Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121438955
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6121438955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XX/XX, zastúpený
Centrom správnej pomoci Košice, o.z., IČO: 51 847 124, Košice – Sever, Tomášikova 147/3, v konaní
o zaplatenie 8 363,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/179/2021-306 z 12.10.2022
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. konanie o
zaplatenie sumy 5 051,83 eur s prísl. zastavuje, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta, III. žalovanému
sa priznáva plná náhrada trov konania a IV. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

2.1.V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8
363,33 eur s prísl. a to na základe toho, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 OZ s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou,
a.s., Bratislava. Súd konštatoval, že postupca uzatvoril so žalovaným 11.6.2015 zmluvu č. 5073419200,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu, v ktorých ho v súlade s § 53 ods.9 OZ upozorňoval, v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosťuplatneniaprávanavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,nesplnilvstanovenýchtermínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote
nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade
s § 53 ods.9 OZ., postupca vyhlásil 2.3.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu 11 576,23 eur, ktorá pozostávala z istiny 8 352,10 eur, riadneho úroku vo výške 2 719,23 eur, úroku
z omeškania vo výške 453,67 eur a poplatkov vo výške 51,23 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky

do podania žaloby vykonal platby vo výške 20,00 eur 26.04.2021 a 20,00 eur 26.05.2021.
2.2.Súd v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podal žalovaný odôvodnený
odpor. Poprel tvrdenia žalobcu a má za to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov pre chýbajúce povinné náležitosti zmluvy tiež, že zmluva obsahuje neprijateľnézmluvné podmienky. Žalovaný žiadal podrobiť spotrebiteľskú zmluvu z úradnej povinnosti, súdnej
kontrole. Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný namietol, že právny predchodca
žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nedostatočne posúdil bonitu žalovaného. Namietal

náležitosti spotrebiteľskej zmluvy s tým, že v zmluve nie je uvedená povinná náležitosť v zmysle §
9 ods.2 písm. j/ odplata podľa osobitných predpisov je tento úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov a v zmluve nesporne chýbajú podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie dohodnutej úrokovej
sadzby. Žalovaný má za to, že došlo k neplatnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keďže
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že v zmysle § 53 ods.9 OZ upozornil žalovaného na možnosť

uplatnenia práva predčasného splatenia celého úveru pred jeho samotným vyhlásením. Žalobca síce
doložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu list s názvom výzva pred zosplatnením, no nijakým
spôsobom nepreukázal, že túto výzvu žalovanému doručil, alebo doručoval. Z tohto dôvodu vyhlásenie
predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu nebolo v súlade zo zákonom, resp. nebolo platné.
Žalovaný má za to, že termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 20.6.2024 a vyhlásenie predčasnej
splatnosti nie je platné. Toto postúpenie nemôže byť platné, keďže pohľadávka nebola po konečnom

termíne splatnosti a tiež nebola predčasne splatnou.
2.3.Žalobca podaním z 27.10.2021 (č.l. 161) vzal čiastočne žalobu späť v časti istiny vo výške 5 021,83
eur, v časti riadneho úroku vo výške 2 719,23 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 453,67 eur
a poplatkov vo výške 51,23 eur. Súd preto konanie v tejto časti zastavil.
2.4.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 181 ods.2 CSP, § 52 ods.1,3,4, § 53

ods.9, § 565 OZ, § 1 ods.1,2, § 2 písm. a/ až d/, § 7 ods.1,2, § 11 ods.1,2, § 17 ods.1 z.č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods.8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách a konštatoval, že nesporná
bola skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená predmetná
zmluva o úvere č. 5073419200 z 11.6.2015, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver a
žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas. V dôsledku jeho omeškania s uhrádzaním jednotlivých

splátok tohto úveru právny predchodca žalobcu listom z 3.3.2021 vyhlásil okamžitú splatnosť celého
úveru. Toto oznámenie nebolo preukázateľne doručené žalovanému. § 53 ods.9 OZ vyžaduje pred
zosplatnením pohľadávky upozornenie spotrebiteľa na možnosť takéhoto postupu v zmysle § 565 OZ
aspoň 15 dní pred takýmto postupom. Toto upozornenie - výzva z 30.1.2020 (č.l. 97), taktiež nebolo
nikdy preukázateľne žalovanému doručené do vlastných rúk. Všetky tieto písomnosti boli žalovanému

zrejme odoslané na adresu známu veriteľovi, čo právny predchodca žalobcu považoval zrejme v
zmysle všeobecných obchodných podmienok predmetnej zmluvy za účinné doručenie. Súd sa s takýmto
názorom nestotožnil, pretože doručovanie takýchto dôležitých písomností týkajúcich sa úverového
zmluvného vzťahu fikciou doručenia bez toho, aby sa spotrebiteľ o nich reálne dozvedel, považuje súd
za nekalú praktiku dodávateľa rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko sa tieto písomnosti nedostali reálne

do dispozičnej sféry dlžníka - žalovaného. V danom prípade nie je možné aplikovať procesnoprávne
predpisy a tam upravenú fikciu doručenia, ale je potrebné aplikovať § 45 ods.1 OZ, v zmysle ktorého
prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Súd poukázal na rozsudok
Krajského súdu Košice č.k. 6CoCsp/34/2021 z 31.5.2022.
2.5.Súd konštatoval, že nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho

predchodcu žalobcu, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z
predmetnej úverovej zmluvy, keďže nebola dodržaná zákonná podmienka v zmysle § 17 ods.1,2 z.č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka bola postúpená ešte pred termínom konečnej
splatnosti úveru (20.6.2024), pričom v zmysle vyššie uvedeného sa pohľadávka nemohla stať predčasne
splatnou pred týmto termínom.

2.6.Z uvedeného dôvodu súd konštatoval neplatnosť samotného postúpenia predmetnej uplatnenej
pohľadávky na súčasného žalobcu, pretože v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemohol
subjekt oprávnený poskytovať bankové úvery postúpiť nesplatnú pohľadávku na nebankový subjekt,
ktorým žalobca bezpochybne je.
2.7.Keďže nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na súčasného žalobcu, súd musí na

jeho strane konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo má za následok zamietnutie
žalobyvcelomrozsahuaodkázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRz29.6.2010sp.zn.2Cdo205/2009.
2.8.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko žalobca v spore nebol úspešný.

3.1.Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním v rozsahu výrokov II. a III. z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP, ktoré odôvodnil nasledovne:
3.2.Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal doručenie
podania z 3.3.2020, ktorým postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru žalovanému a ani výzvyprávneho predchodcu žalobcu z 30.1.2020, resp. že predmetné podania sa nedostali do dispozičnej
sféry žalovaného. K záveru, že uvedené podania neboli podľa názoru súdu žalovanému doručené a
ani sa nedostali do jeho dispozičnej sféry žalobca uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

nepovažuje v tejto časti za preskúmateľné, je nesprávne a v rozpore so zmluvnými dojednaniami,
všeobecne rešpektovanou teóriou dôjdenia ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
3.3.Podľa § 45 ods.1 OZ, ako aj právnemu posúdeniu teórie dôjdenia, v zmysle ktorých nie je potrebné,
aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom listinnej zásielky, resp. aby mu bola skutočne doručená,
ale stačí, ak mal objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť (tak ako v prejednávanom

prípade, kedy žalobca predložil súdu vrátené doporučené obálky, ktoré boli zaslané na adresu
žalovaného a ktoré sa odosielateľovi vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote) súd v rozpore s vyššie
citovaným právnym posúdením uzavrel, že zásielka žalovanému nebola doručená, resp. žalobca
nepreukázal doručenie zásielky do dispozičnej sféry žalovaného a od žalobcu vyžadoval výlučne
podpísanú doručenku o prevzatí.
3.4.Uvedené závery súdu sú vo vzájomnom vnútornom rozpore a nemožno inak než konštatovať, že

rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nakoľko žalobcovi nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti
súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané doručenie podaní z 3.3.2020 ako aj podania
z 30.1.2020 do dispozičnej sféry žalovaného napriek predloženým doporučeným obálkam, ktoré
preukázali doručovanie predmetných listín na adresu žalovaného uvedenú v úverovej zmluve, pričom
inú adresu na doručovanie veriteľovi neoznámil.

3.5.Vo vzťahu k neprípustnosti vnútorného rozporu odôvodnenia súdneho rozhodnutia ústavný
súd judikoval, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver (I. ÚS 243/2007, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, III. ÚS 102/2012),
3.6.Konajúci súd odkázal v bode 47. na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Košice

6CoCsp/34/2021 z 31.5.2022, ktorý však nie je možné ani len aplikovať na daný skutkový stav, a to
zdôvodu,ževkonaníbolopreukázanévrátenýmizásielkami,žežalovanýsipredmetnévýzvyvodbernej
lehote neprevzal a nie ako uvádza dané rozhodnutie, že nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal,
že zásielka bola žalovanému doručená, resp. že zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená
ako neprevzatá v odbernej lehote.

3.7.Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13CoCsp/43/2020 z 18.5.2021,
Krajského súdu v Žiline 9CoCsp/9/2021 z 22.4.2021, Krajského súdu Trenčín 17CoCsp/15/2021
z 28.10.2021.
3.7.Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ohľadom súdu tvrdenej spornosti doručovania písomnosti na
totožnú adresu, kde doručuje aj konajúci súd.

3.8.Žalobca si ďalej dovolil uviesť, že súdu predloženými vrátenými doporučenými obálkami preukázal,
že výzva z 3.3.2020, ako aj výzva z 31.1.2020 sa žalovanému dostala do dispozičnej sféry, t.j. preukázal
doručenie týchto výziev.
3.9.V neposlednom rade je však v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pokiaľ súd
považoval za sporné doručenie písomnosti – nevysporiadal sa so skutočnosťou, že na rovnakú totožnú

adresu súd doručoval samotnú žalobu, ako aj predvolanie na pojednávania, na ktorých sa žalovaný
zúčastňoval. Žalobcovi teda ostávalo nevysvetlené, z akého dôvodu súd v bode 46. odôvodnenia
uvádza, že všetky písomnosti boli žalovanému zrejme odoslané na adresu známu veriteľovi, čo právny
predchodca žalobcu považoval zrejmé v zmysle všeobecných obchodných podmienok predmetnej
zmluvy za účinné doručenie, a teda nie je zrejmé z odôvodnenia súdu, na akú inú adresu mal teda

žalovanému predmetné výzvy doručovať, keď konajúci súd doručoval na rovnakú adresu. Žalobcovi sa
potom vynára otázka, či ani zo strany súdu nebolo žalovanému doručené žiadne podanie. V súvislosti
s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV/10/2012 z 30.5.2013,
4Cdo/19/2013 z 22.8.2013.
3.10.Okresný súd v súdenom prípade zamietol žalobu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie.

Okresný súd nemal preukázané, že v čase, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, bola už postupovaná
pohľadávka splatná, a teda žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. S uvedeným
konštatovaním sa žalobca absolútne nestotožňuje, nakoľko žalobca v konaní predložil všetky relevantné
výzvy.
3.11.Na základe uvedeného má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak napriek jasným dôkazom o vyzvaní
žalovaného právnym predchodcom žalobcu nepovažoval túto skutočnosť za preukázanú a žalobu
napokon z tohto dôvodu zamietol v celom rozsahu. Zároveň považuje žalobca rozsudok za
nepreskúmateľný, na základe čoho súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, abyuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
3.12.Nazákladevyššieuvedenéhožalobcanavrhol,abyodvolacísúdpreskúmalrozhodnutiearozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č.l. 342), ktorý uviedol, že rozsudok považuje za
vecne správny. Má za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, že súd vec správne právne

posúdil, na základe vykonaných dospel k správnym skutkovým zisteniam. Zotrval na všetkých svojich
predchádzajúcich písomných aj ústnych vyjadreniach. Má za to, že prvoinštančný súd sa stotožnil
s jeho argumentmi, týkajúcimi sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, kedy bola žalovaným
namietaná jednak nemožnosť zosplatnenia úveru pre nepreukázanie skúmania a posúdenia bonity
s odbornou starostlivosťou a taktiež neplatné zosplatnenie úveru pre nepreukázanie doručenia výzvy
pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti.

4.2.Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že súdu predložil vrátené neprevzaté doručenky, ktoré majú
preukazovať doručenie písomnosti žalovanému. Žalovaný toto popiera, pretože, čo sa týka výzvy pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru z 30.1.2020 k nej žalobca predložil súdu len poštový podací
hárok, a teda záver prvoinštančného súdu s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 6CoCsp/34/2021 z 31.5.2022 je podľa názoru žalovaného správny, keďže žalobca, čo sa týka

doručovania výzvy pred samotným zosplatnením úveru, nepredložil žiaden dôkaz, že zásielka bola
žalovanému doručená (doručenku), resp. že zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená ako
nedoručená v odbernej lehote.
4.3.Záverom citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020, v ktorom bola
prejednávanávprincípetotožnávecvzhľadomkneplatnémuzosplatneniuúveruanásledneneplatnému

postúpeniu pohľadávky.

5.Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu, v ktorom zotrval na celom
obsahu odvolania.

6.1.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch II.
a III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením
stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.2.Rozsudok, vo výroku I. a IV., nebol odvolaním napadnutý a tieto výroky nadobudli právoplatnosť (§
227 ods.1 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

7.1.Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
7.2.Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
7.3.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §

191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne
porušenie procesných práv, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne
správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

8.Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa
odvolací súd v časti stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Časť, v ktorej súd vec nesprávne
právne posúdil, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.

9.1.Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, keď s poukazom na § 45 ods.1 OZ, ako aj teóriu dôjdenia,

tvrdí, že nie je potrebné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom listinnej zásielky, resp. aby
mu bola skutočne doručená, ale stačí, ak mal objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť.
Poukázal na to, že predložil súdu vrátené doporučené obálky, ktoré boli zaslané na adresu žalovaného,
a ktoré sa odosielateľovi vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Zastáva názor, že súd v rozpores vyššie citovaným právnym posúdením uzavrel, že zásielka žalovanému nebola doručená, resp.
žalobcanepreukázaldoručeniezásielkydodispozičnejsféryžalovanéhoaodžalobcuvyžadovalvýlučne
podpísanú doručenku o prevzatí.

9.2.Uvedená námietka je dôvodná vo vzťahu k doručovaniu zásielky zo 4.5.2020 označenej ako
„Výzva“, ktorou žalovanému bolo oznámené zosplatnenie úveru a výzva na zaplatenie celej dlžnej sumy
11 132,89 eur. Zásielka bola žalovanému doručovaná doporučene na adresu D. XX/XX, C. a z tejto
adresy sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu späť 1.6.2020 ako v odbernej lehote nevyzdvihnutá.

10.1.Iná situácia nastala pri zásielke z 30.1.2020, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že k 30.1.2020 dlhuje 3 292,70 eur a vyzval ho na zaplatenie tejto sumy a súčasne ho
upozornil na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Žalobca žiadnym (resp. dostatočným)
dôkazom nepreukázal doručenie tejto zásielky, ktorú bol povinný podľa § 53 ods.9 OZ v nadväznosti na
§ 565 OZ doručovať žalovanému.
10.2.Pri tejto zásielke žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred

súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu,
preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
neumožňujú prijať iné závery.

11.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd

uvádza nasledovné:

12.V preskúmavanom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej správnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nedisponuje v spore s aktívnou vecnou

legitimáciou v dôsledku neplatného postúpenia predmetnej uplatnenej pohľadávky zo strany pôvodného
veriteľa na súčasného žalobcu (bod 49 odôvodnenia).

13.Podstatouodvolacíchnámietokbolopreskúmaniesprávnostivyššieuvedenýchzáverovonedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

14.Právny predchodca žalobcu 30.1.2020 listom označeným ako Výzva nepreukázal, že zásielku
odovzdal na poštovú prepravu. K uvedenej výzve žalobca nepredložil žiaden doklad. Nebola predložená
poštová návratka osvedčujúca buď doručenie tejto zásielky, resp. jej vrátenie v dôsledku neprevzatia
v odbernej lehote. Žalobca nepreukázal skutočnosť, reálneho doručenia zásielky do dispozičnej sféry

žalovaného.

15.Podľa § 92 ods.8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16.Rozborom § 92 ods.8 zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky,
za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je
bankou.Prvávetacit.ust.definujedvetakétopodmienky(nadrámecpísomnejformyzmluvyopostúpení

anepotrebnostisúhlasuklientastakýmtokrokom,ktorépredpokladáuž§524ods.1OZ),zktorýchprvou
je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby
pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahujeúpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo
postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené

obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť
odovzdania postupníkom postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla
postúpená pohľadávka a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.

17.Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému
subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou
zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá
je splatná (teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9
OZ) a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané

predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

18.Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom
stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie

v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.2 OZ zakázané (vylúčené).
Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore
so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.03.2018 sp.zn. 7 Cdo
26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp.zn. 1Obdo/92/2018).

19.Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre
platnépostúpeniepohľadávkybankynainúosobu,aibavprípadesplneniatýchtozákonnýchpodmienok
je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.

20.V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn.
4Cdo 162/2020).

21.Z uvedeného je zrejmé, že v prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej
veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods.8
zák. 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

22.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené
možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže
postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej
pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do
aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže

byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže
úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni
vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.

23.Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).

24.Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).

25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle § 565 OZ - 1.možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v
súdnom rozhodnutí, 2. dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3. veriteľ požiada dlžníka
o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26.Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného § 53 ods.9 OZ, a to: 1. veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok
(možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí
trochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkya2.veriteľupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27.1.Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má
povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.
27.2. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je teda
podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné

a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.

28.1.V predmetnom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu poukazuje na výzvy
z 30.1.2020, ktorá upozorňovala na možnosť zosplatnenia, ktorú požaduje ako podmienku v zmysle §

53 ods.9 OZ (v spojitosti s § 565 OZ). Predmetná zásielka nebola žalovanému doručená a to ani fikciou,
keďže žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Podací hárok č. EPH 188343456 (č.l. 172) nie je spôsobilý
túto skutočnosť preukázať.
28.2.Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nie je možné aplikovať procesnoprávne predpisy a
tam upravenú fikciu doručenia, ale je potrebné aplikovať § 45 ods.1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle

pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
28.3.V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch
sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá,

že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.
28.4.Odvolací súd (v zhode so žalobcom) poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo/36/2020, publikované v Zbierke rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod č. 4, v
zmysle ktorého ustanoveniu § 53 ods.1 OZ neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda

spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže
uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.
28.5.Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle
procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby
zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe

nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy
doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,

postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j.
ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky
jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020).

29.1.S poukazom na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca
nepreukázal, že zásielka z 30.1.2020 bola žalovanému doručená do jeho dispozičnej sféry. Podací hárok
č. EPH 188343456 (č.l. 172) nie je spôsobilý túto skutočnosť preukázať. Žalobca nepredložil ani žiaden
iný dôkaz, ktorým by preukázal, že zásielka bola žalovanému doručená, resp. že zásielka bola právnemu

predchodcovi žalobcu vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.
29.2.V dôsledku uvedeného neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru a tým ani na následné
platné postúpenie celého úveru.30.Vzhľadom na vyššie uvedené závery o nedoručení výzvy na splnenie dlžnej časti úveru, ktorá
má predchádzať zosplatneniu v zmysle § 53 ods.9 OZ, ako podmienka platného zosplatnenia, vyššie
uvedenéniejespôsobiléspochybniťsprávnosťzáverusúduprvejinštancieotom,ženedošlokplatnému

zosplatneniu úveru.

31.1.Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v spore
nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči
žalovanémuzoZmluvyospotrebiteľskomúvere,keďžežalobcanepreukázalsplneniepožiadaviekpodľa

§ 53 ods.9 OZ. Správny je teda záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie na strane
žalobcu.
31.2.Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. v zmysle § 387
ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vecne správny bol aj výrok III. o trovách konania, ktorý žalobca
nenapadol osobitnými odvolacími dôvodmi.

32.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

33. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.