Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122338253
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6122338253.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
Interier Plus s.r.o. IČO: 44714840, so sídlom J.Ťatliaka 1785/6, 026 01 Dolný Kubín, zastúpený: JUDr.
Ľubomír Kaščák, advokát so sídlom A. XX/XX, XXX XX B. B., proti žalovanému: C. B., nar.XX.X.XXXX,
bytomD.XXXX/XX,XXXXXE.,zastúpený:JUDr.PaedDr.RóbertMonsbergerKozák,advokátsosídlom

F. XX, XXX XX G. H., o zaplatenie 17.854,78 eur s príslušenstvom, o odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. RK-10Csp/42/2022-346 zo dňa 29.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. priznal žalovanej
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým,

že pokiaľ sa týka zmluvy o dielo v súlade s právnou teóriou je táto uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a
objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to 1. o predmete diela, 2. o tom, že dielo
bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné. Mal za
nesporné, že žalovaná u žalobcu objednala rekonštrukčné práce na rodinnom dome v G. I.XXX, na
základe čoho medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou. Aj keď
žalovaná uvádzala, že nie je vlastníčkou domu, na ktorom sa rekonštrukčné práce vykonávali, táto

skutočnosť je pre posúdenie zmluvného vzťahu irelevantná, nakoľko nebolo sporným, že práce na
rekonštrukcii predmetného domu objednala žalovaná, pričom objednávateľ diela nemusí byť nevyhnutne
aj jeho vlastníkom (R17/2010). Presné znenie zmluvy sporové stany v konaní nepreukazovali (zhotoviteľ
nepostupoval v súlade s ust. § 632 OZ), súd teda vychádzal zo záveru, že došlo medzi zmluvnými
stranami k dohode o podstatnej náležitosti a to predmete diela a celkovej cene za dielo tak, ako toto bolo
uvedené v krycom liste rozpočtu vypracovaného 6.11.2014 na rekonštrukčné práce RD G. XXX. Súd

prvej inštancie mal za to, že celková cena s DPH bola teda dohodnutá na sumu 88.224,10 eur rozpočtom
podľa ust. § 635 OZ. Z výpovedí samotných účastníkov a tiež svedeckých výpovedí mu vyplynulo,
že rekonštrukčné práce sa vykonávali v dvoch etapách, a to v roku 2014-2015 a v roku 2020-2021.
Žiadnu novú zmluvu o dielo uzatvorenú v roku 2020 žalobca nepreukázal a z jeho skutkových tvrdení
v žalobe táto skutočnosť ani nevyplýva. Tiež nebolo sporným, že žalovaná uhrádzala práce vykonané
na predmetnom diele postupne počas vykonávania diela, počas určitých etáp. I keď sporové strany

nepreukazovali, že došlo k dohode o určitom spôsobe platenia ceny diela, z konania žalovanej možno
vyvodiť záver, že s takýmto spôsobom platenia ceny súhlasila, nakoľko ako vyplýva z listinných dôkazov
žalobcovi vyplácala určité čiastkové plnenia za určité etapy prác. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že žalovaná objednávala u neho každé jednotlivé práce samostatne, nakoľko
to by predpokladalo uzatváranie samostatnej zmluvy o dielo na každú jednotlivú časť rekonštrukcie,
pričom obsah takto uzatvorených samostatných zmlúv žalobca ani len netvrdil. Zmyslom zmluvy o dielo

uzatvorenej podľa §631 a nasl. OZ je záväzná dohoda zhotoviteľa o zhotovení diela za dohodnutú cenu
a na jeho vlastné nebezpečenstvo, pričom dohodnutá cena sa vyplatí po skončení diela. Zhotoviteľ všakmôže financovať náklady na zhotovenie diela aj z preddavkov, ktoré objednávateľ zveril zhotoviteľovi
na tento účel. Po skončení diela je potrebné uvedené preddavky započítať do celkovej ceny diela.
Uviedol, že ustanovenie § 635 OZ umožňuje dohodnúť cenu podľa rozpočtu. Pri takto určenej cene

bude pre jej výšku rozhodujúce množstvo práce a náklady zahrnuté do rozpočtu. Práce a náklady, ktoré
neboli zahrnuté do rozpočtu, možno účtovať iba vtedy, keď a) ich objednávateľ písomne schválil, alebo
b) objednávateľ práce dodatočne písomne objednal. Podľa súdu prvej inštancie ustanovenie § 635 OZ
pri dohode o cene predpokladá úplný rozpočet. Požadovať zvýšenú cenu oproti cene určenej podľa
rozpočtu môže zhotoviteľ iba v prípade splnenia všetkých nasledovných predpokladov, a to a) ak v

čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena
dohodla, b) zhotoviteľ bez meškania objednávateľa písomne upozornil na zmenu cenového predpisu a
písomne mu oznámil novú cenu, c) objednávateľ bez zbytočného odkladu (od oznámenia zhotoviteľa)
od zmluvy neodstúpil, d) k zvýšeniu ceny nedošlo po prekročení dohodnutej doby na vykonanie diela.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz , že
žalovaná písomne schválila resp. objednala naviac práce oproti rozpočtu. Pokiaľ sa žalobca odvolával

na SMS resp. e-mail komunikáciu so žalobkyňou, z tejto nemožno bez pochyby vyvodiť aké naviac
práce mal pre ňu vykonať. Zo správ (č.l. 12-16) vyplývajú len pokyny na niektoré práce, cenové ponuky
na materiál, práce a pod. Za podstatnú považoval aj tú skutočnosť, že celková cena diela je splatná
po jeho vykonaní. Zmluva o dielo je charakteristická tým, že predmetom plnenia je výsledok práce -
teda dohodnuté dielo. Avšak bez zistenia, či došlo k prevzatiu diela, nemožno na základe samotnej

skutočnosti, že dielo bolo inštalované u objednávateľa vyvodiť, povinnosť objednávateľa za dielo. Podľa
súduprvejinštanciežalobcaneuniesoldôkaznébremenoanivčastipreukázaniakedyaakýmspôsobom
dieloresp.jehočastiodovzdal,resp.pokúsilsaodovzdaťpotom,čožalovanáodzmluvyodieloodstúpila
(nebolo sporným, že dňa 18.2.2021 požiadala žalobcu aby práce ukončil) a teda či dielo v celom rozsahu
vykonal podľa pôvodnej zmluvy o dielo, čo by predpokladalo zaplatenie rozdielu medzi rozpočtovanou

cenou a úhradami vykonanými žalovanou. Súd prvej inštancie poukázal na správnosť argumentácie
právneho zástupcu žalovanej, že faktúra, ktorá je predmetom sporu nebola doteraz žalovanej doručená,
nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaná vyslovila súhlas s jej elektronickým doručením (§ 71 ods.
1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z.). Na samotnej faktúre absentuje podpis preberajúceho resp. žalobca
nepreukázal doručenie poštou. Skutkové tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 14.4.2023 doručeného

súdu dňa 18.4.2023 posúdil ako nové skutkové tvrdenia, na ktoré nie je možné prihliadať (§ 294, §
296 Civilného sporového poriadku). Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na ocenenie prác na
rekonštrukcii rodinného domu v G. I.XXX nevykonal, keď dospel k záveru, že vzhľadom na stanovenie
ceny za dielo podľa § 635 OZ a nepreukázanie, že došlo k písomnej žiadosti žalovanej o naviac práce,
by znalecké dokazovanie bolo nehospodárne.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie žalobca. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami podľa §
365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právne posúdenia. Žalobca
namietal, že vo vyjadrení zo dňa 14.04.2023 neuvádzal žiadne nové skutkové tvrdenia a súd podľa
žalobcu mal na vyjadrenie zo dňa 14.4.2023 prihliadať. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie napriek

spochybneniu ceny za vykonané práce a tvrdenie žalovanej že sa jedná o opakované vyúčtovanie,
návrhu žalobcu na znalecké skúmanie považoval za nehospodárne. Podľa žalobcu súd prvej inštancie
dospel na základe vyhodnotenia dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu
posúdeniu. Žalobca poukázal na okolnosti za ktorých bola vykonávaná rekonštrukcia domu v G. I.
XXX. Na rozdiel od skutkových záverov súdu tvrdil, že ústna zmluva o dielo bola uzavretá vždy na

konkrétne práce, ktoré žalovaná schválila, teda objednala a následne prevzala a zaplatila. Žalobca
popieraltvrdeniežalovanej,žedielobolovroku2020a2021vykonávanépodľarozpočtuvypracovaného
v roku 2014. Dielo vykonávané v roku 2014 a 2015 bolo ukončené vykonaním prác a ich zaplatením.
Cena prác a stavebného materiálu bola po uplynutí šiestich rokov a v čase COVIDU výrazne odlišná ako
cena uvedená v rozpočte z roku 2014. Termíny a dodávky materiálov sa nedali nijako dopredu dohodnúť

a dodržať a ceny sa kalkulovali maximálne na 10 dni. Takto boli aj vystavovane jednotlivé faktúry - vždy
najednotlivúkonkrétnuobjednanúprácupojejdokončenívyúčtované,tedasanejednaloožiadnezálohy
– platby predom ako to hodnotil súd. Označil za nelogické tvrdenie žalovanej, že cena prác a materiálov
nebola ňou schválená a objednaná pre každé jednotlivé výkony prác, a že žalobca vykonal a vyúčtovalaj práce ktoré si neobjednala. Žalovaná bola denne prítomná na stavbe a práce kontrolovala. Žalobca
tak listinnými dôkazmi a SMS správami preukazoval uzatváranie samostatných zmlúv s jednotlivou
cenou, spôsobom a dobou vykonania. Žalovaná uvedené skutočnosti bez preukázania akýchkoľvek

dôkazov popierala. Rovnako súd pri vyhodnotení skutkových tvrdení uviedol, že žalobca ani len netvrdil
uzatváranie samostatných zmlúv na jednotlivé práce. Opak je pravdou, žalobca od počiatku tvrdil, že
dielo nemohlo byť vykonávané podľa rozpočtu ale podľa jednotlivých ponúk a objednávok na konkrétne
práce. Ako príklad uviedol, že dňa 12.2.2021 sa mal v podkroví na podlahu nanášať vyrovnávací
systém a zaklápať systémovou doskou RIGIDUR. Žalovaná v ranných hodinách poslala SMS správu

"nezačínajte práce", materiál bol už po objednaní na stavbe, dostavili sa aj robotníci a žalovaná tvrdí, že
si nič také neobjednala. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu preukazuje, že o vykonávaní jednotlivých
prác na základe ponuky a potvrdenia objednávky a súčasne preukazuje nepravdivú obranu žalovanej.
Žalobca predložil v konaní konkrétne dôkazy týkajúce sa objednania a vykonania prác v manzarde
(osadenie strešných okien Velux, izolácie podkrovia, úprava podlahy, elektroinštalačné práce a pod.),
ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom rozpočte. Súd prvej inštancie napriek predloženým dôkazom dospel

k záveru, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalovaná si objednala vykonanie naviac prác
mimo vyhotoveného rozpočtu z roku 2014 (bod 28., 29., 30. rozsudku). Dôkazy svedčiace o opaku súd
žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Tvrdenie, že žalovaná nedala súhlas s elektronickou komunikáciou
nie je pravdivé, v čase COVIDU sa iným spôsobom ani komunikovať nedalo. Ponuky a objednávky na
vykonanie jednotlivých prác a materiálov boli žalovanej zasielané elektronicky a nikdy to nenamietala,

až po podanej žalobe. Aj faktúra č. 36/2020 zo dňa 24.11.2020 bola zaslaná emailom a žalovanou bola
zaplatená (k bodu 33. rozsudku). Práce ktoré boli fakturované boli vykonané žalovanou osobne prevzaté
a zaplatené. Ak by práce boli vadné, žalovaná by ich nezaplatila a na mieste namietala. Posledné
práce pri ich odovzdaní dňa 19.2.2021 bola žalovaná celý deň so zhotoviteľom v dome, celý dom spolu
skontrolovali, vyčistili a vyhotovili fotografie, čo a v akom stave objednávateľka preberá. Fotografie sú

súčasťou spisu a preukazujú nie len čas vyhotovenie a odovzdanie prác ale aj to že vykonané práce
nemali žiadnu vadu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu označila odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadala
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalovanej žalobca znalecké skúmanie navrhol až na

poslednom súdnom pojednávaní dňa 29.06.2023, dovtedy takýto návrh vôbec nevzniesol. Ak žalobca
chcel navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania, mal takýto návrh vzniesť skôr, nie až po vykonaní
niekoľkých súdnych pojednávaní. Príprava žaloby je výlučne v kompetencii žalobcu. Nič žalobcovi
nebránilo, aby navrhol znalecké dokazovanie už skôr. Ak teda žalobca chcel navrhnúť nejaký dôkaz, mal
postupovať s náležitou starostlivosťou a nie uvádzať odmietnutie vykonania tohto dôkazu ako odvolací

dôvod. Žalobca tvrdí, že súd dospel na základe vyhodnotenia dôkazov k nesprávnym skutkovým
záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu. Žalobca však účinne nepoprel tvrdenia žalovanej,
že dielo bolo v roku 2020 a 2021 vykonávané podľa rozpočtu vypracovaného v roku 2014 a ani
nepredložil dôkaz o tom, že by sa so žalovanou dohodol na odlišnej cene ako rozpočtovej. Žalobca
najmä však nepreukázal, že by dielo v rozsahu uvedenom vo faktúre č. 2021/09, s dátumom splatnosti

15.03.2021, na sumu v celkovej výške 17.825,74 Eur za stavebné práce a tovar bližšie popísaný v tejto
faktúre so žalovanou dohodol, že takéto práce pre žalovanú reálne vykonal a takýto materiál žalovanej
reálne dodal. Nestačí len niečo tvrdiť, ale je potrebné uniesť aj dôkazné bremeno ohľadom tvrdených
skutočností, čo však žalobca v prvoinštančnom súdnom konaní neuniesol. Žalobca k tomuto dôvodu
odvolania uvádza však skutočnosti, ktoré vôbec netvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto

ich nemožno ani použiť ako odvolací dôvod. Žalobca stále používa argumenty, ktoré použil pred súdom
prvej inštancie, avšak s ktorými sa tento súd vecne aj právne správne vysporiadal. Žalovaná poukázala
na to, že samotná žaloba je v príkrom rozpore s ustanovením § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku, keďže žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu podstatné a rozhodujúce
okolnosti napísal len do dvoch viet a poukázal na priložené dôkazy. K ním tvrdenej zmluve o dielo

neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia. Žalobca ako dominus litis uskutočňuje dispozíciu s konaním a
výsledok sporu je okrem iného aj výsledkom jeho aktivity, či pasivity v konaní, resp. výsledkom „splnenia
si“ procesných povinností do takej potrebnej miery, aby bolo možné konštatovať úspech v konaní pre
unesenie bremena tvrdenia a bremena dôkazného. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností
predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku,

by mali byť jednoznačné a konkrétne. § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku výslovne uvádza,
že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca ani
v bode III. ani v bode IV. svojho návrhu na vydanie platobného rozkazu neuvádza okolnosti uzavretia
podstatných náležitostí ním tvrdenej zmluvy o dielo so žalovanou. Nedostatky svojho návrhu na vydanieplatobného rozkazu žalobca „sanoval“ vo svojich neskorších vyjadreniach, ale len ako reakciu na
vyjadrenia žalovanej, resp. svedkyni E. B.. Následne sa uskutočnil aj výsluch žalobcom navrhovaných
svedkov, no žalovaná uvádza, že žalobca neupresnil, čo a v akom rozsahu malo byť predmetom

vykonania diela a z čoho by bolo možné akokoľvek dovodiť cenu údajného diela. To znamená, že
žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o dielo medzi sporovými stranami ústnou formou. Nie je možné
pripustiť, aby skutkový dej bol až následne konštruovaný v dôsledku vykonaného dokazovania. Žalobca
sa vo svojom odvolaní snaží preniesť iniciatívu dokazovania na žalovanú, avšak je to práve žalobca,
ktorý mal sformulovať žalobu tak, aby uniesol bremeno tvrdenia a k tomu prislúchajúce bremeno dôkazu.

Poukazovanie žalobcu v odvolaní na to, že so žalovanou sa v čase Covid-19 dalo komunikovať iba
elektronicky a že dňa 19.02.2021 bola žalovaná celý deň so žalobcom v dome, ktorý spolu skontrolovali,
vyčistili a fotograficky zdokumentovali, nie je dôvodom na odvolanie; toto tvrdenie, ak už chce naň
žalobcapoukázať,moholamalžalobcapreukázaťvsúdnomkonanípredsúdomprvejinštancie.Žalobca
vo svojom odvolaní ďalej poukazuje na skutočnosti, ktoré, vzhľadom na ich charakter, mu už museli byť
známe v prvoinštančnom konaní, a preto sú právne irelevantné. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že

skutočnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní, nie sú dôvodmi odvolania tak, ako ich definuje
§ 365 ods. 1 písm. d), e) f) a h) Civilného sporového poriadku.

4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
– ďalej len „CSP“), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd konštatuje, že spornou je otázka, či náležite zistil súd prvej inštancie skutkový stav
a či tento správne právne posúdil tak v otázke vzniku vzájomného zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou, ako aj v rozsahu vykonaných prác.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že dospel k skutkovému záveru, že žalobca

a žalovaná uzavreli zmluvu o dielo v roku 2014 podľa rozpočtu z toho plynúcimi právnymi dôsledkami
ohľadne možnosti prekročenia tohto rozpočtu.

8. Podľa článku 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Podľa článku 7 ods. 2 CSP základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu
sporu.
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd má za to, že zo skutkových
tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ani skutkových tvrdení žalovanej v odpore, ako ani ďalších
doplnených tvrdení, nemožno vyvodiť ten záver, že zmluva uzavretá v roku 2014 sa vzťahovala aj na
práce vykonané v roku 2020 až 2021. Tento záver nemá logické opodstatnenie ani oporu v spisovom
materiály. Odvolací súd je toho názoru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, na podklade

ktorého boli vykonané práce v roku 2020 až 2021 bol samostatný. Nakoľko skutkový záver súdu prvej
inštancie v základnej otázke vzniku právneho vzťahu bol nesprávny, tak následne boli nesprávne aj
ostatné jeho skutkové a právne závery, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. A teda, že cena bola určená
podľa rozpočtu v roku 2015, a že nemohlo dôjsť k navýšeniu rozpočtu, nakoľko vzťah medzi žalobcom
a žalovanou v roku 2020/2021 bol samostatný. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie

nepostupoval správne, keď neprihliadol na skutkové tvrdenia žalobcu zo dňa 14.04.2023. Podľa názoru
odvolacieho súdu nešlo o nové skutkové tvrdenia, ale o rozvinutie skutkových tvrdení uvedených
v žalobe. Koncentrácia v konaní má svoj význam, avšak sama o sebe nemôže viesť k tomu, aby súdy
postupovali v rozpore so základnými zásadami sporového konania. Základným cieľom súdneho konania
je dosiahnutie spravodlivej ochrany ohrozených a porušených práv, pričom koncentrácia nemusí vždy

viesť k tomuto cieľu. Žalobcovia a často aj žalovaný v súdnych konaniach neuvedú v žalobe všetky
rozhodujúce skutkové tvrdenia, uvedené však bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby.
Skutkové tvrdenia možno doplniť aj rozvinúť a na podklade uvedeného aj prípadne navrhnúť doplnenie
dokazovania v podobe znaleckého posudku, ak to môže viesť k riadnemu zisteniu skutkového stavua preukázaniu nároku. Odvolací súd ďalej uvádza, že záver súdu prvej inštancie o nedoručení faktúry
nebol správny, lebo najneskôr táto bola žalovanej doručená spolu s platobným rozkazom.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom neboli vykonané všetky dôkazy potrebné na riadne
zistenie skutkového stavu a súčasne bol zistený skutkový stav aj nesprávne právne posúdený rozhodol
odvolací súd o zrušení napadnutého rozsudku. .

11. Odvolací súd sporovým stranám pripomína, že sú v nasledujúcom konaní povinné riadne uviesť
všetky skutkové tvrdenia tak, aby tieto už neboli dopĺňané, a preto by mal súd prvej inštancie obe strany
vyzvať, aby chronologicky popísali priebeh zmluvného vzťahu od začiatku roku 2020, s podrobným
rozpisom vykonaných a zaplatených prác. Po ustálení rozporov v skutkových tvrdeniach bude úlohou
súdu prvej inštancie nanovo posúdiť nárok žalobcu v súlade so závermi vyslovenými odvolacím súdom,
pričom je potrebné mať na pamäti, že je potrebné ustáliť skutkový stav tak, aby medzi stranami nebolo

sporné, čo bolo a nebolo vykonané a vyfakturované a až následne po takomto ustálení skutkového
stavu pristúpiť k prípadnému znaleckému dokazovaniu, ak žalobca zotrvá na jeho nariadení a zaplatí
preddavok na jeho vykonanie. Po zistení vyššie uvedených skutočností a ich preskúmaní nanovo súd
prvej inštancie vo veci rozhodne, pričom je potrebné sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré
v konaní vyvstanú (aj s prípadnými jednostrannými hmotnoprávnymi úkonmi strán sporu). Odvolací súd

záverom sporovým stranám pripomína, že je vhodné zvážiť možnosť uzavretia zmieru v súdnom konaní
s ohľadom na predpokladaný vznik ďalších trov konania ako aj vlastnú dôkaznú situáciu.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).