Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122260748
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122260748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Lukášom
Holodňákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, o zaplatenie 16.400,68 Eur s
prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 19. septembra 2019 č. k.
25Csp/54/2022-120

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.400,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne od 13.8.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
I.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej peňažného plnenia v súvislosti
so spotrebiteľským úverom, keď žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvíjal od zmluvy o postúpení.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou a E.
B. bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej ako spoludlžníčke
poskytnutý úver 21.000 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach po 285,26 Eur. Celková
čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 27.594,96 Eur, ročná úroková sadzba 6,90%, termín konečnej

splatnosti 19.12.2024, celkové náklady spotrebiteľa 6.594,96 Eur pri priemernej hodnote RPMN 9,27%
a RPMN 7,42%. Z VOP vyplynulo oprávnenie banky predčasne zosplatniť úver a z listu označeného ako
tretia upomienka – pokus o zmier z 30.05.2019 súd zistil, že predchodca žalobcu vyzval žalovanú na
uhradenie nedoplatku bezodkladne, inak bude požadovať, aby žalovaná vrátila celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Táto písomnosť bola žalovanej doručovaná a uložená
na pošte 04.06.2019 a následne vrátená veriteľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Ku dňu 10.07.2019
právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

4. Vec právne posúdil podľa § 497, § 503 ods.1 a 2 ObZ, § 7 ods.1, § 9 ods.1 a 2, § 11 ods.1 a 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ), § 52 ods.1 a 2, § 53 ods.1 a
9 § 54 ods.1 a 2, § 511 ods.1, § 517 ods.1 a 2, § 524, § 565 OZ konštatujúc, že žaloba je dôvodnáv celom rozsahu. Predchodca žalobcu a žalovaná ako spoludlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.

5. Súd žalovanou namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní posúdil ako nedôvodný.
Žalovaná bola ku dňu 10.07.2019 v omeškaní s úhradou splátky splatnej 19.03.2019 (viac ako 3
mesiace)azároveňprávnypredchodcažalobcuupozornilžalovanúnato,žesiuplatníprávovyplývajúce
z ust. § 565 OZ a to listom zo dňa 30.5.2019. V konaní bola žalobcom predložená listina „tretia
upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 30.5.2019, poštový podací hárok, z ktorého vyplýva, že zásielka

označená RE646005782SK bola odoslaná žalovanej, ako aj výpis z informačného portálu pošty, z
ktorého vyplýva, že zásielka RE646005782SK bola uložená na pošte dňa 4.6.2019 a neprevzatá v
odbernej lehote - odoslaná späť dňa 25.6.2019. Za takéhoto dôkazného stavu súd mal preukázané, že
listina “tretia upomienka - pokus o zmier“ bola s určitosťou ku dňu 4.6.2019 vo sfére dispozície žalovanej.
Okrem toho boli splnené podmienky stanovené § 92 ods. 8 zákona o bankách za argumentácie súdu
podanej v bodoch 39. až 42. rozsudku.

6. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 21.000 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v pravidelných 96- tich
mesačných splátkach vo výške 285,26 Eur. Žalovaná doteraz uhradila sumu 7416,76 Eur z toho na istinu
sumu 4599,32 Eur, čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad. Súd musel prijať záver, že
žaloba je dôvodná v celom rozsahu a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi

dlžnej istiny vo výške 16.400,68 Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania, ktoré priznal v súlade s
§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania
žalovanej.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods.1písm.f)ah)CSPanavrhla,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmeniltak,žežalobuvcelom
rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. V prvom

rade namietala nesprávne právne posúdenie súdu ohľadom splnenia zákonných predpokladov na platné
zosplatnenie úveru. Mala za to, že nebola dodržaná 15 dňová lehota od upozornenia v zmysle § 53 ods.9
OZ pred zosplatnením pohľadávky právnym predchodcom žalobcu. Uviedla, že až od momentu vrátenia
zásielky zo dňa 30.5.2019 späť do dispozičnej sféry odosielateľa v dôsledku neprevzatia tejto zásielky
v odbernej lehote, začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť 15 dňová lehota, až po uplynutí ktorej

bol veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Nakoľko nedoručená zásielka obsahujúca
tretiu upomienku z 30.05.2019 bola vrátená odosielateľovi 27.06.2019, 15 dňová lehota uplynula až
12.07.2019. Keďže žalobca vyhlásením predčasnej splatnosti 10.07.2019 nedodržal 15-dňovú zákonnú
lehotu podľa § 53 ods.9 OZ, súd nesprávne právne posúdil otázku platnosti zosplatnenia úveru.
Následne s poukazom na § 17 ods.1 ZoSÚ nemohol právny predchodca žalobcu postúpiť predmetnú

(neplatne zosplatnenú) pohľadávku na žalobcu. Bola tiež toho názoru, že z obsahu predmetnej výzvy
nevyplýva, že by bola upozornená na omeškanie so splátkou o viac ako 3 mesiace a zároveň, že z tejto
výzvy ani nevyplýva poučenie o možnosti uplatnenia prípadného práva právneho predchodcu žalobcu
podľa § 565 OZ. Tento nedostatok podľa jej názoru vyvoláva stav, kedy nebol dodržaný postup podľa
§ 53 ods.9 OZ, a teda právny predchodca žalobcu nemohol platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru

a nemohol ani platne pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpiť na žalobcu
ako nebankový subjekt. Takáto zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná pre jej rozpor
so zákonom, čo je v zhode s právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR z 24.04.2018 sp. zn.
1Cdo/147/2017. Napokon napadla aj správnosť výroku o trovách konania. Odkázala na svoje podanie
z 16.06.2022, v ktorom poukázala na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by

bolo dôvodné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať § 257 CSP, čo preukazovala oznámením
ÚPSVaR z 03.04.2020 a rozhodnutím SP Michalovce z 02.12.2021 o výške vdovského dôchodku
žalovanej. Žalovaná je od 02.04.2020 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a jej jediným príjmom
je vdovský dôchodok, ktorého výška bola v roku 2022 v sume 226,20 Eur, ktorý status u žalovanej
stále pretrváva. Uviedla tiež, že nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného či nehnuteľného majetku vyššej

hodnoty, z ktorého by mohol byť prípadný nárok uplatnený v predmetnom súdnom spore uspokojený.
S uvedeným sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pričom akcentovala, že existuje značný nepomer
medzi majetkovými pomermi na strane žalobcu a žalovanej.9. Žalobca k odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Konštatoval, že súd sa dostatočne vyporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
rozsahu danom § 379, § 380 ods.1 a 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

11. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza
nasledovné.

12. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Z listu zo dňa 30.05.2019 označeného ako tretia upomienka-pokus o zmier súd zistil, že právny

predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie nedoplatku vo výške 883,01 Eur bezodkladne,
v opačnom prípade veriteľ bude požadovať, aby žalovaná vrátila celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom pred dátumom dohodnutým v zmluve o úvere.

15. Podľa obsahu ide jednoznačne o upozornenie veriteľa adresované spotrebiteľovi vyžadované podľa

§ 53 ods. 9 OZ, pretože predmetným listom bola spotrebiteľka upozornená na to, že ak vzniknutý
nedoplatok z poskytnutého úveru nezaplatí, veriteľ bude žiadať od žalovanej zaplatenie celého úveru
pred dátumom splatnosti a iba okolnosť, že v liste nebol daný odkaz na postup podľa § 565 OZ, nečiní
z predmetného úkonu výzvu bez odôvodnenia podľa § 53 ods. 9 OZ.

16. Odvolací súd navyše dodáva, že z § 53 ods.9 OZ nevyplýva, aby ku dňu upozornenia spotrebiteľa na
možnosť zosplatnenia úveru musel byť spotrebiteľ v omeškaní viac než 3 mesiace so splatením splátky
– toto omeškanie sa vyžaduje pre okamih zosplatnenia úveru, čo bolo zo strany veriteľa dodržané a v
konaní nebolo ani spochybnené (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/298/2021, sp.
zn. 5Cdo/224/2021).

17. Odvolací súd ďalej nepovažuje za opodstatnenú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľka
namietala nedodržanie 15 dňovej lehoty od upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia podľa § 53
ods.9 OZ.

18. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zistil, že tretia upomienka-pokus o zmier zo dňa 30.5.2019
bola odoslaná žalovanej na poštovú prepravu ako zásielka RE646005782SK, táto bola uložená na pošte
dňa4.6.2019aneprevzatávodbernejlehotebolaodoslanáspäťdňa25.6.2019.Zatakéhotoskutkového
stavu mal súd preukázané, že listina zo dňa 30.5.2019 bola s určitosťou ku dňu 4.6.2019 vo sfére
dispozície žalovanej.

19. Sporným a pre rozhodnutie vo veci kľúčovým bolo ustálenie momentu, od ktorého bol tento
hmotnoprávny úkon veriteľa voči žalovanej účinný, a teda, kedy a či došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty,
po ktorej bol veriteľ oprávnený pristúpiť k zosplatneniu úveru.

20.Žalovanápredmetnúnámietkuvznieslaužvkonanínasúdeprvejinštancieasúdsasňoudostatočne
a správne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, keď konštatoval, že doručovanie hmotnoprávnych
úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods.1 OZ. S poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším
súdom SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/129/2010 uzavrel, že predmetná písomnosť sa do dispozičnej sféryžalovanej nepochybne dostala 04.06.2019 – keď po doručovaní bola uložená na pošte, aby sa následne
27.06.2019 vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
21. Keďže k vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo 10.07.2019, 15 dňová lehota bola zachovaná

a k zosplatneniu úveru došlo v súlade so zákonom.

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru (o nadobudnutí účinkov doručenia hmotnoprávneho úkonu)
odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/73/2016 (publikované v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 9/2018): Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná poštou,

pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej
zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú
zásielku na pošte vyzdvihol.

23. Odvolací súd považuje za nedôvodné aj odvolanie v časti smerujúcej proti výroku o trovách konania,
keď v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliadol v tomto konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by bolo možné výnimočne nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí

byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach strán sporu. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť

okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2020, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno§ 257 považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

26. Žalovaná dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nemal priznať v konaní

úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, vzhliada v podstate len vo svojej majetkovej
situácii.

27. Odvolací súd nespochybňuje, že dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP môžu byť majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery (ďalej aj majetkové pomery) strán sporu, najmä tej strany, ktorej sa

povinnosť nahradiť trovy konania týka. Samotná okolnosť ťaživej majetkovej situácie (pomerov) povinnej
strany sporu môže byť dôvodom hoci aj čiastočnej aplikácie § 257 CSP, súčasne nesmie predstavovať
pravidlo,aleskôrvýnimku,pretožeinštitútnepriznaniatrovkonaniaplneúspešnejstranesporucez§257
CSP, respektíve jeho hoci len čiastočná aplikácia, prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch.

28. Aj keď žalovaná v konaní tvrdila, súčasne preukázala, že je poberateľkou vdovského dôchodku
a súčasne uviedla, že iný príjem nemá a že nie je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku
vyššej hodnoty, z ktorého by mohol byť nárok uspokojený, uvedené ešte nevypovedá o jej ťaživej
sociálnej a majetkovej situácii.

29. Rovnako irelevantným je nepomer majetkových pomerov žalobcu a žalovanej. Nemôže byť na
ťarchu v konaní úspešného žalobcu, ak je v lepšej finančnej a materiálnej situácii než žalovaná.
Žalovanou uvádzaný majetkový nepomer medzi stranami sporu sa vyskytuje prakticky v každom
spotrebiteľskom spore a odvolací súd dodáva, že v prípade, ak by si odvolací súd osvojil tieto dôvodyako dostatočné pre aplikáciu § 257 CSP, došlo by k popretiu znenia aj účelu samotného ustanovenia,
ktoré hovorí o výnimočnom nepriznaní trov konania.

30. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami sporu (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje
anifakt,žestrananiejesolventnáalebožezárobkováamajetkovásituáciastrany,ktorávsporezvíťazila,
je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania

a jeho výsledok.

31. Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a ani výnimočnosť prípadu,
iba za existencie ktorých je možný postup podľa § 257 CSP, preto odvolanie nie je dôvodné ani proti
výroku o trovách konania.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania
vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej

v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).