Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121205125
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121205125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcov 1. K. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. J., N-X,XA, F., F., V. kráľovstvo a 2. U. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J., N-X,XA, F.,
F., V. kráľovstvo, právne zastúpených JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Prešov,
Slovenská 69, proti žalovaným: 1. A. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX a 2. X. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. B. 5, právne zastúpeným Mgr. Marián Seman, advokát, so sídlom Bratislava, Zelená 2, o
zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 26.10.2022 č.k. 20C 49/2021-141, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť
žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaní uzatvorili dňa 27.03.2020

kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva polyfunkčnej budovy a pozemkov. Súčasťou tejto zmluvy bol aj
záväzok kupujúcich odkúpiť drobný hmotný majetok. Podľa článku V bod 11 Zmluvy bolo dohodnuté,
že kupujúci sa zaväzuje k odkúpeniu drobného hmotného majetku a to 11 kusov reštauračných stolov,
29 ks masívnych drevených stoličiek, 1 ks registračnej pokladne, 1 ks mikrovlnnej rúry, 1 ks chladničky,
6 obrazov, 1 ks nástenných hodín a 1 ks kresla, ktoré sú súčasťou zariadenia pohostinstva v užívaní
nájomcu Stolička, s.r.o. Prešov. Cena bola dohodou stanovená na sumu 1.500 eur a mala byť uhradená
najneskôr do 10.09.2020 na účet predávajúcich. V konaní nebolo sporné, že žalovaní kúpnu cenu

nezaplatili.

3. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy. Predmet kúpy musí byť
určený kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi tak, aby nebol zameniteľný s inými vecami podobného
druhu.Tosatýkanajmäprípadov,keďpredmetomkúpysúdruhovourčenéveci.Individuálneurčenéveci
sú v kúpnej zmluve špecifikované svojimi charakteristickými vlastnosťami, ako sú vyhotovenie, značka,
farba, výrobca, výrobné číslo a pod.

4. Predmet kúpy nie je určený dostatočne určito tak, aby nebol zameniteľný s inými vecami. V danom
prípade aj podľa vyjadrenia žalobcov, boli veci určené úhrnne a tvorili zariadenie pohostinstva. Ako
však vyplynulo z vykonaného dokazovania a to z výsluchu svedkov K. O. a F. Q., tak uvedené vecisa v čase uzavretia kúpnej zmluvy už v pohostinstve nenachádzali a to jednak preto, že si ich T. F.
zobral alebo ani neexistovali, ako napríklad obrazy na stenách. Neurčitosti vymedzenia predmetu kúpy
nepochybne nasvedčuje aj výpoveď T. F., ktorý pri nástenných hodinách uviedol, že v pohostinstve

boli dvoje a nevie, ktoré boli predmetom kúpy. Taktiež neurčitosti nasvedčuje aj skutočnosť, že v čase
uzatvorenia zmluvy sa v pohostinstve nachádzali aj iné, totožné veci, ako napríklad mikrovlnná rúra,
ktorú si doniesla svedkyňa. Navyše je potrebné poukázať aj na to, že sa podľa vyjadrenia svedkov
jednalo o malé pohostinstvo, kde bolo 5 stolov a pri každom dve stoličky, pričom podľa kúpnej zmluvy
sa malo jednať o 11 stolov a 29 kusov stoličiek, teda nie je ani zrejmé, kde sa mali zvyšné stoly a

stoličky nachádzať. Na základe uvedeného teda sa dospelo k záveru, že v zmluve bol nedostatočne
určito vymedzený predmet kúpnej zmluvy. Keďže kúpna zmluva musí mať dve podstatné náležitosti,
okrem zmluvných strán, predmet kúpy a kúpnu cenu a keďže predmet kúpy je neurčitý, kúpna zmluva
v tejto časti je neplatná.

5. Ak by však aj kúpna zmluva bola platne uzatvorená, tak žaloba je nedôvodná, nakoľko podľa §

133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
V konaní všetci zhodne uviedli, že sa nedohodli žiadnym spôsobom na odovzdaní hnuteľných vecí.
Samotná skutočnosť, že hnuteľné veci mali byť v nájme spoločnosti Stolička, s.r.o., ešte nezbavuje
povinnosti žalobcov predmet kúpy odovzdať. Účastníci kúpnej zmluvy sa žiadnym spôsobom nedohodli,

že kupujúci si majú prevziať veci od spoločnosti Stolička, s.r.o. a teda bolo povinnosťou žalobcov
hnuteľné veci odovzdať. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcov nedošlo k odovzdaniu
hnuteľných vecí a teda ani nevznikla povinnosť žalovaných zaplatiť kúpnu cenu.

6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadovali rozhodnutie zmeniť tak, aby žalovaní boli
zaviazaní na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Žalobcovia ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci
uzatvorili dňa 27.03.2020 kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou bola aj dohoda o odpredaji drobného hmotného

majetku. Pri veciach, ktoré sú určené úhrne, ide o osobitný prípad kúpy množstva rôznych vecí, ktoré
sú len nepriamo individualizované. Predmet úhrnnej kúpy je určený bez stanovenia druhu, hmotnosti,
akosti a podobne. V danom prípade bol predmet kúpy vymedzený ako veci, ktoré tvoria vybavenie
pohostinstva a boli prenajaté spoločnosti Stolička, s.r.o. Pokiaľ súd takto vymedzený predmet kúpy
nepovažoval za dostatočne určitý, aby nebol zameniteľný s inými vecami, je potrebné poukázať na to, že

dostatočné určenie predmetu kúpnej zmluvy ako podmienka jej platnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je možné v prípade predaja veci úhrnom stotožňovať s konkretizáciou jednotlivých vecí,
ktoré tvoria predmet takejto kúpy. Pri interpretácii kúpnej zmluvy bola upomenutá premisa, že vznik
záväzkových vzťahov musí vychádzať z rešpektu a ochrany autonómie vôle zmluvných strán, keďže
ide o jednu zo základných podmienok fungovania právneho štátu. Pri výklade jednotlivých zmluvných

dojednaní by súdy mali postupovať nanajvýš citlivo a obozretne, aby v čo najširšej miere ctili autonómnu
vôľu zmluvných strán, na ktorú je potrebné klásť dôraz. Podstatou takéhoto postupu je predovšetkým
zaistenie dôvery a legitímneho očakávania potenciálne dotknutých subjektov s tým, že výsledok by mal
byť zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Nesmie sa tiež opomínať, že platnosť právneho
úkonu je potrebné posudzovať k okamžiku, kedy bol právny úkon urobený, nie v dobe, keď napr. medzi

účastníkmi vznikol spor o obsah daného právneho úkonu. Výklad prejavu vôle v zmluve sa musí riadiť
logikou veci, lebo by bolo absurdné vychádzať pri posudzovaní platnosti prejavenej vôle účastníkov
zmluvy z toho, že zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy nekonali logicky.

8. V danom prípade sa zmluvné strany jednoznačne dohodli na tom, že popri samotnej budove

bude predmetom predaja aj vybavenie jednej prevádzky, ktorá sa v predávanej budove nachádzala.
Predmetom pritom bolo celé vybavenie prevádzky, ktoré preukázateľne v čase uzatvorenia zmluvy
existovalo. Takto vymedzený predmet zmluvy spĺňa požiadavku určitosti a je logické, že ak by predmet
toho, čo má byť predmetom prevodu nebol žalovaným v čase uzatvorenia zmluvy jasný, k uzatvoreniu
takejto zmluvy by nepristúpili. To, že nevedia, čo kupujú, začali tvrdiť až neskôr, pričom spor vznikol v

tom, že žalovaní mylne za dátum nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti považovali až dátum
podania návrhu na vklad, nie až dátum rozhodovania o povolení vkladu, s čím súvisela aj otázka, komu
má byť uhradený nájom za obdobie od podpísania zmluvy do povolenia vkladu. V čase uzatvoreniazmluvy však nebolo z ich strany spochybnené, aby predmet zmluvy nebol určitý, resp. aby nevedeli,
čo kupujú.

9. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenecháva prenajímateľ nájomcovi
vec, aby ju v dojednanej dobe užíval. Samotné prenechanie veci do užívania je reálnym úkonom, ktorý
umožňuje nájomcovi prevziať vec do detencie. Je zrejmé, že keďže žalobcovia odovzdali prenajaté
hnuteľné veci do užívania spoločnosti Stolička, s.r.o., nebolo možné faktické odovzdanie týchto vecí
žalovaným. Žalovaní pritom boli v zmluve na túto skutočnosť upozornení. Právna úprava kúpnej zmluvy

pre predaji veci viaže okamih nadobudnutia vlastníctva zásadne na prevzatie veci kupujúcim. Zákon
však umožňuje účastníkom zmluvy, aby si túto otázku upravili inač, teda že si dojednajú nadobudnutie
vlastníckeho práva k inému okamžiku. Ak sa predáva vec, ktorá je prenajatá alebo vypožičaná tretej
osobe, je možné ju predať bez faktického odovzdania veci kupujúcemu, ktorý je uzrozumený s tým, že
vec prevezme až po skončení práva tretej osoby vec užívať. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že nedošlo
k žiadnej dohode medzi účastníkmi o tom, že k prevzatiu veci dôjde po skončení nájmu od spoločnosti

Stolička, s.r.o., tento zjavne nie je správny. Z formulácie kúpnej zmluvy je nepochybné, že predmetné
veci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcovia nemali vo svojej držbe, že sú v detencii nájomcu a
teda žalovaní boli uzrozumení s tým, že predmetné veci nie je možné fakticky odovzdať. S uzatvorením
kúpnej zmluvy aj v takom prípade súhlasili a prebrali dobrovoľne na seba záväzok uhradiť za tieto veci
kúpnu cenu v dohodnutom termíne.

10. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcov nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V prejednávanej veci je nepochybné, že medzi stranami sporov došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva polyfunkčnej budovy a pozemkov, pričom súčasťou tejto zmluvy uzatvorenej
dňa 27.03.2020, bol i predaj konkrétne špecifikovaných hnuteľných vecí a to konkrétne 11 kusov

reštauračných stolov, 29 kusov masívnych drevených stoličiek, 1 kusu registračnej pokladne, 1 ks
mikrovlnnej rúry, 1 kusu chladničky, 6 obrazov, 1 ks nástenných hodín a 1 kresla. Tieto konkrétne
menované hnuteľné veci mali byť súčasťou zariadenia pohostinstva v užívaní nájomcu Stolička,
s.r.o., Prešov. Pre platnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k takto individualizovaným hnuteľným veciam
sa vyžadovalo, aby predmet kúpy bol vymedzený určitými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi

znemožňujúcimi ich zamenenie s inými vecami podobného druhu. Záver, podľa ktorého predmet kúpy je
neurčitý, a preto kúpna zmluva v tejto časti je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
má oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Zároveň z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2020 vo vzťahu k prevádzaným hnuteľným veciam

nevyplýva, aby účastníci tohto právneho úkonu si dohodli nadobudnutie vlastníctva iným spôsobom ako
prevzatím veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

15. Z kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z ust. § 588 Občianskeho zákonníka, vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a

zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Žalobcovia v priebehu sporu ničím právne významným
nepreukázali,abyzichstranydošlokodovzdaniupredmetukúpyhnuteľnýchvecížalovaným,vdôsledku
čoho žalovaným nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť žalobcom dojednanú kúpnu cenu hnuteľností.

16. Podľa článku 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu

hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.17.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

19. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

20. V prejednávanej veci žalobcovia dostatočným spôsobom nepreukázali dôvodnosť nimi uplatneného

nároku na zaplatenie sumy 1.500 eur zo strany žalovaných.

21. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

22. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

23. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.25.Zároveňvodvolacomkonaníúspešnýmžalovanýmbolapriznanáináhradatrovodvolaciehokonania
proti žalobcom v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s
tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).