
o plnenie, nemôže nastať, nakoľko späťvzatie žaloby je výrazom dispozičného oprávnenia žalobcu so
žalobou, ktorého nevyhnutným dôsledkom je zastavenie konania. Zároveň platí, že späťvzatie žaloby je
neodvolateľným úkonom, čo znamená, že žalobca nemôže späťvzatie žaloby vziať späť.“10. Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd zistil, že dňa 18.09.2023 bolo súdu
prvej inštancie doručené podanie žalobkyne zo dňa 18.09.2023, ktorá je v súdnom konaní zastúpená

advokátkou, označené „Späťvzatie návrhu a žaloby v celom rozsahu, žiadosť o zastavenie konania“.
Uvedeným podaním výslovne vzala späť ako žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
tak aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, oba zo dňa 03.08.2023 a žiadala, aby súd konanie
zastavil. Dôvod späťvzatia žaloby neuviedla. Na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne súd
prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, v súlade s § 145 ods. 1 CSP a súčasne zrušil

neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania, v súlade s § 335 ods. 1 CSP. Žalobkyňa týmto
rozhodnutím nebola negatívne dotknutá na jej právach, nebolo rozhodnuté v jej neprospech, nebola
jej spôsobená ujma dopadajúca na jej pomery, a preto nie je oprávnená na podanie odvolania voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania. Odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR (ako súdu dovolacieho) sp. zn. 2ObdoV/8/2020 zo dňa 21. októbra 2020, ktorý
dovolanie žalobcu odmietol, nakoľko žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podaného neoprávnenou osobou - žalobcom
(§ 386 písm. b) CSP) a ani na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku
o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby, konštatujúc, že „...súdy z procesného hľadiska vyhoveli
návrhu žalobcu, ktorý tak nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania...“. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie

odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania, preto odvolanie
žalobkyne v tejto časti odmietol.

11.Vnadväznostinavyššieuvedenéžalobkyňaniejeoprávnenápodaťodvolanieaniprotinapadnutému
uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, z dôvodu,

že podaním zo dňa 18.09.2023 zobrala späť (okrem žaloby vo veci samej) i návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie takto prejavenej vôli žalobkyne vyhovel, keď napadnutým
uznesením konanie (v celom rozsahu) zastavil (výrok I.), pričom rozhodnutie o zrušení uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia (výrok II.) je zákonným následkom rozhodnutia o zastavení konania
v zmysle § 335 ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj v tejto časti odvolanie žalobkyne

odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

12. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na
náhradu trov konania, Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala
včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré vo výroku III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom
rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.

2 CSP).

14. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe
a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej vykonávať akékoľvek právne

úkony, najmä prevádzať vlastnícke právo alebo zaťažovať dané nehnuteľnosti. Dňa 18.09.2023, pred
prvým pojednávaním vo veci, zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Vzhľadom
na dispozitívny úkon žalobkyne súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti
za zavinenie, v súlade s ktorou žalovanej patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.15.Hocizformálnehohľadiskajeprocesnézavinenienazastaveníkonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby
na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú
zodpovednosť, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017

zo dňa 20.03.2018, podľa záverov ktorého aj za účinnosti CSP je možné priznať žalobcovi náhradu
trov konania v intenciách doterajšej judikatúry v prípade, ak žalobca zoberie dôvodne podanú žalobu
späť pre správanie žalovaného. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobkyňa zobrala
žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Z uvedeného nie je zrejmé, že pre správanie sa
žalovanej odpadol dôvod na trvaní žaloby. Až v odvolacom konaní žalobkyňa tvrdila, že k späťvzatiu

žaloby došlo z dôvodu, že pre jej veľmi nepriaznivý zdravotný stav je ľahko ovplyvniteľná a v čase
späťvzatiažalobyprebiehaliintenzívnemimosúdnerokovaniasprotistranou,avšakžalovanápodmienky
predbežnej dohody nedodržala, ani neposkytla potrebnú súčinnosť, preto jej zavinením k dosiahnutiu
mimosúdnejdohodynedošlo.Odvolacísúdvzmysle§366CSPnatietoskutočnostinemoholprihliadnuť,
naviaczostalilenvrovinetvrdení.Spoukazomnauvedenéodvolacísúdvyvodil,žekzastaveniukonania
došlo jednoznačne z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobkyne, a nie v dôsledku zavinenia

žalovanou, preto žalobkyňa by bola povinná nahradiť žalovanej trovy konania. Keďže žalovanej v konaní
žiadne trovy nevznikli, správne súd prvej inštancie rozhodol, keď žalovanej proti žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu

prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odmietol, aplikujúc § 386 písm. b) CSP, ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania,
v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil, s poukazom na vyššie konštatované procesné
zavinenie žalobkyne na zastavení konania.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko jej však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)