Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122273234
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122273234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47
967 692, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 a Advokátska kancelária
JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti
žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., prechodne bytom D. E. XXX,
XXX XX D. E., právne zastúpenej Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho

5, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu na zrušenie oddlženia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Odi/5/2022-88 zo dňa 13. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Odi/5/2022-88 zo dňa 13. marca 2023 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu žalobcu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

s tým, že o výše bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 29.03.2022 domáhal zrušenia oddlženia žalovanej ako dlžníka na základe uznesenia sp.zn.
4OdK/211/2017, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené
vkonkurze,prenepoctivýzámerpodľa§166gods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Žalobca

v žalobe zdôraznil, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď z jej správania po podaní návrhu
nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností
podľa § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tým, že žalovaná neposkytla svojim veriteľom
polovicu hodnoty nadobudnutého daru, ktorý nadobudla po oddlžení, čim je jednoznačne preukázaný
nepoctivý zámer žalovanej. Svoju aktívnu legitimáciu žalobca odôvodnil tým, že je ako veriteľ oprávnený
podaťžalobuspoukazomna§166fods.1zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Uviedol,žejeveriteľom
žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. 8688862207, ktorú uzatvorili žalovaná a právny predchodca

žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka,
a.s. a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere č. 8688862207 zo dňa 24.07.2007, predmetom ktorej boloposkytnutie úveru veriteľom žalovanej vo výške 80.000,-- Sk (2.655,51 Eur), s výškou mesačnej splátky
2.176,- Sk (72,22 Eur), počtom mesačných splátok 60, s úrokovou sadzbou 19 % ročne, dátumom prvej
mesačnej splátky 24.08.2007. Súd prvej inštancie považoval za nespornú skutočnosť, že Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2009 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu Poštová banka, a.s. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.
s., teda na žalobcu. Postupom podľa § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) z verejne dostupného Obchodného vestníka mal súd prvej inštancie za osvedčené,
že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. 4OdK/211/2017 zo dňa 26.07.2017 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka – žalovanej, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, za
správcu bol ustanovený správca Mgr. Dana Žlnková, so sídlom kancelárie Komenského 5, 990 01
Veľký Krtíš, zn.: S1545, súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu a súd oddlžil
dlžníka – žalovanú tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze,

s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenie a nedotknutých pohľadávok v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 148/2017 dňa
03.08.2017. Z Obchodného vestníka č. 4/2018 zo dňa 05.01.2018 (K001054) vyplýva, že správca
konkurznej podstaty zverejnil Oznam o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok žalovanej podľa §
167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady

konkurzu a správca konkurznej podstaty oznámil, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka – žalovanej
sa končí.

4. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre Okres Banská Štiavnica, Obec D. E., katastrálne územie D. E.
súd prvej inštancie zistil, že žalovaná sa na základe Darovacej zmluvy zo dňa 01.08.2018 č. V-685/2018

stala vlastníčkou 1 rodinného domu so súpisným číslom XXX, F. G. H. I. XXX – zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 381 m2, parcela č. 559/3 – záhrada o výmere 120 m2, parcela číslo 562/1 –
záhrada o výmere 378 m2, parcela číslo 562/2 – záhrada o výmere 24 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“,
resp. „nehnuteľnosti“). Súd prvej inštancie nahliadnutím do spisu Okresného úradu Banská Štiavnica,
katastrálny odbor č. V-685/2018 zistil, že žalovaná nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa

01.08.2018 uzavretej medzi J. B., K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. I. XXX, XXX XX D. E. ako
darkyňou a A. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. I. XXX, 969 81 Štiavnické Bane ako obdarovanou
(ďalej aj ako len „Darovacia zmluva“), vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva
č. XX (t.č. vedené na LV č. XXXX) pre katastrálne územie D. E., Obec Štiavnické Bane, Okres Banská
Štiavnica, ako parcela registra „C“ č. 558 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 381m2, parcela registra

„C“ č. 559/3 záhrada o výmere 120 m2, parcela registra „C“ č. 562/1 záhrada o výmere 378 m2, parcela
registra „C“ č. 562/2 záhrada o výmere 24 m2, ako aj rodinný dom súp. číslo 129 na parcele registra „C“ č.
558, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Rozhodnutie Okresného úradu Banská Štiavnica,
katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedeného pod sp. zn.
V 658/2018 zo dňa 17.08.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 08.2018. Z čl. III Darovacej zmluvy súd

prvej inštancie zistil, že „darkyňa J. B. daruje časť nehnuteľností, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve v 1/2
svojej dcére A. B. predovšetkým ako prejav vďaky za starostlivosť a opateru, ktorú jej dcéra poskytuje
– sprevádzanie matky k lekárovi, zabezpečovanie nevyhnutných opráv spojených s prevádzkou domu,
zabezpečovanie nákupov“.

5. Z Ambulantnej správy neurochirurgickej ambulancie M. H. N. zo dňa 25.04.2017 súd prvej inštancie
zistil, že žalovanej bol diagnostikovaný nezhubný nádor podmozgovej žľazy. Z Rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny, číslo MT3/PPŤZPaPČ/PPnK/
SOC/2019/42490-10 zo dňa 20.12.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalovanej bol priznaný s účinnosťou
od 01.11.2019 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorou je B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D. E. vo výške 363,32 Eur mesačne.
Súd prvej inštancie na návrh žalobcu vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4OdK/211/2017.

6. Súd prvej inštancie po preskúmaní aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby zistil, že žalobca

preukazoval aktívnu legitimáciu Zmluvou o úvere č. 8688862207 zo dňa 24.07.2007, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2009 a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014.7. Konštatoval, že osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer dlžníka, resp. žaloby je každý veriteľ, ktorý súdu zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom
smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená, ako tento proces, ktorý začal návrhom dlžníka

s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Súd prvej inštancie preto primárne skúmal aktívnu
procesnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pričom zistil, že žalobca v konaní síce preukázal, že je
veriteľom žalovanej, ale netvrdil skutkové tvrdenia, ktoré by zdôvodňovali jeho aktívnu vecnú legitimáciu,
teda skutočnosti, podľa ktorých je veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením dlžníka - žalovanej. Žalobca
neuviedol či bol v konkurze vyhlásenom na majetok žalovanej uspokojený, ani to v akom rozsahu

a akým spôsobom. Zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, či konkurzné konanie trvá, alebo či už bolo
skončené, s akým výsledkom, a teda také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa
jedná o veriteľa dotknutého oddlžením, teda ako proces oddlženia žalovanej ukrátil žalobcu na jeho
konkrétnych právach. Súd prvej inštancie v posudzovanom prípade primárne skúmal aktívnu vecnú
legitimáciu veriteľa - žalobcu, teda či bol nositeľom práva, ktorého sa v tomto konaní domáhal a osobou
oprávnenou na podanie žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Nakoľko nebola

splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie žaloby v zmysle § 166f ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol.

8. Súd prvej inštancie sa pre úplnosť zaoberal aj skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok

zrušenia oddlženia. Poukázal na to, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná nemala poctivý
zámerprioddlžení,nakoľkozosprávaniažalovanejpopodanínávrhunemožnousudzovať,ževynaložila
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, keď po oddlžení nadobudla dar nie nepatrnej hodnoty a z tohto daru
svojim veriteľom neposkytla polovicu ich hodnoty.

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná po jej oddlžení
v uznesení o vyhlásení konkurzu, ku ktorému došlo dňa 04.08.2017, ako aj po zrušení konkurzu
na majetok žalovanej Oznámením v Obchodnom vestníku č. 4/2018 zo dňa 05.01.2018 z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, nadobudla na základe Darovacej zmluvy dňa

17.08.2018 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XX (t.č. vedené na
Liste vlastníctva č. XXXX) pre katastrálne územie D. E., J. D. E., Okres Banská Štiavnica, ako parcela
registra „C“ č. 558 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 381 m2, parcela registra „C“ č. 559/3 záhrada
o výmere 120 m2, parcela registra „C“ č. 562/1 záhrada o výmere 378 m2, parcela registra „C“ č.
562/2 záhrada o výmere 24 m2, ako aj rodinný dom súp. číslo 129 na parcele registra „C“ č. 558,

všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, od svojej matky J. B.. K otázke platnosti darovacej
zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Darovacia zmluva, na
základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva z darkyne na žalovanú je platná, nakoľko obsahuje
všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť tohto právneho úkonu. Darovacia
zmluva obsahuje presnú identifikáciu zmluvných strán majúcich právnu subjektivitu, dostatočné určenie

predmetu darovania, vyplýva z nej dobrovoľnosť darovania, bezodplatnosť, je datovaná a podpísaná,
pričom podpis darkyne je úradne osvedčený. Súd prvej inštancie mal za to, že čl. III. Darovacej zmluvy
nie je zaopatrovacou klauzulou, ale vyjadruje len pohnútku darkyne svedčiacej o tom, čo darkyňu viedlo
darovať časť svojej nehnuteľnosť práve žalovanej, pričom z formulácie tohto zmluvného ustanovenia
nemožno žiadnym (ani výkladovým) spôsobom vyvodiť záväzok (podmienku) žalovanej poskytovať

darkyni protiplnenie (protihodnotu) vo forme osobnej starostlivosti o darkyňu do budúcnosti. Súd prvej
inštancie preto posúdil darovaciu zmluvu ako bezodplatnú a nepodmienenú. Súd prvej inštancie však
zároveň dodal, že vo všeobecnosti nie je vylúčené a neodporuje požiadavke bezodplatnosti darovania,
aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu
nemá. Z uzatvorenia zmluvy totiž môže vyplývať, že plnenia, ku ktorým sa obdarovaný zaviazal, majú

nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 24. 02. 2011, sp. zn. 3Cdo 302/2009)

10. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že žalovaná napriek
nadobudnutiu daru neponúkla aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, avšak z výsluchu žalovanej vyplynulo, že si neuvedomovala svoju povinnosť v
prípade,žejejbudedarovanánejakánehnuteľnosť,uhrádzaťdlhyzčastinehnuteľnosti.Priposudzovaní
veci súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že k prevodu majetku na žalovanú nedošlo tesne pred
podaním návrhu na oddlženie konkurzom, v priebehu konkurzu na majetok žalovanej, ani bezprostrednepo zrušení konkurzu, čo by mohlo vyvolávať pochybnosti o poctivom zámere žalovanej, či účelovosti
jej konania, ale dvanásť mesiacov po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a sedem mesiacov po
zrušení konkurzu na majetok žalovanej (dňa 21.07.2017 žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu

na jej majetok, dňa 05.01.2018 bol zrušený konkurz na majetok žalovanej a darovacia zmluva je zo dňa
01.08.2018). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca vychádza v prejednávanom prípade z prísne
formálneho výkladu ust. § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré je nielen v rozpore
so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010. Vychádzajúc

z názoru uvedeného v tomto náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky mal súd prvej inštancie za
zrejmé, že aj keby boli formálne splnené podmienky definujúce nepoctivý zámer, v záujme spravodlivého
a ústavnokonformného výkladu súd musí vec posúdiť komplexne a prihliadnuť na zámer zákonodarcu.
Súd prvej inštancie vedený týmito úvahami dospel k záveru, že posudzovanie otázky naplnenia znakov
absencie poctivého zámeru nezávisia len od naplnenia dikcie zákona a mechanického posudzovania,
ale zákonodarca kladie dôraz na komplexné posudzovanie každého prípadu osobitne zohľadňujúc

osobitosti individuálnych skutočností, čo vyplýva nielen z ust. § 166g ods. 1, ale aj demonštratívnej
povahy ust. § 166g ods. 2 a tzv. priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v ust. § 166g ods. 3 a 4
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaná predloženými dôkazmi a nepopretými tvrdeniami zo
strany žalobcu preukázala svoj nepriaznivý zdravotný stav, ako aj skutočnosť, že v minulosti poskytovala
a aj v súčasnosti stále poskytuje osobnú starostlivosť svojej matke (darkyni), čo jej bráni aktívne

uhrádzať záväzky voči veriteľom. O poctivom zámere žalovanej svedčí aj to, že žalovaná od roku
1986 až do roku 2012 kedy začala mať sama zdravotné problémy pracovala a v priebehu konkurzu
poskytovala správkyni konkurznej podstaty Mgr. Dane Žlnkovej (ktorá je zároveň zvoleným zástupcom
žalovanej v tomto konaní) potrebnú súčinnosť. S ohľadom aj na tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej
sa súdu prvej inštancie javilo, že by bolo zrušenie oddlženia v tomto prípade neefektívne a odporujúce

zámeru zákonodarcu, nakoľko aj v prípade zrušenia oddlženia by veritelia žalovanej neboli s veľkou
pravdepodobnosťou uspokojení, nakoľko objektívnou prekážkou žalovanej zamestnať sa a dosahovať
príjem je celodenná starostlivosť žalovanej o svoju matku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na dôvodovú správcu k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým bol zavedený inštitút tzv. osobného
bankrotu, ale aj možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. S ohľadom na uvedenú

dôvodovú správu súd prvej inštancie miernejšie posudzoval osobu žalovanej, nakoľko ju v živote postihli
udalosti, ktoré jej sťažili uplatnenie v spoločnosti, bola matkou samoživiteľkou s jedným školopovinným
dieťaťom starajúca sa naviac o svoju matku, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, pričom zdravotný stav
samotnej žalovanej je dlhodobo nepriaznivý, keďže jej bol v roku 2017 diagnostikovaný nezhubný nádor
podmozgovej žľazy a podstúpila viacnásobné operácie rúk v dôsledku pracovného úrazu, v dôsledku

čoho bola dlhšie časové obdobie práceneschopná. Z konania žalovanej by musel byť zrejmý nepoctivý
zámer a úmyselné nepoctivé konanie. Spoločným znakom konania dlžníka je jednoznačne preukázanie
úmyslu dlžníka. To znamená, že žalobca v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer musí súdu
preukázať, že dlžník sa tak správal úmyselne. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu darovacej zmluvy
a ktoré vyšli v konaní najavo, ako aj skutočnosť, že žalovaná neponúkla aspoň polovicu takéhoto zdroja

- daru nie nepatrnej hodnoty - veriteľom bez ďalšieho podľa názoru súdu prvej inštancie nesvedčia
o nepoctivom zámere žalovanej, nakoľko súd prvej inštancie vzal do úvahy celkové správanie žalovanej
pred podaním návrhu, v priebehu konkurzu, ako aj po zrušení konkurzu, pričom dospel k záveru, že jej
správanie neindikovalo snahu zneužiť inštitút oddlženia. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
nemal za preukázané, že zo správania žalovanej po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu možno

usudzovať, že nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, čo
súd prvej inštancie vyvodil zo skutočnosti, že žalovaná sa napriek zdravotným problémom a starostlivosti
o svoju dcéru a matku snažila byť zamestnaná a dosahovať príjem. Na druhej strane súd prvej inštancie
považovalžalobcuzadostatočneerudovanýsubjektvporovnanísožalovanounato,abysasvojhopráva
domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, súd prvej

inštancie považoval za potrebné poukázať na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa
domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanej pred vyhlásením konkurzu, hoci v záujme ochrany
svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Vychádzajúc z uvedených úvah súd prvej inštancie dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K tomuto názoru
viedla súd prvej inštancie nielen proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak

z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane
spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. V tomto prípade
súd prvej inštancie považoval za prípustné vyžadovať určitú mieru obozretnosti veriteľa voči svojim
dlžníkom, zvlášť za situácie, ak nesplácajú svoj dlh. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie totokonanienevnímalakokonštruktívnedomáhaniesasvojhoprávazostranyžalobcu,aleskôršikanózne,či
vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu
žalobynazrušenieoddlženia.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepreúplnosťuviedol,žeprirozhodovaní

zobral do úvahy aj skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, a to, že v nehnuteľnosti,
ktorej podielovou spoluvlastníčkou sa stala žalovaná titulom darovania, má evidovaný trvalý pobyt jej
matka a dcéra, ktorá nehnuteľnosť v súčasnosti aj so svojím maloletým dieťaťom obýva, teda blízke
osoby žalovanej. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že nemožno vylúčiť, že v prípade
zrušenia oddlženia žalovanej by výkon práv žalobcu zodpovedajúceho zákonu mohol viesť k rozporu

s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje
také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán
a spoločnosti hrubo nevyvážené. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi,
spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to
aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu nie je v rozpore s dobrými mravmi (Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 21. 08. 2000, sp. zn. 22Cdo 871/2000).

11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná, keďže zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
žalovanej, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4OdK/211/2017-19 zo
dňa 26.07.2017, právoplatným dňa 18.08.2017. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalovaná v konaní

uviedla také skutkové tvrdenia a predložila také dôkazy, ktoré preukazovali, že žalovaná mala poctivý
zámer v konaní o oddlžení. Súd prvej inštancie v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého
zámeru žalovanej v oddlžovacom konaní a nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tvrdenie
žalobcu, že boli splnené podmienky pre zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu
na zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade
domáhal zrušenia oddlženia žalovanej z dôvodu uvedeného v § 166g ods. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, pričom okrem už vyššie konštatovaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu nebol preukázaný dôvod na zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer. Žalovaná

mala v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, keďže dôkazné bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo,
teda v danej veci žalovanú. Keďže žalovaná podľa názoru súdu prvej inštancie preukázala svoj poctivý
zámer, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, teda 100%.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa

s posúdením súdu prvej inštancie týkajúcim sa jeho vecnej aktívnej legitimácie. Uviedol, že súd prvej
inštancie sa oboznámil s podstatným obsahom konkurzného spisu, čo vyplýva z bodu 28. napadnutého
rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie mal preukázané, že konkurz bol ukončený, a to bez
uspokojenia veriteľov úpadcu – žalovanej, nakoľko konkurzná podstata nepokryla ani náklady konkurzu.
Z toho vyplýva, že žalovaná v čase konkurzného konania nemala žiaden majetok, ktorý by mohol

správca konkurznej podstaty zahrnúť do konkurznej podstaty a z tejto následne uspokojiť veriteľov
žalovanej. Preto mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho aktívnu vecnú legitimáciu,
a to aj z dôvodu, že je veriteľom žalovanej, pričom táto skutočnosť je podstatnou pri deklarovaní
dotknutého veriteľa. Poukázal na to, že dotknutým veriteľom je každý veriteľ úpadcu, ktorý si prihlásil
svoju pohľadávku do konkurzného konania a jeho pohľadávka nebola v rámci konkurzného konania

uspokojená. Uviedol, že v danom prípade si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania, ktorá
skutočnosť nebola sporná a táto pohľadávka nebola v rámci konkurzu uspokojená, keďže konkurz bol
zrušený pre to, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Vyslovil názor, že záver súdu prvej
inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nie je správny a zároveň je v rozpore s vykonanýmdokazovaním. Preukázal, že je veriteľom žalovanej, pričom súd prvej inštancie predmetnú skutočnosť
vyhodnotil ako nespornú.

15. Žalobca sa zároveň nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vychádza z prísne formálneho
výkladu ust. § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a že súd nie je doslovným
znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Zdôraznil, že toto ustanovenie zákona o konkurze
a reštrukturalizácii jednoznačne stanovuje legálnu definíciu poctivého zámeru, ktorú nie je možné
žiadnym výkladom pozmeňovať. Zákonodarca jednoznačne definoval skutkovú podstatu poctivého

zámeru, čím reflektoval právnu ochranu aj veriteľom, ktorí boli dotknutí oddlžením a ktorým sa zasiahlo
do ich ústavného majetkového práva. Považoval za nevyhnutné uviesť, že žalovaná na otázku jeho
právneho zástupcu, či si uvedomovala svoju povinnosť v prípade, že jej bude darovaná nejaká
nehnuteľnosť odpovedala, že ani nie, že v podstate vôbec nad tým nerozmýšľala, že niečím si môže
takto ublížiť a ani s tým nerátala. Teda samotná žalovaná mala postoj, že oddlžením všetko končí a že
po oddlžení už nemá žiadne povinnosti a nemusí už vôbec komunikovať s jej veriteľmi. Podotkol,

že žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok prostredníctvom Centra právnej
pomoci, kde pracujú erudovaní pracovníci, ktorí majú povinnosť nielen informovať a vysvetliť dlžníkom
inštitút a podmienky konkurzu, ale upozorniť ich, že aj po oddlžení majú povinnosť poskytnúť polovicu
nadobudnutého daru alebo výhry svojim veriteľom. Na základe uvedenej skutočnosti nemožno pri osobe
žalovanej zohľadniť, že nemala žiadnu vedomosť o jej povinnosti a že nie je erudovaná v tejto oblasti.

Mal za to, že žalovaná bola poučená a ak aj by nebola, mala sa informovať a zaujímať sa, ale ako
žalovaná uviedla, táto sa po oddlžení o nič nestarala, resp. neriešila už žiadne svoje dlhy. Preto mal za
to, že nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné zohľadniť poľahčujúce
okolnosti, nakoľko tieto nie sú z hľadiska ich časového aspektu relevantnými, nakoľko sa udiali niekoľko
rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej. Uviedol, že žalovaná síce

predložila lekársku správu, avšak z tejto vyplýva, že nezhubný nádor jej bol diagnostikovaný v roku
2014, teda tri roky pred podaním návrhu a v roku 2017 (v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu)
sa jej zdravotný stav nezhoršil. Pokiaľ šlo o úraz, pre ktorý musela absolvovať operácie, tento sa stal
v roku 2011 a 2012, teda 5 až 6 rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovanej,pričomžalovanánepredložilažiadneaktuálnelekárskesprávy,ktorébypotvrdili,žemápokles

schopnosti vykonávať nejakú fyzickú prácu. Preto mal za to, že v danom prípade súd prvej inštancie
posudzoval okolnosti, ktorých existenciu v súčasnosti nemal riadne preukázanú. Žalobca zdôraznil, že
súd prvej inštancie poskytol právnu ochranu žalovanej, a to bez primeraného dôvodu, pričom podľa jeho
názoru súd prvej inštancie svojim postupom porušil princíp právnej istoty a právo na spravodlivý proces,
keď poskytol ochranu niekomu, kto porušil zákonnú povinnosť, a to bez náležitého odôvodnenia a bez

náležitého právneho titulu.

16. Žalobca v odvolaní uviedol, že skutočnosť, že žalovaná nedodržala a porušila povinnosť vyplývajúcu
jej z § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nebola v konaní sporná a napriek tomu
súd prvej inštancie nemal preukázaný nepoctivý zámer žalovanej. Nesúhlasil s takýmto nesprávnym

a rozporným záverom súdu prvej inštancie. Žalovaná po nadobudnutí daru od jej matky sa vôbec
nezaujímala o jej dlhy a záväzky a ani o jej vyplývajúce povinnosti, ako sama uviedla. Skutočnosti,
za ktorých došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi žalovanou a jej matkou žalobca považoval
za irelevantné, nakoľko nemajú žiadny vplyv pri posúdení poctivého zámeru žalovanej. Nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie ohľadom nesplnenia zákonných podmienok na zrušenie oddlženia

žalovanej, nakoľko tento záver je nesprávny a v rozpore so zákonom. Zdôraznil, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy nie relevantné a aktuálne skutočnosti, ktoré nemôžu vylúčiť zodpovednosť žalovanej za
porušenie § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poľahčujúce okolnosti na strane dlžníka
môžu byť relevantné pri posúdení nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná

nedodržala povinnosť podľa § 166 g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a svojim veriteľom
neposkytla ani polovicu nadobudnutého daru za účelom uspokojenia ich pohľadávok, pričom hodnotu
nadobudnutého daru nie je žalovaná sama bez relevantného dôkazu schopná posúdiť. Žalovaná ani
neprejavila žiadnu snahu, pričom svoje dlhy voči veriteľom mohla splatiť v malých mesačných splátkach,
ktoré by nezaťažili jej životnú a majetkovú situáciu. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu

ochranu. Zdôraznil, že na strane žalovanej neexistujú žiadne také poľahčujúce okolnosti, ktoré by ju
zbavili jej nepoctivého zámeru, ktorý bol preukázaný tým, že v konaní nebol sporným, že žalovaná po
oddlžení nadobudla dar nie nepatrnej hodnoty, z ktorého neposkytla svojim veriteľom aspoň polovicu.
Podľa názoru žalobcu zdravotný stav žalovanej nie je okolnosť a právny titul, ktorý by mohol zvrátiťnepoctivýzámeržalovanej,ktorásamauviedla,žesapooddlženínezaujímalaoveriteľovajejpovinnosti
vovzťahuknim.Nesúhlasilanistým,žesúdnemusídodržiavaťzákonnéustanovenia.Nakoniecuviedol,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné a poukázal

naviacerérozhodnutiaÚstavnéhosúduČeskejrepublikyaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky.Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa §

387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanej domáhal zrušenia
oddlženia pre nepoctivý zámer. Svoj návrh odôvodnil tým, že je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy
o úvere č. 8688862207 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou a z ktorej vyplývajúca

pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2009 uzavretej medzi
spoločnosťou Poštová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
ako postupníkom postúpená na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ako
postupcom a spoločnosťou žalobcu, ako postupníkom bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Ako

dôkaz označil konkurzný spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 4OdK/211/2017, Zmluvu
o úvere č. 8688862207 a Zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že
žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď po oddlžení naplnila zákonné predpoklady nepoctivého
zámeru podľa § 167g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tým, že nevynaložila úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po oddlžení nadobudla dar nie nepatrnej

hodnoty a z tohto daru svojim veriteľom neposkytla polovicu jeho hodnoty. Vyslovil názor, že tým, že by
žalovaná pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázala splatiť svoje záväzky voči svojim veriteľom
aj keď len čiastočne, prejavila a preukázala by svoj poctivý zámer. Využitím inštitútu oddlženia poškodila
všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nesplnila svoju zákonnú povinnosť a neposkytla polovicu
nadobudnutéhodarusvojimveriteľom.ŽalobcanavrholsúduvykonaťdôkazdopytomnaSprávukatastra

za účelom sprístupnenia správneho spisu a získania podkladu právneho titulu nadobudnutého daru
a výsluchom žalovanej.

20. Podľa § 206n ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak,
konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne

neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022.

21. Podľa § 166f ods. 1 zákon o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má
právodomáhaťsazrušeniaoddlženianávrhomnazrušenieoddlženiapodanýmvočidlžníkovialebojeho
dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý

rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov
viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

22. Podľa § 166f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatné rozhodnutie o zrušení
oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby

sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové
dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

23. Podľa § 166f ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva
voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,

obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia.24. Podľa § 166f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatné rozhodnutie o zrušení
oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.

25. Podľa § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník má poctivý zámer, ak z
jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja

dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa
do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

26. Podľa § 166g ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v
konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení
splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

27. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii právo podať veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Hmotným právom stanovená požiadavka, aby dotknutý veriteľ preukázal,
že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, zodpovedá aj jednému zo základných princípov civilného

sporového konania, ktorým je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje článok 8 CSP. Všeobecne totiž platí,
že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/2/2016
zo dňa 11.04.2017).

28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu
žalobcu v tomto konaní. Z citovaného ustanovenia § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vyplýva, že zrušenia oddlženia podaním návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer proti
dlžníkovi sa môže domáhať len veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žalobca v návrhu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer tvrdil, že je veriteľom dlžníka na základe Zmluvy o úvere č. 8688862207
uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Poštovou bankou, a.s. a žalovanou, ktorá pohľadávka
bola pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s. postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.05.2009 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a následne Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2014 na jeho spoločnosť. Žalobca ako dôkaz navrhol pripojiť konkurzný spis

Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4OdK/211/2017, z ktorého odvolací súd zistil, že do konkurzu
bola prihlásená aj prihláška Poštovej banky a.s. Z uvedeného teda vyplýva, že pôvodný veriteľ Poštová
banka, a.s. si túto pohľadávku riadne prihlásil do konkurzu vedeného na majetok žalovanej, pričom do
dňa podania žaloby nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku. Žalovaná túto skutočnosť
v konaní žiadnym spôsobom nespochybnila. Odvolací súd z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že

žalobca v návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer preukázal svoju aktívnu legitimáciu na
podanie tejto žaloby.

29. Odvolací súd však aj napriek tomu, že dospel k záveru, že žalobca v predmetnej veci má aktívnu
legitimáciu na podanie tejto žaloby má za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaná mala nepoctivý zámer

v konaní o oddlžení.

30. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného

odvolania žalobcom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svojerozhodnutienáležitýmspôsobomodôvodnilpodľa§220ods.2CSP,pričomsdôvodmirozhodnutia
súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

31. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočným spôsobom odôvodnené,
nakoľko súd prvej inštancie svoje právne závery a svoje rozhodnutie vo veci samej nedostatočným
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené
patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiťtransparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne
a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III.ÚS 78/07, IV.ÚS 115/03).

32. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces. Tu odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

33. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie

v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver
o neexistencii nároku žalobcu na zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer.

34. Odvolací súd konštatuje, že pri podaní návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je súd
povinný vždy prihliadnuť v každom jednotlivom prípade na individuálne pomery toho ktorého dlžníka.

Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvodovú správu
k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým bol zavedený inštitút oddlženia. Z tejto dôvodovej správy vyplýva,
že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky,
ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu
k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu

sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať
prísnejšie na osoby, ktoré sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby,
ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v
štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). Uvedené vyplýva aj z §
166g ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého súd prihliada miernejšie na skutočnosti

ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku
alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho
v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

35. K námietke žalobcu, že súd musí dodržiavať zákonné ustanovenia, v danom prípade znenie

ustanovenia § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 72/2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil názor, že „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval,
že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv
z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.

Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a
svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti

alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií
interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o
ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu
aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť
štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).“ Odvolací súd zároveň

poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017,
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že „orgánom verejnej moci a predovšetkým
všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácií zákonných ustanovení prílišný formalistický
postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným
znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,

systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych
predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-
ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“.

36. S poukazom na vyššie citované nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii posudzoval

poctivý zámer žalovanej na oddlžení s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti. Súd prvej inštancie
v predmetnej veci správne prihliadol na skutočnosť, že k prevodu majetku nedošlo tesne pred podaním
návrhu na oddlženie konkurzom, v priebehu konkurzu na majetok žalovanej, ani bezprostredne po
zrušení konkurzu, čo by mohlo vyvolávať pochybnosti o poctivom zámere žalovanej, alebo účelovosti jej
konania,aledvanásťmesiacovpopodanínávrhunavyhláseniekonkurzu(návrhnavyhláseniekonkurzu

podaný dňa 21.07.2017) a sedem mesiacov po zrušení konkurzu na majetok žalovanej (konkurz
skončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu zverejnením oznámenia
správcu konkurznej podstaty v Obchodnom vestníku 4/2018 zo dňa 05.01.2018), pričom k darovaniu
nehnuteľnosti došlo Darovacou zmluvou zo dňa 01.08.2018. Súd prvej inštancie zároveň správne
prihliadol na zdravotný stav žalovanej, ktorý žalovaná preukázala predloženým potvrdením o jej

zdravotnom stave a na skutočnosť, že poskytuje osobnú starostlivosť svojej matke (darkyni), čo jej
bráni uhrádzať záväzky voči veriteľom. Odvolací súd mal tiež z obsahu spisu preukázané, že žalovaná
od r. 1986 až do roku 2012 pracovala, snažila sa zamestnať a v priebehu konkurzného konania
poskytovala správkyni konkurznej podstaty Mgr. Dane Žlnkovej potrebnú súčinnosť. Rovnako ako súd
prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že zo správania žalovanej nebolo preukázané, že

nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, čo vyplývalo zo
skutočnosti, že žalovaná aj napriek svojim zdravotným problémom a starostlivosti o svoju dcéru a matku
sa snažila byť zamestnaná a dosahovať príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej, nakoľko žalovaná v konaní uviedla také skutkové

tvrdenia a predložila také dôkazy, ktoré preukazovali, že žalovaná mala poctivý zámer v konaní oddlžení.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

39. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).