Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, December 3, 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5Er/107/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710202742
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:7710202742.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX
D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. proti povinnému neb. F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX G. H. I., o vymoženie výživného s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi nepriznáva náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal pôvodnému súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
výživného; povinnosť povinného preukazoval rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn.
16P/8/2008 zo dňa 5. septembra 2008. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)následneobdržalžiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2023 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie
návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný

zomrel a v danom konaní sa vymáha pohľadávka na výživnom, ktorá zaniká smrťou povinného.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

6. Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného rodiča (alebo oprávneného), platenie výživného
neprechádza na jeho dedičov, pričom v danom konaní sa vymáha pohľadávka na výživnom, ktorá zaniká
smrťou povinného. Z uvedeného má súd za to, že smrťou povinného došlo k zániku súdom určenej
vyživovacej povinnosti, nakoľko táto povinnosť je z povahy veci osobná povinnosť rodiča, povinného.
Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku.7. Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak

ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V tomto prípade znáša trovy exekúcie
súd.

8. Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený resp. súd, môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.

9. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných

trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je
však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred
podanímnávrhunavykonanieexekúcievenujepatričnúpozornosťzisťovaniu,čimápovinnýspôsobilosť
byť účastníkom exekučného konania. Oprávnený dňa 26.02.2010 doručil na exekútorský úrad návrh

na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie,
pričom v tom čase bol povinný spôsobilý byť účastníkom exekučného konania. V predmetnej veci došlo
počasexekučnéhokonaniadňa29.11.2022kúmrtiupovinného,vdôsledkučohobolopotrebnéexekúciu
vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol
pri podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný zomrie a tým zanikne jeho právna subjektivita,

jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na
základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu
súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhoto
postupu nebolo právne podložené.

10. Z ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, druhá a tretia veta vyplýva, že súd znáša trovy
exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. V tomto prípade ale
nedošlo k naplneniu zákonného ustanovenia, keďže povinný zomrel, teda exekúcia nebola zastavená
pre nemajetnosť ale bola zastavená pre neprípustnosť.

11. Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

12. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).